§ 1Rozsah platnosti#
Vyhláška upravuje spôsob a rozsah dokumentácie stavieb, ktorých investormi sú organizácie, postup pri jej vypracovaní, prerokúvaní a schvaľovaní a pri záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnotení stavieb.
Vyhláška sa vzťahuje na dokumentáciu stavieb, ktoré sa majú uskutočniť v Československej socialistickej republike. Vzťahuje sa na všetky druhy stavieb bez zreteľa na spôsob výstavby a primerane aj na opravy stavieb financované z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov.1)
§ 2Pojmy#
Stavbou sa rozumie súhrn stavebných prác, strojov a zariadení, včítane ich montáží, náradia a inventára investičného charakteru, uskutočňovaný na súvislom mieste a v súvislom čase novo (novostavba) alebo prestavbou základných prostriedkov už existujúcich (rekonštrukcia, rozšírenie, modernizácia) na dosiahnutie spoločného účelu.2) Za súčasť stavby sa považuje aj odstránenie doterajších základných prostriedkov na stavenisku a - pokiaľ ide o inžinierske siete a osobitné predpisy neustanovujú inak - aj odstránenie starých a vybudovanie nových základných prostriedkov alebo ich častí nahrádzajúcich tie, ktoré sú narušené uskutočňovaním stavby a pri ktorých je nevyhnutné ich funkciu zachovať.
Súborom stavieb sa rozumejú navzájom súvisiace stavby, ktorými sa uskutočňuje rozsiahla alebo dlhodobá investičná výstavba na súvislom území alebo na spoločný účel na rozličných miestach.
Prevádzkový súbor (čiastkový prevádzkový súbor) je súhrn strojov a zariadení, včítane ich montáží a inventára investičného charakteru, ktorý slúži na zabezpečenie čiastkového samostatného technologického alebo netechnologického procesu a uvádza sa do prevádzky v súvislom čase.3)
Stavebný objekt je priestorove ucelená alebo aspoň technicky samostatná časť stavby.4)
Komplexnou bytovou výstavbou sa rozumie výstavba obytných súborov aj výstavba samostatných bytových stavieb (stavebných objektov).
Obytný súbor je súborom bytových stavebných objektov a stavebných objektov, prípadne prevádzkových súborov technickej a občianskej vybavenosti.5) Obytný súbor je podľa svojho rozsahu stavbou, ak sa bude realizovať v súvislom časovom období spravidla troj- až štvorročnom, alebo je súborom stavieb.
Zariadením staveniska sa rozumejú objekty a zariadenia, ktoré v čase uskutočňovania stavby slúžia prevádzkovým a sociálnym účelom účastníkov výstavby; patria sem aj objekty a zariadenia, ktoré buduje alebo už vybudoval a požičal investor, dodávateľ alebo iná organizácia na účely zariadenia staveniska. Miestne sústredené objekty plniace funkciu zariadenia staveniska pre viac stavieb tvoria združené zariadenie staveniska (príloha č. 16).
§ 3Účastníci výstavby#
Účastníkmi výstavby sa rozumejú investor, generálny projektant a dodávateľské organizácie.
Investor je organizácia, ktorá pre seba alebo pre inú organizáciu (budúceho prevádzateľa - užívateľa) stavbu pripravuje a zabezpečuje. Pokiaľ niektoré činnosti prislúchajúce podľa tejto vyhlášky investorovi vykonáva iná organizácia (napr. inžinierska alebo projektovo-inžinierska), vzťahujú sa ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ je v nich reč o investorovi, aj na túto organizáciu.
Dodávateľská organizácia je organizácia, ktorej predmetom činnosti je uskutočňovanie dodávok pre stavbu. Pokiaľ taká organizácia uzavrela zmluvu o dodávke, označuje sa ako vyšší dodávateľ6) alebo dodávateľ. Pokiaľ sa taká organizácia dohodla o spolupráci, bola na ňu určená7) alebo sa na ňu zmluvne zaviazala,8) označuje sa ako vyšší dodávateľ (dodávateľ) prichádzajúci do úvahy.
Generálnym projektantom je organizácia oprávnená na projektovú činnosť podľa osobitných predpisov,9) ktorá sa v súlade s týmto predpisom a osobitnými predpismi10) zaviazala na dodávku projektovej dokumentácie celej stavby, aspoň v rozsahu úvodného projektu, včítane autorského dozoru.
Dodávateľská organizácia môže byť generálnym projektantom za podmienok ustanovených v predchádzajúcom odseku iba pri vybraných druhoch stavieb vymedzených v jej oprávnení na projektovú činnosť alebo osobitne určených Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, ak sa zaviazala dodať celú stavbu.
Zahraničná organizácia môže byť generálnym projektantom, iba ak preukáže, že je oprávnená projektovať danú stavbu podľa práva platného v krajine svojho sídla, a ak sa zaviaže dodržiavať ustanovenia tejto vyhlášky a ostatných právnych predpisov, najmä aj technických noriem platných v Československej socialistickej republike.
§ 4Dokumentácia stavieb#
Dokumentácia stavieb podľa tejto vyhlášky zahŕňa investičný zámer, prípravnú dokumentáciu, projektovú dokumentáciu a dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby a správu o záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnotení stavby.
Dokumentácia stavieb musí byť obmedzená na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci druhu, charakteru, významu, veľkosti a zložitosti stavby.
§ 5Využitie typizácie#
Spracovateľ prípravnej a projektovej dokumentácie je povinný uplatňovať schválené typizačné smernice a typové podklady v rozsahu ich záväznosti.11)
Typové podklady stavebných konštrukcií, ich prvkov alebo sústav a typové podklady technických zariadení stavebných objektov, ich prvkov alebo sústav12) je spracovateľ projektovej dokumentácie povinný si vyžiadať od vyššieho dodávateľa (dodávateľa) prichádzajúceho do úvahy, ktorý ich poskytuje ako projektové podklady podľa § 27.
Pri použití typových podkladov sa môže v úvodnom (jednostupňovom) projekte a vo vykonávacom projekte príslušná časť vyznačiť iba schematicky, ale s odkazom na typový podklad pripojený k projektovej dokumentácii.
§ 5aVyužitie opakovateľných projektov#
Ak sa pri spracovaní prípravnej a projektovej dokumentácie použijú opakovateľné projekty, postupuje sa podľa tejto vyhlášky, pokiaľ osobitné predpisy12a) neustanovujú inak.
§ 6Projektová dokumentácia zo zahraničia#
Projektová dokumentácia dovezená zo zahraničia sa môže použiť, iba ak vyhovuje tuzemským právnym predpisom, najmä technickým normám. Súlad dokumentácie s týmito predpismi alebo udelenie potrebných výnimiek zabezpečuje organizácia, ktorá podniku zahraničného obchodu obstaráva jej dovoz.
§ 7Účel a funkcia investičného zámeru#
Investičný zámer je
jedným z podkladov riadenia a plánovania investičnej výstavby, najmä strednodobej,
pokynom a podkladom na vypracovanie prípravnej dokumentácie.
Investičný zámer vyjadruje základné požiadavky na stavbu, prípadne súbor stavieb a nároky na jej prípravu a realizáciu. Vychádza z plánovanej koncepcie rozvoja odvetvia, odboru, podniku alebo z potrieb rozvoja bytovej a občianskej výstavby a služieb; pritom objasňuje širšie súvislosti stavby alebo súboru stavieb, ktoré vyplývajú z prognóz. Zdôvodňuje nevyhnutnosť výstavby, a to najmä na základe vykonaných rozborov využitia základných prostriedkov a - pokiaľ to prichádza do úvahy - aj na základe prieskumu odbytových možností. Preukazuje ďalej, že uspokojenie plánovaného rozvoja potrieb nemožno dosiahnuť iným spôsobom.
§ 8Obsah investičného zámeru#
Investičný zámer obsahuje najmä:
názov, miesto alebo oblasť stavby,
opis a účel stavby,
požiadavky na efektívnosť stavby z nadpodnikového a národohospodárskeho hľadiska zdôvodnené v súlade s § 7 ods. 2,
súhrnnú charakteristiku technicko-ekonomickej úrovne stavby (podľa druhu a povahy stavby), najmä
pri stavbách, ktorými sa majú realizovať výsledky riešení úloh zaradených v pláne rozvoja vedy a techniky
podľa potreby požiadavky na variantné riešenie.
Ak ide o investičný zámer na súbor stavieb, uvedú sa údaje uvedené v predchádzajúcom odseku na celý súbor stavieb a v potrebnom členení pre jednotlivé stavby.
§ 9Spracovanie a vydanie investičného zámeru#
Vypracovanie investičného zámeru zabezpečuje a investičný zámer vydáva orgán (organizácia), ktorému prislúcha schváliť prípravnú dokumentáciu (§ 64).
Investičný zámer sa vypracúva a vydáva pre každú stavbu nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby, príp. pre súbor takých stavieb; pri ostatných stavbách, iba ak ide o nároky na nové stavebné pozemky alebo nové pracovné sily alebo ak to ustanoví ústredný orgán investora.
§ 10Prerokúvanie investičného zámeru#
Investičný zámer sa musí v priebehu spracovania prerokovať
s príslušným orgánom oblastného plánovania - z hľadiska rozmiestňovania stavieb a zabezpečenia predpokladaného prírastku počtu pracovníkov,14)
pri stavbách, ktorých okruh sa vymedzuje osobitným opatrením, so Štátnou plánovacou komisiou, a ak ide pritom o stavby organizácií riadených ústrednými orgánmi republík, podľa príslušnosti aj s Českou plánovacou komisiou alebo Slovenskou plánovacou komisiou.
Pokiaľ sa má stavbou realizovať úloha zaradená do štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo ministerstvo výstavby a techniky SSR podľa príslušnosti ustanoviť povinnosť, aby sa mu investičný zámer predložil v priebehu spracovania.
§ 11Druhy prípravnej dokumentácie. Východiskové podklady#
Prípravnou dokumentáciou stavby je projektová úloha; ak je stavba súčasťou súboru stavieb, zahŕňa prípravná dokumentácia aj štúdiu súboru stavieb.
Východiskovým podkladom pre vypracovanie prípravnej dokumentácie stavby (súboru stavieb) je investičný zámer, pokiaľ sa vypracúva a vydáva. V ostatných prípadoch sa na vypracovanie prípravnej dokumentácie použijú rovnaké východiskové podklady ako na vypracovanie investičného zámeru.
§ 12Zabezpečenie výkonu funkcie generálneho projektanta#
Investor je povinný najneskoršie do začatia prác na projektovej úlohe vyhľadať organizáciu oprávnenú na projektovú činnosť, ktorá bude vykonávať funkciu generálneho projektanta, a uzavrieť s ňou o tom písomnú dohodu,15) v ktorej sa táto organizácia zaviaže
Ak nedôjde k uzavretiu dohody podľa odseku 1 a ak ide o úlohu štátneho plánu (o stavbu menovite uvedenú v štátnom pláne pre prípravu na začatie), je príslušný ústredný orgán povinný na žiadosť ústredného orgánu investora určiť organizáciu, ktorá prichádza do úvahy ako generálny projektant.
Ak nedôjde k dohode pri ostatných stavbách, postupuje investor podľa ustanovení § 72 ods. 1 a 2.
§ 13#
Projektová úloha vymedzuje požiadavky určené investičným zámerom komplexne pre celú stavbu do podrobností potrebných na vypracovanie úvodného (jednostupňového) projektu. Ak ide o súbor stavieb, musí sa v projektovej úlohe každej stavby súboru prihliadnuť aj na podmienky a nadväznosti vyplývajúce zo štúdie súboru stavieb.
Projektová úloha vecne a funkčne vymedzuje a zdôvodňuje stavbu a jej umiestnenie, určuje požiadavky na jej technickú, ekonomickú a architektonickú úroveň a vymedzuje časový priebeh výstavby. Pritom najmä
určuje
preukazuje súbornú efektívnosť stavby.
Podľa charakteru a rozsahu stavby sú súčasťou projektovej úlohy aj potrebné štúdie (napr. technologická, zastavovacia, objemová).
Pre celkom jednoduché stavby, pre ktoré sa spracúva zjednodušená projektová dokumentácia podľa § 29, sa zjednodušene spracuje aj projektová úloha.
Ekonomická správa sa spracúva ako oddeliteľná časť projektovej úlohy; jej obsah je uvedený v prílohe č. 1.
Podrobný obsah projektovej úlohy je uvedený pre výrobné stavby v prílohe č. 2, pre nevýrobné stavby v prílohe č. 3.
§ 14#
Projektová úloha slúži:
na overenie účelnosti, realizovateľnosti a efektívnosti stavby,
na plánovanie investičnej výstavby,
na vyjasnenie budúceho dodávateľského systému,
na vyjadrenie potreby pracovných síl a na overenie zdrojov jej krytia,
na uzavretie zmluvy o príprave dodávok alebo zmluvy o spolupráci na organizačnej a projektovej príprave stavby,
na uzavretie zmluvy o dodávke projektovej dokumentácie,
na predbežné zabezpečenie finančných prostriedkov (včítane devízových prostriedkov),
na prerokovanie dovozu licencií a iných dodávok,
na výnimočné upresnenie požiadaviek na vývoj,
na registráciu stavby.
§ 15Spôsob vypracovania projektovej úlohy#
Projektová úloha sa vypracúva samostatne pre každú stavbu; musí sa vypracovať v súlade s východiskovými podkladmi podľa § 11 ods. 2.
Vypracovanie projektovej úlohy, včítane nevyhnutných prieskumov a štúdií, zabezpečuje investor. Investor môže zabezpečiť vypracovanie projektovej úlohy alebo jej časti v projektovej alebo inej odbornej dokumentácii.
§ 16Spolupráca dodávateľských organizácií pri vypracovaní projektovej úlohy#
Na vypracovanie projektovej úlohy sú dodávateľské organizácie povinné poskytnúť investorovi (spracovateľovi) na jeho žiadosť informácie o svojich výrobných a dodávateľských možnostiach, o výrobkoch a lehotách dodávok a údaje na vypracovanie prepočtu nákladov.
Investor je povinný na začiatku prác na projektovej úlohe nadviazať styk s dodávateľskými organizáciami, prerokovať a dohodnúť s nimi spôsob a rozsah ich spolupráce na vypracovaní projektovej úlohy a úvodného (jednostupňového) projektu a možnosť i spôsob dodávateľského zabezpečenia stavby.
Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúceho odseku alebo ak sa dodávateľská organizácia nemohla vyhľadať a ak ide o úlohu štátneho plánu (o stavbu menovite uvedenú v štátnom pláne pre prípravu na začatie), je ústredný orgán nadriadený dodávateľskej organizácii povinný na žiadosť ústredného orgánu investora určiť organizáciu, ktorá prichádza do úvahy ako dodávateľ (vyšší dodávateľ) a bude na projektovej úlohe a úvodnom (jednostupňovom) projekte spolupracovať.
Ak nedôjde k dohode alebo ak sa investorovi nepodarilo dodávateľskú organizáciu vyhľadať pri ostatných stavbách, postupuje investor podľa ustanovení § 72 ods. 1 a 2.
Písomnú dohodu podľa odseku 2, prípadne odpis (výpis) rozhodnutia o určení dodávateľskej organizácie podľa odseku 3 investor pripojí ako doklad k projektovej úlohe.
§ 17Etapy#
V odôvodnených prípadoch sa môžu pri rozsiahlych a zložitých stavbách v projektovej úlohe vymedziť etapy stavby, ktoré umožňujú postupné uvádzanie kapacít (stavby) do trvalej prevádzky (užívania). V rámci prvej etapy sa musí zabezpečiť zariadenie staveniska nevyhnutné na začatie stavby, najmä sociálne zariadenie.
Etapu môžu tvoriť len ucelená časť stavby schopná samostatnej prevádzky (užívania); etapa sa môže vymedziť inak, len ak to vyžadujú podmienky dovozu alebo výnimočne nevyhnutnosť včasného zabezpečenia časti stavby potrebnej na rozvinutie výstavby pri stavbách, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze (§ 65).
Stavbu možno členiť na etapy, len ak dá na to súhlas ústredný orgán investora po dohode podľa príslušnosti so Štátnou plánovacou komisiou a Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo s Českou plánovacou komisiou a Ministerstvom výstavby a techniky ČSR, alebo so Slovenskou plánovacou komisiou a Ministerstvom výstavby a techniky SSR.
§ 18Varianty#
Projektová úloha alebo jej časť sa spracúva, ak je to účelné alebo ak to určuje investičný zámer, vo variantoch. V takom prípade investor prerokúva a predkladá na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a na schválenie najvhodnejší variant s vyhodnotením ostatných variantov.
§ 19Výber staveniska#
V rámci prác na projektovej úlohe zabezpečuje investor výber staveniska, včítane uskutočnenia potrebných prieskumov v nevyhnutnom rozsahu. Odôvodnenie výberu staveniska je súčasťou projektovej úlohy.
Stavenisko musí zodpovedať spoločenským záujmom, najmä požiadavkám územného plánovania a umožňovať najhospodárnejšie uskutočnenie i prevádzku (užívanie) zamýšľanej stavby.
Zásady pre postup pri výbere staveniska sú uvedené v prílohe č. 4, obsah a rozsah prieskumov v prílohe č. 5.
§ 20Prerokúvanie projektovej úlohy#
Investor v priebehu prác na projektovej úlohe prerokúva - podľa potreby za účasti spracovateľa projektovej úlohy - podľa charakteru stavby
s orgánmi, ktoré podľa osobitných predpisov hája spoločenské záujmy, účinky a dôsledky stavby, najmä požiadavky na zabezpečenie hygienickej starostlivosti, požiarnej ochrany, ochrany podzemných kovových zariadení pred koróziou, racionálneho hospodárenia s palivami a energiou, civilnej obrany, bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci, starostlivosti o životné a prírodné prostredie, včítane riešenia otázok odpadov a exhalácií, ochrany pamiatkových objektov a chránených častí prírody, obranyschopnosti štátu,
s orgánmi a organizáciami možnosti a podmienky zabezpečenia realizácie a budúcej prevádzky (užívania) stavby najmä z hľadísk dodávok surovín, palivovej základne, energií, vody, dopravy a pracovných síl, pripojenia na železničnú, cestnú, energetickú, vodovodnú, kanalizačnú a telekomunikačnú sieť, súvisiacich investícií, mimoriadnych podmienok pre uskutočňovanie stavby, kooperácií s doterajšími, budovanými, prípadne plánovanými závodmi (stavbami), odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe,
s organizáciami a s občanmi, ktorých záujmy môžu byť stavbou dotknuté, umiestnenie, účinky a dôsledky stavby.
s odborovými zväzmi svojich rozhodujúcich vyšších dodávateľov prichádzajúcich do úvahy zásady riešenia sociálneho zariadenia staveniska pri stavbách, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze (§ 65).
Investor ďalej prerokuje
predbežné zabezpečenie finančných prostriedkov (včítane devízových),
dovoz licencií, prípadne dovoz strojov a zariadení, včítane preukázania nevyhnutnosti dovozu,
upresnenie požiadaviek na vývoj,
podľa potreby technológiu výroby s príslušným výskumným ústavom,
odbyt výrobkov, včítane vývozu.
Pokiaľ investor nebude mať stavbu v prevádzke (užívať) sám, prerokuje návrh projektovej úlohy s budúcim prevádzateľom (užívateľom). Pri stavbách komplexnej bytovej výstavby a pri investíciách podmieňujúcich komplexnú bytovú výstavbu zabezpečí spôsob a podmienky prevzatia a budúcej prevádzky (užívania) objektov občianskej a technickej vybavenosti s budúcimi prevádzateľmi (užívateľmi) aj zmluvne.
V závere prác na projektovej úlohe investor - podľa potreby za účasti spracovateľa, prípadne generálneho projektanta - prerokuje s dodávateľskými organizáciami najmä predpokladané riešenie stavby, požiadavky na jej uskutočňovanie, včítane dodávateľského systému, a prepočet celkových nákladov stavby.
Od prerokovania podľa odseku 1 písm. a) možno upustiť, ak ide o veci, ktoré sa prerokujú podľa § 21.
Doklady o prerokovaní projektovej úlohy sú jej súčasťou.
§ 21Vyžiadanie jednotného súhrnného stanoviska národného výboru#
Investor predloží návrh projektovej úlohy v troch vyhotoveniach príslušnému krajskému národnému výboru, Národnému výboru hlavného mesta Prahy alebo Národnému výboru hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajský národný výbor“) alebo ním poverenému okresnému národnému výboru na prerokovanie a vyžiada si vydanie jednotného súhrnného stanoviska do šiestich týždňov po tom, čo národný výbor dostal návrh projektovej úlohy.
V jednotnom súhrnnom stanovisku sa zhŕňajú a koordinujú stanoviská všetkých orgánov národného výboru, ktorých sa to týka, organizácií ním riadených i národných výborov nižších stupňov, s výnimkou projektových a dodávateľských organizácií. Jednotné súhrnné stanovisko nenahrádza však rozhodnutia a iné záväzné opatrenia, vydávané príslušnými orgánmi na základe osobitných predpisov podľa správneho poriadku.
§ 22Využitie výsledkov prerokovania#
Výsledky prerokovania podľa § 20 a výsledky obsiahnuté v jednotnom súhrnnom stanovisku národného výboru sa musia zahrnúť do návrhu projektovej úlohy pred jej schválením s uvedením, ako sa vyhovelo pripomienkam najmä národného výboru.
§ 23Vyžiadanie stanoviska generálneho projektanta#
Súčasne s vyžiadaním jednotného súhrnného stanoviska národného výboru predloží investor návrh projektovej úlohy pred jej schválením na vyjadrenie organizácii, ktorá bude vykonávať funkciu generálneho projektanta, pokiaľ nebola spracovateľom projektovej úlohy. Táto organizácia oznámi svoje stanovisko investorovi do 30 dní po tom, čo dostala návrh projektovej úlohy; investor pripojí stanovisko k návrhu.
§ 24#
Štúdia súboru stavieb rieši vzájomné urbanistické, výrobné, technické, funkčné, prevádzkové a ekonomické súvislosti jednotlivých stavieb súboru, včítane súvisiacich investícií, požiadavky na jednotlivé stavby a spoločné inžinierske siete a objasňuje vecnú a časovú koordináciu postupnej prípravy a realizácie jednotlivých stavieb. Ak ide o súbor stavieb na súvislom území, obsahuje štúdia súboru stavieb aj základnú koncepciu zariadenia stavenísk.
Súborná efektívnosť sa vyjadruje v ekonomickej správe, ktorá sa spracúva podľa prílohy č. 1.
Štúdia súboru stavieb sa musí vypracovať najneskoršie s projektovou úlohou prvej stavby súboru a musí byť v súlade s územnými plánmi; je podkladom pre návrhy projektových úloh ďalších stavieb súboru, podľa ktorých sa postupne upresňuje.
Pri komplexnej bytovej výstavbe možno so súhlasom príslušného krajského národného výboru upustiť úplne alebo čiastočne od spracovania štúdie súboru stavieb, len ak je schválený podrobný územný plán vymedzujúci najmä jednotlivé obytné súbory, podmieňujúce investície a spoločné inžinierske siete a komunikácie.
Spracovanie štúdie súboru stavieb zabezpečuje, pokiaľ si to nevyhradí nadriadený orgán,
investor, ak ide o súbor ním pripravovaných stavieb,
investor, ktorého stavba vyvolala potrebu ďalších stavieb u iných investorov, v spolupráci s týmito investormi, ak nedôjde k inej dohode,
pri priemyselných aglomeráciách investor s rozhodujúcim podielom na výstavbe, a pokiaľ nedôjde o tom k dohode, investor určený dohodou medzi nadriadenými, prípadne ústrednými orgánmi,
národný výbor, ak ide o súbor stavieb rôznych investorov tvoriaci vo svojom súhrne sústredenú výstavbu (mestské aglomerácie, obytné súbory, administratívne a obchodné centrá, súbory dopravných stavieb a pod.), ak si to z hľadiska potreby spracovania územných plánov vyhradil.
Pre spracovanie a prerokúvanie štúdie súboru stavieb, prípadne pre vyžiadanie stanovísk k nej primerane platia ustanovenia druhého oddielu.
Podrobný obsah štúdie súboru výrobných stavieb je uvedený v prílohe č. 6, nevýrobných stavieb v prílohe č. 7.
§ 25Členenie a rozsah projektovej dokumentácie#
Projektová dokumentácia stavby sa člení na dva stupne, a to na úvodný projekt a na vykonávacie projekty.
Projektovou dokumentáciou stavby nie je
výkresová a iná dokumentácia (ďalej len „dodávateľská dokumentácia“), ktorú spracúvajú dodávatelia
projektová dokumentácia dočasných objektov zariadenia staveniska spracúvaná v súlade so základným riešením zariadenia staveniska určeným v úvodnom projekte; táto dokumentácia sa spracúva podľa obdoby ustanovení § 28 a 29 tejto vyhlášky a zabezpečuje ju dodávateľ stavebnej časti,
dokumentácia automatizovaného systému riadenia nadväzujúca na projektovú dokumentáciou uvedenú v prílohe č. 9 a 10 (časť B).
§ 26Zabezpečenie projektovej dokumentácie#
Projektovú dokumentáciu pre celú stavbu, včítane výkonu autorského dozoru, zabezpečuje pre investora generálny projektant, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odseku 3 a 4.
Pri vybraných druhoch prevádzkových súborov dohodnutých medzi ústrednými orgánmi investorov a ústrednými orgánmi dodávateľov spracúvajú pre generálneho projektanta časti úvodného projektu v rozsahu svojej dodávky vyhlásení vyšší dodávatelia.
Vykonávacie projekty prevádzkových súborov (čiastkových prevádzkových súborov) dodávaných vyššími dodávateľmi spracúvajú vyšší dodávatelia ako súčasť svojich dodávok.19)
Vykonávacie projekty stavebných objektov môže spracúvať dodávateľ stavebnej časti (dodávateľ stavebných prác) ako súčasť svojej dodávky.20)
Termíny spracovania častí úvodného projektu podľa odseku 2 musia umožniť včasné odovzdanie úvodného projektu; termíny spracovania vykonávacích projektov podľa odseku 3 a 4 musia byť v súlade s plánom organizácie výstavby.
§ 27Projektové podklady#
Vyšší dodávatelia (dodávatelia) prichádzajúci do úvahy sú povinní poskytovať na spracovanie projektovej dokumentácie stavieb projektové podklady, a to na žiadosť jej spracovateľa obsahujúcu východiskové technické údaje a predpokladané termíny začatia a dokončenia stavby. Zodpovedajú za ich správnosť a túto zodpovednosť nemôžu vopred vylúčiť.21) Tú istú povinnosť majú voči dodávateľom uvedeným v prvej vete aj ďalší dodávatelia.
Dodávatelia uvedení v odseku 1 môžu zmeniť poskytnuté projektové podklady, iba ak dôjde k zmene ich výrobného programu v súlade s osobitnými predpismi;22) inak, len ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby, prípadne ich nadriadené alebo ústredné orgány.
Úroveň východiskových technických údajov a projektových podkladov sa prispôsobuje druhu a zložitosti dodávok a danému stupňu projektovej dokumentácie. Východiskové technické údaje sa uvádzajú v podrobnostiach nevyhnutných na poskytnutie projektových podkladov, spravidla s obsahom uvedeným v prílohe č. 8. Projektové podklady sa musia poskytovať v podrobnostiach postačujúcich na vypracovanie príslušného stupňa projektovej dokumentácie.
Projektovými podkladmi sú konštrukčné, technologické alebo iné údaje, ktorými sú definované základné vlastnosti stavebných prvkov, konštrukcií, strojov a zariadení, ktoré sa majú pri výstavbe použiť, údaje o montáži a užívacích, prípadne prevádzkových podmienkach a ekonomické, rozpočtové a cenové podklady. Sú to najmä:
Projektové podklady týkajúce sa štandardných23) stavebných prvkov, konštrukcií, strojov a zariadení sa poskytujú do 15 dní od doručenia požiadavky.
Pri neštandardných stavebných prvkoch a konštrukciách a neštandardných strojoch a zariadeniach a kovových konštrukciách sa poskytujú projektové podklady v dohodnutých lehotách zabezpečujúcich včasné vypracovanie a odovzdanie projektovej dokumentácie v súlade s plánom organizácie výstavby.
Východiskové technické údaje sa k žiadosti o poskytnutie projektových podkladov potrebných na vypracovanie vykonávacích projektov nepripájajú, pokiaľ sú zrejmé z úvodného projektu; v týchto prípadoch postačí odvolávka na príslušnú časť úvodného projektu.
Projektové podklady poskytované na spracovanie vykonávacích projektov nesmú viesť k zhoršeniu technicko-ekonomických parametrov úvodného projektu alebo k zmene jeho koncepcie.
Vo výnimočných prípadoch sa môžu východiskové technické údaje o neštandardných strojoch a zariadeniach, stavebných prvkoch a konštrukciách, ktoré sú súčasťou prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, ktoré sa majú uviesť do prevádzky (užívania) v neskoršej lehote, odovzdať aj po schválení úvodného projektu. Taký postup je možný, iba ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby pri prerokúvaní úvodného projektu, a to za podmienky, že sa neohrozí lehota dodávky a plynulosť výstavby a dá na to súhlas orgán príslušný na schválenie úvodného projektu. Obdobne sa môže dohodnúť odovzdanie východiskových technických údajov pre neštandardné stroje a zariadenia, ktoré si zabezpečuje investor ako dodávky jednotlivých strojov a zariadení, prípadne pre dodávky z dovozu.
Povinnosť poskytovať projektové podklady splní dodávateľ, ak ide o projektové podklady uvedené v preukázateľne dostupných katalógoch a cenníkoch alebo o typové podklady, tým, že odkáže na príslušný platný katalóg, cenník alebo označí spracovateľa a miesto distribúcie typového podkladu.24)
Projektové podklady sa poskytujú bez odplaty, s výnimkou projektových podkladov uvedených v odseku 6.
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú aj pri zabezpečovaní projektových podkladov, ak ide
o špeciálne stavebné práce,
o stroje nevyskúšané v prevádzke,
o stroje a zariadenia z dovozu s tým, že podklady zabezpečuje organizácia, ktorá podniku zahraničného obchodu zabezpečuje dovoz.
§ 28Jednostupňový projekt#
Jednostupňový projekt sa spracúva v obdobnej skladbe ako úvodný projekt s podrobnosťou vykonávacieho projektu.
Jednostupňový projekt sa môže vypracovať pre jednoduché stavby, ktoré nevyžadujú zložitejšie riešenie, najmä pre stavby s jednoduchým architektonickým a stavebnotechnickým riešením, pre stavby so známou technológiou a štandardným strojovým zariadením, pre drobné rekonštrukcie, pri použití opakovaných projektov a pod.
Pri stavbách projektovaných dvojstupňove možno v rámci úvodného projektu vypracovať projektovú dokumentáciu jednoduchých stavebných objektov, prípadne prevádzkových súborov alebo ich ucelených častí ako jednostupňový projekt.
§ 29Zjednodušená projektová dokumentácia#
Pre celkom jednoduché stavby (napr. drobné poľnohospodárske stavby, včítane osobitných poľnohospodárskych investícií, drobné stavby akcie Z, jednoduché modernizácie a adaptácie, jednoduché objekty v hlbinných baniach a lomoch, pre búracie práce a demontáže, ak sú stavbami alebo časťami stavieb) sa projektová dokumentácia spracúva zjednodušene, t. j. v rozsahu obmedzenom na opis pracovného postupu, nevyhnutné výkresy, súpis materiálu a na rozpočet.
Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa použije aj pri naliehavom zabezpečení základných prostriedkov (objektov) proti havarijnému stavu a ďalej pri prácach, ktorými sa majú bezprostredne odstrániť následky havárií a živelných pohrôm; pritom sa využije čo najviac pôvodná dokumentácia.
V rámci úvodného projektu sa môžu so súhlasom investora a po dohode s príslušnými dodávateľmi zjednodušene vypracovať jednotlivé technicky jednoduché prevádzkové súbory a stavebné objekty alebo ich ucelené časti.
Ak sa na tej istej stavbe opakuje stavebný objekt, prípadne prevádzkový súbor alebo jeho ucelená časť bez zmeny, môže sa vypracovať jeho projektová dokumentácia len raz a pri opakovaných prípadoch uviesť iba odkaz.
§ 30#
Úvodný (jednostupňový) projekt je súborným technicko-ekonomickým a architektonickým riešením celej stavby, prípadne jej etapy.
Úvodný (jednostupňový) projekt nesmie zhoršiť záväzné údaje a ukazovatele schválenej projektovej úlohy, najmä sa nesmie prekročiť určený celkový počet pracovníkov a jeho prírastok.
Úvodný (jednostupňový) projekt najmä
preukazuje efektívnosť predpokladanú projektovou úlohou,
určuje definitívne funkciu, rozsah a účinky stavby,
spresňuje členenie stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty, určuje skladbu hlavných strojov a zariadení v jednotlivých prevádzkových súboroch a ich vzájomnú väzbu, konštrukčné sústavy a technologické súbory stavebných objektov a architektonické riešenie,
určuje zásady organizácie, metód a technickej koncepcie riadenia výrobného alebo iného procesu, prípadne automatizovaného systému riadenia a určuje pre budúcu prevádzku (užívanie) bezpečnostné, protipožiarne, hygienické, sociálne, estetické a ostatné podmienky starostlivosti o životné prostredie aj spôsob ich zabezpečenia; rieši podmienky ochrany podzemných kovových zariadení proti korózii,
vyjadruje konečným spôsobom územno-technické vzťahy a podľa potreby spresňuje rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe a výpočet odvodu peňažných súm,
určuje a odôvodňuje počet pracovníkov, z toho prírastok, a určuje spôsob jeho krytia,
určuje konečný rozsah dovozu licencií a iných dodávok,
určuje rozpočtové náklady stavby.
Súčasťou úvodného (jednostupňového) projektu je plán organizácie výstavby, ktorý
je základným a záväzným podkladom pre prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese a pre operatívne riadenie a kontrolu uskutočňovania stavieb,
vyjadruje spôsob a postup ďalšej prípravy a uskutočňovania stavby a začiatočného obdobia prevádzky (užívania) stavby, najmä dodávateľský systém, časový plán a základné riešenie zariadenia staveniska s výnimkou riešenia združeného zariadenia staveniska, pokiaľ nie je súčasťou zariadenia staveniska stavby.
Úvodný (jednostupňový) projekt preukazuje súbornú efektívnosť stavby v ekonomickej správe a obsahuje porovnanie údajov a ukazovateľov dosiahnutých v úvodnom (jednostupňovom) projekte s údajmi a ukazovateľmi schválenými v projektovej úlohe.
Ekonomická správa, tvoriaca súčasť súhrnného riešenia úvodného (jednostupňového) projektu, sa spracúva podľa prílohy č. 1, a to tak, aby sa mohla oddeliť.
Statický výpočet, základné technologické, hydrotechnické a iné výpočty, cenové rozbory a technické údaje o uskutočnených prieskumoch pripojí generálny projektant ako doklad k úvodnému (jednostupňovému) projektu len na výslovnú žiadosť investora, pokiaľ osobitné predpisy, najmä technické normy neustanovujú inak.
Pokiaľ sa výpočty uvedené v predchádzajúcom odseku uskutočnili pomocou samočinných počítačov, postačí, ak generálny projektant poskytne údaj o základných podmienkach a výsledkoch, prípadne aj algoritmus riešenia.
Podrobný obsah úvodného (jednostupňového) projektu sa uvádza
§ 31#
Schválený úvodný (jednostupňový) projekt na stavbu, prípadne na jej etapu je podkladom
§ 32Spôsob vypracovania úvodného (jednostupňového) projektu#
Úvodný (jednostupňový) projekt sa spracúva na základe schválenej projektovej úlohy a vydaného územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Práce na úvodnom (jednostupňovom) projekte sa nesmú začať pred schválením projektovej úlohy.
Úvodný projekt sa vypracúva pre celú stavbu; ak sa vo schválenej projektovej úlohe vymedzujú etapy stavby (§ 17), spracúva sa úvodný projekt na jednotlivé etapy.
Ak sa vypracúva úvodný projekt na etapy stavby, musí sa súčasne s úvodným projektom na prvú etapu spracovať v nevyhnutnom rozsahu plán organizácie výstavby, zastavovací plán a súhrnný rozpočet na celú stavbu.
Pri stavbách nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze, sa spracuje v rámci úvodného projektu projektová dokumentácia (jednostupňový projekt, prípadne vykonávacie projekty) časti stavby potrebnej v roku plánovaného začatia stavby na rozvinutie výstavby,80) a to pre stavebné objekty alebo prevádzkové súbory, ktoré možno využiť ako zariadenia staveniska (ide najmä o sociálne zariadenie, terénne úpravy, komunikácie, inžinierske siete, administratívne, ubytovacie, skladové a halové objekty, transformačné stanice, kompresorovne). Súčasne príslušný dodávateľ prichádzajúci do úvahy spracuje projektovú dokumentáciu dočasných objektov zariadenia staveniska nevyhnutných na rozvinutie výstavby, ktoré sa nenahradia združeným zariadením staveniska (príloha č. 16). Pre ostatné stavby sa môže tento postup uplatniť iba so súhlasom ústredného orgánu investora.
Ústredný orgán investora môže udeliť súhlas podľa predchádzajúceho odseku len na základe posúdenia koncepcie úvodného projektu obsahujúceho aj zásady plánu organizácie výstavby.
Ak ide o stavbu vyžadujúcu rozsiahly geologický prieskum, môžu sa prieskumné práce pre úvodný projekt začať so súhlasom schvaľujúceho orgánu ešte pred schválením projektovej úlohy.
§ 33Spolupráca dodávateľských organizácií pri vypracovaní úvodného (jednostupňového) projektu#
Po schválení projektovej úlohy - najneskoršie do začatia prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte - sa musia z podnetu investora, prípadne ostatných účastníkov výstavby utvoriť predpoklady pre spoluprácu dodávateľských organizácií pri vypracovaní úvodného (jednostupňového) projektu, najmä uzavretím
zmlúv o príprave dodávok26) pri stavbách uložených ako úloha štátneho plánu,
zmlúv o príprave dodávok alebo zmlúv o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby27) pri všetkých ostatných stavbách.
Dodávateľské organizácie sú povinné poskytovať v potrebnom rozsahu spoluprácu predpokladanú v zmluvách podľa predchádzajúceho odseku aj pred ich uzavretím podľa všeobecných zásad,28) ak to vyžaduje plynulosť a včasnosť projektovej prípravy.
§ 34Členenie stavby v úvodnom (jednostupňovom) projekte#
Úvodný (jednostupňový) projekt člení stavbu vecne na technologickú a stavebnú časť;29) rozsah týchto častí vymedzený projektom (príloha č. 9 a č. 10 časť C a D) je podkladom pre uzavieranie hospodárskych zmlúv.
Na účely plánovania, určenia lehôt výstavby30) a dohody o režime zariadenia staveniska31) sa rozumejú
technologickou časťou výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy II a IV súhrnného rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky hlavy VI, VII a VIII súhrnného rozpočtu,
stavebnou časťou výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy III a V súhrnného rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky hlavy VI, VII a VIII súhrnného rozpočtu.
Pri bytových stavebných objektoch v komplexnej bytovej výstavbe patria na účely uvedené v predchádzajúcom odseku a na uzavieranie dodávkových zmlúv do stavebnej časti aj výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy IV súhrnného rozpočtu.
§ 35Použitie niektorých práv a výrobkov#
Ak generálny projektant použije v projektovom riešení vynález, je povinný vyznačiť túto skutočnosť v úvodnom (jednostupňovom) projekte a zároveň vymedziť ekonomický alebo iný spoločenský význam a dôsledky využitia tohto vynálezu. Rovnako postupuje, ak dôjde k použitiu, prípadne k využitiu zlepšovacieho návrhu.
O použití v prevádzke nevyskúšaných strojov a zariadení32) v úvodnom (jednostupňovom) projekte rozhodne na návrh investora schvaľujúci orgán na základe vyjadrenia riešiteľa a výrobcu.
§ 36Spoločné ustanovenia#
Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu nadväzuje vecne na prerokúvanie projektovej úlohy (§ 20 a § 21). Veci prerokované už v štádiu projektovej úlohy sa prerokúvajú znova len vtedy, ak v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte došlo k zmene predpokladov alebo podmienok, z ktorých sa vychádzalo pri prerokúvaní projektovej úlohy, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.
Účastníci výstavby a príslušné orgány a organizácie sú povinní obmedziť prerokúvanie na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci druhu, významu, rozsahu a zložitosti stavby; pritom sa môžu dohodnúť, že rokovanie podľa potreby účelne zlúčia, prípadne, ak je to odôvodnené spoločenským záujmom, primerane zjednodušia v rámci platných predpisov. Doklady o prerokovaní sú súčasťou úvodného (jednostupňového) projektu.
§ 37Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác#
Generálny projektant a investor sú povinní byť v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte v trvalom styku; najmä sú povinní prerokovať spolu koncepciu úvodného (jednostupňového) projektu, prípadne za účasti zástupcu orgánu príslušného na vykonanie štátnej expertízy, schvaľujúceho orgánu a vyšších dodávateľov, prípadne dodávateľov prichádzajúcich do úvahy.
V priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte prerokúva s príslušnými orgánmi a organizáciami (pokiaľ prerokovanie neodpadá podľa § 36 ods. 1)
generálny projektant najmä
investor najmä
O rokovaniach, ktoré povedú samostatne, a o výsledkoch týchto rokovaní sa generálny projektant a investor navzájom priebežne informujú.
§ 38Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v závere prác#
V závere prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte prerokúva generálny projektant za účasti investora s organizáciami, ktoré prichádzajú do úvahy ako vyšší dodávatelia, prípadne ako dodávatelia jednotlivých strojov a zariadení, najmä
celkové riešenie úvodného (jednostupňového) projektu, včítane súhrnného rozpočtu (§ 56 ods. 1),
plán organizácie výstavby,
časti úvodného (jednostupňového) projektu týkajúce sa ich dodávok, včítane rozpočtov príslušných prevádzkových súborov a stavebných objektov (§ 56 ods. 2),
spôsob zabezpečenia a termíny vypracovania vykonávacích projektov, včítane spôsobu a podmienok výkonu autorského dozoru, a spíšu o tom zápisnicu.
V zápisnici o prerokovaní úvodného (jednostupňového) projektu potvrdia vyšší dodávatelia, prípadne dodávatelia prichádzajúci do úvahy, že dodávky pre stavbu sú schopní uskutočniť v súlade s úvodným (jednostupňovým) projektom.
Organizácie uvedené v predchádzajúcom odseku si podľa potreby zabezpečia účasť svojich dodávateľov prichádzajúcich do úvahy na prerokúvaní.
§ 39Riešenie rozporov#
Rozpory, ktoré vzniknú pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu alebo na záver prác, sú účastníci výstavby povinní riešiť a odstrániť podľa ustanovení § 72 ods. 1 až 3, pokiaľ netreba postupovať podľa ustanovení správneho poriadku.
Rozpory, ktoré vzniknú pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu na záver prác a ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby, nie sú prekážkou pre odovzdanie úvodného (jednostupňového) projektu investorovi. Generálny projektant v takom prípade pripojí k odovzdanému úvodnému (jednostupňovému) projektu doklad o márnom prerokúvaní rozporu.
Po odstránení rozporov uvedených v predchádzajúcom odseku nadriadenými, prípadne ústrednými orgánmi je generálny projektant povinný bez odkladu premietnuť výsledok do úvodného (jednostupňového) projektu; ak ide o odstránenie chyby projektových prác, urobí tak bezplatne.
§ 40Účel vykonávacích projektov#
Vykonávacími projektami sa prehlbuje, upresňuje, prípadne dopĺňa riešenie úvodného projektu do takej podrobnosti, aby v nich obsiahnuté riešenie bolo postačujúcim podkladom pre výrobnú prípravu dodávateľov a pre uskutočnenie stavby.
Vykonávacími projektami sa nesmú zhoršiť parametre, ani zmeniť technická, ekonomická a architektonická koncepcia alebo zvýšiť celkový počet pracovníkov a jeho prírastok určený schváleným úvodným projektom.
§ 41Spôsob vypracovania vykonávacích projektov#
Vykonávacie projekty sa spracúvajú na jednotlivé prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové súbory) a stavebné objekty alebo ich ucelené časti.
Statický výpočet, technologický výpočet a ostatné výpočty a údaje o dopĺňajúcich prieskumoch sa pripájajú vo dvoch vyhotoveniach ako doklad k odovzdávanému vykonávaciemu projektu.
Podrobný obsah vykonávacích projektov je uvedený v prílohe č. 11.
§ 42Zabezpečenie súladu medzi vykonávacími projektami#
Súlad medzi vykonávacím projektom stavebného objektu a vykonávacími projektami prevádzkových súborov (čiastkových prevádzkových súborov) v ňom umiestnených zabezpečuje spracovateľ vykonávacieho projektu stavebného objektu.
Súlad medzi vykonávacími projektami dvoch alebo viacerých prevádzkových súborov dodávaných investorovi (odberateľovi) jedným vyšším dodávateľom zabezpečuje tento vyšší dodávateľ.
Súlad medzi vykonávacími projektami dvoch alebo viacerých stavebných objektov zabezpečuje ich vyšší dodávateľ (dodávateľ), ak sa zaviazal spracovať tieto vykonávacie projekty.
V ostatných prípadoch zabezpečuje súlad medzi vykonávacími projektami generálny projektant pri výkone autorského dozoru.
Spracovatelia vykonávacích projektov sú povinní poskytovať si navzájom a generálnemu projektantovi čiastkové projektové výsledky potrebné na vykonávanie činnosti podľa predchádzajúcich odsekov.
Rozpory, ktoré vzniknú pri zabezpečovaní súladu medzi vykonávacími projektami podľa odseku 1 a 4 rieši generálny projektant.
§ 43Zmeny#
Ak sa pri vypracovaní vykonávacích projektov zistí, že je nevyhnutné celkom výnimočne zmeniť riešenie niektorej časti úvodného projektu, musí to spracovateľ vykonávacieho projektu oznámiť investorovi.
Investor bez zbytočného odkladu prerokuje návrh zmeny úvodného projektu s generálnym projektantom a príslušným dodávateľom, prípadne s orgánmi štátnej správy, ktorých sa to týka, dohodne sa s nimi na podmienkach ďalšieho postupu a odôvodnený návrh zmeny predloží na rozhodnutie orgánu, ktorý schválil úvodný projekt.
§ 44Celkové náklady stavby#
Celkové náklady stavby sú všetky náklady a výdavky investora súvisiace s jej vybudovaním.
Celkové náklady stavby sa vyjadrujú v prepočtovej časti investičného zámeru, v prepočtovej časti prípravnej dokumentácie a v rozpočtovej časti projektovej dokumentácie jednotným spôsobom so zreteľom na dosiahnutú vyjasnenosť stavby.
Prepočtovou časťou investičného zámeru a prípravnej dokumentácie je prepočet celkových nákladov stavby (ďalej len „prepočet“).
Rozpočtovú časť projektovej dokumentácie tvoria
rozpočty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a súhrnný rozpočet k úvodnému (jednostupňovému) projektu (ďalej len „súhrnný rozpočet“), zahŕňajúci rozpočtové náklady uvedené v rozpočtoch prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov,
odbytové rozpočty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov (ďalej len „odbytové rozpočty“) a kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov stavby, zahŕňajúce náklady uvedené v odbytových rozpočtoch a rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov.
Na vyjadrenie celkových nákladov stavby sa používajú tlačivá č. 1 až 3, ktorých vzory sú uvedené v prílohe č. 12. Pritom tlačivo č. 1 sa používa pri všetkých stavbách, tlačivo č. 3 pri stavbách komplexnej bytovej výstavby, tlačivo č. 2 pri ostatných stavbách.
§ 45Členenie celkových nákladov stavby#
Celkové náklady stavby v prepočte, súhrnnom rozpočte a v kontrolnom zostavení rozpočtových nákladov stavby sa členia na jedenásť hláv takto:
zariadenie staveniska
územné vplyvy
mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy
prirážky za zníženie rozpočtových nákladov stavieb
preferenčné prirážky na vybraných stavbách
Podrobné členenie nákladov jednotlivých hláv je uvedené v prílohe č. 13.
§ 46Prepočet v investičnom zámere#
Celkové náklady stavby sa v investičnom zámere určia pomocou technicko-hospodárskych ukazovateľov33) alebo porovnaním s inými stavbami; ak nemožno použiť tieto spôsoby, náklady sa odborne prepočítajú.
Náklady možno v prepočte v investičnom zámere členiť zjednodušene; pritom sa uvedú aspoň:
celkové náklady stavby,
náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby; v tom:
§ 47Spôsob určenia prepočtu#
Celkové náklady stavby sa určia ako súčet nákladov prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov a výkonov a výdavkov. Náklady sa zostavia podľa technicko-hospodárskych ukazovateľov, prepočtových informácií dodávateľských organizácií alebo prepočtovými, prípadne rozpočtovými ukazovateľmi odvodenými z prv vyprojektovaných alebo realizovaných tuzemských i zahraničných stavieb. Pritom sa prihliadne na podmienky staveniska a dosiahnuteľnú technickú úroveň.
V prepočte sa náklady vyjadria v členení podľa § 45, pritom sa náklady uvádzané v jednotlivých hlavách nemusia rozčleniť, s výnimkou hlavy II, kde sa náklady musia vyjadriť spolu a z toho montáže.
Ak ide o stavbu, ktorá sa člení na etapy podľa § 17, zostavuje sa prepočet pre celú stavbu tak, že pre etapy, ktoré nie sú technicky vyjasnené, sa prepočet určí ako v investičnom zámere.
§ 48Rezerva#
Súčasťou prepočtu je rezerva, ktorá sa použije v súlade s postupným spresňovaním technického riešenia na spresnenie rozpočtových nákladov v súhrnnom rozpočte. Nemožno ju využiť na vecné rozšírenie alebo inú koncepčnú zmenu stavby.
Rezerva sa uvádza v hlave VIII prepočtu a určí na pri novobudovaných stavbách (novostavbách) v rozmedzí od 7 do 10 %, pri stavbách povahy rekonštrukcie alebo modernizácie a pri stavbách, ktoré majú prevažne povahu nadstavby, prístavby a vostavby v rozmedzí od 10 do 14 %. Pri banských stavbách so zvýšeným rizikom sa smie rezerva určiť až do výšky 30 %, pri ostatných banských stavbách do výšky 20 %. Základňou je súčet nákladov prevádzkových súborov a stavebných objektov (hlava II a III prepočtu).
Pri určovaní výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, prípadne na rizikovosť a ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko investora (ak nie je spracovateľom projektovej úlohy) a jeho rozhodujúcich vyšších dodávateľov prichádzajúcich do úvahy.
§ 49Prekročenie nákladov#
Ak spracovateľ projektovej úlohy navrhuje náklady stavby, ktoré prekračujú náklady predpokladané v investičnom zámere, je povinný prekročenie zdôvodniť a preukázať, že celkové náklady stavby v investičnom zámere a najmä technicko-hospodárske ukazovatele, pokiaľ sa použili, sa nemôžu dodržať ani pri uplatnení iného riešenia.
§ 50Prepočet v štúdii súboru stavieb#
Prepočet sa spracuje ako súčet prepočtov jednotlivých stavieb súboru.
Prepočet sa urobí spravidla spôsobom určeným pre projektovú úlohu (§ 47).
V prepočte sa súčet nákladov na zariadenia stavenísk všetkých územne súvisiacich stavieb súboru rozvrhne na jednotlivé stavby tak, aby sa dosiahlo najhospodárnejšie využitie zariadení stavenísk.
§ 51Súhrnný rozpočet#
V súhrnnom rozpočte sa celkové náklady stavby určia ako súčet rozpočtových nákladov prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov a výkonov a výdavkov. Náklady sa zostavia s použitím cien34) a rozpočtových ukazovateľov alebo informácií (§ 52 ods. 2).
Súhrnný rozpočet sa spracúva v členení podľa § 45 a podľa miery vyjasnenosti stavby dosiahnutej v úvodnom projekte.
Ak ide o stavbu, pre ktorú boli schválené etapy podľa § 17, súhrnný rozpočet sa zostavuje vždy pre celú stavbu; pritom pre etapy, ktoré nie sú dopracované do úrovne úvodného projektu, sa rozpočtové náklady určia podľa § 52 ods. 2 písm. c). Náklady na zariadenie staveniska celej stavby sa zahŕňajú do rozpočtových nákladov prvej etapy.
V prílohe k súhrnnému rozpočtu odôvodní jeho spracovateľ odchýlky od prepočtu v projektovej úlohe a použitie rozpočtových ukazovateľov a informácií.
§ 52Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov#
Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov (hlava II a III) určujú rozpočtové náklady, ktoré sa členia
na základné rozpočtové náklady,
na doplnkové rozpočtové náklady.
V rozpočtoch sa náklady podľa miery vyjasnenosti úvodného projektu určujú
návrhom súhrnnej ceny prevádzkového súboru alebo stavebného objektu vypracovaným podľa osobitného cenového predpisu;
skupinovými cenami, a pokiaľ nie sú utvorené, cenami, sadzbami a zvláštnymi druhmi cien postupne v tomto poradí:
rozpočtovými ukazovateľmi a informáciami vtedy, ak nemožno určiť rozpočtové náklady spôsobom ustanoveným pod písmenami a) alebo b).
Rozpočty, pri ktorých sa náklady určujú podľa ustanovení písmen a) a b) predchádzajúceho odseku, majú funkciu odbytových rozpočtov.
Ak sa spracúva jednostupňový projekt stavby alebo jednotlivých prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, určujú sa náklady v jeho rozpočte cenami uvedenými v odseku 2 písm. ba), bb), bc).
§ 53Rozpočty ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov#
V rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov sa náklady a výdavky zahŕňané do hlavy I, IV, V, VI, VII, IX, X a XI súhrnného rozpočtu určujú cenami, a ak ich nemožno použiť, rozpočtovými ukazovateľmi a informáciami, prípadne aj odbornými prepočtami.
§ 54Určenie vedľajších nákladov#
Rozpočtové náklady na zariadenie staveniska uvádzané v hlave VI súhrnného rozpočtu určuje generálny projektant globálnymi sadzbami a - pokiaľ ide o objekty zariadenia staveniska menovite rozpočtované - spravidla rozpočtovými ukazovateľmi; pritom postupuje podľa osobitných predpisov.35)
Individuálna metóda rozpočtovania zariadenia staveniska sa môže výnimočne použiť, len ak dá na to pri spracovaní projektovej úlohy súhlas podľa príslušnosti investora Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvo výstavby a techniky SSR, a to po dohode s príslušným cenovým úradom. Súhlas môžu viazať na splnenie osobitných podmienok.
Ak bola pre prvú stavbu súboru stavieb povolená individuálna metóda rozpočtovania zariadenia staveniska, treba si vyžiadať pre ďalšie stavby toho istého súboru rozhodnutie orgánov uvedených v predchádzajúcom odseku o použití globálnej alebo individuálnej metódy rozpočtovania zariadenia staveniska.
Ostatné vedľajšie rozpočtové náklady sa určujú podľa osobitných predpisov.36)
§ 55Rezerva#
Súčasťou súhrnného rozpočtu je rezerva, ktorá je určená predovšetkým na krytie nákladov, ktoré sa nemohli predvídať v úvodnom projekte. Najmenej 50% tejto rezervy je vyhradené na krytie nepredvídaných nákladov alebo zmien cien pri realizácii stavby. Rezervu nemožno použiť na vecné rozšírenie alebo inú koncepčnú zmenu stavby.
Rezerva sa uvádza v hlave VIII súhrnného rozpočtu a pri novobudovaných stavbách (novostavbách) sa určuje v rozmedzí od 4 do 7 %, pri stavbách povahy rekonštrukcie alebo modernizácie a pri stavbách, ktoré majú prevažne povahu nadstavby, prístavby a vostavby, v rozmedzí od 5 do 10 %. Pri banských stavbách so zvýšeným rizikom sa smie prirážka určiť až do výšky 30 %, pri ostatných banských stavbách do výšky 20 %. Základňou je súčet nákladov prevádzkových súborov a stavebných objektov (hlava II a III súhrnného rozpočtu).
Pri určovaní výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, prípadne na rizikovosť a na ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko investora a jeho rozhodujúcich vyšších dodávateľov.
§ 56Prerokovanie súhrnného rozpočtu#
Generálny projektant prerokúva súhrnný rozpočet podľa § 38 ods. 1 z technického i nákladového hľadiska.
Pri prerokúvaní podľa predchádzajúceho odseku sa investor a dodávatelia môžu dohodnúť na základe rozpočtov zostavených podľa § 52 ods. 2 písm. a) na súhrnných cenách a na základe rozpočtov zostavených podľa § 52 ods. 2 písm. b) na odbytových nákladoch; ak však ide o rozpočty zostavené podľa § 52 ods. 4, dohodnú sa vždy na odbytových nákladoch.
§ 57Odbytové náklady#
Odbytové náklady v úvodnom projekte sú rozpočtové náklady určené podľa § 52 ods. 2 písm. b), pri ktorých došlo k dohode o množstve výrobkov a výkonov a o ich ocenení v súlade s výkresmi a zoznamami strojov a zariadení a s technickými správami.
Ak sa má odôvodnene uskutočniť väčšie množstvo výrobkov a výkonov, než bolo dohodnuté podľa predchádzajúceho odseku, vyžaduje to zmenu dohody; ak pritom nie je potrebná zmena projektovej dokumentácie, postačí na zmenu dohody odsúhlasený zápis do stavebného (montážneho) denníka.37)
Ceny, sadzby a zvláštne druhy cien dohodnuté v odbytových nákladoch sa zmenia,
ak dôjde k zmene cien a sadzieb do 30 dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte,
ak dôjde k určeniu cien alebo sadzieb, ktorými treba nahradiť zvláštne druhy cien (§ 52 ods. 2 písm. bb) a bc)); v týchto prípadoch lehoty na určenie cien alebo sadzieb ustanovuje osobitný predpis,38)
inak len na základe rozhodnutia Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj vydaného po dohode s Federálnym cenovým úradom.
Zmeny podľa predchádzajúceho odseku premietne do odbytových nákladov spracovateľ rozpočtu.
§ 58Spracovanie a prerokovanie odbytových rozpočtov#
Odbytové rozpočty sa ako súčasť vykonávacích projektov spracúvajú len pre prevádzkové súbory a stavebné objekty, pre ktoré sa pri prerokúvaní súhrnného rozpočtu podľa § 56 nedohodli súhrnné ceny alebo odbytové náklady.
Rozpočtové náklady sa v odbytových rozpočtoch určujú cenami, sadzbami a zvláštnymi druhmi cien, uvedenými v § 52 ods. 2 písm. b).
Pri spracovaní odbytových rozpočtov jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov treba dodržať rozpočtové náklady určené pre ne v úvodnom projekte. Ak výnimočne nemožno dodržať pri niektorých prevádzkových súboroch a stavebných objektoch tieto rozpočtové náklady, možno na ich zvýšenie použiť úspory dosiahnuté pri prerokovaní odbytových rozpočtov ostatných prevádzkových súborov alebo stavebných objektov. Ak tieto úspory nestačia, možno použiť rezervu, a to so súhlasom investora po vyjadrení generálneho projektanta.
Ak je spracovateľom vykonávacieho projektu prevádzkového súboru alebo stavebného objektu generálny projektant, prerokuje návrh odbytového rozpočtu s vyššími dodávateľmi (dodávateľmi) investora, ktorí podľa potreby prizvú svojich dodávateľov. Investor sa potom za účasti generálneho projektanta dohodne so svojimi vyššími dodávateľmi (dodávateľmi) na základe odbytového rozpočtu najneskôr do 30 dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte na odbytových nákladoch obdobne ako v ustanovení § 57. Ak však výnimočne dôjde k dohode o odbytových nákladoch neskoršie, použijú sa vždy ceny a sadzby platné 30 dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte. Zápisnica o prerokovaní je neoddeliteľnou súčasťou vykonávacieho projektu.
Ak spracovateľom vykonávacieho projektu je vyšší dodávateľ investora, prerokuje návrh odbytového rozpočtu s generálnym projektantom a so svojimi dodávateľmi. Ďalej sa postupuje obdobne ako v predchádzajúcom odseku.
§ 59Riešenie rozporov#
Rozpory, ktoré vzniknú pri prerokúvaní odbytového rozpočtu podľa § 58, sa riešia podľa ustanovení § 72 ods. 1 až 3.39)
Rozpory, ktoré vznikli pri prerokúvaní podľa § 58 a ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby, nie sú prekážkou odovzdania vykonávacieho projektu investorovi. Spracovateľ v takom prípade pripojí k odovzdávanému vykonávaciemu projektu doklad o márnom prerokovaní rozporu.
Po odstránení rozporov uvedených v predchádzajúcich odsekoch nadriadenými, prípadne ústrednými orgánmi je spracovateľ povinný bez meškania premietnuť výsledok do vykonávacieho projektu (odbytového rozpočtu); ak ide o odstránenie chyby projektových prác, urobí tak bezplatne.
§ 60Odbytové rozpočty stavebných objektov banských stavieb v podzemí#
Pre stavebné objekty banských stavieb v podzemí spracúva odbytové rozpočty podľa vykonávacích projektov dodávateľ alebo generálny projektant. Odbytové rozpočty sa potom prerokúvajú podľa obdoby § 58 ako odbytové náklady postupne podľa priebehu prác. Dohoda o odbytových nákladoch sa uzavrie najneskoršie do 30 dní pred dohovoreným termínom odovzdania stavebných objektov.
§ 61Odbytové náklady výrobkov a výkonov a výdavky#
Odbytové náklady výrobkov a výkonov a výdavky zahŕňané do hláv I, IV, V, VI, VII, IX, X a XI súhrnného rozpočtu, pokiaľ už nie sú určené cenami v úvodnom projekte, sa určia vždy cenami podľa cenových predpisov platnými v deň uzavretia dohody o nich, prípadne cenami platnými 30. deň pred začatím ich dodávky a pri vedľajších rozpočtových nákladoch podľa § 58.
Odbytové náklady menovite určených stavebných objektov zariadenia staveniska zostavuje dodávateľ, ktorý zariadenie staveniska zabezpečuje alebo obstaráva, podľa osobitných predpisov.40)
§ 62Prekročenie rozpočtových nákladov#
Rozpočtové náklady určené v odbytových rozpočtoch prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rozpočtoch dodávok výrobkov, výkonov, a výdavkov nesmú vo svojom súhrne prekročiť rozpočtové náklady určené pre ne v úvodnom projekte. Osobitný predpis ustanovuje, ktoré orgány a za akých podmienok môžu povoliť výnimku z tohto ustanovenia.41)
§ 63Kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov stavby#
Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov prerokované ako súhrnné ceny alebo odbytové náklady a spresnené rozpočty ostatných výrobkov a výkonov a výdavkov, sú podkladom pre vypracovanie kontrolného zostavenia rozpočtových nákladov, ktoré spracúva generálny projektant priebežne v rámci autorského dozoru podľa podkladov vlastných i investora. Kontrolné zostavenie dokončí do začatia prác na poslednom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte.
§ 63aÚčel, obsah a rozsah#
Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na prípady, keď sa podľa osobitných opatrení Federálneho cenového úradu alebo na ich základe rozpočtovaním určujú súhrnné ceny stavebných objektov a prevádzkových súborov.
§ 63bProjektová dokumentácia na použitie súhrnnej ceny#
Podkladom na použitie súhrnnej ceny prevádzkového súboru alebo stavebného objektu je rozpočet súhrnnej ceny (odsek 2) vypracovaný podľa miery technickej vyjasnenosti v úvodnom projekte, v jednostupňovom projekte alebo vo vykonávacom projekte.
Rozpočet súhrnnej ceny prevádzkového súboru alebo stavebného objektu, ktorý sa vypracúva ako súčasť projektovej dokumentácie, plní funkciu odbytového rozpočtu a prerokúva sa spôsobom určeným v § 58. Rozpočet súhrnnej ceny vypracúva spracovateľ projektu.
Rozpočet súhrnnej ceny obsahuje okrem vlastného rozpočtu technické údaje prevádzkového súboru alebo stavebného objektu a potvrdenie dohody o súhrnnej cene.
Opis prác a dodávok1) sa ako súčasť projektovej dokumentácie vypracúva iba v rozsahu nevyhnutnom pre výrobnú prípravu dodávateľa. Zabezpečuje ho vždy dodávateľ, a to tak, že buď ho spracuje sám alebo ho objedná u generálneho projektanta. Generálny projektant je povinný spracovať opis prác a dodávok pre dodávateľa podľa jeho objednávky, pokiaľ dodávateľ uplatní svoju požiadavku najneskoršie pred začatím prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte a pokiaľ nejde o opis prác a dodávok k vykonávaciemu projektu prevádzkového súboru, ktorý generálny projektant nespracúva (§ 26 ods. 3).2)
Ceny a sadzby použité v rozpočte súhrnnej ceny musia vždy zodpovedať cenám a sadzbám platným tridsať dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte.
Rezerva vypočítavaná pre súhrnné rozpočty z rozpočtových nákladov prevádzkových súborov a stavebných objektov, pre ktoré sa určuje súhrnná cena, sa primerane zníži. Spôsob zníženia určí osobitný predpis.
§ 63cSúhrnná cena v úvodnom (jednostupňovom) projekte#
Na súhrnnej cene prevádzkového súboru alebo stavebného objektu v úvodnom (jednostupňovom) projekte sa dohodne investor a dodávateľ pri prerokúvaní súhrnného rozpočtu (§ 38 ods. 1).
§ 63dSúhrnná cena vo vykonávacom projekte#
Súhrnná cena sa prerokuje a dohoda o nej sa uzavrie najneskoršie do tridsiatich dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte postupom určeným pre odbytové náklady (§ 58 ods.4).
Vykonávací projekt okrem opisu prác a dodávok (§ 63b ods.4)zabezpečuje v rozsahu nevyhnutnom pre svoju výrobnú potrebu dodávateľ. Dodávateľ buď sám spracuje vykonávací projekt, alebo požiada generálneho projektanta, aby vykonávací projekt úplne alebo čiastočne podľa jeho objednávky preňho vypracoval. Pokiaľ dodávateľ stavebných prác uplatní svoju požiadavku u generálneho projektanta najneskoršie do začatia prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte, je generálny projektant povinný vypracovať vykonávací projekt podľa dodávateľovej objednávky.3)
§ 63eZmena rozpočtu súhrnnej ceny#
Zmena rozpočtu súhrnnej ceny dohodnutého ako podklad pre určenie súhrnnej ceny je možná iba za podmienok platných pre zmenu odbytových nákladov.4)
§ 63f#
V prípadoch § 63a sa nepoužijú ustanovenia § 26 ods. 4 a § 52 ods. 4; ustanovenia § 26 ods. 1, § 55 ods. 2 prvej vety, § 56 ods. 2 a § 58 ods. 4 sa použijú len primerane.
§ 63gRozpočet súhrnnej ceny typového stavebného objektu#
Rozpočet súhrnnej ceny typového stavebného objektu, pre ktorý sa určuje veľkoobchodná cena podľa osobitného predpisu,5) sa spracúva ako súčasť jednostupňového projektu; výnimočne sa spracúva ako súčasť vykonávacieho projektu v tých prípadoch, keď
pri použití podrobnej dokumentácie k typovému podkladu,6) prípadne typového podkladu7) (ďalej len „podklad“), sa zamieňajú konštrukcie a práce podľa osobitného predpisu,8) a ak tieto zmeny vyžadujú úpravu podkladu pre úvodný projekt;
úvodný projekt sa spracúva pred určením veľkoobchodnej ceny typového stavebného objektu;
technické vyjasnenie časti typového stavebného objektu dopĺňajúcej podklad je mimoriadne náročné.
Ak rozpočet súhrnnej ceny typového stavebného objektu spracúva generálny projektant, je povinný odovzdať ako súčasť projektovej dokumentácie v jednom vyhotovení ocenené opisy prác a dodávok celého typového stavebného objektu; pritom využije ocenené opisy prác a dodávok z podkladov, ktoré sú súčasťou základných rozpočtových nákladov.9)
Rozpočet súhrnnej ceny v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) zabezpečuje dodávateľ ako súčasť vykonávacieho projektu podľa ustanovení § 63b ods. 4 a § 63d ods. 2 v prípade, že požaduje sám zmeny. Pritom je povinný bez odplaty požadované zmeny uplatniť u generálneho projektanta už pri spracúvaní úvodného projektu a premietnuť ich preňho do podkladu pre úvodný projekt.
V súhrnnom rozpočte stavby sa pre typový stavebný objekt, pre ktorý sa určí súhrnná cena, zahrnie do hlavy VIII ako rezerva suma zodpovedajúca 4% z rozpočtových nákladov uvedených v hlave III; pre typové stavebné objekty technickej a občianskej vybavenosti komplexnej bytovej výstavby sa rezerva určí vo výške 2%, pre typové bytové stavebné objekty vo výške 1%.
Ustanovenia § 55 ods. 2 prvej vety, § 63b ods. 4 a 6 a § 63d ods. 2 sa nepoužijú. Ak ide o postup podľa odseku 3, nepoužijú sa iba ustanovenia § 55 ods. 2 prvej vety a § 63b ods. 6.
Podrobný spôsob rozpočtovania súhrnných cien typových stavebných objektov ustanovuje osobitný predpis.10)
§ 64Schvaľovanie prípravnej a projektovej dokumentácie#
Projektovú úlohu schvaľuje
ústredný orgán investora - pri stavbách uložených ako úlohy štátneho plánu a pri centrálne posudzovaných stavbách, pokiaľ si schválenie nevyhradila príslušná vláda,
ústredný orgán investora, prípadne ním splnomocnený nadriadený orgán investora - pri ostatných stavbách nad 2 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby,
nadriadený orgán investora alebo ním splnomocnený investor, pokiaľ si schválenie nevyhradil ústredný orgán investora - pri stavbách do 2 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby.
Ústredný, prípadne nadriadený orgán investora, ktorý udelil splnomocnenie na schválenie projektovej úlohy podľa predchádzajúceho odseku písm. b) alebo c), môže ustanoviť záväzné podmienky, za ktorých sa môže projektová úloha schváliť.
Schvaľujúci orgán (organizácia) určí vo schvaľovacom protokole k projektovej úlohe okrem iného, ktorému orgánu (organizácii) prislúcha schváliť úvodný (jednostupňový) projekt. Pokiaľ tak neurobí, schvaľuje úvodný (jednostupňový) projekt orgán (organizácia) jemu podriadený; ak schválil investor projektovú úlohu, schvaľuje aj úvodný (jednostupňový) projekt. Zjednodušenú projektovú dokumentáciu schvaľuje investor, pokiaľ si schválenie nevyhradil nadriadený orgán.
Pri stavbách uvedených v § 65 ods. 1 je nevyhnutným podkladom pre schválenie projektovej úlohy vykonanie štátnej expertízy.
Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt, ktorý nepodlieha štátnej expertíze, sa schvaľuje na základe odborného posúdenia, ktoré zabezpečuje schvaľujúci orgán.
Projektová úloha predkladaná na schválenie sa musí doložiť územným rozhodnutím o umiestnení stavby a návrhom registračného listu a - ak ide o súbor stavieb - aj štúdiou súboru stavieb.
Projektová úloha pri stavbách nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby nemôže byť schválená, pokiaľ nebol dohodnutý alebo určený dodávateľský systém a rozhodujúci vyšší dodávatelia, prípadne dodávatelia prichádzajúci do úvahy.
Úvodný (jednostupňový) projekt sa nemôže schváliť, pokiaľ sa neodstránia rozpory o technickom riešení a o pláne organizácie výstavby a pokiaľ sa nezabezpečia potrebné pracovné sily.
Vykonávacie projekty nepodliehajú schvaľovaniu, pokiaľ technické normy neustanovujú niečo iné.
Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt nemôžu byť podkladom pre účely uvedené v § 14 ods. 1 a § 31, ak od ich schválenia uplynula lehota dlhšia ako dva roky, pokiaľ schvaľujúci orgán neurčil kratšiu lehotu.
§ 65Štátna expertíza#
Štátnej expertíze podlieha prípravná, prípadne projektová dokumentácia
stavieb uložených ako úlohy štátneho plánu,
centrálne posudzovaných stavieb,
stavieb obytných súborov.
Štátnu expertízu vykonávajú:
Závery štátnej expertízy sú záväzné pre schvaľujúci orgán, ak ním nie je vláda, pokiaľ sú takto označené.
Pri stavbách uvedených v odseku 1 písm. a) a b) si orgány uvedené v odseku 2 vyžiadajú na účely štátnej expertízy stanovisko
príslušnej plánovacej komisie (Štátnej plánovacej komisie, Českej plánovacej komisie, Slovenskej plánovacej komisie),
príslušného ministerstva financií,
príslušného cenového úradu,
Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
Štátnej banky československej (podľa príslušnosti ústredia alebo hlavného ústavu),
prípadne ďalších ústredných orgánov.
Ministerstvo výstavby a techniky ČSR a Ministerstvo výstavby a techniky SSR si na účely štátnej expertízy dokumentácie stavieb uvedených v odseku 1 písm. a) a b) vyžiadajú okrem stanovísk orgánov uvedených v predchádzajúcom odseku ešte stanovisko Štátnej plánovacej komisie a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj.
Ústredné orgány investorov si vyžiadajú okrem stanovísk orgánov uvedených v odseku 4 aj stanovisko Štátnej plánovacej komisie a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj; ústredné orgány investorov republík si tieto stanoviská vyžiadajú prostredníctvom Ministerstva výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstva výstavby a techniky SSR a Českej plánovacej komisie alebo Slovenskej plánovacej komisie.
Orgány uvedené v odseku 2 si vyžiadajú stanovisko Federálneho ministerstva zahraničného obchodu iba v prípadoch, keď z dokumentácie vyplývajú požiadavky na dovoz alebo predpoklad vývozu. Ústredné orgány investorov vyžadujú stanovisko Štátnej banky československej (podľa príslušnosti ústredia alebo hlavného ústavu) na účely štátnej expertízy iba pri stavbách, pre ktoré sa požaduje bankový úver alebo devízové prostriedky, prípadne pri ďalších stavbách oznámených im Štátnou bankou československou.
Na vykonanie štátnej expertízy stavieb uvedených v odseku 1 písm. c) si Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvo výstavby a techniky SSR vyžiadajú stanovisko
Českej plánovacej komisie alebo Slovenskej plánovacej komisie,
Ministerstva financií ČSR alebo Ministerstva financií SSR,
Štátnej banky československej (príslušného hlavného ústavu),
alebo podľa svojej úvahy stanoviská ďalších orgánov,
Na vykonanie štátnej expertízy stavieb uvedených v odseku 1 písm. c) si krajský národný výbor podľa príslušnosti vyžiada stanovisko Ministerstva výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstva výstavby a techniky SSR, ak nedôjde k inej dohode.
§ 66#
Podrobnosti o postupe, spôsobe a náležitostiach schvaľovania prípravnej a projektovej dokumentácie a o štátnej expertíze obsahuje príloha č. 14 tejto vyhlášky.
§ 67Spoločné ustanovenia#
Autorským dozorom sa zabezpečuje dodržanie riešenia úvodného (jednostupňového) projektu, a to v období spracovania vykonávacích projektov, dodávateľskej dokumentácie, v priebehu uskutočňovania stavby a pri odovzdaní a prevzatí; súčasťou autorského dozoru je aj účasť pri skúšobnej prevádzke, uvedení stavby do trvalej prevádzky (užívania) a pri záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnotení stavby.
Výkon autorského dozoru je povinnosťou generálneho projektanta. Na žiadosť generálneho projektanta sú jeho dodávatelia častí úvodného (jednostupňového) projektu povinní zúčastniť sa na autorskom dozore v rozsahu svojej dodávky.
Vykonávanie autorského dozoru nezbavuje investora zodpovednosti za riadne vykonávanie technického dozoru podľa osobitných predpisov a dodávateľa zodpovednosti za riadne uskutočňovanie dodávok.
Na významných, technicky a architektonicky zložitých stavbách je autorský dozor spravidla trvalý. Na ostatných stavbách sa zabezpečuje občasný dozor. Spôsob a bližšie podmienky výkonu autorského dozoru dojednáva generálny projektant s investorom a dodávateľmi uvedenými v odseku 2.
Ak generálny projektant pri výkone autorského dozoru zistí nedostatky, napr. nedodržiavanie riešenia úvodného (jednostupňového) projektu, prípadne príslušných právnych predpisov, najmä technických noriem, upovedomí bez zbytočného odkladu investora a dodávateľa, spravidla zápisom do stavebného alebo montážneho denníka, prípadne aj príslušný orgán.
§ 68Rozsah autorského dozoru#
V období spracovania vykonávacích projektov generálny projektant
zabezpečuje súlad vykonávacích projektov prevádzkových súborov a stavebných objektov spracovaných vyššími dodávateľmi ako súčasť ich dodávky s riešením úvodného projektu,
zabezpečuje súlad medzi vykonávacími projektami stavebných objektov a vykonávacími projektami prevádzkových súborov v rámci celej stavby (§ 42 ods. 4 a 6),
na požiadanie vyšších dodávateľov poskytuje potrebné vysvetlenia k úvodnému projektu,
kontroluje súlad situačných výkresov stavebných objektov alebo vytyčovacích výkresov inžinierskych objektov s celkovou situáciou stavby (zastavovacím plánom) v úvodnom projekte,
schvaľuje voľbu druhu a farby povrchových omietok, obkladov, vonkajších i vnútorných náterov alebo iných úprav povrchov, tvarov, druhov a polohy architektonických prvkov, pevných osvetľovacích telies a pod.,
sleduje stav rozpočtových nákladov stavby v priebehu spracovania vykonávacích projektov v porovnaní s nákladmi podľa úvodného projektu,
sleduje vzniknuté odchýlky od údajov a ukazovateľov obsiahnutých v ekonomickej správe úvodného projektu; ak odchýlky spôsobujú zhoršenie základných ukazovateľov efektívnosti, upozorní na to investora.
V období spracovania dodávateľskej dokumentácie generálny projektant zabezpečuje súlad dodávateľskej dokumentácie a projektovej dokumentácie dočasných objektov zariadenia staveniska s riešením úvodného (jednostupňového) projektu, prípadne aj vykonávacích projektov v rozsahu, ktorý si vyhradí pri prerokúvaní podľa § 38; pritom poskytuje vysvetlenia potrebné pre vypracovanie dodávateľskej dokumentácie.
V období realizácie stavby generálny projektant
sa účastní na odovzdaní staveniska dodávateľom,
zabezpečuje dodržanie riešenia úvodného (jednostupňového) projektu s prihliadnutím na podmienky ustanovené v rozhodnutí o prípustnosti stavby (v stavebnom povolení), najmä poskytuje vysvetlenia potrebné pre plynulosť výstavby,
vyjadruje sa k odchýlkam a zmenám vo vykonávacích projektoch navrhovaným dodávateľmi a prerokúva ich s investorom a podľa potreby s príslušnými orgánmi štátnej správy,
vyjadruje sa k čerpaniu súm na nepredvídané práce a výdavky,
sleduje postup výstavby z hľadiska časového plánu stavby,
spracúva kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov stavby,
zúčastňuje sa na odovzdaní a prevzatí stavby alebo jej ucelenej časti, včítane komplexného vyskúšania.
Po dokončení stavby sa generálny projektant na výzvu investora zúčastňuje
na skúšobnej prevádzke,
na konaní o povolení na uvedenie stavby do trvalej prevádzky (užívania),
na záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnotení
§ 69#
Vyšší dodávatelia (dodávatelia) investora sú povinní zakresľovať do jedného vyhotovenia vykonávacích projektov, prípadne jednostupňového projektu, ktoré sami dodali, alebo do jedného vyhotovenia vykonávacích projektov, prípadne jednostupňového projektu, ktoré im investor na tento účel odovzdal, všetky zmeny, ku ktorým došlo pri uskutočňovaní ich dodávok.
Toto vyhotovenie vykonávacích projektov, prípadne jednostupňového projektu s vyznačením skutočného vyhotovenia sú vyšší dodávatelia (dodávatelia) povinní odovzdať investorovi pri odovzdaní a prevzatí dodávok.
Investor je povinný na základe dokumentácie odovzdanej mu podľa predchádzajúceho odseku urobiť a archivovať dokumentáciu skutočného vyhotovenia celej stavby; ak o to požiada investor, je povinný túto dokumentáciu súborne spracovať generálny projektant.42)
Tú istú povinnosť, akú majú vyšší dodávatelia (dodávatelia) podľa odseku 1 a 2, majú voči nim ich ďalší dodávatelia.
§ 70#
Záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavieb sa robí pri všetkých stavbách, ktorých náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby v čase dokončenia stavby sú vyššie ako 2 mil. Kčs; pri ostatných stavbách, len ak sa na ne poskytla štátna dotácia (subvencia) alebo úver, alebo pri ktorých tak ustanovil nadriadený orgán investora po dohode so Štátnou bankou československou.
Záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavieb nad 2 mil. Kčs tvorí:
vyhodnotenie stavby investorom,
vyhodnocovacie konanie.
Investor je povinný čo najskôr, najneskoršie však do jedného roka, pri stavbách komplexnej bytovej výstavby najneskoršie do troch mesiacov po uvedení stavby do trvalej prevádzky (užívania) vyhodnotiť stavbu za účasti generálneho projektanta a správu o vyhodnotení predložiť príslušnému orgánu (organizácii) na vyhodnocovacie konanie. Dlhšie lehoty môže pri jednotlivých stavbách určiť ústredný orgán investora po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo s Ministerstvom výstavby a techniky ČSR alebo s Ministerstvom výstavby a techniky SSR podľa príslušnosti. Vyhodnocovacie konanie musí byť do dvoch mesiacov od predloženia správy.
Ak sa stavba člení na etapy, uskutoční sa záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby až po uvedení do trvalej prevádzky (užívania) celej stavby.
Na uskutočňovanie záverečného technicko-ekonomického vyhodnocovania stavieb sa zostavujú ročné časové plány vyhodnocovania a o uskutočnených vyhotoveniach sa spracúvajú súhrnné správy.
Bližšie ustanovenia o uskutočňovaní záverečného technicko-ekonomického vyhodnotenia stavieb, zostavovaní časového plánu vyhodnotenia a spracovaní súhrnných správ sú uvedené v prílohe č. 15.
§ 71Odchylné úpravy#
Na návrh ústredného orgánu investora, prerokovaný s príslušnými ústrednými orgánmi dodávateľských organizácií, môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj ustanoviť pre niektoré druhy stavieb odchylne obsah projektovej úlohy, úvodného projektu a prípadne vykonávacích projektov.
Pri stavbách zaradených do zvláštnej časti plánu a rozhodujúcich o zabezpečení obranyschopnosti štátu môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi v závažných a odôvodnených prípadoch ustanoviť nevyhnutnú úpravu odchylnú od tejto vyhlášky.
Pokiaľ ústredný orgán investora bude podrobnejšie upravovať postup pri vykonávaní ustanovení vyhlášky vo svojej pôsobnosti, je povinný prerokovať toto opatrenie vopred s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj.
Účastníci výstavby sa môžu v nevyhnutných prípadoch po vzájomnej dohode odchýliť od ustanovení o podrobnom obsahu dokumentácie, uvedených v prílohách č. 2, 3, 6, 7, 9 až 11; vždy sa však musí zachovať základná skladba tejto dokumentácie a dokumentácia musí spĺňať účel a funkciu predpísanú touto vyhláškou a byť postačujúcim podkladom pre prerokúvanie, schvaľovanie a pre záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie.
Pri príprave stavieb na území hlavného mesta Prahy a hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy sa postupuje podľa tejto vyhlášky, pokiaľ osobitné predpisy11) neustanovujú inak.
§ 72Odstraňovanie nedostatkov. Riešenie rozporov#
Ak zistí ktorýkoľvek z účastníkov výstavby pri spracovaní a prerokúvaní prípravnej a projektovej dokumentácie, prípadne v súvislosti s výkonom autorského dozoru skutočnosti, ktoré negatívne ovplyvňujú ďalšiu prípravu stavby, je povinný bez zbytočného odkladu
vykonať potrebné opatrenia na ich odstránenie, a to v spolupráci s ostatnými účastníkmi výstavby,
ak nemôže tieto opatrenia vykonať, oznámiť zistené skutočnosti svojim nadriadeným orgánom, prípadne ďalším zúčastneným organizáciám (ďalším dodávateľom) a ich nadriadeným orgánom so žiadosťou o vykonanie potrebných opatrení.
Nadriadené orgány sú povinné prerokovať skutočnosti oznámené podľa predchádzajúceho odseku a po dohode vykonať potrebné opatrenia, a to do 30 dní po tom, čo dostali žiadosť.
Ak nedôjde k dohode a ak ide o úlohu štátneho plánu (o stavbu menovite uvedenú v štátnom pláne pre prípravu na začatie alebo o začínanú stavbu) sú nadriadené orgány povinné bez meškania požiadať ústredné orgány o rozhodnutie; k žiadosti musia pripojiť doklad o neúspešnom prerokovaní. Príslušné ústredné orgány prerokujú zistené nedostatky a rozpory dohodnú bez zbytočných odkladov - najneskoršie tak, aby sa dodržali lehoty na prípravu plánov a ich realizácie - rozhodnú s konečnou platnosťou.
§ 73Lehoty#
Pre prerokúvanie prípravnej i projektovej dokumentácie stavieb, pre zaujímanie stanovísk, pre poskytovanie informácií, údajov a projektových podkladov platí pre všetky orgány a organizácie všeobecne lehota 30 dní, pokiaľ jednotlivé ustanovenia tejto vyhlášky alebo osobitné predpisy neustanovujú inak alebo ak nebola dohodnutá kratšia lehota.
Ak na splnenie povinností podľa predchádzajúceho odseku musí dodávateľská organizácia rokovať s ďalšími dodávateľskými organizáciami, môže lehoty ustanovené touto vyhláškou prekročiť, najviac však o 15 dní.
Lehota začína odo dňa, keď sa povinná organizácia dozvedela o požiadavke oprávnenej organizácie. Ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.
Organizácia, ktorá je v omeškaní so splnením povinnosti uloženej v tejto vyhláške v lehote v nej ustanovenej, je povinná zaplatiť oprávnenej organizácii penále 500 Kčs za každý deň omeškania. To neplatí, ak povinnosť platiť penále z toho istého dôvodu vzniká už podľa ustanovení iných právnych predpisov alebo ak ide o stavbu, pri ktorej sú organizácie povinné uzavrieť zmluvu o príprave dodávok [§ 33 ods. 1 písm. a)].
Pokiaľ lehoty ustanovené všeobecne alebo osobitne na splnenie povinnosti alebo na poskytnutie súčinnosti podľa § 20 ods. 1, § 24 ods. 6, § 37 ods. 2 uplynú a nesplnila sa povinnosť ani sa neposkytla súčinnosť a príslušný orgán bol na to riadne upozornený, predpokladá sa po márnom uplynutí ďalších 15 dní, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, že tento orgán nemá pripomienky a že návrhy, o ktorých sa mal vyjadriť alebo na ktorých mal spolupracovať, platia v predloženom znení.
§ 74Prechodné ustanovenia#
Pre stavby, ktorých prípravná dokumentácia je ku dňu účinnosti vyhlášky rozpracovaná, sa investičný zámer nespracúva ani nevydáva.
Projektové úlohy stavieb, rozpracované ku dňu účinnosti vyhlášky, sa môžu dokončiť podľa predpisov, za platnosti ktorých boli rozpracované, pokiaľ sa predložia na schválenie do 30. júna 1974.
Projektová dokumentácia rozpracovaná ku dňu účinnosti vyhlášky sa dokončí podľa tejto vyhlášky, ak sa má odovzdať po 30. júni 1974.
Prípravná a projektová dokumentácia predložená na posúdenie a schválenie predo dňom účinnosti vyhlášky sa posúdi a schváli podľa dosiaľ platných predpisov.43)
Zmeny prípravnej a projektovej dokumentácie schválené podľa dosiaľ platných predpisov sa vybavia podľa ustanovení tejto vyhlášky.
§ 75Zrušovacie ustanovenia#
Zrušujú sa:
§ 76Účinnosť#
Vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1974.
Čl. II#
Pokiaľ by organizácie konali v súlade s ustanoveniami tejto vyhlášky už predo dňom jej účinnosti, považujú sa také opatrenia za opatrenia vykonané podľa tejto vyhlášky.
Prílohy
PRÍLOHA č. 1
EKONOMICKÁ SPRÁVA PRÍPRAVNEJ DOKUMENTÁCIE A ÚVODNÉHO (JEDNOSTUPŇOVÉHO) PROJEKTU
Zásady pre spracovanie ekonomickej správy
Ekonomická správa v príslušnom stupni dokumentácie sa spracúva tak, aby vyjadrovala všetky súvislosti stavby s ohľadom na jej charakter, veľkosť a význam (dôsledky) a s ohľadom na mieru prepracovanosti vecných problémov.
V prípravnej dokumentácii sa kladie dôraz najmä na širšie súvislosti stavby (súboru stavieb) charakterizované hľadiskami národohospodárskej alebo nadpodnikovej efektívnosti; súčasne však musí prípravná dokumentácia poskytovať spoľahlivé podklady pre rozhodovanie o stavbe (súbore stavieb) z hľadiska úrovne technicko-ekonomického riešenia stavby (súboru stavieb) a pre spracovanie projektovej dokumentácie.
V projektovej dokumentácii sa musí prepracovať najmä úroveň technicko-ekonomického riešenia stavby; širšie súvislosti stavby sa budú analyzovať v takej miere, v akej dochádza k zmenám oproti prípravnej dokumentácii.
V prípade, že sa údaje a ukazovatele hodnotia porovnaním s porovnávacím variantom zostaveným zo schválených sústav THU, sa musí v dokumentácii uviesť postup pri jeho vyčíslení; pritom porovnávací variant musí byť s navrhovanou stavbou porovnateľný z hľadiska veľkosti, štruktúry, prírodných a technických podmienok staveniska a výrobného programu (účelu), nie však z hľadiska technickej a cenovej úrovne, ani z hľadiska prevádzkového režimu a stavebnokonštrukčného riešenia.
Pri nevýrobných stavbách, ktorých investormi (prevádzateľmi) sú organizácie s hospodárskou činnosťou, sa primerane využijú aj ustanovenia o obsahu ekonomickej správy výrobných stavieb.
Pri rozbore jednotlivostí sa musí v príslušných častiach ekonomickej správy uviesť, aké iné varianty riešenia sa skúmali, a dôvody prijatia navrhovaného riešenia.
Vstupné údaje použité na ekonomické prepočty, ako sú ceny, sadzby, tarify, normy, normatívy a pod., sa musia v dokumentácii charakterizovať a zdôvodniť.
Na spracovanie ekonomickej správy sa v jednotlivých otázkach využívajú
Obsah ekonomickej správy výrobnej stavby
Titulný list
Identifikačné údaje stavby:
názov stavby,
miesto, okres a kraj stavby,
odvetvie a pododvetvie,
charakter stavby (nová, rekonštrukcia),
veľkostná kategória,
registračné číslo projektovej úlohy,
registračné číslo začatej stavby.
Identifikačné údaje investora:
názov investora,
sídlo investora (miesto, okres, kraj),
nadriadený ústredný orgán,
skupina organizácií (VHJ),
odvetvie a pododvetvie,
druh organizácie,
plánovacia skupina,
orgán udieľajúci súhlas na začatie stavby,
financujúca pobočka ŠBČS.
Údaje o stavbe:
celkové náklady stavby,
celkové náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby,
stavebné práce,
objem dovozu strojov a zariadení z KST,
objem dovozu strojov a zariadení z KŠ,
kapacita,
ročný objem výkonov (výroby),
počet pracovníkov spolu, z toho prírastok,
mesiac a rok začatia stavby,
mesiac a rok dokončenia stavby,
doba výstavby v mesiacoch.
Hospodárskopolitické a technicko-ekonomické ciele výstavby, určené v predchádzajúcej dokumentácii, najmä:
účel stavby,
základné požiadavky na stavbu,
záväzné údaje a ukazovatele,
podmienky určené na spracovanie príslušného stupňa dokumentácie,
neuzavreté problémy, najmä požiadavky na spracovanie variantov.
Vyjadrenie a zhodnotenie efektívnosti stavby z nadpodnikových a národohospodárskych hľadísk, najmä:
potreba (účelnosť) stavby predovšetkým s ohľadom na stupeň využitia existujúcich kapacít, včítane ich modernizácie a rekonštrukcie,
súlad stavby s úlohami strednodobých plánov a dlhodobých výhľadom rozvoja národného hospodárstva, odborov a podnikov,
súvislosť stavby so styčnými (nadväzujúcimi) podnikmi a odbormi, predovšetkým vyvolané, nepriame a následné zvýšenie a zníženie jednorazových nákladov (investícií), počtu pracovníkov, spotreby paliva, energií a i., prevádzkových nákladov, výkonov, vývozu a dovozu a pod.,
vplyv stavby na zmeny štruktúry, medziodvetvové vzťahy a proporcie, na oblastný rozvoj, kooperačné vzťahy, špecializáciu výroby a pod.,
súvislosť stavby s vonkajšími ekonomickými vzťahmi, predovšetkým s realizáciou programu medzinárodnej socialistickej ekonomickej integrácie a so zvyšovaním efektívnosti zahraničného obchodu,
stav vedeckovýskumnej základne z hľadiska možnosti zabezpečenia perspektívnej progresívnosti predpokladaných výrobkov (služieb), včítane servisu,
umiestnenie stavby a jej vplyv na životné prostredie a na územnú bilanciu pracovných síl,
mimoekonomické účinky a dôsledky stavby.
Vyjadrenie a prepočty úrovne technicko-ekonomického riešenia stavby:
vyjadrenie a prepočty technicko-ekonomických nárokov a účinkov stavby, najmä
prepočty ukazovateľov ekonomickej efektívnosti stavby, najmä
Hodnotenie úrovne technicko-ekonomického riešenia stavby:
vyčíslenie údajov a ukazovateľov stavby v poradí a rozsahu zhodnom s nomenklatúrou schválenej sústavy THU na ten istý alebo najbližšie príbuzný druh stavby a ďalších ukazovateľov ekonomickej efektívnosti stavby podľa Zásad hodnotenia efektívnosti investícií a údajov a ukazovateľov registračného listu stavby;
porovnanie jednotlivých technicko-ekonomických údajov a ukazovateľov stavby
rozbor a zhodnotenie zistených rozdielov.
Financovanie stavby a dôsledky výstavby pre finančnú a dôchodkovú situáciu investora:
prehľad financovania stavby (v rokoch výstavby)
požiadavky na prevádzkové dotácie, subvencie a intervencie;
prepočet potreby devízových prostriedkov na dovoz strojov a zariadení, prípadne na nákup licencií zo socialistických a kapitalistických štátov46) a prepočet splatnosti devízových návratných úverov (v rokoch);
prepočet potreby devízových prostriedkov na dovoz surovín, materiálov, náhradných dielcov a pod. zo socialistických a kapitalistických štátov pre budúcu prevádzku;47)
dôsledky výstavby a budúcej prevádzky na výhľadovú finančnú a dôchodkovú situáciu investora.
Súhrnné hodnotenie efektívnosti stavby z podnikového, nadpodnikového a národohospodárskeho hľadiska, najmä:
pozitívne ekonomické a mimoekonomické účinky a dôsledky stavby,
negatívne ekonomické a mimoekonomické dôsledky stavby,
vplyv stavby na efektívnosť odboru a odvetvia a na efektívny oblastný rozvoj,
spoľahlivosť použitých informácií, neistoty, riziká, otvorené problémy a ocenenie miery pravdepodobnosti dosiahnutia predpokladaných ekonomických účinkov.
Obsah ekonomickej správy nevýrobnej stavby
Titulný list (obsah ako v bode II/1)
Sociálnopolitické a technicko-ekonomické ciele výstavby (obsah ako v bode II/2)
Vyjadrenie a zhodnotenie efektívnosti z národohospodárskych hľadísk, najmä:
súčasný stav, existujúce nároky a spoločensky žiadúci spôsob uspokojovania potrieb druhom služby v lokalite, vyjadrený štandardom príslušných zariadení a urbanistickými alebo inými územnoplánovacími ukazovateľmi,
súlad stavby s úlohami strednodobých plánov a dlhodobých výhľadov rozvoja národného hospodárstva a s koncepciou rozvoja územia, osídlenia, funkciou predpokladaných plôch a požadovanou komplexnosťou výstavby,
potreba (nezbytnosť) stavby, najmä s ohľadom na stupeň využitia existujúcich zariadení, včítane ich rekonštrukcie a modernizácie,
mimoekonomické účinky a dôsledky stavby.
Vyjadrenie a prepočty technicko-ekonomických nárokov a účinkov (úrovne technicko-ekonomického riešenia) stavby a hospodárnosti výstavby a prevádzky (užívania) stavby, najmä:
kapacity,
technicko-ekonomická charakteristika poskytovaných služieb,
plochy, obstavané priestory,
investície a základné prostriedky,
pracovníci a mzdové náklady,
výkony a prevádzkové náklady,
nároky na prevádzkovú materiálovú spotrebu (energie, paliva, vody, prípadne na inú materiálovú spotrebu),
nároky na územie a životné prostredie,
lehoty prípravy a realizácie výstavby.
Hodnotenie úrovne technicko-ekonomického riešenia stavby:
pri stavbách komplexnej bytovej výstavby vyčíslenia súhrnných údajov a základných ukazovateľov stavby48) a ich porovnanie s údajmi a ukazovateľmi sústav THU-KBV;
pri ostatných stavbách vyčíslenie údajov a ukazovateľov stavby v poradí a rozsahu zhodnom s nomenklatúrou schválenej sústavy THU na ten istý alebo najbližšie príbuzný druh stavby a ďalších ukazovateľov ekonomickej efektívnosti podľa Zásad hodnotenia efektívnosti investícií a údajov a ukazovateľov registračného listu stavby a porovnanie
rozbor a zhodnotenie zistených rozdielov.
Financovanie stavby
zdroje financovania a požiadavky na štátny rozpočet,
prepočet potreby devízových prostriedkov na dovoz strojov a zariadení, prípadne na nákup licencií, materiálov, náhradných dielcov a pod. zo socialistických a kapitalistických štátov.
Súhrnné hodnotenie spoločenskej potreby a efektívnosti stavby:
pozitívne účinky a dôsledky stavby,
negatívne dôsledky stavby,
spoľahlivosť použitých informácií, neistoty, riziká a otvorené problémy.
PRÍLOHA č. 2
PROJEKTOVÁ ÚLOHA VÝROBNEJ STAVBY
Projektová úloha má tieto časti:
Sprievodná správa
Prepočet
Ekonomická správa
Požiadavky na uskutočňovanie stavby
Výkresy
Doklady
Sprievodná správa
Základné údaje
Technické údaje
2.1.
Všeobecné údaje
2.2.
Údaje o technologickej časti, najmä
2.3.
Údaje o stavebnej časti obsahujú podľa jednotlivých stavebných objektov najmä:
2.4.
Údaje o technickom systéme automatizovaného systému riadenia podniku51) (výpočtové stredisko, zariadenie na prenos informácií a pod.) s vyjadrením technických, vecných a časových nárokov v podrobnostiach zodpovedajúcich nemenným podkladom52) potrebným na vypracovanie súhrnnej technickej správy a stavebnej časti (pozri bod B/2.9 a časť D prílohy č. 9). Ide najmä o:
Odôvodnenie výberu staveniska
Prepočet
sa spracúva podľa piatej časti vyhlášky.
Ekonomická správa
sa spracúva podľa prílohy č. 1.
Požiadavky na uskutočňovanie stavby
Výkresy
Doklady
PRÍLOHA č. 3
PROJEKTOVÁ ÚLOHA NEVÝROBNEJ STAVBY
Projektová úloha má tieto časti:
Sprievodná správa
Prepočet
Ekonomická správa
Požiadavky na uskutočňovanie stavby
Výkresy
Doklady
Obsah jednotlivých častí:
Sprievodná správa
Základné údaje
Technické údaje
2.1.
Všeobecné údaje
2.2.
Stavebný program jednotlivých stavebných (pozemných) objektov obsahujúci podľa ich charakteru najmä:
2.3.
Stavebný program stavebných (inžinierskych) objektov obsahujúci podľa ich charakteru najmä:
2.4.
Údaje o technickom systéme automatizovaného systému riadenia podniku (pozri bod 2.4 prílohy č. 2).
2.5.
Údaje o technologickej časti sa spracúvajú podľa bodu 2.2 prílohy č. 2.
Odôvodnenie výberu staveniska
Prepočet
sa spracúva podľa piatej časti vyhlášky.
Ekonomická správa
sa spracúva podľa prílohy č. 1.
Požiadavky na uskutočňovanie stavby
Výkresy
Doklady
PRÍLOHA č. 4
ZÁSADY POSTUPU PRI VÝBERE STAVENISKA
Výber staveniska sa uskutočňuje podľa § 19 vyhlášky.
Podkladom pre výber staveniska sú najmä údaje
Do prác spojených s výberom staveniska patrí (podľa povahy rozsahu a zložitosti stavby alebo súboru stavieb):
Pri výbere staveniska treba dbať, aby
PRÍLOHA č. 5
PRIESKUMY
Do súboru prieskumných prác patria prieskumy prírodných, urbanistických a architektonických, technicko-hospodárskych podmienok a prieskumy podmienok pre uskutočňovanie stavieb (súboru stavieb). Prieskumy vychádzajú najmä z prieskumov obdobnej povahy, uskutočnených napr. pri spracovaní územných plánov alebo pri iných príležitostiach, a podľa potreby sa spresňujú a prehlbujú.
1.1
Do prieskumu prírodných podmienok patrí najmä prieskum surovinových zdrojov, inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum (vlastnosti základovej pôdy, poddolovanie, seizmicita, režim, množstvo a akosť podzemných vôd); pôdny mechanický prieskum, hydropedologický a hydrologický prieskum (množstvo a akosť povrchovej vody, inundačná oblasť); prieskum klimatických podmienok; prieskum z hľadiska ochrany prírody (včítane poľnohospodárskej a lesnej pôdy); prieskum overujúci, že nebudú dotknuté ložiská nerastných surovín; prípadne aj ďalšie špeciálne prieskumy (napr. bakteriologický, chemický, bludných elektrických prúdov, agresivity pôdy, hlučnosti, vysokofrekvenčného žiarenia a pod.).
1.2
Prieskumom urbanistických a architektonických podmienok stavby sa rozumie najmä prieskum doterajšieho urbanistického a architektonického utvárania prostredia, včítane spracovania potrebných topografických (mapových) podkladov; ďalej prieskum územnej súvislosti s priemyselným a obytným zastavaním a prieskum potreby asanácií; prieskum pamiatkových objektov a pamiatkovo cenných komplexov a overenie, že nie sú dotknuté chránené časti prírody; pri rekonštrukcii pamiatkových budov aj umeleckohistorický prieskum, fotodokumentačný prieskum včítane fasád (fasády susediacich budov a architektonických článkov, ktoré sú predmetom pamiatkovej ochrany, hlavné vnútorné aj vonkajšie priestory) a pod.
1.3
Prieskumom technicko-hospodárskych podmienok sa rozumie najmä prieskum zásobovania vodou (pitnou, úžitkovou, prevádzkovou) a zásobovania elektrinou, teplom a plynom; ďalej prieskum možností využitia odpadových vôd, odvedenia a zneškodnenia iného odpadu; prieskum dopravných a spojových zariadení; prieskum stavu objektov a sietí; prieskum podmienok pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo (rekultivácia); prieskum miestnych zdrojov pracovných síl a prieskum vplyvu stavby na okolie (exhalácia, hluk a pod.) alebo naopak; ďalej vplyv odpadových vôd na zhoršenie kvality vody v plánovanom vodnom recipiente.
1.4
Prieskumom podmienok pre uskutočňovanie stavby sa rozumie najmä prieskum miestnych zdrojov prírodných a iných stavebných hmôt pri veľkých stavbách s abnormálnou potrebou stavebných hmôt na jednom mieste (priehrady a pod.); prieskum možností použitia doterajších objektov na účely zariadenia staveniska - najmä aj na ubytovanie pracovníkov, na určenie plôch ako skladovacích priestorov a prieskum dopravných a energetických podmienok pre uskutočňovanie stavby. Dodávatelia v rámci prípravy stavby uskutočňujú aj prieskum miestnych zdrojov stavebných hmôt, možností výroby stavebných prvkov, druhu mechanizačného vybavenia a ostatných podmienok pre uskutočňovanie stavby.
PRÍLOHA č. 6
ŠTÚDIA SÚBORU VÝROBNÝCH STAVIEB
Štúdia súboru výrobných stavieb má tieto časti:
Sprievodná správa
Prepočet
Ekonomická správa
Požiadavky na uskutočňovanie súboru stavieb
Výkresy
Doklady
Obsah jednotlivých častí (v členení na celý súbor a podľa potreby na jednotlivé stavby):
Sprievodná správa
Základné údaje
Technické údaje o súbore stavieb
Umiestnenie súboru stavieb
Prepočet
sa spracúva podľa piatej časti vyhlášky.
Ekonomická správa
sa spracúva podľa prílohy č. 1.
Požiadavky na uskutočňovanie súboru stavieb
Výkresy
Doklady
PRÍLOHA č. 7
ŠTÚDIA SÚBORU NEVÝROBNÝCH STAVIEB
Štúdia súboru stavieb má tieto časti:
Sprievodná správa
Prepočet
Ekonomická správa
Požiadavky na uskutočňovanie súboru stavieb
Výkresy
Doklady
Obsah jednotlivých častí (v členení na celý súbor a podľa potreby na jednotlivé stavby):
Sprievodná správa
Základné údaje
Technické údaje o súbore stavieb
Umiestnenie súboru stavieb
Prepočet
sa spracúva podľa piatej časti vyhlášky.
Ekonomická správa
sa spracúva podľa prílohy č. 1.
Požiadavky na uskutočňovanie súboru stavieb
Výkresy
Doklady
PRÍLOHA č. 8
VÝCHODISKOVÉ TECHNICKÉ ÚDAJE
Východiskové technické údaje pre poskytovanie projektových podkladov obsahujú spravidla:
Východiskové technické údaje sa podľa potreby doplnia pri stavebnej časti (včítane kovových konštrukcií):
PRÍLOHA č. 9
ÚVODNÝ PROJEKT VÝROBNEJ STAVBY
Úvodný projekt má tieto časti:
Sprievodná správa
Súhrnné riešenie stavby
Technologická časť
Stavebná časť
Rozpočtová časť
Plán organizácie výstavby.
Obsah jednotlivých častí:
Sprievodná správa
Súhrnné riešenie stavby
Ekonomická správa
sa spracúva ako samostatná a oddeliteľná časť podľa prílohy č. 1.
Súhrnná technická správa
objasňuje celkové riešenie stavby a obsahuje najmä
2.1
Stavenisko
2.2
Technológia výroby (prevádzky)
2.21
Vlastná technológia výroby:
2.22
Manipulácia s materiálom
2.23
Meranie, regulácia, riadenie a automatizácia - celková koncepcia riešenia.
2.3
Energetické hospodárstvo
Riešenie zdrojov a rozvodov s rozdelením spotreby energií pre prevádzkové súbory (celky) a stavebné objekty. Pri stavbách budovaných na výrobu niektorej z energií sa výroba tejto energie považuje za technológiu výroby a diel „Energetické hospodárstvo“ je obsiahnutý v oddiele 2.2 - „Technológia výroby (prevádzky)“.
2.31
Elektrina
2.32
Teplo
2.33
Ostatné energie (stlačený vzduch, inertný plyn a pod.)
2.34
Oznamovacie zariadenia (ústredne, rozvody, vnútorné a vonkajšie, vnútrozávodné):
2.4
Vodné hospodárstvo
2.5
Stavebné objekty
2.51
Stručný opis pozemných objektov (výrobných, nevýrobných a pomocných).
2.52
Stručný opis inžinierskych objektov.
2.53
Stručný opis objektov na osobitné účely (CO, PO, vnútorná stráž).
2.54
Zásady riešenia vykurovania.
2.55
Zásady riešenia vonkajšieho osvetlenia.
2.56
Prehľad o použití typových podkladov, opakovaných projektov a prefabrikácie.
2.6
Hygienická starostlivosť, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ochrana proti požiaru.
2.61
Celková charakteristika technológie výroby (prevádzky) z hľadiska hygienickej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
2.62
Zdroje, druhy, vlastnosti a množstvo škodlivín a iné možnosti ohrozenia zdravia a bezpečnosti pracovníkov.
2.63
Opis komplexného technického riešenia stavby z hľadiska hygienickej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s výsledným účinkom a s prípadnými odkazmi na ďalšiu časť dokumentácie, a to najmä opis:
2.64
Charakteristika riešenia ochrany proti požiaru s prípadnými odkazmi na ďalšiu časť dokumentácie.
2.7
Organizácia prevádzok a jej väzba na celkovú organizáciu závodu s udaním potreby pracovných síl a smennosti.
2.8
Zásady a opis spôsobu zabezpečenia údržby základných prostriedkov. Uvedú sa najmä:
2.9
Automatizovaný systém riadenia obsahuje:
Výkresy
3.1
Prehľadná situácia oblasti zakreslená do mapového podkladu so zakreslením staveniska a jeho pripojenia na inžinierske objekty a s vyznačením vzťahov k okoliu, najmä ochranných pásem a inundácií a miesta súvisiacich investícií mimo staveniska vypracovaná väčšinou v mierke 1:25 000 alebo v inej vhodnej mierke.
3.2
Celková situácia stavby (zastavovací plán), vypracovaná spravidla v mierke 1 : 1000 až 1 : 500, obsahuje:
3.3
Orientačný vytyčovací plán stavby s vyznačením použitia meračskej siete aj s údajmi o základných výškových bodoch.
3.4
Terénne úpravy
3.5
Sadové úpravy s vyznačením osádzania; uvedené sú druhy krov, stromov a drobnej záhradnej architektúry s udaním hlavných rozmerov; rekultivácia pozemku.
3.6
Celková situácia objektov CO a PO.
3.7
Odkladacie plochy pre potrebu údržby a generálnych opráv.
3.8
Koordinačný plán s orientačným vyznačením všetkých sietí, prípadne s riešením spôsobu ich kríženia; súlad priestorového riešenia s prostredím sa v zložitých prípadoch podľa potreby dokumentuje perspektívnymi alebo panoramatickými pohľadmi (event. fotografiami modelov), ktoré objasňujú architektonické riešenie.
3.9
Súhrnná technologická schéma
3.10
Schéma vnútrozávodnej dopravy so znázornením materiálového toku, smerovania, frekvencie a pod. s vyznačením dopravných prostriedkov.
3.11
Jednopólová schéma zásobovania elektrinou, včítane napájacích silnoprúdových rozvodov.
3.12
Hlavná schéma rozvodu pary alebo horúcej vody s údajmi o prenose tepla s vyznačením hlavnej zbernej siete vratných kondenzátov a s údajmi o množstve a o pripojení na zdroj.
3.13
Schéma rozvodov ostatných energií, pokiaľ majú význam hlavných energií (vykurovací plyn, tlakový vzduch a pod.).
3.14
Spoločná schéma všetkých vonkajších oznamovacích rozvodov s vyznačením ústrední.
3.15
Základná schéma
3.16
Organizačná schéma (pozri čl. 2.7).
3.17
Schéma aktívnej ochrany pred koróziou.
Poznámka: Podľa povahy prípadu možno (uvedené) výkresy účelne zlúčiť, prípadne vypustiť alebo nahradiť tabuľkami.
Doklady:
Technologická časť
Technologická časť úvodného projektu sa spracúva pre prevádzkové súbory, a to podľa ich priestorovej súvislosti. Prevádzkové súbory umiestnené v bezprostrednej nadväznosti na iné prevádzkové súbory sa riešia spoločne jednou schémou a dispozíciou s jednoznačným vymedzením rozsahu jednotlivých prevádzkových súborov. Každá technická správa obsahuje aj charakteristiku a opis technického riešenia prevádzkového súboru z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; obsahuje aj spôsob riešenia zabezpečujúci, aby hodnoty hlučnosti, otrasov a pod. boli v súlade s príslušnými predpismi.
Pri prevádzkových súboroch budovaných na výrobu niektorej z energií sa výroba tejto energie považuje za technológiu a technologická časť sa spracuje ako pre výrobné zariadenie.
Pri iných prevádzkových súboroch alebo ich častiach, ako sú prípojné potrubia, napájacie rozvody, transformovne, spínacie stanice, vzduchotechnické zariadenia, elektrotechnická časť, automatizované systémy riadenia výrobného procesu (vyšší stupeň riadenia) a energetické dispečerské zariadenia a pod., sa príslušná časť primerane spracuje ako pre prevádzkové súbory výrobného (prevádzkového) zariadenia.
1.1
Výrobné (prevádzkové) zariadenie
1.11
Technická správa
1.12
Výkresy
1.13
Zoznam strojov a zariadení
Obsahuje hlavne stroje a zariadenia v tomto usporiadaní:
1.2
Meranie, regulácia, riadenie a automatizácia
1.21
Technická správa
1.22
Výkresy
1.23
Zoznam strojov a zariadení
1.3
Prevádzkový rozvod silnoprúdu
1.31
Technická správa
1.32
Výkresy
1.33
Zoznam strojov a zariadení členený podľa objektov
1.4
Prevádzkové potrubie
1.41
Technická správa obsahuje:
1.42
Výkresy
1.43
Zoznam strojov a zariadení obsahuje:
1.5
Údržba základných prostriedkov
1.51
Technická správa
1.52
Výkresy
Spravidla sa spracúvajú do hĺbky východiskových technických údajov s použitím výkresov technologickej, prípadne stavebnej časti úvodného projektu.
1.53
Zoznam strojov a zariadení
Spracúva sa obdobne podľa 1.13.
Poznámka: Vypracovanie dokumentácie podľa bodov 1.52 a 1.53 prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď požiadavky na údržbu vyvolávajú potrebu mechanizačných, dopravných alebo iných prostriedkov, ktoré treba uhrádzať z investičných prostriedkov na stavbu.
1.6
Špecifikácia dodávok s dlhou dodacou lehotou
1.61
Špecifikácia dodávok a prác, ktoré treba vopred zabezpečiť vzhľadom na ich dlhé dodacie lehoty a na plánovanú lehotu výstavby. Špecifikáciu odovzdá generálny projektant investorovi v dohodnutom rozsahu a termíne.
Stavebná časť
Pozemné objekty
1.1
Architektonicko-stavebné riešenie
1.11
Technická správa
1.12
Výkresy (podľa povahy, veľkosti a zložitosti spravidla v mierke 1 : 200) obsahujú:
1.2
Zdravotnotechnická inštalácia a požiarny vodovod
1.21
Technická správa
Udáva na základe bilancií potrebu vody, plynu, množstvo splaškov a prevádzkové podmienky (tlak, rýchlosť, ročnú a špičkovú spotrebu) a zdôvodňuje pripojenie na vonkajšie siete.
1.22
Výkresy
1.23
Zoznam hlavných zariadení
Uvádza sa súhrnne za pozemné objekty.
1.3
Vykurovanie
1.31
Technická správa
Uvedie na základe bilancie potrebu tepla s udaním média a parametrov; rieši sa možnosť pripojenia na zdroj alebo na vonkajší rozvod a systém regulačného zariadenia; zdôvodňuje voľbu systému.
1.32
Výkresy
Do pôdorysu (obvykle ide o suterén) sa schematicky zakreslí horizontálny rozvod; do pôdorysu podlažia sa schematicky zakreslia vykurovacie telesá. Ak pozemný objekt obsahuje kotolňu alebo výmenníkovú stanicu, spracuje sa schéma a dispozičné riešenie tohto zariadenia obdobne ako v časti C - 1.12.
1.33
Zoznam hlavných zariadení sa uvedie súhrnne za pozemný objekt; pre zabudovaný zdroj sa spracúva obdobne ako v časti C - 1.13.
1.4
Bleskozvody
1.41
Technická správa
Obsahuje stručný opis s uvedením miestnych uzemňovacích podmienok.
1.42
Výkresy
Spracúvajú sa schematicky, a to len pri zložitých ochranných zariadeniach (keď sa napr. použijú Faradayove klietky, ochranné siete na stožiaroch a pod.); uzemňovacie dosky sa vyznačujú len značkami v pôdorysoch.
1.43
Zoznam zariadení sa spracúva iba pri zložitých ochranných zariadeniach.
1.5
Vzduchotechnické zariadenia
1.51
Technická správa
Uvedie sa opis prevádzky a základné údaje a charakteristika zariadení so stručným zdôvodnením volených výkonov, východiskové parametre pre výpočet zariadení, regulačný systém a dôležité údaje o nevyhnutných stavebných opatreniach, bilancia spotrieb energie a látok a charakteristika i opis technického riešenia z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti i ochrany zdravia pri práci.
1.52
Výkresy
Dispozície zariadení, priestorové umiestnenie strojov, konštrukcií, panelov, rozvádzačov, kanálov a potrubí s uvedením profilov a s kótami hlavných rozmerov vo vzťahu k stavebnej konštrukcii a k ostatným zariadeniam.
1.53
Zoznam strojov a zariadení so základnými parametrami a s charakteristikou i hrubou váhou. Izolácie sa uvedú súhrnne s odhadom výmer.
1.6
Vnútorné svetelné a silnoprúdové rozvody
1.61
Technická správa
Obsahuje údaje o voľbe prúdových sústav a napätí, bilancie celkovej potreby a prehľad potrieb v jednotlivých prúdových sústavách, prípadne požiadavky na riadenie, blokovanie, ovládanie a pod., druh osvetlenia s údajmi požadovanej intenzity, využiteľnosť doterajších zdrojov alebo opis zdroja napájania, druh prostredia, stupeň dôležitosti dodávky, druh zemnenia s údajmi o miestnych uzemňovacích podmienkach a charakteristiku i opis technického riešenia z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti i ochrany zdravia pri práci.
1.62
Výkresy
1.63
Zoznam zariadení obsahujúci jednotlivé položky investičných dodávok (rozvádzače, skrinky, transformátory a pod.) s uvedením počtu jednotiek a základných technických údajov.
1.7
Oznamovacie ústredne a vnútorné slaboprúdové rozvody
1.71
Technická správa
Obsahuje opis a zdôvodnenie koncepcie riešení s väzbou na verejné zariadenia (pripojenia na verejnú telefónnu sieť, prípadne drôtového rozhlasu alebo iné zariadenia, napr. rozvod televízneho signálu), návrh na umiestnenie sústreďovacieho bodu miestneho rozvodu, jeho plochu a stručný opis rozvodov. V zložitých prípadoch sa pripojí grafické vyjadrenie, napr. pomocou prehľadových schém, tabuliek a pod.
1.72
Výkresy
Schéma rozvodov s pripojením na sústreďovacie body, dispozície so zakreslenými rozvodmi s vyznačením ich typov, rozmiestnenia vývodov, prípadne strojov.
1.73
Zoznam zariadení doplnený tabuľkou udávajúcou počet a druh oznamovacích a slaboprúdových prístrojov v jednotlivých miestnostiach a priestoroch s odkazom na spôsob ich napájania.
Inžinierske objekty
(komunikácie, mosty, tunely, vonkajšie siete, hydroenergetické, hydrotechnické a plošné objekty, hydromeliorácie a iné)
2.1
Stavebnotechnické riešenie
(okrem svetelných, silnoprúdových a vonkajších oznamovacích rozvodov).
2.11
Technická správa
2.12
Výkresy
2.2
Vonkajšie svetelné a silnoprúdové rozvody
2.21
Technická správa
2.22
Výkresy
2.23
Zoznam zariadení obsahuje jednotlivé položky investičných dodávok s uvedením počtu jednotiek a základných technických jednotiek.
2.3
Vonkajšie oznamovacie rozvody
2.31
Technická správa
2.32
Výkresy
2.33
Zoznam zariadení
Zoznam káblov s údajmi dĺžok.
Špecifikácia dodávok s dlhou dodacou lehotou
Špecifikácia dodávok a prác, ktoré treba vopred zabezpečiť vzhľadom na ich dlhé dodacie lehoty a na plánovanú lehotu výstavby. Špecifikáciu odovzdá generálny projektant investorovi v dohodnutom rozsahu a termíne.
Poznámky:
Pre inžinierske objekty majúce sčasti aj charakter pozemných objektov (napr. zberné objekty, čerpacie stanice, čistiarne odpadových vôd a pod.) sa primerane použijú ustanovenia časti D-1 „Pozemné objekty“.
Pokiaľ sa v pozemných a inžinierskych objektoch navrhujú stroje a zariadenia vyvolávajúce hluk a otrasy, obsahuje príslušná technická správa vždy aj spôsob riešenia zabezpečujúci súlad hodnôt hlučnosti, otrasov a pod. s príslušnými predpismi.
Rozpočtová časť
sa spracúva podľa piatej časti vyhlášky.
Plán organizácie výstavby
Technická správa
1.1
Dodávateľský systém s vymedzením rozsahu dodávok jednotlivých vyšších a iných dodávateľov v nadväznosti na členenie projektovej dokumentácie, včítane dovozu.
1.2
Lehota výstavby, rozhodujúce lehoty (termíny) a komentár k časovému plánu.
1.3
Opis postupov stavebných a montážnych prác podľa stavebných objektov a prevádzkových súborov z hľadiska vzájomnej nadväznosti, z hľadiska bezpečnosti prác pri ich súbehu vo vzťahu k časovému plánu stavby, z hľadiska postupov a uvádzania stavby do prevádzky a určenia začiatku výroby; pri výstavbe za prevádzky doterajších objektov a zariadení údaje o potrebe koordinácie postupu uskutočňovania stavby so zreteľom na ich prevádzku a bezpečnosť i ochranu zdravia pri práci.
1.4
Základné riešenie zariadenia staveniska
1.5
Podmienky uvedenia stavby do prevádzky, t. j. podmienky komplexného vyskúšania, skúšobnej prevádzky, začiatku výroby, prípadne garančných skúšok podľa potreby so zreteľom na osobitné požiadavky uvedenia do prevádzky zariadení z dovozu a strojov nevyskúšaných v prevádzke.
Výkresy
2.1
Kópia celkovej situácie stavby so zakreslením
Časový plán stavby
3.1
Pri stavbách, kde príslušná vláda určila v štátnom pláne termín dokončenia stavby, vypracúvajú sa ďalej uvedené grafy v kalendárnom vyjadrení; pri ostatných stavbách sa vypracúvajú grafy v kalendárnom alebo lehotovom vyjadrení.
3.2
Graf postupu ďalších projektových prác po úvodnom projekte podľa jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov s údajom, kto spracuje vykonávacie projekty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov alebo ich častí; lehoty dodania vykonávacích projektov generálnemu projektantovi a investorovi; lehoty na predloženie dopytu vyšším dodávateľom
3.3
Graf postupu uskutočňovania stavby od predpokladaného začatia do odovzdania a prevzatia, a to v členení na prevádzkové súbory, stavebné objekty a objekty zariadenia staveniska, ktoré sa majú menovite určiť a rozpočtovať, v rozvrhnutí na jednotlivé roky (pre prvý kalendárny rok v kvartáloch) s termínmi
3.4
Časové rozvrhnutie finančných objemov (spolu a z toho stavebnej a technologickej časti stavby)
Doklady
PRÍLOHA č. 10
ÚVODNÝ PROJEKT NEVÝROBNEJ STAVBY
Úvodný projekt má tieto časti:
Sprievodná správa
Súhrnné riešenie stavby
Stavebná časť
Technologická časť
Rozpočtová časť
Plán organizácie výstavby
Obsah jednotlivých častí:
Sprievodná správa
Súhrnné riešenie stavby
Ekonomická správa
sa spracúva ako oddeliteľná časť podľa prílohy č. 1.
Súhrnná technická správa
objasňuje celkové riešenie stavby a obsahuje najmä:
Výkresy
3.1
Celková situácia stavby (zastavovací plán), vypracovaná spravidla v mierke 1 : 1000 až 1 : 500, obsahuje:
3.2
Orientačný vytyčovací plán stavby s vyznačením použitej meračskej siete, včítane údajov o základných výškových bodoch.
3.3
Koordinačný plán s orientačným vyznačením všetkých sietí, prípadne s riešením spôsobu ich kríženia; súlad priestorového riešenia s prostredím sa v zložitých prípadoch podľa potreby dokumentuje perspektívnymi alebo panoramatickými pohľadmi (príp. fotografiami modelov), ktoré objasňujú architektonické riešenie.
3.4
V prípade potreby sa vypracujú základné schémy (zásobovania vodou, kanalizácie, zásobovania elektrinou, rozvodu pary alebo teplej vody a pod.), ktoré možno účelne zlučovať, prípadne zakresľovať do celkovej situácie alebo nahrádzať tabuľkami.
Doklady
Stavebná časť
Pozemné objekty
1.1
Architektonicko-stavebné riešenie
1.11
Technická správa
1.12
Výkresy (spravidla v mierke 1 : 200) obsahujú:
1.2
Zdravotnotechnická inštalácia a požiarny vodovod
1.21
Technická správa
Uvádza na podklade bilancie potrebu vody, plynu, množstva splaškov a prevádzkové podmienky (tlak, rýchlosť, ročná aj špičková spotreba) a zdôvodňuje pripojenie na vonkajšie siete.
1.22
Výkresy
1.23
Zoznam hlavných zariadení
Uvádzajú sa súhrnne za stavebný objekt.
1.3
Vykurovanie
1.31
Technická správa
Uvádza na základe bilancie potrebu tepla s udaním média a parametrov; rieši možnosť pripojenia na zdroj alebo na vonkajší rozvod a systém regulačného zariadenia; zdôvodňuje voľbu systému.
1.32
Výkresy
Do pôdorysu (obvykle suterénu) sa schematicky zakreslí horizontálny rozvod; do pôdorysu podlažia sa schematicky zakreslia vykurovacie telesá. Ak stavebný objekt obsahuje kotolňu alebo výmenníkovú stanicu, spracuje sa schéma a dispozičné riešenie tohto zariadenia obdobne ako v časti C prílohy č. 9.
1.33
Zoznam hlavných zariadení
Uvádza sa súhrnne za stavebný objekt; pre zabudovaný zdroj sa spracúva obdobne ako v časti C prílohy č. 9.
1.4
Bleskozvody
1.41
Technická správa
Obsahuje stručný opis s uvedením miestnych uzemňovacích podmienok.
1.42
Výkresy
Spracúvajú sa schematicky, a to len pri zložitých zariadeniach (keď sa napr. použijú Faradayove klietky, ochranné siete na stožiaroch a pod.), uzemňovacie dosky sa vyznačujú iba značkami v pôdorysoch.
1.43
Zoznam zariadení
Spracúva sa len pri zložitých ochranných zariadeniach.
1.5
Vzduchotechnické zariadenia
1.51
Technická správa
Uvedie sa opis prevádzky a základné údaje a charakteristika zariadení so stručným zdôvodnením volených výkonov, východiskové parametre pre výpočet zariadení, regulačný systém a dôležité údaje o nevyhnutných stavebných opatreniach, bilancia spotrieb energie a látok a charakteristika a opis technického riešenia z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti práce i ochrany zdravia pri práci.
1.52
Výkresy
Dispozície zariadení, priestorové umiestnenie strojov, konštrukcií, panelov, rozvádzačov, kanálov a potrubia s uvedením profilov a s kótami hlavných rozmerov vo vzťahu k stavebnej konštrukcii a ostatným zariadeniam.
1.53
Zoznam strojov a zariadení
Uvádza základné parametre, charakteristiku, hrubú váhu a izolácie súhrnne s odhadom výmer.
1.6
Vnútorné svetelné a silnoprúdové rozvody
1.61
Technická správa
Obsahuje údaje o voľbe prúdových sústav a napätia, bilanciu celkovej potreby a prehľad potrieb v jednotlivých prúdových sústavách, prípadné požiadavky na riadenie, blokovanie, ovládanie a pod.; druh osvetlenia s údajmi požadovanej intenzity, využiteľnosť doterajších zdrojov alebo opis zdroja napájania, druh prostredia, stupeň dôležitosti dodávky, druh zemnenia s údajmi o miestnych uzemňovacích podmienkach a charakteristiku a opis technického riešenia z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti i ochrany zdravia pri práci.
1.62
Výkresy
Schéma rozvodu, včítane rozvádzačov, dispozície so zakreslenými združenými trasami rozvodov s umiestnením rozvádzačov, s vyznačením druhov a informatívnych rozmerov trás, rozmiestnenia a druhov svietidiel.
1.63
Zoznam zariadení
Uvádza jednotlivé položky investičných dodávok (rozvádzače, skrinky, transformátory a pod.) s uvedením počtu jednotiek a základných technických údajov.
1.7
Vnútorné oznamovacie a slaboprúdové rozvody
1.71
Technická správa
Obsahuje opis a zdôvodnenie koncepcie riešení s väzbou na verejné zariadenia (pripojenia na verejnú sieť, prípadne na sieť drôtového rozhlasu a na iné zariadenia, napr. na rozvod televízneho signálu), návrh na umiestnenie sústreďovacieho bodu miestneho rozvodu, jeho plochu a stručný opis rozvodov. V zložitých prípadoch sa pripojí grafické vyjadrenie, napr. pomocou prehľadových schém, tabuliek a pod.
1.72
Výkresy
Schéma rozvodov s pripojením na sústreďovacie body; dispozície so zakreslenými rozvodmi a s vyznačením ich typov, rozmiestnením vývodov, prípadne prístrojov.
1.73
Zoznam zariadení doplnený tabuľkou udávajúcou počet a druh oznamovacích a slaboprúdových prístrojov v jednotlivých miestnostiach a priestoroch s odkazom sa spôsob ich napájania.
1.8
Ostatné zariadenia (ktoré sú súčasťou stavebného objektu).
Dokumentácia obsahuje technickú správu, výkresy a zoznam v nevyhnutnom rozsahu.
Inžinierske objekty
Dokumentácia inžinierskych objektov sa spracúva podľa prílohy č. 9 časti D-2.
Technologická časť
Technologická časť úvodného projektu sa spracúva iba pri stavbách zahŕňajúcich prevádzkové zariadenie (súhrn strojov a zariadení), ktoré má charakter prevádzkového súboru. Technologická časť sa spracúva ako pre prevádzkové súbory podľa prílohy č. 9 časti C, s výnimkou verejných telefónnych ústrední.
Verejné telefónne ústredne
1.1
Technická správa
1.2
Výkresy
1.3
Zoznam strojov a zariadení
Obsahuje súpis strojov a zariadením s uvedením cenníkových čísel podľa výrobcov.
Poznámka:
V rámci prevádzkového súboru verejnej telefónnej ústredne sa projektuje káblové spojenie medzi hlavným rozvodom a káblovňou, včítane roštu, a to na konečnú kapacitu ústredne.
Pri pobočkových ústredniach sa technická správa aj výkresová časť spracujú zjednodušene, primerane funkcii, typu a kapacite ústredne. Spájacie vedenie medzi zvislou stranou hlavného rozvodu a pobočkovými stanicami sa rieši ako súčasť vnútorného oznamovacieho rozvodu.
Rozpočtová časť
sa spracúva podľa piatej časti vyhlášky.
Plán organizácie výstavby
sa spracúva podľa prílohy č. 9 časti F.
PRÍLOHA č. 11
VYKONÁVACIE PROJEKTY
Obsah vykonávacích projektov:
Vykonávací projekt stavebného objektu
Spoločné zásady:
Technické správy
Spracúvajú sa v rovnakej skladbe ako v úvodnom projekte. Spresňujú, dopĺňajú a zdôvodňujú všetky údaje a odchýlky od úvodného projektu. Ďalej uvádzajú výsledky dopĺňajúcich prieskumov a výpočtov, zdôvodňujú technické, konštrukčné, príp. dispozičné riešenie. Určujú prípadné osobitné podmienky pre uskutočňovanie, montáž alebo technologické postupy. V správe sa uvádzajú aj opisy ochranných náterov (najmä pri technických zariadeniach budov), ďalej osobitné požiadavky na obsluhu a chod zariadení a vybavenie objektov, opisy neobvyklých a neštandardných zariadení; odvolávky na použité technické normy a typové podklady (príp. na typizačné smernice), opis výtvarného a farebného riešenia interiéru aj exteriéru (opis spôsobov úpravy povrchov, obkladov, zvolených farebných odtieňov a pod.).
Výpočty
Spracúvajú sa v súlade s príslušnými technickými normami a pripájajú sa ako doklady (A-5).
Legendy
Dopĺňajú výkresy iba v nevyhnutnom rozsahu údajmi, ktoré nebolo možné vyjadriť graficky.
Výkresy podrobností (detailov)
Zobrazujú neobvyklé alebo tvarovo zložité konštrukcie (prvky), na ktoré kladie projektant osobitné požiadavky a na ktoré treba pri realizácii prihliadnuť.
Pozemné objekty
1.1
Architektonicko-stavebné riešenie
1.11
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad.
1.12
Výkresy (podľa povahy, veľkosti a zložitosti)
Poznámka: Jednotlivými pôdorysmi a rezmi sa musia jednoznačne určiť tvary, druhy a objemy konštrukcií, ďalej objemy, príp. rozmery priestorov (miestností); jednotlivými pohľadmi na dôležité priečelia sa zobrazí ich riešenie zachytávajúce priestorové a výtvarné vzťahy navrhovaných objektov k prostrediu. Podľa potreby sa vypracuje aj farebné riešenie.
1.13
Výpisy a zoznamy, najmä výpisy stolárskych výrobkov (okien dvier, vrát a pod.), zámočníckych výrobkov (okien, vrát, výkladcov, rebríkov, zábradlí a pod.), klampiarskych výrobkov (strešných žľabov, odpadov a pod.), ďalej výpisy betónových a iných prefabrikátov, zoznamy podrobností, zoznamy stavebných úprav a pod. (môžu byť aj súčasťou výkresov).
1.14
Dokumentácia strojov a zariadení, ktoré sú súčasťou stavebnej časti, sa spracúva primerane ako dokumentácia obdobných strojov a zariadení technologickej časti.
1.2
Betónové konštrukcie
1.21
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad.
1.22
Podrobný statický výpočet
Určuje tvar a rozmery jednotlivých častí (prvkov) nosnej konštrukcie, včítane základov pod stroje a zariadenia; určuje akosť jednotlivých častí konštrukcie i podmienky, ktorým musí konštrukcia vyhovieť.
1.23
Výkresy výstuže a tvarov (okrem typizovaných prvkov) v mierke 1 : 50 alebo 1 : 25, v zložitejších prípadoch v mierke 1 : 10 - 1 : 5; súčasťou každého výkresu výstuže je výkaz výstuže s označením druhov a profilov ocele.
1.24
Výkresy skladby prefabrikovaných konštrukcií
Spravidla v mierke 1 : 50 alebo 1 : 100 s charakteristickými rezmi a s označením dutín, ktoré sa použijú na inštalácie; podľa potreby s vyznačením bytových jadier dodávaných vcelku.
1.25
Dopĺňajúce výkresy a údaje pre prefabrikované konštrukcie (s výnimkou konštrukcií podľa typových podkladov) s vyznačením podrobností stykov jednotlivých prvkov, s uvedením technológie zvárania a zálievok a s údajmi o spojovacom materiáli.
1.3
Kovové, drevené a iné konštrukcie
1.31
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad.
1.32
Podrobný statický výpočet (obdobný ako pri 1.22).
1.33
Výkresy
1.34
Výkaz materiálu podľa jednotlivých prierezov; prípojový materiál - pri kovových konštrukciách, včítane uzlových plechov a prípojových uholníkov - sa uvádza súhrnne v m, príp. v m2.
1.4
Zdravotnotechnická inštalácia, vnútorný plynovod a požiarny vodovod
1.41
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad.
1.42
Výkresy (v mierke stavebných výkresov)
1.43
Zoznam strojov a zariadení
1.5
Vykurovanie
1.51
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad.
1.52
Výkresy
1.53
Zoznam strojov a zariadení
1.6
Bleskozvody
1.61
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad a obsahuje ďalej zdôvodnenie typov a rozmiestnenie zbernej sústavy, pripojenie na uzemňovaciu sústavu, prepojenie zemničov, včítane opisu volených materiálov.
1.62
Výkresy
1.63
Zoznam zariadení
1.7
Vzduchotechnické zariadenia
1.71
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad.
1.72
Výkresy
1.73
Zoznam strojov a zariadení
1.8
Vnútorné svetelné a silnoprúdové rozvody
1.81
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad a obsahuje ďalej výsledky výpočtov, uzemnenie, úbytky napätia, intenzity osvetlenia, príp. skratových prúdov.
1.82.
Výkresy
1.83
Zoznam strojov a zariadení
Obsahuje aj súpis káblov a vodičov (tabuľky s uvedením druhov, prierezov, dĺžok, napätia a cieľového označenia v zhode s výkresmi).
1.9
Oznamovacie ústredne a vnútorné oznamovacie rozvody
1.91
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad a obsahuje ďalej spôsob uzemnenia, opis zariadenia s uvedením parametrov, odvolávku na použité typové podklady.
1.92
Výkresy
Schéma a dispozičné výkresy sa spracúvajú ako upresnenie výkresov úvodného projektu.
1.93
Zoznam strojov a zariadení
Inžinierske objekty
2.1
Stavebnotechnické riešenie (pre všetky objekty okrem vonkajších svetelných, silnoprúdových a oznamovacích rozvodov)
2.11
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad.
2.12
Podrobné statické výpočty; hydrotechnické a iné výpočty
2.13
Výkresy
(Spracúvajú sa na podklade podrobného zamerania terénu a miestach trás a objektov)
2.14
Zoznam strojov a zariadení
2.2
Vonkajšie svetelné a silnoprúdové rozvody
2.21
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad a obsahuje ďalej výsledky výpočtov skratových prúdov, uzemnení, úbytkov na napätí, intenzity osvetlenia.
2.22
Výkresy
2.23
Zoznam zariadení; obsahuje aj súpis káblov a vodičov (tabuľky s uvedením druhu, prierezu, dĺžok, napätia a cieľového označenia).
2.3
Vonkajšie oznamovacie rozvody
2.31
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad.
2.32
Výkresy
2.33
Zoznam zariadení
Strojová stavebná dispozícia sa spracúva ako doplňok dispozície strojov a zariadení (časť B 1.12) v prípadoch, keď v tejto dispozícii nemožno vyjadriť v potrebných podrobnostiach súlad technologickej časti so stavebnou časťou a ich nadväznosti.
Obsahuje vždy nevyhnutné výkresy detailov potrebných na dostatočné overenie súladu medzi strojmi a zariadeniami a ich základmi a súladu medzi strojmi a zariadeniami a stavebnou konštrukciou a ich základmi.
Stroje a zariadenia sa kótujú vzhľadom na ich umiestnenie vo vzťahu k základom a stavebnej konštrukcii; zo stavebnej časti sa kótujú hlavné rozmery konštrukcií a základov; kótovanie sa vyhotovuje v milimetroch.
Rozpočtová časť
Spracúva sa podľa piatej časti vyhlášky.
Doklady podľa § 41 ods. 2 vyhlášky.
Vykonávací projekt prevádzkového súboru
Spoločné zásady
Technická správa
Spracúva sa v rovnakej skladbe a v potrebnom rozsahu ako technická správa úvodného projektu s uvedením konečných údajov a so zdôvodnením prípadných odchýlok. Každá technická správa obsahuje pri dosiaľ nevyrábaných strojoch a zariadeniach výsledok zisťovania patentovej a licenčnej nezávadnosti na základe vyhlásenia výrobcu zariadení.
Výrobné (prevádzkové) zariadenia
Vykonávacie projekty iných prevádzkových súborov, ako sú prípojové potrubia, napájacie rozvody, transformovne, spínacie stanice, vzduchotechnické zariadenia, automatizované systémy riadenia výrobného procesu (vyššie stupne riadenia) a pod., sa spracúvajú primerane ako pre prevádzkové súbory výrobného (prevádzkového) zariadenia.
1.11
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad a ďalej obsahuje opis vyhotovenia ochranných a protiúrazových náterov, príp. značiek pre jednotlivé médiá alebo skupiny strojov a zariadení; určenie druhov končených farieb (so zreteľom na riešenie interiéru).
1.12
Výkresy
1.13
Zoznam strojov a zariadení (včítane montáží)
Obsahuje podrobnú špecifikáciu všetkých strojov a zariadení, včítane montáže, ktorá je súčasne špecifikáciou k odbytovému rozpočtu v tomto usporiadaní:
1.2
Meranie, regulácia, riadenie a automatizácia
1.21
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad.
1.22
Výkresy
Poznámka:
Schémy jednotlivých obvodov (elektrických, neelektrických, kombinovaných) možno účelne zlučovať.
1.23
Zoznam strojov a zariadení (včítane montáže)
Obsahuje špecifikáciu všetkých meracích, signalizačných ovládacích a regulačných prístrojov a ich príslušenstva rozdelených podľa jednotlivých obvodov a špecifikácie rozvádzačov, dosák, skriniek; súhrnný súpis impulzných a spojovacích rúrok podľa druhov a veľkostí; pri každej položke sa uvádza číslo položky, názov a charakteristické údaje (zhodne s objednávkou); pri prístrojoch, kde je to nevyhnutné (napr. pri clone, regulačnom ventile) zápisnicu o výpočte; údaje o umiestnení vzhľadom na výrobné zariadenie; odvolávku na zabezpečenie úpravy výrobného zariadenia na montáž receptora alebo regulačného prístroja, s prípadným uvedením čísel výkresov; prístroje z dovozu sa uvádzajú oddelene.
1.3
Prevádzkový rozvod silnoprúdu
1.31
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad a ďalej obsahuje:
1.32
Výkresy
1.33
Zoznam strojov a zariadení
Obsahuje špecifikáciu v tomto usporiadaní:
1.4
Prevádzkové potrubie
1.41
Technická správa
Spracúva sa podľa spoločných zásad a ďalej obsahuje: opis vyhotovenia ochranných náterov s určením druhu konečných farieb, príp. značiek pre jednotlivé médiá.
1.42
Výkresy
1.43
Zoznam strojov a zariadení obsahuje:
1.5
Údržba základných prostriedkov
Dokumentácia sa spracúva v rovnakej skladbe ako v technologickej časti úvodného projektu, ale s udaním konečných a podobných údajov.
Rozpočtová časť
Spracúva sa podľa piatej časti vyhlášky.
Doklady
podľa § 41 ods. 2 vyhlášky.
PRÍLOHA č. 12
VZORY TLAČÍV NA ZOSTAVOVANIE PREPOČTOV A ROZPOČTOV A VYSVETLIVKY K NIM
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Vysvetlivky k tlačivu č. 1
Skladba a forma tlačiva je záväzná a nesmie sa meniť.
Tlačivo sa vypĺňa:
pri spracovaní investičného zámeru a projektovej úlohy ako prepočet (A),
pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu ako súhrnný rozpočet (B),
pri výkone autorského dozoru podľa § 68 ods. 3 písm. f) vyhlášky ako kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov (C).
Všetky rozpočtové náklady sa v tlačive uvádzajú v tisícoch Kčs zaokrúhlene na celé tisíce bez desatinných miest.
Prečiarknuté okienka v tlačive sa nevypĺňajú; do súčtu jednotlivých stĺpcov (r. 37, stĺpec c až h) sa započítavajú iba sumy uvedené v hrubo orámovaných okienkach.
Stĺpce c, d, e obsahujú náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby. V stĺpci c sa uvádzajú rozpočtové náklady stavebnej časti, v stĺpci d sa uvádzajú rozpočtové náklady technologickej časti (§ 34 vyhlášky). Platí, že c + d = e.
Stĺpec f obsahuje náklady zahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov; proti súčtu stĺpca e je rozšírený o náklady na projektové a prieskumné práce (hl. I) a na iné investície (hl. IX). V hlavách II až VIII platí, že e = f.
Stĺpec g obsahuje náklady financované z investičných prostriedkov; proti súčtu stĺpca f je rozšírený o náklady uhrádzané z investičných prostriedkov, ale nezahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov (hl. X). V hlavách I - IX platí, že f = g.
Stĺpec h obsahuje celkové náklady stavby. Proti súčtu stĺpca g zahŕňa navyše náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby financované z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov (hl. XI). V hlavách I - X platí, že g = h.
Jednotlivé riadky tlačiva sa vypĺňajú takto:
Riadok 1 - nehodiace sa názvy sa prečiarknu. Zmenené, novospracované rozpočty (prepočty) sa označujú poradovým číslom zmeny.
Riadky 2, 3, 4, 5 - údaje charakterizujúce názov a miesto stavby sa uvedú zhodne so základnými údajmi prípravnej alebo projektovej dokumentácie, uvádzanými aj v príslušnom registračnom liste.
Riadok 6 - charakter stavby sa uvedie buď ako nová stavba, alebo rekonštrukcia.54)
Riadky 7, 8, 9 - údaje obsahujúce názov a miesto investora, nadriadeného a ústredného orgánu investora.
Riadky 10, 11 - číslo stavby doplní investor po dohode s financujúcou pobočkou Štátnej banky československej,55) čísla registračných listov doplní po vykonanej registrácii.
Riadok 12 - obsahuje náklady na projektové a prieskumné práce zahŕňané do plánu projektových prác a financované z investičných prostriedkov.
Riadok 13 - obsahuje súčet rozpočtových nákladov všetkých prevádzkových súborov stavby a zásadne sa vypĺňa iba v stĺpci d; ak súčasťou prevádzkových súborov sú stavebné práce netvoriace samostatný stavebný objekt, uvedú sa ich náklady v stĺpci d. Platí, že d = e = f = g = h.
Riadky 14, 15, 16 - údaj uvedený v riadku 13 stĺpci d sa v súhrnnom rozpočte rozčlení:
Riadok 17 - obsahuje súčet rozpočtových nákladov všetkých stavebných objektov. Zásadne sa vypĺňa iba v stĺpci c; ak súčasťou, príp. príslušenstvom stavebných objektov sú aj stroje a strojové zariadenia, uvedú sa taktiež v stĺpci c. Platí, že c = e = f = g = h.
V prepočte (A) údaj v r. 17 stĺpci c sa nemusí takto rozčleniť (§ 47 ods. 2 vyhlášky). Platí, že riadky 18 + 19 = riadok 17.
Ak súčasťou stavebných objektov sú stroje a zariadenia vykázané v stĺpci c, uvedú sa ich základné rozpočtové náklady, včítane nákladov na mimostaveniskovú dopravu a montáž, v riadku 18 stĺpci c a ich doplnkové náklady v riadku 19 stĺpci c.
Riadok 20 - náklady na stroje, zariadenia, náradie a inventár investičnej povahy, ktoré nie sú súčasťou nákladov prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, sa v tomto riadku uvádzajú iba v stĺpci d. Platí, že d = e = f = g = h.
To neplatí pri bytových stavebných objektoch v komplexnej bytovej výstavbe (§ 34 ods. 3 vyhlášky), ktorých náklady sa uvádzajú v stĺpci c. Platí, že c = e = f = g = h.
Riadok 21 - náklady na umelecké diela tvoriace neoddeliteľnú súčasť stavieb sa uvádzajú iba v stĺpci c. Platí, že c = e = f = g = h.
Riadky 22 až 29 - obsahujú všetky vedľajšie rozpočtové náklady stavby. Ich súčet z riadku 22 je rozvedený podľa druhu v riadkoch 23 až 29, a to v členení na stavebnú (stĺpec c) a technologickú (stĺpec d) časť podľa vecnej príslušnosti k rozpočtovým nákladom prevádzkových súborov a stavebných objektov.
V prepočte (A) sa vedľajšie náklady určujú spravidla odhadom, príp. prepočtom predpokladaných nákladov.
Riadky 28 a 29 sú vyhradené iným vedľajším nákladom, ktorých druh a právny dôvod sa môže novo určiť. Platí, že súčet riadkov 23 až 29 sa vždy rovná riadku 22; v riadku 22, že stĺpec c + d = e = f = g = h.
Riadok 30 - obsahuje ostatné rozpočtové náklady neuvedené v iných hlavách; podľa vzťahu k stavebnej alebo technologickej časti stavby sa tieto náklady uvádzajú v stĺpci c alebo d. Platí, že c + d = e = f = g = h.
Riadok 31 - obsahuje rezervu rozdelenú na stavebnú (stĺpec c) a technologickú (stĺpec d) časť. Platí, že c + d = e = f = g = h.
Riadok 32 - obsahuje náklady na iné investície nezahŕňané do plánu investičnej výstavby, zahŕňané však do obstarávacej ceny základných prostriedkov. Platí, že f = g = h.
Riadok 33 - obsahuje náklady financované z investičných prostriedkov, ale nezahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov. Platí, že g = h.
Riadok 34 - z celkovej sumy nákladov, uvedenej v riadku 33, sa v riadku 34 stĺpci g samostatne uvádzajú príspevky iným investorom.
Riadok 35 - obsahuje v stĺpci h všetky rozpočtové náklady stavby financované z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov.
Riadok 36 - z nákladov uvedených v riadku 35 sa samostatne uvádzajú v riadku 36 stĺpci h samostatnou položkou celkové náklady na inžiniersku činnosť (dodávateľskú aj priamu).
Riadok 37 - obsahuje vo všetkých stĺpcoch (c až h) súčet súm uvedených v hrubo orámovaných okienkach.
Riadok 38 - uvádza meno a podpis spracovateľa, názov a sídlo organizácie spracovateľa a dátum vypracovania.
Riadok 39 - uvádza údaje o generálnom projektantovi, investorovi a o schvaľujúcom orgáne a o dni schválenia; určuje spôsob podpisu štatutárnym zástupcom.
Riadok 40 - uvádza potrebu dovozu v rozdelení na dovozy z KST a z KŠ v cenách fco čs. hranice.
Vysvetlivky k tlačivu č. 2
Skladba a forma tlačiva je záväzná a nesmie sa meniť.
Tlačivo sa vypĺňa pri všetkých stavbách, s výnimkou stavieb komplexnej bytovej výstavby;
pri spracovaní projektovej úlohy ako rekapitulácia k prepočtu (A); nepoužíva sa na zostavenie prepočtu v investičnom zámere;
pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu ako rekapitulácia nákladov k súhrnnému rozpočtu (B);
pri výkone autorského dozoru podľa § 68 ods. 3 písm. f) vyhlášky ako rekapitulácia nákladov ku kontrolnému zostaveniu rozpočtových nákladov stavby (C).
Podkladom pre zostavenie rekapitulácie nákladov sú prepočty, rozpočty a odbytové rozpočty prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov.
Nehodiace sa názvy tlačiva sa prečiarknu.
V záhlaví sa uvedie názov a miesto stavby zhodne s názvom v tlačive č. 1.
Všetky náklady stavby sa v rekapitulácii k prepočtu uvádzajú v tisícoch Kčs bez desatinných miest. Rozpočtové náklady v rekapitulácii k súhrnnému rozpočtu a ku kontrolnému zostaveniu sa uvádzajú v tisícoch Kčs na jedno desatinné miesto. Súčty jednotlivých hláv sa však do súhrnného rozpočtu alebo do kontrolného zostavenia (tlačivo č. 1) prevádzajú zaokrúhlene na celé tisíce Kčs bez desatinných miest.
Ak pri spracovaní rekapitulácie k prepočtu (A) náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov nemožno podrobnejšie rozčleniť, postačí ich členenie pri prevádzkových súboroch do stĺpcov 3, 5 a 8 a pri stavebných objektoch do stĺpcov 3 a 8.
V súhrnnom rozpočte i v kontrolnom zostavení sa však musia rozpočtové náklady všetkých hláv už rozčleniť v plnom rozsahu.
Pre každú hlavu sa v stĺpci 1 uvedú jednotlivé nákladové položky, z ktorých sa skladá celkový náklad príslušnej hlavy. Pri stavebných objektoch sa v stĺpci 1 uvedie navyše príslušné číslo jednotnej klasifikácie stavebných objektov.58) Každá hlava sa uzavrie samostatným súčtom, ktorý sa prevedie do tlačiva č. 1.
Rekapitulácia nákladov v jednotlivých hlavách sa urobí takto:
Hlava I - náklady na projektové a prieskumné práce sa uvedú iba v stĺpci 2 v minimálnom členení
Hlava II - náklady podľa jednotlivých prevádzkových súborov sa uvedú v stĺpcoch 2 a 3, ich podrobnejšie členenie v stĺpcoch 4, 5, 6, 7. Platí, že stĺpec 2 = stĺpec 3, stĺpce 4 + 5 = stĺpec 6, stĺpec 3 = stĺpce 6 + 7.
Hlava III - náklady podľa jednotlivých stavebných objektov sa uvedú v stĺpcoch 2 a 3, ich podrobnejšie členenie v stĺpcoch 6 a 7. Platí, že stĺpec 2 = stĺpec 3, stĺpec 3 = stĺpce 6 + 7.
Hlava IV - náklady v členení podľa položiek sa uvedú iba v stĺpci 2.
Hlava V - náklady sa členia na jednotlivé umelecké diela, a to iba v stĺpci 2.
Hlava VI -
vedľajšie náklady v rozčlenení podľa predpísaných druhov sa uvádzajú v stĺpcoch 8 až 15, a to na riadkoch jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rekapitulácii nákladov hláv II a III;
náklady mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska v členení podľa jednotlivých objektov sa uvádzajú iba v stĺpci 3; ich základné a doplnkové rozpočtové náklady sa uvedú v stĺpci 6 a 7. Vedľajšie náklady týchto objektov sa uvedú v rovnakých riadkoch v stĺpcoch 8 až 15. Rekapitulácia mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska sa uzavrie súčtami v stĺpcoch 3, 6 až 15;
obdobne ako v odseku b) sa postupuje pri menovite rozpočtovaných objektoch zariadenia staveniska pri použití individuálnej metódy s tým, že jednotlivé skupiny nákladov59) sa uzavrú samostatnými medzisúčtami; za menovitými objektami treba navyše uviesť samostatne aj nerozdelenú sumu nákladov na ostatné zariadenie staveniska;
celková rekapitulácia nákladov hlavy VI sa urobí tak, že sa najprv prevedie súčet nákladov mimoglobálnych objektov [písmeno b)], príp. medzisúčty jednotlivých skupín menovite rozpočtovaných objektov pri individuálnej metóde rozpočtovania zariadenia staveniska [písmeno c)] zo stĺpca 3 do stĺpcov 8 a 9, potom sa urobí celkový súčet stĺpcov 8 až 15; súčet stĺpca 8 sa zapíše do stĺpca 2. Takto získané súčty tvoria jednotlivé položky rekapitulácie nákladov hlavy VI v stĺpci e na tlačive č. 1. Tieto položky sa do stavebnej a technologickej časti (stĺpec c a d tlačiva č. 1) rozvrhnú pomocou medzisúčtov jednotlivých skupín objektov zariadenia staveniska. Platí, že stĺpec 2 = stĺpec 8, stĺpec 8 = stĺpce 9 + 10 + 11 + 12 + 13 + 14 + 15.
Hlava VII - náklady v členení uvedenom v prílohe č. 13 a podľa príslušnosti k stavebnej a technologickej časti sa uvedú v stĺpci 2.
Hlava VIII - rezerva sa uvádza v stĺpci 2.
Hlava IX - náklady v členení uvedenom v prílohe č. 13 sa uvádzajú iba v stĺpci 2.
Hlava X - náklady v členení uvedenom v prílohe č. 13 sa uvádzajú iba v stĺpci 2. Úhrn súm pripadajúci na príspevky iným investorom, vykazovaný v riadku 34 tlačiva č. 1, sa zistí z údajov v stĺpci 2.
Hlava XI
náklady na dodávateľskú inžiniersku činnosť sa uvádzajú v stĺpci 16 na riadkoch jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rekapitulácii nákladov hláv II a III. V rekapitulácii hlavy XI sa oba medzisúčty zo stĺpca 16 zapíšu do stĺpca 2;
ostatné náklady financované z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov v členení uvedenom v prílohe č. 13 sa uvedú taktiež v stĺpci 2;
súčet nákladov hlavy XI v stĺpci 2 sa na tlačive č. 1 uvedie v riadku 35. Úhrn nákladov na inžiniersku činnosť zahŕňajúcu tak dodávateľskú, ako aj priamu inžiniersku činnosť, zistený z údajov v stĺpci 2, sa evidenčne vykáže samostatnou položkou v riadku 36 tlačiva č. 1.
Vysvetlivky k tlačivu č. 3
Skladba a forma tlačiva je záväzná a nesmie sa meniť.
Tlačivo sa vypĺňa pri stavbách komplexnej bytovej výstavby
pri spracovaní projektovej úlohy ako rekapitulácia k prepočtu (A); nepoužíva sa na zostavenie prepočtu v investičnom zámere;
pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu ako rekapitulácia nákladov k súhrnnému rozpočtu (B);
pri výkone autorského dozoru podľa § 68 ods. 3 písm. f) vyhlášky ako rekapitulácia nákladov ku kontrolnému zostaveniu rozpočtových nákladov stavby (C).
Podkladom pre zostavenie rekapitulácie nákladov sú prepočty, rozpočty a odbytové rozpočty prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov.
Nehodiace sa názvy v tlačive sa prečiarknu.
V záhlaví sa uvedie názov a miesto stavby zhodne s názvom v tlačive č. 1.
Všetky náklady v rekapitulácii k prepočtu, súhrnnému rozpočtu a ku kontrolnému zostaveniu sa uvádzajú v tisícoch Kčs bez desatinných miest.
Rekapitulácia nákladov sa zostavuje jednak podľa hláv, jednak podľa prevádzkových súborov a stavebných objektov.
Celkové náklady stavby sú v rekapitulácii podľa hláv (pol. č. 1 až 12) rozčlenené šachovnicovým spôsobom (horizontálne aj vertikálne) do jedenástich hláv, pričom súhrnné údaje jednotlivých hláv musia súhlasiť s údajmi v stĺpci h tlačiva č. 1.
V rekapitulácii podľa prevádzkových súborov a stavebných objektov (pol. č. 13 a ďalších) sú náklady všetkých hláv rozvrhnuté na jednotlivé prevádzkové súbory a stavebné objekty. Súčty takto rozvrhnutých nákladov v stĺpcoch 7 až 20 musia byť totožné so sumami uvedenými v týchto stĺpcoch v rekapitulácii podľa hláv.
Poznámka:
Objednávky tlačív č 1-3 vybavuje Štatistické a evidenčné vydavateľstvo tlačív, ul. Obrancov mieru č. 4, Bratislava, PSČ 891 17.
PRÍLOHA č. 13
ČLENENIE PREPOČTU, SÚHRNNÉHO ROZPOČTU A KONTROLNÉHO ZOSTAVENIA ROZPOČTOVÝCH NÁKLADOV STAVBY
Členenie prepočtu, súhrnného rozpočtu a kontrolného zostavenia rozpočtových nákladov stavby na jednotlivé hlavy a usporiadanie na tlačive č. 1 umožňujú získať potrebné podklady pre zostavenie plánov organizácií na úsek investičnej výstavby v súlade s metodickými pokynmi Štátnej plánovacej komisie na vypracovanie plánov60) a v nadväznosti na predpisy o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.61)
Členenie umožňuje vyjadriť
náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby (r. 37, stĺpec e),
náklady zahŕňané do plánu projektových prác (r. 12, stĺpec f),
náklady na iné investície (r. 32, stĺpec f),
náklady zahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov (r. 37, stĺpec f),
náklady uhrádzané z investičných prostriedkov (r. 37, stĺpec g),
náklady uhrádzané z investičných prostriedkov nezahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov (r. 33, stĺpec g),
náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov (r. 35, stĺpec h),
celkové náklady stavby (r. 37, stĺpec h).
Hlava I - Projektové a prieskumné práce
Zaraďujú sa sem náklady na projektové a prieskumné práce
určené podľa cenníka projektových prác; ide najmä o náklady
vykonávané v rámci projektovej dokumentácie
Tu sa uvádzajú aj náklady na nepoužité alternatívy projektov až do tých čias, kým príslušný orgán dá súhlas na odpis. Prevod týchto nákladov do hlavy X sa v rozpočte uskutoční pri zmene rozpočtu vykonávanej z iných (závažnejších) dôvodov.
Hlava II - Prevádzkové súbory62)
Zaraďujú sa sem náklady na stroje, zariadenia, náradie a inventár, ak zodpovedajú pojmu základných prostriedkov a ak predstavujú prevádzkový súbor, ako aj náklady na ich montáž (šéfmontáž), včítane mimostaveniskovej dopravy a doplnkových rozpočtových nákladov.
Patria sem aj náklady na vymurovky (napr. priemyselných pecí) a náklady na demontáže existujúcich prevádzkových súborov uskutočňované v súvislosti s realizáciou nových prevádzkových súborov.
Hlava III - Stavebné objekty63)
Zaraďujú sa náklady na obstaranie stavebných objektov, včítane všetkého materiálu a práce zahŕňanej do veľkoobchodných cien, včítane nákladov spojených s likvidáciou, prípadne s presunom existujúcich základných prostriedkov uskutočňovaným ako súčasť stavieb, včítane nákladov na odlesnenie a včítane doplnkových rozpočtových nákladov. Nezahŕňajú sa však náklady na vypratanie likvidovaných objektov, ktoré patria do hlavy XI.
Ďalej sa zaraďujú náklady na predmety získané po splnení úloh rozvoja vedy a techniky a zaraďované do základných prostriedkov, patriace k stavebnej časti. Pri komplexnej bytovej výstavbe a pri občianskej výstavbe, pri ktorých sa poskytuje mimoriadna cenová prirážka, sa zaraďujú aj náklady na túto prirážku.
Hlava IV - Stroje, zariadenia, náradie a inventár investičnej povahy
Zahŕňajú sa sem náklady na stroje, zariadenia, náradie a inventár, ak sú základnými prostriedkami a ak nie sú súčasťou prevádzkových súborov alebo stavebných objektov (napr. paletizačné vozíky, vysokozdvihové vozíky, rozličné iné dopravné prostriedky, skúšobné prístroje, meracie prístroje, prenosné prístroje na röntgenovanie zvarov, ručné brúsky, tlakové skúšačky, regály a pod.).
Do celkových nákladov sa zahŕňajú náklady na ich mimostaveniskovú dopravu, vnútrostaveniskovú dopravu, na ich osadenie a umiestnenie. Nemožno sem zaraďovať náklady na obstaranie drobných a krátkodobých predmetov.
Patria sem aj náklady na obstaranie samostatných základných prostriedkov určených do rezervy alebo do konzervácie64) a na predmety získané po splnení úloh rozvoja vedy a techniky a zahŕňané do základných prostriedkov, ktoré patria do technologickej časti.
Hlava V - Umelecké diela
Zaraďujú sa sem náklady na umelecké diela a na muzeálne predmety, pokiaľ sú neoddeliteľnou súčasťou stavieb, napr. sochy, fresky, sgrafitá. Nemožno sem zahŕňať náklady na umelecké diela, ktoré majú povahu prenosného vybavenia a ktoré sa financujú z iných investícií; ich náklady sa začleňujú do hlavy X.
Hlava VI - Vedľajšie náklady
Vedľajšie náklady sa určujú podľa osobitných predpisov65) v tomto členení:
Hlava VII - Ostatné náklady neuvedené v iných hlavách
Podľa vzťahu k stavebnej alebo technologickej časti stavby sa do stĺpca c alebo d zaraďujú náklady
Hlava VIII - Rezerva
Rezerva sa určí podľa § 48 a 55 vyhlášky.
Hlava IX - Iné investície
Zaraďujú sa sem náklady na iné investície, ktorých súpis je taxatívny, pokiaľ sa zahŕňajú do obstarávacej ceny základných prostriedkov. Sú to:
Hlava X - Náklady uhrádzané z investičných prostriedkov nezahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov
Zahŕňajú sa napr. náklady
Hlava XI - Náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov
Zahŕňajú sa sem všetky náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov, ktoré treba vynaložiť v súvislosti s budovanou investíciou. Sú to najmä náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby, napr.
PRÍLOHA č. 14
SCHVAĽOVANIE PRÍPRAVNEJ A PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE STAVIEB A ŠTÁTNA EXPERTÍZA
Pojmy
1.1
Schválením prípravnej a projektovej dokumentácie (ďalej len „dokumentácie“) sa rozumie rozhodnutie orgánu (organizácie) uvedeného v § 64 vyhlášky o tom, že (či) táto dokumentácia má (môže) byť východiskovým podkladom pre ďalšiu prípravu alebo pre uskutočnenie stavby, a podľa potreby určenie záväzných podmienok pre ďalšiu prípravu alebo realizáciu stavby.
1.2
Posudzovanie dokumentácie je vyhodnotenie celkovej technicko-ekonomickej úrovne stavby a jej najdôležitejších nárokov, dôsledkov a účinkov orgánom (organizáciou), ktorý dokumentáciu schvaľuje. Posudzovanie dokumentácie zároveň zahŕňa hodnotenie správnosti, úplnosti a vecného obsahu dokumentácie, včítane hodnotenia vyjadrení vypracovaných k nej podľa čl. 5 a vyhodnotenia jej súladu s predchádzajúcou dokumentáciou.
1.3
Štátnou expertízou sa rozumie súhrnné zhodnotenie národohospodárskych, oblastných, medziodvetvových a iných významných súvislostí a dôsledkov stavby ústrednými orgánmi určenými v § 65 vyhlášky.
1.4
Stanoviskom na účely štátnej expertízy sa rozumie zhodnotenie súvislostí a dôsledkov stavby podľa predchádzajúceho článku, spracované pre orgány uskutočňujúce štátnu expertízu orgánom, od ktorého bolo vyžiadané (§ 65 vyhlášky), v jeho pôsobnosti a z hľadísk uvedených v čl. 3.3.
Schvaľovanie prípravnej a projektovej dokumentácie stavieb (okrem stavby komplexnej bytovej výstavby)
2.1
Schvaľovanie prípravnej dokumentácie stavieb
2.11
Predpoklady schvaľovania prípravnej dokumentácie stavieb
2.111
Projektová úloha predkladaná na schválenie sa musí doložiť v súlade s § 64 ods. 4, 6 a 7 vyhlášky.
2.12
Postup pri schvaľovaní prípravnej dokumentácie
2.121
Ak ústredný orgán investora, schvaľujúci prípravnú dokumentáciu stavby, nesúhlasí so závermi štátnej expertízy, prerokuje svoje námietky s orgánom, ktorý vykonal štátnu expertízu; ak nedôjde k zjednoteniu stanovísk, rozhodne o rozpore príslušná vláda.
2.123
Pred schválením prípravnej dokumentácie účelových stavieb národných výborov a organizácií nimi riadených nad 10 mil. Kčs nákladov stavby zahŕňaných do plánu investičnej výstavby je schvaľujúci orgán povinný vyžiadať si stanovisko príslušného odvetvového orgánu. Ak nedôjde k zjednoteniu stanovísk odvetvového ústredného orgánu a schvaľujúceho orgánu, ktorého stanovisko potvrdí krajský národný výbor, rozhodne príslušná vláda alebo ňou splnomocnený orgán.
2.13
Schvaľovací protokol
2.131
Schvaľovací protokol, ktorým sa schvaľuje prípravná dokumentácia, podpisuje vedúci schvaľujúceho orgánu (organizácie) alebo ním poverený zástupca.
2.132
Schvaľujúci orgán odovzdá po jednom vyhotovení schvaľovacieho protokolu orgánu, ktorý vykonával štátnu expertízu, orgánom, ktoré vypracovali k dokumentácii stanoviská na účely štátnej expertízy, a všetkým orgánom (organizáciám), ktoré sa k dokumentácii vyjadrovali; investorovi odovzdá toľko vyhotovení schvaľovacieho protokolu, koľko vyhotovení schválenej dokumentácie sa investorovi vracia.
2.14
Údaje obsiahnuté v schvaľovacom protokole. Záväzné údaje
2.141
V schvaľovacom protokole sa uvádzajú identifikačné údaje podľa prílohy č. 1 [II/1. a) až c)].
2.142
Schvaľujúci orgán pri schvaľovaní určí a v schvaľovacom protokole výslovne uvedie údaje a ukazovatele, ktorých zmena vyžaduje
nové schválenie dokumentácie na základe predchádzajúceho posúdenia, prípadne štátnej expertízy (záväzné údaje) alebo
prerokovanie odchýlok pri schvaľovaní projektovej dokumentácie s orgánom, ktorý schválil prípravnú dokumentáciu.
2.143
Záväznými údajmi podľa predchádzajúceho článku sú tieto údaje a ukazovatele:
pri všetkých stavbách:
náklady stavby zahŕňané do plánu investičnej výstavby,
projektovaná kapacita v mierových, prípadne účelových jednotkách,
počet pracovných síl, z toho prírastok, v tom zo zdrojov krajského národného výboru,
čas výstavby v mesiacoch;
pri výrobných stavbách aj:
ročný objem výroby tovaru,
ročný objem výkonov
hrubý zisk,
náklady vo vzťahu na cenovú úroveň budúcej výroby (návrhy cenových limitov výrobkov, pre ktoré sa dosiaľ neurčili veľkoobchodné ceny).
2.144
Orgán schvaľujúci dokumentáciu môže určiť ďalšie údaje, ktoré sa schvália ako záväzné.
2.2
Schvaľovanie projektovej dokumentácie
2.21
Predpoklady schvaľovania projektovej dokumentácie stavieb
2.211
Projektová dokumentácia predkladaná na schválenie sa musí doložiť v súlade s § 64 ods. 4 a 8 vyhlášky.
2.22
Postup pri schvaľovaní projektovej dokumentácie
2.221
Ustanovenia čl. 2.12 až 2.14 sa použijú obdobne.
2.222
Schvaľujúci orgán potvrdí schválenie projektovej dokumentácie aj v súhrnnom rozpočte.
2.3
Zmeny záväzných údajov projektovej dokumentácie
2.31
Postup pri zmenách záväzných údajov projektovej dokumentácie
2.311
Ak sa pri spracovaní projektovej dokumentácie nemôžu dodržať záväzné údaje prípravnej dokumentácie alebo pri realizácii stavby záväzné údaje projektovej dokumentácie, musí sa ich zmena posúdiť, prípadne podrobiť štátnej expertíze a schváliť - ak osobitné predpisy neustanovujú inak71) - podľa tejto prílohy rovnakým spôsobom ako pri štátnej expertíze a pri schválení dokumentácie, pri ktorej dochádza k zmene.
2.312
Rozsah predkladanej projektovej dokumentácie, pri ktorej došlo k zmene podľa čl. 2.311, prípadne spôsob jej posúdenia a spôsob uskutočnenia štátnej expertízy určí podľa povahy zmeny orgán príslušný schváliť dokumentáciu, prípadne štátnu expertízu.
Štátna expertíza dokumentácie stavieb (okrem stavby komplexnej bytovej výstavby)
3.1
Výber stavieb na vykonávanie štátnej expertízy
3.11
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj vyberá spoločne so Štátnou plánovacou komisiou stavby, pri ktorých si vyhradzuje právo vykonať štátnu expertízu na jednotlivé roky (§ 65 ods. 2 vyhlášky).
3.12
Obdobne postupuje pri výbere ďalších stavieb podľa príslušnosti Ministerstvo výstavby a techniky Českej socialistickej republiky a Ministerstvo výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky v súčinnosti s Českou plánovacou komisiou a Slovenskou plánovacou komisiou.
3.2
Postup pri štátnej expertíze prípravnej dokumentácie
3.21
Ústredný orgán investora schvaľujúci prípravnú dokumentáciu, ktorá podlieha štátnej expertíze, je povinný ju predložiť pred schválením ústrednému orgánu vykonávajúcemu štátnu expertízu, pokiaľ štátnu expertízu nevykonáva sám.
3.22
Orgány vykonávajúce štátnu expertízu a orgány spracúvajúce stanoviská na účely štátnej expertízy sú oprávnené vyžiadať si od orgánu, ktorý predložil dokumentáciu na vykonanie štátnej expertízy, predloženie ďalších dokladov a znaleckých posudkov odborných organizácií, prípadne externých odborníkov aj zahraničných; môžu si vyžiadať aj spoluprácu ďalších orgánov alebo organizácií. Okrem toho môžu požadovať, aby boli už v priebehu spracovania dokumentácie prizvané na konzultácie o problematike predpokladaného riešenia.
3.23
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj vykonávajúce štátnu expertízu vyžaduje od Ministerstva výstavby a techniky Českej socialistickej republiky alebo od Ministerstva výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky stanovisko predovšetkým z hľadiska územno-technických podmienok.
3.24
Orgán vykonávajúci štátnu expertízu zhrnie stanoviská orgánov, ktoré ich vypracovali na účely štátnej expertízy, a svoje stanovisko (rozdiely v názoroch prerokuje a po dohode s uvedenými orgánmi odstráni) a na tomto základe vypracuje protokol o štátnej expertíze.
3.25
Súčasťou protokolu o štátnej expertíze je návrh na riešenie neuzavretých a sporných otázok, ktoré treba vyriešiť pred schválením prípravnej dokumentácie, prípadne pri spracovaní projektu.
3.26
Protokol o štátnej expertíze zašle orgán, ktorý ho vypracoval, orgánu, ktorý mu predložil dokumentáciu, a orgánom, ktoré k dokumentácii zaujímali stanoviská.
3.27
Postup ústredných orgánov investorov družstevných a spoločenských organizácií je obdobný postupu ústredných orgánov investorov štátnej správy.
3.3
Hľadiská pre spracovanie stanovísk na účely štátnej expertízy
3.31
Orgány (ústredné orgány) vypracúvajú stanoviská na účely štátnej expertízy z rozsahu a z hľadísk vyplývajúcich z ich pôsobnosti, právomocí a zodpovedností vymedzených osobitnými predpismi a štatútmi. V tomto rozsahu môžu označovať svoje stanovisko alebo jeho časti za záväzné. Formou odporúčaní sa môžu v stanoviskách zapodievať aj ďalšími otázkami.
3.32
V súlade s ustanoveniami predchádzajúceho odseku spracúvajú nižšie uvedené orgány na vyžiadanie orgánu príslušného na vykonanie štátnej expertízy stanovisko k prípravnej dokumentácii ním predloženej spravidla z týchto hľadísk:
Štátna plánovacia komisia (Česká plánovacia komisia alebo Slovenská plánovacia komisia) najmä z hľadiska
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj (Ministerstvo výstavby a techniky Českej socialistickej republiky a Ministerstvo výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky) spracúva stanovisko najmä z hľadiska
ministerstvo financií najmä z hľadísk
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu najmä z hľadiska
Federálny cenový úrad (Český cenový úrad alebo Slovenský cenový úrad) najmä z hľadiska posúdenia nákladovej a cenovej úrovne budúcej produkcie;
Štátna banka československá najmä z hľadiska
3.4
Štátna expertíza projektovej dokumentácie
3.41
Štátna expertíza úvodného (jednostupňového) projektu sa vykonáva iba výnimočne, pokiaľ si ju príslušný orgán vyhradil.
3.42
Ustanovenia čl. 3.2 a 3.3 sa použijú obdobne.
Schvaľovanie a štátna expertíza dokumentácie stavieb komplexnej bytovej výstavby
4.1
Schvaľovanie dokumentácie stavieb komplexnej bytovej výstavby
4.11
Dokumentáciu stavieb obytných súborov schvaľuje krajský národný výbor, pokiaľ so súhlasom príslušného ministerstva výstavby a techniky nesplnomocní okresný národný výbor.
4.12
Krajský národný výbor určí samostatné bytové stavby, ktorých dokumentáciu bude schvaľovať sám; projektovú dokumentáciu ostatných samostatných bytových stavieb schvaľuje investor, pokiaľ si to so súhlasom krajského národného výboru nevyhradil okresný národný výbor, prípadne orgán nadriadený investorovi.
4.13
Schvaľujúci orgán určí pri schvaľovaní a vo schvaľovacom protokole výslovne uvedie:
celkové náklady stavby,
projektovanú kapacitu v mierových, prípadne účelových jednotkách,
čas výstavby v mesiacoch,
priemerný náklad na jeden byt, včítane technickej a občianskej vybavenosti,
priemerný náklad na jeden čistý byt,
náklady na technickú a občiansku vybavenosť,
priemerný štandard (plošný i zariadenia) bytových stavieb a stavieb občianskej vybavenosti,
veľkosť domácnosti (cenzové domácnosti),
zoznam podmieňujúcich investícií s uvedením nákladov na vybudovanie každej z nich.
4.131
V schvaľovacom protokole sa uvádzajú identifikačné údaje podľa prílohy č. 1 [II/1. a) až c)].
4.2
Štátna expertíza dokumentácie stavieb obytných súborov
4.21
Vyjadrenie krajského národného výboru k dokumentácii predkladanej príslušnému ministerstvu výstavby a techniky musí obsahovať aj vysvetlenie, ako krajský národný výbor zabezpečí dodržanie technicko-hospodárskych ukazovateľov komplexnej bytovej výstavby v rámci kraja.
Postup pri predkladaní dokumentácie stavieb a jej náležitosti
5.1
Všeobecné ustanovenia
5.11
Dokumentáciu, ktorá vyžaduje schválenie vyššími stupňami riadenia alebo pri ktorej sa má vykonať štátna expertíza, predkladá investor spolu so svojím vyjadrením vždy priamo nadriadenému orgánu alebo organizácii.
5.12
Orgán (organizácia), ktorý predkladá dokumentáciu na schválenie alebo vykonanie štátnej expertízy alebo na zaujatie stanoviska na účely štátnej expertízy, je povinný ju doplniť svojím vyjadrením. Bez tohto vyjadrenia je predložená dokumentácia neúplná a musí sa doplniť. Lehoty určené v čl. 6 sa začínajú až predložením doplnenej dokumentácie.
5.13
Vyjadrenie obsahuje:
preverenie správnosti a úplnosti riešenia i formulácie jednotlivých vecných problémov stavby v dokumentácii,
preverenie súladu predkladanej dokumentácie s predošlou dokumentáciou,
zhodnotenie kladných i záporných účinkov, ktoré stavba a jej prevádzka (užívanie) vyvolá, rizík s jej realizáciou spojených,
zdôvodnenie nevyhnutnosti a naliehavosti stavby,
návrhy na riešenie otvorených otázok.
5.14
Vyjadrenie sa predkladá v rovnakom počte vyhotovení ako dokumentácia, ku ktorej sa pripája, a musí ho podpísať vedúci orgánu (organizácie) alebo ním poverený zástupca.
5.15
Orgán príslušný schváliť alebo vykonať štátnu expertízu dokumentácie môže v jednotlivých prípadoch v súlade s ustanovením čl. 5.22 obmedziť rozsah dokumentácie, ktorá sa mu má na ten účel predložiť.
5.2
Predkladanie dokumentácie stavieb na vykonanie štátnej expertízy
5.21
Náležitosti predkladanej dokumentácie
5.211
Organizácie a orgány predkladajúce dokumentáciu stavieb na vykonanie štátnej expertízy sú povinné zabezpečiť
úplnosť a prehľadnosť dokumentácie,
možnosť rozdelenia dokumentácie už pri jej vypracovaní na časti potrebné pre prácu orgánov spracúvajúcich stanoviská na účely štátnej expertízy,
náležité usporiadanie a obsahovú náplň vyjadrenia k dokumentácii,
bezodkladné predkladanie vyžiadaných dopĺňajúcich vyjadrení, dokladov a údajov.
5.212
Dokumentáciu stavieb podliehajúcu štátnej expertíze
ústredného orgánu investora predkladá orgán priamo nadriadený investorovi so svojím vyjadrením v siedmich vyhotoveniach,
Ministerstva výstavby a techniky Českej socialistickej republiky alebo Ministerstva výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky predkladá ústredný orgán investora so svojím vyjadrením v deviatich vyhotoveniach,
Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj predkladá ústredný orgán investora so svojím vyjadrením v ôsmich vyhotoveniach.
5.213
Ak dokumentácia predkladaná príslušným orgánom vypracúvajúcim stanoviská na účely štátnej expertízy nemá obsah zodpovedajúci ustanoveniam čl. 5.211, použije sa ustanovenie čl. 3.22.
5.22
Obmedzenie rozsahu dokumentácie predkladanej na vypracovanie stanovísk na účely štátnej expertízy
5.221
Z dokumentácie stavieb podliehajúcich štátnej expertíze sa jednotlivým orgánom vypracúvajúcim stanoviská na účely štátnej expertízy predkladá
Federálnemu ministerstvu financií - ekonomická správa prípravnej dokumentácie a úvodného (jednostupňového) projektu (ďalej len „ekonomická správa“), prepočet v projektovej úlohe, prípadne súhrnný rozpočet,
Federálnemu ministerstvu zahraničného obchodu - tak isto ekonomická správa,73)
Štátnej banke československej - technické údaje o stavbe (a technológii výroby) zo sprievodnej správy, ekonomická správa a prepočet v projektovej úlohe, prípadne súhrnný rozpočet,
Federálnemu cenovému úradu - ekonomická správa,
Štátnej plánovacej komisii a Federálnemu ministerstvu pre technický a investičný rozvoj - úplná dokumentácia.
5.222
Ustanovenia čl. 5.221 platia obdobne aj pre rozsah dokumentácie predkladanej ústredným orgánom republík, ktoré vypracúvajú stanoviská na účely štátnej expertízy.
5.223
Obmedzenie rozsahu dokumentácie predkladanej podľa čl. 5.221 a 5.222 zabezpečuje orgán predkladajúci dokumentáciu orgánu štátnej expertízy, prípadne orgán alebo ním určená organizácia.
Lehoty
6.1
Lehota na vykonanie štátnej expertízy je 60 dní od predloženia dokumentácie.
6.2
Lehoty na schválenie dokumentácie, na vypracovanie vyjadrenia a na ďalšie predloženie dokumentácie sú pre každý z týchto úkonov 30 dní od predloženia dokumentácie. Pokiaľ schvaľujúci orgán je totožný s orgánom vykonávajúcim štátnu expertízu, musí sa štátna expertíza i schválenie dokončiť najneskôr v lehote 60 dní.
6.3
Lehota na vypracovanie stanovísk na účely štátnej expertízy je 30 dní od predloženia dokumentácie.
6.4
Ak lehoty uvedené v čl. 6.1 až 6.3 nie sú postačujúce, prerokuje orgán vykonávajúci štátnu expertízu, schvaľujúci orgán alebo orgán vypracúvajúci stanovisko na účely štátnej expertízy bez meškania s orgánom, ktorý predložil dokumentáciu, v akej primerane dlhšej lehote vykoná štátnu expertízu alebo schválenie, prípadne vypracuje stanovisko; predĺženie lehoty nemá prekročiť - ak nie je výnimočne dohodnuté inak - 30 dní.
6.5
Ak orgán uskutočňujúci štátnu expertízu je totožný so schvaľujúcim orgánom, môže sa štátna expertíza a schvaľovanie dokumentácie vykonať v tesnej časovej nadväznosti alebo spojiť v jedno konanie; protokol o štátnej expertíze a schvaľovací protokol sa však musia vypracovať oddelene.
PRÍLOHA č. 15
ZÁVEREČNÉ TECHNICKO-EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE STAVBY
Uskutočňovanie záverečného technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby
Úvodné ustanovenia
Účelom záverečného technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby je:
posúdiť priebeh prípravy a realizácie výstavby,
zhrnúť poznatky a skúsenosti z prípravy a realizácie výstavby na skvalitnenie úrovne riadenia investičnej výstavby,
posúdiť technickú, technologickú a technicko-ekonomickú úroveň realizovanej stavby,
rozhodnúť o opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov alebo na zvýšenie efektov realizovanej stavby, ak sa nedosiahli predpokladané efekty.
Záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby je aj podkladom pre určenie konečných záväzkov voči Štátnej banke československej a štátnemu rozpočtu a pre registráciu dokončenej stavby.74)
Základnou metódou vyhodnotenia stavby je porovnanie skutočných údajov a ukazovateľov realizácie a prevádzky stavby s údajmi a ukazovateľmi uvedenými v bode II/1 a z hľadísk uvedených v bode II/3.
Vyhodnotenie stavby investorom
Podkladom pre porovnanie predpokladaného a skutočne dosiahnutého priebehu a výsledku výstavby sú:
údaje a ukazovatele východiskovej dokumentácie stavby,
v prípade, že východisková dokumentácia nebola spracovaná podľa tejto vyhlášky, aj údaje a ukazovatele porovnávacieho variantu zostavené zo schválených sústav THU,75)
priemerné súčasné, prípadne výhľadové ukazovatele odboru, VHJ, odvetvia, rezortu a pod.,
údaje a ukazovatele najprogresívnejších tuzemských a zahraničných stavieb (častí stavieb) toho istého druhu, prípadne ich projektov,
pri rekonštrukciách a modernizáciách údaje a ukazovatele charakterizujúce stav pred výstavbou.
Východiskovou dokumentáciou podľa bodu 1 písm. a) sa rozumie:
pri stavbách, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia vyhlášky č. 17/1970 Zb. o udeľovaní súhlasu na začínanie stavieb, projektová dokumentácia, ktorá bola podkladom pre vydanie povolenia na začatie stavby,
pri stavbách, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia vyhlášky č. 17/1970 Zb., dokumentácia, ktorá bola podkladom pre začatie financovania stavby,
pri stavbách, na ktoré bola poskytnutá štátna dotácia (subvencia), aj dokumentácia, ktorá bola podkladom pre poskytnutie týchto dotácií (subvencií),76)
Vyhodnotenie stavby sa uskutočňuje najmä z týchto hľadísk:
zhodnotenie efektívnosti stavby z nadpodnikových a národohospodárskych hľadísk (splnenie predpokladov obsiahnutých v prípravnej a projektovej dokumentácii), najmä
zhodnotenie prípravy a priebehu realizácie výstavby, najmä
zhodnotenie technickej a technologickej úrovne stavby a organizácie prevádzky, najmä
zhodnotenie dosiahnutých technicko-ekonomických parametrov stavby a ukazovateľov prevádzky, najmä
Investor za účasti generálneho projektanta vypracuje na základe vyhodnotenia stavby podľa predchádzajúceho bodu správu, ktorej súčasťou je:
prehľad údajov a ukazovateľov stavby (okrem stavby komplexnej bytovej výstavby) v poradí a rozsahu zhodnom s nomenklatúrou schválenej sústavy THU na ten istý alebo najbližšie príbuzný druh stavby a ďalších ukazovateľov ekonomickej efektívnosti stavby podľa Zásad hodnotenia efektívnosti investícií a ďalších údajov a ukazovateľov registračného listu stavby;
pri stavbách komplexnej bytovej výstavby súhrnné údaje a základné ukazovatele stavby;77)
závery uskutočneného vyhodnotenia, najmä:
Vyhodnocovacie konanie
Investor predloží - ak nejde o prípad upravený v odseku 3 písm. d) - vypracovanú správu orgánu vykonávajúcemu vyhodnocovacie konanie, ktorý po dohode s investorom určí termín vyhodnocovacieho konania tak, aby sa mohlo skončiť, včítane vypracovania protokolu do dvoch mesiacov od predloženia správy.
Investor zvolá v určenom termíne vyhodnocovacie konanie a súčasne rozošle správu účastníkom konania a prizvaným orgánom.
Vyhodnocovacie konanie vykonáva:
ústredný orgán investora pri stavbách, na ktoré sa vzťahujú smernice FMTIR č. 1/1971 o režimoch stavieb;78) pri centrálne posudzovaných stavbách, ak si to vyhradil;
krajský národný výbor pri stavbách komplexnej bytovej výstavby zabezpečovaných národnými výbormi, pokiaľ nepreniesol právomoc na investora;
nadriadený orgán investora pri ostatných stavbách, pokiaľ nepoveril investora podľa bodu d);
investor pri stavbách komplexnej bytovej výstavby a pri bytových stavbách, pokiaľ naňho preniesol právomoc krajský národný výbor alebo nadriadený orgán investora.
Účastníkmi vyhodnocovacieho konania sú:
investor,
generálny projektant,
užívateľ (prevádzateľ) stavby, ak ním nie je investor,
Štátna banka československá,
nadriadený orgán investora, ak nie je súčasne orgánom vykonávajúcim vyhodnocovacie konanie,
krajský národný výbor pri stavbách komplexnej bytovej výstavby, včítane podmieňujúcich investícií, ak nie je súčasne orgánom vykonávajúcim vyhodnocovacie konanie,
rozhodujúci dodávatelia stavebnej a technologickej časti stavby.
Pri centrálne posudzovaných stavbách je investor povinný prizvať na vyhodnocovacie konanie podľa príslušnosti zástupcu Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstva výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstva výstavby a techniky SSR, zástupcu príslušného ústredného plánovacieho orgánu a prípadne zástupcu ústredného orgánu investora, ak nie je orgánom vykonávajúcim vyhodnocovacie konanie.
Pri stavbách určených ako úloha štátneho plánu je investor povinný prizvať na vyhodnocovacie konanie okrem orgánov uvedených v predchádzajúcom bode aj ďalšie orgány uvedené v § 6 ods. 5 smerníc FMTIR č. 1/1971 o režimoch stavieb.
Ak nejde o stavby uvedené v odsekoch 5 a 6, môže orgán vykonávajúci vyhodnocovacie konanie ustanoviť, že sa vyhodnocovacie konanie vykoná na podklade predložených písomných stanovísk účastníkov vyhodnocovacieho konania.
Orgán, ktorý vykonáva vyhodnocovacie konanie, po prerokovaní a posúdení správy vypracovanej investorom a stanovísk účastníkov konania k správe vypracuje zápisnicu o vyhodnocovacom konaní, ktorá musí obsahovať:
závery celkového vyhodnotenia stavby,
priebeh a výsledok vyhodnocovacieho konania,
stanoviská jednotlivých účastníkov konania,
pri stavbách, na ktoré bola poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu (štátneho fondu), vyhodnotenie dodržania podmienok, za ktorých bola dotácia poskytnutá, včítane stanoviska Štátnej banky československej,
rozhodnutie o opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov, prípadne návrhy na ich vykonanie príslušným orgánom.
Zápisnicu o vyhodnocovacom konaní zašle orgán (organizácia), ktorý vykonával vyhodnocovacie konanie, všetkým účastníkom konania i orgánom uvedeným v odsekoch 5 a 6, ktoré boli prizvané. Ústredný orgán investora dostane zápisnicu pri všetkých stavbách, na ktoré bola poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu (štátneho fondu).
Ďalšie opatrenia
Pri stavbách uvedených v odseku 6 predchádzajúcej časti je ústredný orgán investora povinný vo vedení orgánu prerokovať výsledky záverečného technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby obdobne ako štvrťročnú správu podľa § 7 ods. 5 smerníc FMTIR č. 1/1971 o režimoch stavieb.
Investor po tom, čo dostal zápisnicu o vyhodnocovacom konaní, vypracuje registračný list stavby a odošle ho svojmu nadriadenému orgánu.79)
Zostavovanie ročných časových plánov a súhrnných správ
Pri stavbách určených ako úloha štátneho plánu a pri stavbách centrálne posudzovaných zostaví ústredný orgán investora po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo podľa príslušnosti s Ministerstvom výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvom výstavby a techniky SSR vždy na budúci rok časový plán vyhodnocovania stavieb. Pri centrálne posudzovaných stavbách uvedie tiež, pri ktorých stavbách bude sám vykonávať vyhodnocovacie konanie. Plán musí obsahovať aj počty ostatných vyhodnocovaných stavieb nad 2 mil. Kčs obsiahnutých v plánoch nadriadených orgánov investorov (odsek 4) v členení podľa VHJ.
Ústredný orgán investora predkladá ročný časový plán do konca bežného roka podľa príslušnosti:
Štátnej plánovacej komisii, Českej plánovacej komisii alebo Slovenskej plánovacej komisii,
Federálnemu ministerstvu pre technický a investičný rozvoj, Ministerstvu výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvu výstavby a techniky SSR,
Výboru ľudovej kontroly ČSSR, Výboru ľudovej kontroly ČSR alebo Výboru ľudovej kontroly SSR,
Štátnej banke československej - ústrediu alebo hlavnému ústavu pre ČSR v Prahe alebo hlavnému ústavu pre SSR v Bratislave.
Pri stavbách komplexnej bytovej výstavby zostavuje a predkladá ročný časový plán vyhodnocovania krajský národný výbor rovnakým spôsobom.
Pri ostatných stavbách zostavujú ročné časové plány vyhodnocovania stavieb orgány nadriadené investorovi po prerokovaní so Štátnou bankou československou v rovnakom termíne ako v odseku 1.
Ústredné orgány investorov a krajské národné výbory (pri stavbách komplexnej bytovej výstavby) kontrolujú dodržiavanie termínov obsiahnutých v ročných časových plánoch a vypracúvajú o výsledkoch vyhodnotenia stavieb za uplynulý rok súhrnnú správu. Po jednom vyhotovení tejto správy predkladajú Federálnemu ministerstvu pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvu výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvu výstavby a techniky SSR a Štátnej plánovacej komisii alebo Českej plánovacej komisii alebo Slovenskej plánovacej komisii najneskoršie do konca prvého štvrťroka nasledujúceho roka. Rozsah súhrnných správ určí podľa potreby Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj.
PRÍLOHA č. 16
ZDRUŽENÉ ZARIADENIE STAVENISKA
Spoločné ustanovenia
Združené zariadenie staveniska sa zriaďuje pre potreby viacerých stavieb v miestach sústredenej výstavby za účelom efektívnejšieho využitia vecných i finančných prostriedkov vynakladaných na dočasné objekty zariadenia staveniska a pre včasné zabezpečenie jeho funkcií sociálnych (najmä ubytovanie a výroba jedál) a prevádzkových (napr. sklady a opravárne).
Náklady prípravy, vybudovania a užívania združeného zariadenia staveniska sa kryjú z globálnych rozpočtových nákladov stavieb.
Združené zariadenie staveniska sa môže zriadiť pre potreby vyšších dodávateľov pri stavbách, ktoré majú na základe prerokovanej projektovej úlohy alebo spracovanej štúdie súboru stavieb dohodnuté (určené) rozhodujúci vyšší dodávatelia investora a na ktoré sa pamätá vo výrobných plánoch ústredných dodávateľských orgánov.
Pri splnení podmienok podľa odseku 3 sa ďalej vyžaduje, aby
stavby, ktoré majú charakter centrálne posudzovaných stavieb a nie sú záväznými úlohami štátneho plánu, boli zaradené vo vykonávacom štátnom pláne alebo uvedené v zozname stavieb pripravovaných na začatie v nasledujúcich rokoch,
stavby komplexnej bytovej výstavby a stavby komplexnú bytovú výstavbu podmieňujúce, ktoré nie sú určené ako záväzné úlohy štátneho plánu, boli zahrnuté do režimov komplexnej bytovej výstavby.
Združené zariadenie staveniska buduje, má v prevádzke82) a udržiava, má vo svojej správe a poskytuje na užívanie zriaďovateľ. Zriaďovateľom je stavebná dodávateľská organizácia určená podľa bodu II ods. 2 alebo podľa bodu III ods. 2; za zriaďovateľa môže byť určená aj iná dodávateľská organizácia, ak s tým súhlasí podľa príslušnosti Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvo výstavby a techniky Českej socialistickej republiky, prípadne Ministerstvo výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky, na návrh svojho ústredného orgánu.
Združené zariadenie staveniska sa zriaďuje ako:
samostatné združené zariadenie staveniska,
združené zariadenie staveniska súboru stavieb.
V príslušnej časti dokumentácie stavieb, ktorých dodávatelia sa na zriadení združeného zariadenia staveniska dohodli, sa uvedie, do akej miery sa potreby týchto stavieb uspokoja združeným zariadením staveniska.
Režim hospodárenia s rozpočtovými nákladmi združeného zariadenia staveniska upravuje osobitný predpis.83)
Samostatné združené zariadenie staveniska
Samostatné združené zariadenie staveniska možno zriaďovať pre stavby, ak spĺňajú podmienky uvedené v bode I ods. 3 a 4; zriaďuje sa ako samostatný celok podľa vlastnej dokumentácie (odsek 5) na čas trvania výstavby týchto stavieb.
Samostatné združené zariadenie staveniska sa zriaďuje na podnet ústredných orgánov dodávateľov uskutočňujúcich dodávky pre stavby pripadajúce do úvahy na jeho zriadenie; na základe ich dohody určí jeden z nich podriadenú organizáciu, ktorá bude vykonávať funkciu zriaďovateľa, a oznámi jej, pre ktoré stavby by sa v danej oblasti malo združené zariadenie staveniska využiť.
Zriaďovateľ určený podľa odseku 2 uzavrie s vyššími dodávateľmi investorov prichádzajúcimi do úvahy, ktorí sa budú na samostatnom združenom zariadení staveniska podieľať, zmluvu o združení prostriedkov na zriadenie samostatného združeného zariadenia staveniska.84)
Pokiaľ sa všetky potrebné funkcie nemôžu zabezpečiť jedným samostatným združeným zariadením staveniska, možno zriadiť pre daný okruh stavieb aj niekoľko samostatných združených zariadení staveniska.
Zriaďovateľ samostatného združeného zariadenia staveniska zabezpečuje dokumentáciu samostatného združeného zariadenia staveniska, ktorá zahŕňa:
projektovú úlohu samostatného združeného zariadenia staveniska (ďalej len „projektová úloha"),
jednostupňový projekt samostatného združeného zariadenia staveniska (ďalej len „jednostupňový projekt"),
prípadne úvodný projekt a vykonávacie projekty samostatného združeného zariadenia staveniska (ďalej len „úvodný projekt a vykonávacie projekty").
Na spracovanie a prerokovanie dokumentácie samostatného združeného zariadenia staveniska a na riešenie rozporov sa primerane použijú ustanovenia tretej až piatej a desiatej časti vyhlášky, pokiaľ v tejto prílohe nie je ustanovené inak.
Podkladom pre spracovanie projektovej úlohy je zmluva o združení prostriedkov na zriadenie samostatného združeného zariadenia staveniska.
Spracovanú a prerokovanú projektovú úlohu predloží zriaďovateľ na posúdenie svojmu ústrednému orgánu, ktorý projektovú úlohu posúdi najmä z hľadiska efektívnosti vybudovania samostatného združeného zariadenia staveniska a jeho hospodárneho umiestnenia vo vzťahu k zúčastneným stavbám, vecnej účelnosti a úplnosti združeného zariadenia staveniska s ohľadom na nároky zúčastnených stavieb, z hľadiska objektivity prepočtových nákladov a ich splatiteľnosti z príspevkov zúčastnených stavieb.
V prípade potreby úveru prerokuje zriaďovateľ projektovú úlohu posúdenú podľa odseku 8 s financujúcou pobočkou Štátnej banky československej.
Projektová úloha posúdená podľa odseku 8 a prerokovaná podľa odseku 9 je podkladom návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby podľa osobitných predpisov,85) o ktoré žiada zriaďovateľ.
Na základe splnených predpokladov podľa predchádzajúcich odsekov môže ústredný orgán zriaďovateľa schváliť návrh projektovej úlohy.
V prepočte a v súhrnnom rozpočte sa náklady samostatného združeného zariadenia staveniska rozčlenia bez ohľadu na povahu vedľajších rozpočtových nákladov do jednotlivých hláv podľa svojej vecnej príslušnosti určenej prílohou č. 13.
Združené zariadenie staveniska súboru stavieb
Združené zariadenie staveniska súboru stavieb možno zriaďovať pre územne súvisiace stavby súboru stavieb zabezpečované iba jediným investorom pre jedného budúceho prevádzateľa - užívateľa; pripravuje sa a buduje ako súčasť zariadenia staveniska prvej stavby plánovanej na začatie (ďalej len „prvá stavba").
O zriadení združeného zariadenia staveniska súboru stavieb sa môžu dohodnúť vyšší dodávatelia investora stavebnej a technologickej časti stavby prichádzajúci do úvahy, ktorí prejavia úmysel podieľať sa na združenom zariadení staveniska súboru stavieb, a to najneskoršie do schválenia projektovej úlohy prvej stavby. Zriaďovateľom združeného zariadenia staveniska súboru stavieb je dodávateľ stavebnej časti prvej stavby, pri ktorej sa má združené zariadenie staveniska súboru stavieb zriadiť, pokiaľ sa nevyužije ustanovenie poslednej vety za bodkočiarkou bodu I ods. 5.
Dohoda o zriadení združeného zariadenia staveniska súboru stavieb podľa odseku 2 musí obsahovať podmienky využitia združeného zariadenia staveniska súboru stavieb a výšku podielov zodpovedajúcej časti globálnych rozpočtových nákladov jednotlivých stavieb súboru, ktoré budú tvoriť náklady združeného zariadenia staveniska súboru stavieb.
Na základe tejto dohody sa musia podiely z globálnych rozpočtových nákladov jednotlivých stavieb súboru začleniť do prepočtu projektovej úlohy prvej stavby, pri ktorej sa má združené zariadenie staveniska súboru stavieb zriadiť.
Ak nie je možné alebo účelné zriaďovať združené zariadenie staveniska súboru stavieb, možno sa dohodnúť o zriadení samostatného združeného zariadenia staveniska.
Poznámky pod čiarou
- 1)§ 15 vyhlášky č. 140/1971 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
- 1)Porov. výmer Federálneho cenového úradu č. 2638/10/1972 z 31. októbra 1972, ktorým sa vydávajú pravidlá na oceňovanie stavebných prác (zošit 55 Cenových správ Ústavu racionalizácie v stavebníctve z roka 1972) a Pravidlá Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu na používanie cenníkov montážnych prác a na zostavovanie rozpočtov prevádzkových súborov z 30. júna 1970 (výmer Českého cenového úradu č. 1742/32/70 a výmer Slovenského cenového úradu č. 387-C/70/II).
- 2)Za stavbu sa nepovažujú „stroje a zariadenia, náradie a inventár nezahrnuté do rozpočtu budovaných stavieb" (pozri oznámenie Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj z 9. októbra 1970, uverejnené v čiastke 6 Spravodajcu Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj z roku 1970).
- 2)Úhrada za opis prác a dodávok sa vyčlení v prospech dodávateľa z ceny projektových prác (hlava I súhrnného rozpočtu) podľa osobitného predpisu, ktorý vydá Federálny cenový úrad.
- 3)Porov. „Metodiku triedenia technologických zariadení v investičnej výstavbe" - vydala býv. Štátna komisia pre techniku vo svojej knižnici ako č. 5 rad 2 zväzok 1 ročníka 1966.
- 3)Úhrada za vykonávací projekt sa vyčlení v prospech dodávateľa stavebných prác z ceny projektových prác (hlava I súhrnného rozpočtu) podľa osobitného predpisu, ktorý vydá Federálny cenový úrad. Porov. poznámku 2 k § 63b.
- 4)Porov. vyhl. č. 89/1967 Zb. o zavedení a využívaní jednotnej klasifikácie stavebných objektov.
- 4)§ 59 písm. b) vyhlášky č. 137/1973 Zb. a § 57 ods. 2 a 3 vyhlášky č. 163/1973 Zb.
- 5)Nomenklatúru stavebných objektov, príp. prevádzkových súborov technickej a občianskej vybavenosti a ich rozsah určuje sústava technicko-hospodárskych ukazovateľov komplexnej bytovej výstavby.
- 5)Pokyn FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. P-5/77 o tvorbe veľkoobchodných cien typových stavebných objektov (Cenový vestník č. 1, ročník 1978).
- 6)Vyšší dodávateľ - pozri § 280 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov; úplné znenie č. 37/1971 Zb. (ďalej len „Hosp. zák.").
- 6)§ 10 vyhlášky č. 95/1977 Zb. o typizácii vo výstavbe.
- 7)§ 118 Hosp. zák.
- 7)§ 9 vyhlášky č. 95/1977 Zb.
- 8)§ 116 a 280 Hosp. zák.
- 8)§ 9 ods. 8 vyhlášky č. 95/1977 Zb.
- 9)Vyhl. č. 108/1966 Zb. o oprávnení na projektovú činnosť v znení vyhl. č. 137/1970 Zb.
- 9)§ 10 ods. 3 a § 9 ods. 6 vyhlášky č. 95/1977 Zb.
- 10)§ 272 a 299-301 Hosp. zák.
- 10)Úprava FMTIR č. 4/1978 o rozpočtovaní súhrnných cien typových stavebných objektov a opakovaných stavebných objektov alebo prevádzkových súborov (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 3-4 ročníka 1978).
- 11)§ 12 ods. 1 vyhl. č. 75/1971 Zb. o typizácii vo výstavbe.
- 11)Úprava FMTIR č. 3/1978 o osobitnom postupe pri príprave stavieb na území hlavného mesta Prahy (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 3-4 ročníka 1978).
- 12)§ 8 ods. 1 písm. b) a c) vyhl. č. 75/1971 Zb.
- 12a)Vyhláška č. 75/1977 Zb. o opakovaných projektoch.
- 13)Zásady hodnotenia efektívnosti investícií vydané Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj (1974), smernice č. 25 Ministerstva výstavby a techniky ČSR z 30. 11. 1970 o určovaní investícií podmieňujúcich komplexnú bytovú výstavbu (oznámené v čiastke 37/1970 Zb.) a smernice č. 3 Ministerstva výstavby a techniky SSR z 30. 11. 1970 o určovaní investícií podmieňujúcich komplexnú bytovú výstavbu (Spravodajca FMTIR, čiastka 1 ročníka 1971).
- 14)Obdobne ako pri postupe podľa Metodických pokynov Českej plánovacej komisie pre prípravu a prerokovanie projektových úloh z hľadiska oblastnej stránky rozvoja národného hospodárstva (Ústredný vestník Českej socialistickej republiky č. 6, čiastka 2 ročníka 1971) a Pokynov býv. Ministerstva plánovania Slovenskej socialistickej republiky pre prerokúvanie návrhov na rozmiestňovanie stavieb a prípravnej dokumentácie investormi (Spravodajca FMTIR čiastka 5 ročníka 1970).
- 15)§ 116 Hosp. zák.
- 16)Jednotná klasifikácia stavebných objektov a odborový číselník, diel I - Jednotná klasifikácia stavebných objektov. (Vydal Federálny štatistický úrad v roku 1970 ako 3. časť jednotnej sústavy ekonomických klasifikácií.)
- 17)Sú to najmä
1. konštrukčné, dielenské a montážne výkresy pre výrobu a montáž jednotlivých strojov a zariadení a kovových konštrukcií, statické a technicko-fyzikálne výpočty a výkresy panelov, stavebných prvkov, hromadne vyrábaných alebo typizovaných konštrukcií, dielenské a montážne výkresy nosných a pomocných konštrukcií, silových a ovládacích zariadení, drôtovacie a svorkové schémy, určenie konečného očíslovania, určenie počtu a sledu svoriek na zariadeniach, schémy vnútorných prepojení zariadení a prístrojov, detailné káblové a ukladačské plány a ukladačské výkresy rozvodov; špecifikácia drobného základného a pomocného materiálu na montážne práce;
2. konštrukčné, dielenské a montážne výkresy výrobkov pridruženej stavebnej výroby a výroby prefabrikátov, včítane ich statických výpočtov, ďalej vymuroviek a izolácií technologických zariadení;
3. výkresy stavebných a montážnych zariadení, ako lešení, výťahov, žeriavových dráh a pod.;
4. dokumentácia pre ostatnú výrobnú a montážnu prípravu dodávateľov; podrobné vytýčenie stavby uskutočňované na základe hlavných trás, stavebných čiar a hlavných výškových bodov vytýčených investorom. - 18)Ide najmä o dokumentáciu
- na preukazovanie požadovaných vlastností ich dodávok (atesty, individuálne a komplexné skúšky a pod.),
- na správne a bezpečné uvádzanie do prevádzky, pre prevádzku a odstavovanie nimi dodávaných strojov a zariadení (predpisy pre skúšobnú prevádzku a prevádzkové predpisy),
- na správnu a včasnú údržbu nimi dodávaných strojov a zariadení (dokumentácia údržby a náhradných dielcov),
- na iné účely podľa dohody s investorom. - 19)§ 301 Hosp. zák.
- 20)§ 299 Hosp. zák.
- 21)§ 291 Hosp. zák.
- 22)§ 51 a 119 ods. 2 Hosp. zák.
- 23)Ide o predmety určitého druhu, akosti, rozmerov a pod., hromadne alebo opakovane vyrábané, bežné, obvyklé.
- 24)§ 15 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 75/1971 Zb. o typizácii vo výstavbe.
- 25)Také začatie stavby vyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov (najmä zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku a vyhl. č. 17/1970 Zb. o udeľovaní súhlasu na začínanie stavieb).
- 26)§ 116 Hosp. zák., vyhl. č. 31/1972 Zb. o zmluvách o príprave dodávok niektorých stavieb, vyhl. č. 104/1973 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác.
- 27)§ 116, 280 a 281 Hosp. zák. a vykonávacie predpisy uvedené v predchádzajúcej poznámke.
- 28)§ 15, 118, 119 Hosp. zák.
- 29)Pozri „Metodické zásady pre vymedzenie stavebnej časti stavieb", uverejnené v Spravodajcovi Ministerstva techniky v čiastke 5 z 11. 10. 1968.
- 30)Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 91/1972 Zb. o normách lehôt výstavby.
- 31)Smernice Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Federálneho cenového úradu a Federálneho ministerstva financií č. 8/1971 (Spravodajca FMTIR čiastka 7 ročníka 1971; oznámené v čiastke 6/1972 Zb.).
- 32)V prevádzke nevyskúšanými strojmi a zariadeniami sa rozumejú stroje a zariadenia, ktoré neboli vyskúšané v prevádzke v technických podmienkach zodpovedajúcich budúcej prevádzke a ktoré sa vyvíjajú na základe plánov rozvoja vedy a techniky. Dohodou investora s dodávateľmi sa môžu výnimočne vyhlásiť za nevyskúšané aj stroje a zariadenia, ktoré sa majú prvý raz použiť v mimoriadnych technologických podmienkach.
- 33)Smernice č. 2 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 15. 2. 1972 o sústavách technicko-hospodárskych ukazovateľov v investičnej výstavbe (Spravodajca FMTIR čiastka 1 ročníka 1972; oznámené v čiastke 7/1972 Zb.).
- 34)Pokiaľ sa v tejto časti vyhlášky používajú pojmy „cena", „súhrnná cena", „skupinová cena", „veľkoobchodná cena", „maloobchodná cena", „kúpna cena", „sadzba", „zvláštne druhy cien", „konečný cenový limit", „limit kúpnej ceny", „predbežná cena", ide o pojmy upravené vyhláškou Federálneho cenového úradu č. 137/1973 Zb. o cenách.
- 35)Najmä smernice č. 8 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Federálneho cenového úradu a Federálneho ministerstva financií z 20.12.1971 o vedľajších rozpočtových nákladoch na zariadenie staveniska (Spravodajca FMTIR čiastka 7 ročníka 1971), opatrenie č. 31/1971 ministra palív a energetiky ČSSR a opatrenie č. 39/1971 ministra hutníctva a strojárstva ČSSR, ktorými sa vydávajú Pravidlá pre používanie cenníkov a sadzieb banských stavebných prác a pre zostavovanie rozpočtov banských objektov (vydané ako samostatná príručka).
- 36)Úprava Federálneho cenového úradu a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 20.12.1971 o rozpočtovaní a fakturácii vedľajších rozpočtových nákladov stavieb (Cenové správy č. 44/1971 Ústavu racionalizácie v stavebníctve) a § 4 vyhlášky č. 87/1966 Zb. o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe v znení dopĺňajúcich predpisov.
- 37)Porov. § 30 ods. 12 vyhl. č. 104/1973 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác.
- 38)Vyhláška Federálneho cenového úradu č. 137/1973 Zb. o cenách.
- 39)Spory o tvorbu cien (cenové spory) sa riešia podľa cenových predpisov.
- 40)Vyhláška č. 104/1973 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác, a smernice č. 8 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Federálneho cenového úradu a Federálneho ministerstva financií z 20.12.1971 o vedľajších rozpočtových nákladoch na zariadenie staveniska (Spravodajca FMTIR čiastka 7 ročníka 1971).
- 41)Smernice Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj a ministerstiev výstavby a techniky ČSR a SSR z 25.6.1970 o postupe pri zvýšení rozpočtových nákladov rozostavaných stavieb v znení smerníc č. 1 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 24.5.1973 (Spravodajca FVTIR čiastka 5 ročníka 1970 a Spravodajca FMTIR čiastka 3 ročníka 1973).
- 42)§ 278 Hosp. zák.
- 43)Smernice č. 4 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 23. 6. 1971 o posudzovaní, štátnej expertíze a schvaľovaní prípravnej a projektovej dokumentácie stavieb (Spravodajca FMTIR čiastka 5 ročníka 1971; oznámené v čiastke 28/1971 Zb.).
- 44)Porovnaj aj - Podrobný výklad k smerniciam FMTIR č. 2/1972 o sústavách technicko-hospodárskych ukazovateľov v investičnej výstavbe (vydalo FMTIR v roku 1973).
- Terminológia a výpočty používané pri tvorbe sústav THU (vydalo FMTIR v roku 1973). - 45)Pokiaľ pre daný druh stavieb existujú.
- 46)Dovoz sa bude členiť na jednotlivé socialistické a kapitalistické štáty v hodnotovom vyjadrení v mil. Kčs fco čs. hranice (vč. VRCV); devízové prostriedky potrebné na krytie požadovaných dovozov sa uvedú zároveň spolu za celý dovoz v mil. Kčs fco čs. hranice (vč. VRCV) a v členení a
socialistické a kapitalistické krajiny; ďalej sa uvedú roky, v ktorých sa predpokladá realizácia dovozu. - 47)V členení podľa teritoriálneho zamerania a s uvedením náročnosti na devízové krytie (pokiaľ ju možno vyjadriť).
- 48)Podľa prílohy č. 2 k § 18 vyhlášky č. 162/1970 Zb. o niektorých opatreniach v bytovej výstavbe.
- 49)Pokiaľ pre daný druh stavieb existujú.
- 50)Metodické pokyny Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj pre budovanie automatizovaných systémov riadenia podnikov z roku 1973. (Oznámenie o vydaní pozri Spravodajcu FMTIR čiastku 4-5 ročníka 1973).
- 51)Uvádzajú sa iba v prípadoch, keď sa požaduje vybudovanie automatizovaného systému riadenia podniku.
- 52)Metodické pokyny Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj pre budovanie automatizovaných systémov riadenia podnikov z roku 1973. (Oznámenie o vydaní pozri Spravodajcu FMTIR čiastku 4-5 ročníka 1973).
- 53)Porov. § 41 vyhlášky č. 104/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávok stavebných prác.
- 54)Metodické smernice FŠÚ č. 4 zo 16.3.1970 (Spravodajca FMTIR čiastka 3 ročníka 1970).
- 55)Do vydania všeobecne platného predpisu sa uvedie číslo stavby dohodnuté medzi investorom a financujúcou pobočnou Štátnej banky československej.
- 56)Články 27 a 28 Pravidiel na používanie cenníkov montážnych prác na rozpočtovanie prevádzkových súborov - ČCÚ a SCÚ 1970
- 57)Článok 57 a článok 9 a nasl. Pravidiel na oceňovanie stavebných prác - FCÚ 1973.
- 58)Pozri poznámku k § 13 ods. 2 písm. a) vyhlášky.
- 59)Pozri poznámku k § 54 ods. 1 vyhlášky.
- 60)Napr. Jednotné metodické pokyny na vypracovanie návrhov vykonávacích plánov na rok 1973 a ďalšie roky piateho päťročného plánu č. 20 210/72/III.
- 61)Napr. vyhláška č. 140/1971 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
- 62)Pozri poznámku 3) k § 2 ods. 3 vyhlášky.
- 63)Pozri poznámku 16) k § 13 ods. 2 písm. a) vyhlášky. „Metodické zásady pre vymedzenie stavebnej časti stavieb", uverejnené v Spravodajcovi Ministerstva techniky v čiastke 5 z 11. 10. 1968.
- 64)§ 2 ods. 3 vyhlášky č. 140/1971 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
- 65)Smernice FMTIR, FCÚ a FMF č. 8/1971 o vedľajších rozpočtových nákladoch na zariadenie staveniska, úprava FCÚ a FMTIR z 20.12.1971 o vedľajších rozpočtových nákladoch.
- 66)Nepatria sem náklady na mzdové preferencie a na preferenčné odlučné, ktoré sú súčasťou nákladov územných vplyvov.
- 67)Zákon č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
- 68)Napr. „Smernice a sadzobník cenových prirážok a zrážok na rok 1974" Federálneho ministerstva financií č. XIII/26 463/73.
- 69)Ak investor stavby neposkytuje príspevok na vyvolanú (doplnkovú) investíciu, ale ju realizuje ako súčasť stavby, nezahrnie náklady súvisiace s jej realizáciou do hlavy X, ale do príslušných hláv I-IX.
- 70)§ 4 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 87/1966 Zb. o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe.
- 71)Smernice Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj a Ministerstiev výstavby a techniky ČSR a SSR z 25. júna 1970 o postupe pri zvyšovaní rozpočtových nákladov rozostavaných stavieb, zmenené (pre Slovenskú socialistickú republiku) smernicami FMTIR č. 1/1973.
- 72)Podklad pre Štátnu plánovaciu komisiu spracúva Česká plánovacia komisia alebo Slovenská plánovacia komisia.
- 73)Pri spracovaní dokumentácie investori, nadriadené orgány investorov a ústredné orgány investorov musia zabezpečiť, aby sa údaje nevyhnutné pre vypracovanie stanoviska Federálneho ministerstva zahraničného obchodu obstarávali výlučne v úzkej súčinnosti s podnikmi zahraničného obchodu, prípadne Federálneho ministerstva zahraničného obchodu.
- 74)§ 8 vyhlášky č. 7/1971 Zb. o registrácii stavieb.
- 75)Smernice č. 2 FMTIR z 15.2.1972 o sústavách technicko-hospodárskych ukazovateľov v investičnej výstavbe, uverejnené v Spravodajcovi FMTIR v čiastke 1/1972.
- 76)Opatrenie na poskytovanie štátnych dotácií (subvencií) na investičnú výstavbu hospodárskym organizáciám od 1. januára 1971 (Ústredný vestník čiastka 1/1971).
- 77)Spracované podľa prílohy č. 2 k § 18 vyhlášky č. 162/1970 Zb. o niektorých opatreniach v bytovej výstavbe.
- 78)Uverejnené v Spravodajcovi FMTIR v čiastke 2 - 3/1971.
- 79)§ 9 vyhlášky č. 7/1971 Zb. o registrácii stavieb.
- 80)Také začatie stavby vyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov [najmä podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a vyhlášky č. 85/1977 Zb. o podmienkach začínania stavieb a ich registrácii a evidencii].
- 81)Príslušným orgánom je okresná odborová rada zodpovedajúca miestu stavby.
- 82)Stravovanie sa spravuje nariadením vlády č. 25/1974 Zb. o závodnom stravovaní.
- 83)Článok 26 úpravy FCÚ a FMTIR č. V-1/76 z 12. apríla 1976 o vedľajších rozpočtových nákladoch stavieb v znení úpravy FCÚ a FMTIR č. V-3/78 z 21. decembra 1978 (reg. v čiastke 34/1978 Zb.).
- 84)§ 360a Hospodárskeho zákonníka a § 7 vyhlášky č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií.
- 85)§ 39 zákona č. 50/1976 Zb.