§ 1Rozsah platnosti#
Evidencii a registrácii podľa ustanovení tejto vyhlášky podliehajú pracovné úrazy
§ 2Pracovný úraz#
Za pracovný úraz sa pokladá akékoľvek poškodenie zdravia alebo smrť, spôsobené pracovníkovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.1)
Za pracovný úraz podľa odseku 1 sa na účely tejto vyhlášky pokladá aj úraz, ktorý utrpel pracovník na pracovisku alebo v priestoroch organizácie pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením pracovných úloh, alebo iná osoba, ktorá sa s vedomím organizácie zdržiava na jej pracoviskách alebo v priestoroch, ktoré inak nie sú verejne prístupné.
Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa pracovníkovi prihodil na ceste do zamestnania a späť.2)
§ 3Registrácia a evidencia pracovných úrazov#
Registrácii podliehajú pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená smrť alebo pracovná neschopnosť trvajúca najmenej jeden deň okrem dňa, keď došlo k pracovnému úrazu.
Registráciou pracovného úrazu sa rozumejú úkony, ktoré sú organizácie povinné vykonať ak vznikne úraz uvedený v odseku 1, a to:
zodpovedné a spoľahlivé zistenie príčin a všetkých ďalších okolností vzniku pracovného úrazu,
spísanie záznamu o pracovnom úraze podľa výsledku zistenia vykonaného podľa písmena a),
vykonanie potrebných opatrení proti opakovaniu podobných pracovných úrazov.
Organizácie pri spisovaní záznamu o úraze postupujú podľa prílohy č. 1, 2 a 3 tejto vylášky.
Pokiaľ organizácie používajú alebo chcú zaviesť iný doklad, než je uvedený v prílohe č. 1, ktorý možno použiť na prípravu (zber) údajov o pracovných úrazoch pre spracovanie prostriedkami výpočtovej techniky, musí takýto doklad obsahovať verbálne informácie aspoň v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1. Použitie iného dokladu organizácia oznámi neodkladne Slovenskému úradu bezpečnosti práce, ak ide o organizácie s povinnosťou podľa § 7 ods. 1 písm. a), alebo Slovenskému banskému úradu, ak ide o organizácie s povinnosťou podľa § 7 ods 1. písm. b).
Organizácie sú povinné viesť evidenciu o pracovných úrazoch podliehajúcich registrácii.3)
O pracovných úrazoch, ktorými nebola spôsobená pracovná neschopnosť alebo bola spôsobená pracovná neschopnosť kratšia ako jeden deň, sú organizácie povinné viesť evidenciu v knihe úrazov tak, aby sa mohla použiť ako podklad na vykonanie potrebných opatrení a na neskoršie spísanie záznamu o úraze, ak sa následky úrazu prejavia neskôr. Pracovníci sú povinní hlásiť tieto úrazy svojmu najbližšiemu nadriadenému. Ak neskôr v dôsledku takéhoto pracovného úrazu vznikne pracovná neschopnosť dlhšia ako jeden deň, sú organizácie povinné postupovať ako pri úrazoch podliehajúcich registrácii.
§ 4Druhy pracovných úrazov#
Pracovné úrazy sa delia podľa závažnosti na smrteľné, ťažké, hromadné a ostatné úrazy.
V zmysle ustanovenia odseku 1 sa pokladá
za smrteľný každý pracovný úraz, ktorý spôsobil pracovníkovi smrť ihneď alebo kedykoľvek neskôr, ak nastala smrť podľa lekárskeho posudku následkom tohto pracovného úrazu;
za ťažký každý pracovný úraz, ktorý mal za následok stratu orgánu (anatomickú alebo funkčnú) alebo jeho podstatnej časti alebo také poškodenie zdravia, vrátane priemyselných otráv, ktoré lekár označil za ťažké, napr. strata oka, sluchu, komplikovaná zlomenia, vyvolanie potratu, roztrhanie pľúc, poranenie srdca, otras mozgu spojený s bezvedomím, roztrhnutie alebo rozmliaždenie obličky, roztrhnutie pečene, sleziny, popáleniny II. a III. stupňa väčšieho rozsahu;
za hromadný každý pracovný úraz, keď pri tej istej udalosti boli zranené najmenej tri osoby, z ktorých aspoň jedna ťažko alebo smrteľne, alebo keď bolo zranených viac ako desať osôb;
za ostatné všetky pracovné úrazy, ktoré nie sú uvedené pod písmenami a) až c).
§ 5Hlásenie pracovných úrazov#
Postihnutý, ak je toho schopný, alebo iný pracovník, ktorý je svedkom pracovného úrazu alebo sa o ňom dozvie, je povinný ihneď upovedomiť majstra alebo iného pracovníka, ktorý je najbližším nadriadeným postihnutého.
Len čo sa najbližšie nadriadený pracovník dozvie o pracovnom úraze podliehajúcom registrácii, je povinný ihneď ohlásiť úraz
vedeniu organizácie,
závodnému výboru ROH, prípadne poverenému orgánu základnej organizácie ROH alebo komisii bezpečnosti práce, ak ide o jednotné roľnícke družstvo, alebo komisii poverenej výkonom starostlivosti o členov, ak ide o výrobné družstvo.
Organizácie sú povinné po prijatí správy o pracovnom úraze ihneď ohlásiť úraz telefonicky, telegraficky alebo iným vhodným spôsobom
príslušnému útvaru Verejnej bezpečnosti, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin,
príslušnému orgánu hygienickej služby, ak ide o priemyselnú otravu,
príslušnému obvodnému banskému úradu,4) ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
Po prijatí správy o smrteľnom, ťažkom alebo hromadnom úraze sú organizácie povinné ihneď úraz ohlásiť spôsobom uvedeným v odseku 3 okrem orgánom tam uvedeným aj
príslušnému inšpektorátu bezpečnosti práce,5) ak ide o pracovisko podliehajúce jeho dozoru,
príslušnému obvodnému banskému úradu, ak ide o pracovisko podliehajúce jeho dozoru a ak nebol úraz ohlásený už podľa odseku 3 písm. c),
federálnym ministerstvám národnej obrany, vnútra, dopravy, spojov, Ministerstvu vnútra SSR a Ministerstvu spravodlivosti SSR, ak ide o pracovný úraz, ktorý sa stal v súvislosti s technickými zariadeniami alebo vo vybraných objektoch, ktoré podliehajú podľa osobitných predpisov dozoru ich orgánov,
príslušnému odborovému zväzu, hromadný pracovný úraz aj Konfederácii odborových zväzov Slovenskej republiky alebo Konfederácii umenia a kultúry, alebo príslušnému okresnému výboru Slovenského výboru Zväzu družstevných roľníkov, ak ide o jednotné roľnícke družstvo, alebo Slovenskému zväzu výrobných družstiev, ak ide o výrobné družstvo, alebo Slovenskému zväzu bytových družstiev, ak ide o organizáciu bytového družstevníctva.
príslušnému útvaru Verejnej bezpečnosti, ak nebol úraz hlásený už podľa odseku 3 písm. a),
Ak zomrie pracovník kedykoľvek neskôr na následky pracovného úrazu, sú organizácie povinné ihneď po tom, ako sa o úmrtí dozvedeli, dodatočne ohlásiť písomne smrť spôsobenú pracovným úrazom orgánom uvedeným v odseku 2 písm. b) a v odseku 4; to isté platí aj v prípade, keď vyjde dodatočne najavo, že ide o ťažký alebo hromadný pracovný úraz.
§ 6Zisťovanie a vyšetrovanie príčin pracovných úrazov podliehajúcich registrácii#
Organizácie sú povinné ihneď po ohlásení pracovného úrazu podliehajúceho registrácii zistiť zodpovedne a spoľahlivo príčinu, príčinné súvislosti a všetky ďalšie okolnosti vzniku pracovného úrazu a o výsledku zistenia spísať najneskôr do dvoch dní po ohlásení úrazu záznam o pracovnom úraze (ďalej len „záznam o úraze“). Postihnutý a ďalší pracovníci, ktorí boli svedkami pracovného úrazu, sú povinní pritom účinne spolupracovať.
Na zisťovanie príčin a spísanie záznamu o úraze podľa odseku 1 prizve organizácia majstra alebo iného bezprostredne nadriadeného pracovníka a príslušného inšpektora bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, v jednotných roľníckych družstvách prizve povereného člena komisie bezpečnosti práce, vo výrobných družstvách určeného člena komisie poverenej výkonom starostlivosti o členov, a ak ide o pracovníkov uvedených v § 1 písm. e) až g), aj zástupcu príslušného útvaru alebo ústavného zariadenia.
Organizácie sú povinné určiť a vykonať potrebné opatrenia proti opakovaniu podobných úrazov, určiť lehoty na splnenie týchto opatrení a spôsob ich kontroly. O plnení určených opatrení sú povinné informovať funkcionárov uvedených v odseku 2, a ak ide o smrteľné, ťažké alebo hromadné pracovné úrazy, aj príslušný inšpektorát bezpečnosti práce alebo obvodný banský úrad, ak pracovisko podlieha ich dozoru.
Pracovníci inšpektorátu bezpečnosti práce vyšetrujú príčiny smrteľných a hromadných pracovných úrazov, prípadne sa zúčastňujú na vyšetrovaní týchto úrazov, ktoré konajú príslušníci Verejnej bezpečnosti.7) Na vyšetrovaní sa zúčastňujú aj inšpektori bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyšších odborových orgánov,8) ak ide o jednotné roľnícke družstvo, družstevní inšpektori spoločenskej kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci v JRD,9) a ak ide o výrobné družstvo, družstevní inšpektori spoločenskej kontroly nad bezpečnosťou práce.10) Rozsah a spôsob tejto účasti určujú osobitné predpisy.11)
Príčiny smrteľných, ťažkých a hromadných pracovných úrazov, ktoré sa stali na pracoviskách podliehajúcich dozoru orgánov uvedených v § 5 ods. 4 písm. b)alebo v súvislosti s technickými zariadeniami alebo vo vybraných objektoch, ktoré podliehajú dozoru orgánov uvedených v § 5 ods. 4 písm. c) vyšetrujú tieto orgány podľa osobitných predpisov. Ustanovenia odsekov 1 až 3 zostávajú nedotknuté.
V prípade smrteľného alebo hromadného pracovného úrazu sú organizácie povinné
vykonať opatrenia, ktorými by sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia pracovníkov,
zabezpečiť miesto pracovného úrazu tak, aby zostalo zachované v pôvodnom stave až do príchodu vyšetrujúcich orgánov.
Zmeny pôvodného stavu na miestach smrteľných alebo hromadných pracovných úrazov sú prípustné do príchodu vyšetrujúcich orgánov, len ak ide o záchranu postihnutých osôb, prípadne o ďalšie záchranné práce, alebo ak to vyžaduje bezpečnosť prevádzky. V týchto prípadoch sa vyhotoví náčrtok s vyznačením pôvodnej situácie a vykonaných zmien, prípadne sa miesto (pôvodná situácia) odfotografuje. Za vyhotovenie náčrtku a fotografických snímok zodpovedá pracovník, ktorý dal príkaz alebo súhlas na vykonanie zmien.
Organizácie sú povinné umožniť pracovníkom uvedeným v odsekoch 2 až 5 plnenie ich úloh a poskytovať im pritom všestrannú pomoc.
§ 7Predkladanie záznamov o pracovných úrazoch#
Organizácie sú povinné zasielať hromadne odpisy záznamov o úrazoch za uplynulý kalendárny mesiac do piateho dňa nasledujúceho mesiaca
príslušnému inšpektorátu bezpečnosti práce, ak ide o pracovisko podliehajúceho jeho dozoru,
príslušnému obvodnému banskému úradu, ak ide pracovisko podliehajúce jeho dozoru,
Slovenskému banskému úradu, ak ide o pracovné úrazy spôsobené použitím výbušnín, a to i na pracoviskách podliehajúcich dozoru inšpektorátu bezpečnosti práce; tým nie je dotknutá povinnosť podľa písmena a) a b),
federálnym ministerstvám národnej obrany, vnútra, dopravy, spojov, Ministerstvu vnútra SSR a Ministerstvu spravodlivosti SSR, ak ide o pracovné úrazy, ku ktorým došlo v súvislosti s technickými zariadeniami alebo vo vybraných objektoch, ktoré podliehajú podľa osobitných predpisov dozoru ich orgánov,
príslušnému okresnému ústavu národného zdravia.12)
Organizácie sú povinné odovzdať jedno vyhotovenie záznamu o úraze postihnutému, a ak ide o smrteľný pracovný úraz, pozostalým.
Ak ide o smrteľný, ťažký alebo hromadný pracovný úraz, sú organizácie povinné zaslať odpis záznamu o úraze najneskôr do dvoch dní od jeho ohlásenia a zápis o výsledku zistenia príčin úrazu najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku pracovného úrazu okrem orgánom uvedeným v odseku 1 aj
príslušnému odborovému zväzu, a ak ide o hromadný pracovný úraz aj Konfederácii odborových zväzov Slovenskej republiky alebo Konfederácii umenia a kultúry, alebo príslušnému okresnému výboru Slovenského výboru Zväzu družstevných roľníkov ak ide o jednotné roľnícke družstvo, alebo Slovenskému zväzu výrobných družstiev, ak ide o výrobné družstvo, alebo Slovenskému zväzu bytových družstiev, ak ide o organizáciu bytového družstevníctva,
príslušnému okresnému oddeleniu Slovenského štatistického úradu,
príslušnému okresnému prokurátorovi,
§ 8Registrácia pracovného úrazu pracovníka inej organizácie#
Ak utrpí pracovný úraz podliehajúci registrácii pracovník v inej organizácii, než v ktorej je v pracovnom alebo obdobnom pomere, ohlási úraz, zistí jeho príčinu a spíše o ňom záznam organizácia, v ktorej došlo k pracovnému úrazu, a zašle ho v potrebnom počte vyhotovení do dvoch dní odo dňa, keď sa o úraze dozvedela, organizácii, v ktorej je pracovník v pracovnom alebo obdobnom pomere. Rovnako sa postupuje u pracovníkov uvedených v § 1 písm. b) až g). Organizácia, v ktorej došlo k pracovnému úrazu, vykoná opatrenia podľa § 6 ods. 3, ak vznik úrazu sama spôsobila. Ďalšie opatrenia podľa tejto vyhlášky vykoná organizácia, v ktorej je pracovník v pracovnom alebo obdobnom pomere. Rovnako sa postupuje pri pracovných úrazoch iných osôb uvedených v § 2 ods. 2.
Ak dôjde k smrteľnému, ťažkému alebo hromadnému pracovnému úrazu, plní povinnosti určené v § 5 ods. 4 organizácia, v ktorej došlo k úrazu. O týchto úrazoch upovedomí ihneď telefonicky, telegraficky alebo iným vhodným spôsobom aj organizáciu, v ktorej je pracovník v pracovnom alebo obdobnom pomere; táto organizácia sa podľa okolností zúčastní na zisťovaní príčin pracovného úrazu.
Ak utrpí pracovný úraz podliehajúci registrácii pracovník vyslanej skupiny, ktorá má určeného vedúceho, ohlási pracovný úraz, zistí jeho príčinu a spíše o ňom záznam tento vedúci v spolupráci s organizáciou, v ktorej sa úraz stal. Inak sa postupuje podľa odseku 1.
Ak utrpí pracovný úraz podliehajúci registrácii pracovník skupiny vyslanej na práce mimo územia Československej socialistickej republiky, ohlási pracovný úraz, zistí jeho príčinu a spíše o ňom záznam vedúci skupiny. Ak utrpí pracovný úraz vedúci vyslanej skupiny, splní tieto povinnosti určený zástupca vedúceho, prípadne iný pracovník skupiny. Ďalšie opatrenia podľa tejto vyhlášky vykoná organizácia, ktorá pracovníka vyslala na prácu v zahraničí; ak bol pracovník uvoľnený na prácu v zahraničí organizáciou, ktorá je v zmluvnom vzťahu s niektorou organizáciou zahraničného obchodu, urobí tak uvoľňujúca organizácia v spolupráci s touto organizáciou zahraničného obchodu.
Povinnosti vyplývajúce z tejto vyhlášky pri pracovnom úraze učňa plní organizácia, ktorá uskutočňuje výchovu učňa v čase, keď došlo k pracovnému úrazu.
§ 9#
Prevádzkovou nehodou (haváriou) sa rozumie udalosť, ktorou boli vážne ohrozené životy a zdravie osôb alebo prevádzka, prípadne rozvoj organizácie alebo ktorou bola na majetku organizácie spôsobená škoda zrejme prevyšujúca 100 000 Kčs.
Poruchou technického zariadenia sa rozumie poškodenie technického zariadenia, ktoré spôsobilo zastavenie alebo obmedzenie jeho prevádzky, a škoda na ňom vzniknutá zrejme presahuje 20 000 Kčs, nie však 100 000 Kčs.
Organizácie sú povinné ihneď telefonicky, telegraficky alebo iným vhodným spôsobom oznámiť prevádzkovú nehodu (haváriu) orgánom, uvedeným v § 5 ods. 2 písm. b)a ods. 4. Poruchu technického zariadenia hlásia iba orgánom uvedeným v § 5 ods. 2 písm. b) a ods. 4 písm. a) až c) a f). Tým nie je dotknutá povinnosť hlásiť iné mimoriadne prevádzkové udalosti orgánom uvedeným v § 5 ods. 4 písm. b) a c)podľa osobitných predpisov.
Príčiny prevádzkových nehôd (havárií) alebo porúch technických zariadení zisťujú organizácie za účasti funkcionárov uvedených v § 6 ods. 2. O výsledku upovedomia do dvoch dní písomne orgány uvedené v odseku 3. Ak nasvedčujú zistené skutočnosti, že v súvislosti s poruchou technického zariadenia bol spáchaný trestný čin, oznámi to organizácia ihneď príslušnému útvaru Verejnej bezpečnosti. V ostatnom sa postupuje obdobne podľa § 6 ods. 3 až 8.
Hlásenie a vyšetrovanie prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení podliehajúcich dozoru orgánov uvedených v § 5 ods. 4 písm. b) a c) upravujú osobitné predpisy.
§ 11#
Za dodržiavanie ustanovení tejto vyhlášky zodpovedajú vedúci pracovníci organizácií na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu svojich funkcií. Nesplnenie povinností z nej vyplývajúcich podlieha postihu podľa príslušných predpisov.13)
§ 13#
Príslušným orgánom podľa tejto vyhlášky je orgán príslušný podľa miesta pracovného úrazu, prípadne prevádzkovej nehody (havárie) alebo poruchy technického zariadenia.
Ak dôjde k pracovnému úrazu mimo územia Československej socialistickej republiky (§ 8 ods. 4), je príslušným orgánom v zmysle § 5 ods. 3 a 4a § 7 ods. 1a 3 orgán, v obvode pôsobnosti ktorého má organizácia sídlo.
Tam, kde se v tejto vyhláške a jej prílohách používa označenie „ROH“, rozumie sa tým „Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky a Konfederácia umenia a kultúry“, kde sa používa označenie „ZV ROH“, rozumie sa tým, „závodný výtbor príslušnej odborovej organizácie“ alebo „organizácia, ktorá plní úlohy spoločenskej kontroly“.
§ 14#
Zrušuje sa vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 182/1969 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení.
§ 15#
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1.januárom 1976, vyhláška č. 483/1990 Zb. nadobúda účinnosť 30. novembrom 1990.
Prílohy
Príloha 1
Príloha č. 1Záznam o úraze16)
Príloha 2
Príloha č. 2Pokyny pre vyplňovanie záznamu o úrazeV záhlaví sa nevyplňuje štvorcový rámček a údaj „združenie (VHJ)“.Pokial je vnútorná organizačná jednotka1) zároveň evidujúcou a vykazujúcou jednotkou, uvedie sa namiesto sídla organizácie sídlo, okres a kraj tejto jednotky.
V rubrike 4 sa uvádzajú údaje o čase vzniku úrazu, o druhu zranenia (napr. zlomenina, vyvrtnutie, tržná rana, pohmoždenia, odrenina, popálenina, perforácia oka cudzím telesom a pod.); ďalej sa uvádza zranená časť tela ( napr. pravé oko, ľavé koleno, ľavý priehlavok, pravé predlaktie, temeno hlavy alebo pri vnútorných poraneniach napr. brucho; hrudník, panva a pod.). V rozporných prípadoch treba uviesť diagnózu uvedenú v „Potvrdení o pracovnej neschopnosti“, alebo požiadať o vyjadrenie lekára, ktorý poskytol prvú pomoc. Nakoniec sa uvedie i miesto, kde k úrazu došlo.V rubrike 9 sa v prípadoch, keď úraz bol spôsobený alebo ovplyvnený inou osobou, pokiaľ išlo o pracovníka inej organizácie, uvádza i údaj o názve a sídle tejto organizácie.Ak pôsobilo pri úraze viac zdrojov a príčin, uvedú sa v orámovanej časti v dolnom pravom rohu rubriky 8 a 9 tieto údaje v zátvorke.V rubrike 10 sa uvádza pri prijatých opatreniach termín ich splnenia a pracovník zodpovedný za ich vykonanie, vrátane jeho podpisu.Ak v zázname o úraze nie je dostatok miesta pre požadované údaje v príslušnej rubrike, uvedú sa tieto údaje s označením rubriky na osobitnej prílohe.
Príloha 3
Príloha č. 3Klasifikácia zdrojov a príčin úrazov.Správna a jednotne vykonávaná klasifikácia zdrojov a príčin úrazov je predpokladom takých pracovných podmienok, ktoré podstatne znižujú možnosť vzniku pracovných úrazov.A. Všeobecné zásadyZa zdroj úrazu sa považuje predmet (stroj, dopravný prostriedok, materiál a pod.), látka (para, plyn, chemikálie a pod.) alebo energia, prípadne ľudská bytosť, zviera, prírodný živel, ktoré svojim náhlym vonkajším pôsobením spôsobili poranenie (úraz) pracovníka priamo alebo nepriamo tým, že pri nejakej jeho činnosti, prípadne pri náhodnom styku s ním boli bezprostredným podnetom vzniku úrazovej nehody.Vo väčšine prípadov nepôsobí zdroj úrazu samostatne, t. j. izolovane. Spravidla sa tu vyskytuje ešte ďalší činiteľ alebo činitele ako vnútorné príčiny toho, že nejaký zdroj spôsobil nehodu alebo priame poranenie. Stav úrazového ohrozenia (možnosť vzniku nehody) vyplýva napr. z toho, že zdroj úrazu nie je upravený alebo dostatočne zaistený po stránke bezpečnosti práce, alebo sa s ním nesprávne manipuluje, odstraňujú sa bezpečnostné zariadenia, ochranné pomôcky, alebo nie sú inak dodržiavané bezpečnostné predpisy, použivajú sa nebezpečné pracovné postupy (buď vedome, alebo z nedostatku vedomostí, výcviku a pod.), alebo že osoby, prichádzajúce do styku so zdrojom úrazu, nie sú dostatočne poučené o svojom ohrození a pod. V týchto okolnostiach, ktoré spoluvytvárajú alebo zvyšujú stav ohrozenia pracovníka, je obsiahnutá odpoveď na otázku, aká bola príčina úrazu a preto sú zahrnuté pod pojem príčiny úrazov.Pre účely štatistického spracovania je potrebné úrazové znaky (zdroje a príčiny) triediť. Najskôr sa urobí základné triedenie, t. j. jednotlivé individuálne zdroje alebo príčiny úrazu, ktoré sú po určitej stránke rovnorodé alebo aspoň príbuzné, sú zahrnuté do základných skupín. Tak napr. pri zdrojoch predstavuje každá základná skupina ucelenú skupinu jednotlivých zdrojov, charakterizujúcich určitý okruh úrazového nebezpečenstva a rovnorodých z hľadiska ich funkcie alebo spôsobu používania vo výrobnom procese.
V rámci týchto základných skupín sa vykonáva podrobnejšie triedenie, kde napr. zdroje z určitýeh hľadísk rovnorodé (a preto zahrnuté do jednej základnej skupiny) sa navzájom rozlišujú so zreteľom na určité zvláštnosti ich používania vo výrobnom procese alebo na určité, navzájom príbuzné druhy, poprípade s ohľadom na druh pôsobenia, a tvoria sa z nich podskupiny.Schéma zdrojov úrazov obsahuje 11 základných skupín, označených pre účely evidencie rímskými číslicami I.-XI. V rámci týchto základných skupín sa zdroje úrazov rozdeľujú do podskupín.Schéma príčin úrazov obsahuje 14 základných skupín.B. Klasifikačná schéma zdrojov úrazovI. Dopravné prostriedkyI-00 Letecké motorové a bezmotorové dopravné prostriedkyI-01 Vodné motorové a bezmotorové dopravné prostriedkyI-02 Motorové cestné dopravné prostriedkyI-03 Železničné dopravné prostriedky vrátane pouličných dráh, verejných lanoviek a neverejnej dopravy po koľajiI-04 Cestné bezmotorové dopravné prostriedky (povozy s prívesným vozom, bicykle, ručné vozíky a pod.)I-05 Vnútropodnikové motorové dopravné prostriedky (koľajové i bez koľají)I-06 Vnútropodnikové lanovky, reťazové dopravníky a naklonené (zvážacie) dráhy na koľajiI-07 Vnútropodnikové bezmotorové dopravné prostriedky (na koľaji i bez koľají)II. Zdvíhadlá a dopravníky, zdvíhacie a dopravné pomôckyII-08 Žeriavy a iné zdvíhadlá pre rôznosmernú dopravu (motorové i bezmotorové)II-09 Výťahy, elevátory, ťažné stroje a iné zdvíhadlá na zvislú dopravuII-10 Dopravníky (transportéry) vrátane vnútropodnikových visutých dráhII-11 Zdvíhacie a dopravné zariadenie – pomôckyIII. Stroje – hnacie, pomocné, obrábacie a pracovnéa) hnacie stroje – prevod hnacej silyIII-12 Stabilné hnacie stroje, motory, generátory, agregáty a pod. a pohyblivé stroje použité ako hnacie strojeIII-13 Motory dopravných prostriedkov (okrem dopravy)III-14 Zariadenie na prevod hnacej silyb) obrábacie stroje na drevo (použité prípadne na iný materiál)III-15 Okružné, rámové a iné píly na drevoIII-16 Sústruhy a vŕtačky na drevoIII-17 Frézovacie, drážkovacie a žliabkovacie stroje na drevoIII-18 Hobľovacie, brúsiace a leštiace stroje na drevoIII-19 Združené a ostatné, prípadne špeciálne drevoobrábacie stroje (kolárske, debnárske a iné okrem špeciálnych papierenských strojov)c) obrábacie a tvárniace stroje na kovy (použité prípadne aj na iný materiál)III-20 Lisy, kladivá, buchary a pod.III-21 Sústruhy kovovIII-22 Vŕtačky na kov a stroje na rezanie závitovIII-23 Píly, frézy, preťahovacie a hobľovacie stroje na kovyIII-24 Brúsky, čističe a leštiče kovovIII-25 Stroje na beztrieskové obrábanie kovovIII-26 Zváracie a ostatné (príp. špeciálne kovoobrábacie stroje)d) bežné obrábacie, tvárniace a pracovné stroje na ostatný materiál (okrem špeciálnych a rozličných pomocných strojov používaných v rozličných pracovných odboroch)III-27 Lisy na iný materiál ako kov a drevoIII-28 Raziace, vykrajovacie, vysekávacie a rezacie stroje (okrem píly)III-29 Píly, sústruhy, vŕtačky na rozličný materiál (okrem kovu a dreva)III-30 Stroje (frézovacie, hĺbiace, drážkovacie, hobľovacie, brúsiace a leštiace)III-31 Zdrobňovacie, drviace (mlyny), triediace strojeIII-32 Pomocné stroje, čerpadlá, ventilátory, kompresory a rozličné pracovné strojee) špeciálne stroje pre rozličné pracovné odboryIII-33 Zvláštne stroje banské, dobývacie, zakladacie a úpravárske stroje na zemné praceIII-34 Stavebné stroje a stroje na úpravu terénu, špeciálne železničné strojeIII-35 Zvláštne hutnícke a zlievárenské strojeIII-36 Zvláštne plynárenské stroje, stroje používané v chemickom a gumárenskom priemysle, zvláštne keramické a sklárske stroje, prípadne stroje na výrobu plastovIII-37 Zvláštne stroje na výrobu buničiny, lepenky a papiera, kartonážne strojeIII-38 Zvláštne stroje na výrobu koží a kožušín, obuvnícke, kožušnícke, rukavičkárske stroje a pod.III-39 Zvláštne textilné a odevné stroje (vrátane strojov používaných v práčovniach, čistiarňach, žehliarňach a opravovniach)III-40 Zvláštne potravinárske stroje, stroje používané v tukovom a tabakovom priemysleIII-41 Zvláštne poľnohospodárske stroje (vlečné a ostatné)III-42 Zvláštne stroje polygrafické, kancelárske, zdravotnícke, štatistické a iné neuvedené alebo bližšie neurčené pre rozličné pracovné odboryIV. Pracovné, prípadne cestné dopravné priestory ako zdroje pádov osôbIV-43 Cesty vrátane dopravných a pracovných priestorov koľajových dráh (pracovné, komunikačné priestory) verejného charakteru – pády osôb na rovineIV-44 Vnútropodnikové pracoviská (komunikačné priestory) akejkoľvek úrovne – pády osôb na rovineIV-45 Schody, rebríky, výstupy – pády osôb na nich a z nichIV-46 Ostatné zvýšené pracoviská – pády osôb z výškyIV-47 Priehlbiny, jamy, nezakryté otvory (pri pracovisku akejkoľvek úrovne) – pády osôb do hĺbkyV. Materiál, bremená, predmetyVa-48 Zemina, hornina, kameň, kusový a sypký materiál – pád materiáluVa-49 Ostatný materiál (okrem zn. 48), predmety, výrobky, zariadenia – pád predmetovVb-50 Bremená (materiál, premiesťované alebo inak manipulované predmety) – úrazy bremenamiVb-51 Materiál, predmety – pôsobenie ostrými hranami, vyčnievajúcimi hrotmi a pod. pri rôznej manipulácii, chôdzi a pohybeVc-52 Drobné úlomky z materiálu alebo nástrojov odletujúce pri ručnom spracovaní, resp. pri páde a rozbití predmetov – vniknutie do oka, perforácia iných častí telaVc-53 Drobné úlomky z materiálu alebo nástrojov odletujúce pri strojovom spracovaní- vniknutie do oka, perforácia iných častí telaVI. Náradie, nástroje, ručne ovládané strojčeky a prístrojeVI-54 Pomocné ručné dobývacie náradie, náradie na zemné, stavebné a poľnohospodárske práceVI-55 Pomocné ručné bicie, uťahovacie, pridržiavacie, spájacie, zváracie, čistiace, mazacie a iné náradieVI-56 Pomocné strojové náradie (upínacie nástroje a zariadenia)VI-57 Meracie a rysovacie náradie (nástroje a prístroje), prenosné lampyVI-58 Ručné nástroje (rezacie, sekacie, krájacie, dlabacie, prebíjacie, rycie, uberacie, brúsiace a iné)VI-59 Strojové nástroje (na upnutie do strojov a prístrojov použité prípadne na ručné práce – tvárniace nástroje)VI-60 Ručne ovládané stroje a prístroje ochranné prístrojeVII. Priemyselné škodliviny, horúce látky a predmety, oheň a výbušninyVII-61 Jedovaté látky – tuhé, tekuté, jedovaté a nedýchateľné plynyVII-62 Žieravé a leptavé látky (aj ak sú súčasne horúce)VII-63 Tekuté a plynné horúce látky (pary)VII-64 Tuhé horúce látky, horúce predmety, zariadenia a pod.VII-65 Horľavé a zápalné látky, explozívne plyny, oheňVIII-66 Výbušniny (trhaviny, výbušniny, strelivo) a strelné zbraneVII-67 Škodlivé lúče (žiarenie)VIII. Kotly, nádoby a vedenia (potrubie) pod tlakomVIII-68 Kotly, nádoby a vedenia (potrubie) pod tlakomIX. ElektrinaIX-69 Elektrina vysokého napätia (nad 300 V proti zemi)IX-70 Elektrina stredného a nízkeho napätia (do 300 V proti zemi)X. Ľudia, zvieratá a prírodné živlyX-71 ZvieratáX-72 Úmyselné i neúmyselné poškodenie, násilie, zranenie inou osobou, živelné pohromy a iné prírodné vplyvy, atmosféra pracoviskaXI. Iné zdrojeXI-73 Zábavné, športové, telocvičné náradie a zariadenie (vrátane mechanického), gymnastické, športové a tanečné výkony bez náradiaXI-74 Nehody pri liečebných zákrokoch a ich oneskorené komplikácieXI-75 Iné zdroje, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich skupínC. Klasifikačná schéma príčin úrazov1. Chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu (nie pracoviska)2. Chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie3. Chýbajúce (nepridelené), nedostatočné alebo nevhodné osobné ochranné pracovné prostriedky4. Nepriaznivý stav alebo chybné usporiadanie pracoviska, prípadne komunikácie (aj keď je pracovisko zdrojom úrazu)5. Nedostatky v osvetlení a viditeľnosti, nepriaznivé vplyvy hluku, otrasov a škodlivého ovzdušia na pracovisku (na komunikácii)6. Nesprávna organizácie práce7. Neoboznámenosť s podmienkami bezpečnej práce a nedostatok potrebnej kvalifikácie (teoretických vedomostí, šikovnosti, zácviku, prispôsobenia a pod.)8. Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore9. Odstránenie alebo nepoužívanie predpísaných bezpečnostných zariadení a ochranných opatrení10. Nepoužívanie (nesprávne používanie) predpísaných a pridelených osobných ochranných pomôcok (prístrojov)11. Ohrozenie inými osobami (odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky a iné nesprávne a nebezpečné konanie)12. Nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy) a riziko práce.13. Ohrozenie zvieratami a prírodnými živlami14. Nezistené príčiny
Poznámky pod čiarou
- 1)§ 41 nariadenia vlády ČSSR č. 54/1975 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.
- 2)§ 42 nariadenia vlády ČSSR č. 54/1975 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.
- 3)Úpravu a obsah evidenčných dokladov o pracovných úrazoch, ich evidencii a pod., ako aj ďalšie otázky súvisiace so štatistikou pracovných úrazov určí podľa príslušných predpisov Federálny štatistický úrad po dohode so Slovenským úradom bezpečnosti práce, Slovenským banským úradom a Ústrednou radou odborov.
- 4)Vyhláška č. 43/1972 Zb., ktorou sa určujú obvody pôsobnosti obvodných banských úradov.
- 5)Vyhláška č. 36/1970 Zb. o zriadení inšpektorátov bezpečnosti práce.
- 6)Smernice Ústrednej rady odborov č. 124/1973 Zb. časť III bod 3 o postavení a úlohách orgánov ROH v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Jednotná informačná sústava v ROH (schválená uznesením Predsedníctva ÚRO z 11. 7. 1973 - Spravodajca ROH č. 7/1973, doplnená uznesením Sekretariátu ÚRO z 12. 5. 1975 - Spravodajca ROH č. 5/1975).
- 7)Zákon č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti.
- 8)Smernice ÚRO č. 124/1973 Zb.
- 9)Uznesenie Ústredného výboru Zväzu družstevných roľníkov SSR č. 1575/1974 zo 4. 9. 1974.
- 10)Uznesenie predstavenstva Slovenského zväzu výrobných družstiev č. 339 z 29. 10. 1974 (Vest. SZVD č. 21/74).
- 11)Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 148/1973 Zb.).
- 12)Povinnosti organizácie uložené § 10 zákona č. 33/1965 Zb. o regresných náhradách a § 13 vyhlášky č. 34/1965 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o regresných náhradách, tým nie sú dotknuté.
- 13)§ 6 ods. 1, § 17 ods. 2 písm. a) a b), § 20 ods. 2 a § 29 zákona č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku v znení neskorších predpisov. § 6 ods. 2 zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce. § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 41/1957 Zb. (banský zákon). § 6 ods. 1 písm. e) a f) zákona SNR č. 42/1972 Zb. o organizácii a rozšírení dozoru štátnej banskej správy.
- 14)Ide najmä o osoby, ktorým bola povolená samostatná zárobková činnosť, a samostatne hospodáriacich roľníkov.
- 15)§ 16 ods. 1 písm. g) vyhlášky č. 52/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dráhach, v znení vyhlášky č. 132/1969 Zb.Smernice o koordinácii a súčinnosti orgánov dopravy, bezpečnosti a prokuratúry pri železničných nehodách (reg. v čiastke 12/1973 Zb.). § 45 zákona č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (letecký zákon). Predpis Federálneho ministerstva dopravy a o odbornom vyšetrovaní príčin leteckých nehôd (reg. v čiastke 14/1975 Zb.).
Smernice o koordinácii postupu a súčinnosti orgánov dopravy, bezpečnosti a prokuratúry pri leteckých nehodách, uverejnené vo Vestníku dopravy č. 15/1975. § 18 zákona č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe. § 21 až 26 vyhlášky č. 137/1974 Zb. o vnútrozemskej plavbe. § 3 písm. c) vládneho nariadenia č. 54/1953 Zb. o premávke na cestách. - 16)Tlačivo ŠEVT - 04 164 0.
- 1)Napr. § 10 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.