Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a upravujú sa niektoré ďalšie majetkové vzťahy

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 58/1969 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

§ 27 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

Za § 40 sa vkladá § 40a, ktorý znie:

§ 44 znie:

§ 47 znie:

V § 100 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:

§ 105 znie:

V § 106 ods. 1 sa slovo „rok" nahrádza slovami „dva roky".

V § 107 ods. 1 sa slovo „rok" nahrádza slovami „dva roky", pripája sa odsek 3, ktorý znie:

V § 109 sa na konci pripája táto veta:

§ 122 ods. 3 znie:

Za § 130 sa vkladá § 130a, ktorý znie:

Za § 132 sa vkladá § 132a, ktorý spolu s nadpisom znie:

§ 134 ods. 2 znie:

Za § 135 sa vkladá § 135a, ktorý spolu s nadpisom znie:

Za § 135 sa ďalej vkladajú § 135b a § 135c, ktoré spolu s nadpisom znejú:

§ 140 znie:

V § 142 sa doterajšie jeho znenie označuje ako odsek 1 a pripájajú sa odseky 2 a 3, ktoré znejú:

§ 149 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V § 174 sa jeho doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie:

V § 196 ods. 1 druhá veta znie:

§ 198 ods. 2 znie:

Za § 203 sa vkladá § 203a, ktorý znie:

V § 205 ods. 2 v prvej vete sa za slová „Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania“ vkladajú slová „alebo na základe toho, že občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní podľa ustanovenia § 135a ods. 2“.

V § 212 sa jeho doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie:

§ 221 znie:

V § 230 sa jeho doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a pripájajú sa odseky 2, 3 a 4, ktoré znejú:

V § 249 sa na konci pripája táto veta:

V § 250 v druhej vete sa vypúšťa slovo „krajským".

V § 253 v tretej vete sa vypúšťa slovo „krajským".

Za § 263 sa vkladá § 263a, ktorý znie:

V § 268 ods. 1 v druhej vete sa slová „Krajský národný" nahrádzajú slovom „Národný".

V § 271

V § 277 v druhej vete sa slová „Krajský národný" nahrádzajú slovom „Národný".

V § 281 ods. 1 v druhej vete sa vypúšťa slovo „krajským".

Za § 362 sa vkladá § 362a, ktorý spolu s nadpisom znie:

§ 397 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V § 399 ods. 2 druhá veta znie:

§ 405 znie:

§ 438 znie:

V § 447

Za § 447 sa vkladá § 447a, ktorý znie:

V § 448

Za § 453 sa vkladá § 453a, ktorý znie:

§ 457 ods. 2 a 3 znejú:

Za § 469 sa vkladá § 469a, ktorý spolu s nadpisom znie:

V § 479 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová:„ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“.

V § 482 ods. 2 sa na konci vypúšťajú slová:„a potvrdí podľa nej nadobudnutie dedičstva.“.

§ 484 ods. 1 znie:

V § 489 sa jeho doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie:

Za § 489 sa vkladá § 489a, ktorý znie:

V § 490 ods. 2 druhá a tretia veta znejú:

V § 495

§ 506 znie:

Za § 507 sa vkladá § 507a, ktorý včítane nadpisu znie:

Za § 507a sa vkladá § 507b, ktorý znie:

§ 508 znie:

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 138 ods. 1, § 140, § 145 ods. 1, § 173 ods. 1, § 211 ods. 1, § 229, § 399 ods. 2 druhej vety a § 479, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. To isté platí, ak sa právny úkon neurobil formou, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 ods. 1).

Ak ide o právny úkon, o registrácii ktorého rozhodlo štátne notárstvo, môže sa jeho neplatnosť z dôvodov uvedených v odseku 1 určiť len rozhodnutím súdu.

Zmluva je uzavretá, len čo sa účastníci zhodnú na jej obsahu.

Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje.

Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje.

Ak na návrh podaný do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začne plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa potvrdilo nadobudnutie dedičstva, schválila dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva alebo štátne notárstvo vykonalo medzi dedičmi vyporiadanie.

Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, tienením, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstrániť zo svojej pôdy korene stromu alebo odstrániť vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Ak je to potrebné a nebráni to účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného národného výboru, ktorý je stavebným úradom, rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť. Ustanovenia § 66 až 70 stavebného zákona tým nie sú dotknuté.

Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť vstup na svoje pozemky, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým došlo ku škode na pozemku, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.

To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.

Ten, kto pri výkone práv podľa odsekov 1 a 2 účelne vynaložil na vec náklad, má právo na jeho náhradu v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia; náhrada bežných udržiavacích nákladov mu nepatrí.

Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

Takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.*) Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.*)

Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane ustanovenie o premlčaní.

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe.

Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy; ak ale vec užíva aj jej vlastník alebo ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku a socialistická organizácia, ktorá má právo užívania podľa osobitných predpisov.*) Ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, môže vecné bremeno zriadiť len so súhlasom vlastníka pozemku.

Vecné bremená prechádzajú s vlastníctvom veci alebo s právom osobného užívania pozemku na nadobúdateľa.

Vecné bremená zanikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu alebo písomnou zmluvou. Na účinnosť zmluvy, z ktorej zanikajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti, prípadne pozemku, ku ktorému sa zriadilo právo osobného užívania; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskoršie jej smrťou.

Spoluvlastník môže svoj podiel bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov previesť len na spoluvlastníka, jeho manžela, na svojho manžela, na svojich potomkov alebo zároveň na svojich potomkov a ich manželov; inak je na prevod podielu potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Ustanovenie § 143 tým nie je dotknuté.

Ustanovenie § 130a platí aj pre práva a povinnosti užívateľa a na jeho ochranu.

Ak na pozemku zriadi stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený užívať ho na iný účel, súd na návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku (§ 205 ods. 2) alebo na návrh toho, kto má k pozemku zriadené právo osobného užívania, prikáže stavbu za náhradu navrhovateľovi, ledaže by tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä že stavebník bol dobromyseľný, že stavbu zriaďuje oprávnene. Ak je to v záujme spoločnosti, môže súd aj po zistení stanoviska príslušného národného výboru, ktorý je stavebným úradom, rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.

Ak dôvody hodné osobitného zreteľa bránia rozhodnúť podľa odseku 1, súd na návrh vlastníka stavby upraví vzťahy vo veci pozemku, na ktorom sa stavba zriadila, najmä zruší právo osobného užívania k tomuto pozemku alebo zriadi bezplatne alebo za náhradu vecné bremeno, ktoré je hospodársky nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Ak stavebník prevzal na seba povinnosť, že svoju nehnuteľnosť neprevedie bez súhlasu veriteľa na iného (§ 58), možno náhradu podľa odseku 1 vyplatiť len so súhlasom veriteľa; inak sa zloží do notárskej úschovy.

Poistné podmienky pre poistenie majetku a pre poistenie zodpovednosti za škodu týkajúce sa poistenia majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov určujú, za akých predpokladov zaniká poistenie majetku alebo poistenie zodpovednosti za škodu, na koho prechádza a na ktoré veci sa vzťahuje, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo.

Podmienky nákupu poľnohospodárskych a lesných výrobkov môžu upraviť osobitné predpisy.

Ak škodu spôsobí viac občanov alebo organizácií alebo občan spolu s organizáciou, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume, ktorou je rozdiel medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, keby nedošlo k zníženiu jeho zárobku následkom škody na zdraví.

Ak sa vlastník veci dopustil takého protiprávneho konania, ktorým sa trvale zbavil možnosti vec obvyklým spôsobom užívať, pripadá vec do vlastníctva štátu, pokiaľ je v rozpore so záujmom spoločnosti, aby vlastník s vecou ďalej nakladal. Obdobne prechádzajú na štát aj iné majetkové práva občana, s výnimkou práva dedičského, práva zo
zodpovednosti za škodu na zdraví alebo iného práva obmedzeného len na jeho osobu. Štátu však nepripadá ten majetok, ktorý je nevyhnutne potrebný na uspokojenie životných potrieb osôb, o výživu alebo výchovu ktorých je vlastník veci alebo ten, ktorému prislúcha majetkové právo, povinný sa starať, a ďalej majetok, ktorý iný dobromyseľne od vlastníka nadobudol.

Pripadnutím majetku štátu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Poručiteľ môže vydediť potomka, pretože v rozpore s pravidlami socialistického spolunažívania neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Na základe povolenia vydaného príslušným orgánom podľa osobitných predpisov môže občan na uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb ostatných občanov poskytovať za odplatu občanom, prípadne organizáciám vecné plnenia a výkony. Ustanovenia tohto zákona platia aj na právne vzťahy takto vzniknuté. Ustanovenia štvrtej časti sa však použijú len primerane; najmä sa použijú § 226 až 231, § 232 ods. 1, § 233, 234, § 235 ods. 1 a 3, § 236 až 239, § 243 ods. 2, § 244 až 247, § 248 ods. 1 a 3, § 249 až 252, § 253 prvá veta, § 254, 255, 263, § 265 až 267, § 268 ods. 1 prvá veta, § 270, § 271 ods. 1 a 3, § 272, § 273 ods. 1 prvá veta a ods. 2, § 274, 276, § 277 prvá veta, § 278, 279, § 280 ods. 1 a 3 a § 281 ods. 1 prvá a tretia veta a ods. 2.

Vláda Českej socialistickej republiky a vláda Slovenskej socialistickej republiky ustanovia nariadením podrobnejšiu úpravu.

Práva a povinnosti zo záložných práv vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa spravujú ustanovením § 495, pokiaľ nie sú upravené osobitnými predpismi. To platí aj o záložných právach vzniknutých zo zmluvy.

Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.

Na právne vzťahy z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983, použije sa ustanovenie § 149 ods. 4, pokiaľ k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo dohodou uzavretou do troch rokov od 1. apríla 1983 alebo rozhodnutím súdu na návrh podaný do troch rokov od 1. apríla 1983.

Do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Ak ide o právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40a, ku ktorému došlo pred 1. aprílom 1983, neskončí sa premlčacia doba skôr než uplynutím troch rokov od tohto dňa.

Ak ide o právo na náhradu škody alebo o právo na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu, platí dvojročná premlčacia doba počítaná odo dňa, keď začala plynúť pôvodná lehota; toto ustanovenie nemožno použiť, ak ide o právo, ku ktorému premlčacia doba uplynula podľa doterajších predpisov.

Na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7.

Zvýšenie základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy pri výkone rozhodnutia, a určenie hranice, nad ktorú je mzda postihnuteľná zrážkami bez obmedzenia, ku ktorým dôjde začínajúc 1. aprílom 1983, nedotýka sa dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (§ 57) uzavretých pred týmto dňom.

Podrobnejšie predpisy na vykonanie Občianskeho zákonníka vydajú príslušné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Vláda Českej socialistickej republiky a vláda Slovenskej socialistickej republiky môžu vydať podrobnejšie predpisy na vykonanie Občianskeho zákonníka, ak ide o veci, ktoré patria do pôsobnosti Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Vzorové stanovy stavebných družstiev vydávajú Český zväz bytových družstiev a Slovenský zväz bytových družstiev so schválením vlády príslušnej republiky.

Štátne socialistické organizácie môžu zriadiť cudzím právnickým osobám so súhlasom Federálneho ministerstva financií a Federálneho ministerstva zahraničných vecí zmluvou právo trvalého užívania pozemku. Zmluva obsahuje najmä označenie pozemku, ku ktorému sa právo trvalého užívania zriaďuje, účel, na ktorý sa pozemok prenecháva do trvalého užívania, spôsob tohto užívania, ako aj podmienky, za ktorých právo trvalého užívania pozemku zaniká.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie Občianskeho zákonníka, ako vyplýva z neskorších predpisov.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1983, s výnimkou ustanovenia § 489a, ktoré nadobúda účinnosť už 1. januárom 1983.