Vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky československej, ktorou sa vykonáva devízový zákon

Hlásenie podáva devízový tuzemec príslušnému devízovému orgánu písomne. Hlásenie musí obsahovať všetky údaje týkajúce sa jeho predmetu.

Príslušný devízový orgán¹⁾ môže dohodnúť s devízovým tuzemcom - právnickou osobou alebo s podnikateľom podľa osobitného predpisu^1a) (ďalej len „podnikateľ“), ktorí sú povinní podať hlásenie, dlhšiu lehotu pre splnenie ohlasovacej povinnosti.

Povinnosť ustanovená devízovému tuzemcovi - právnickej osobe v § 9 ods. 5 zákona sa nevzťahuje na devízový peňažný ústav.

Devízový tuzemec sa nemusí domáhať splnenia svojich pohľadávok voči devízovým cudzozemcom žalobou, ak trovy vedenia sporu by boli neúmerné výške pohľadávky alebo ak nemožno dôvodne očakávať kladný výsledok sporu.

Devízový tuzemec - právnická osoba, ktorá nemá určený rozsah ponukovej povinnosti záväzným výstupom štátneho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo devízového plánu a podnikateľ, sú povinní ponúknuť za československú menu devízovému peňažnému ústavu na kúpu 30 percent získaných devízových prostriedkov. Úľava ustanovená v § 12 ods. 2 písm. b) zákona tým nie je dotknutá.

Devízový tuzemec - fyzická osoba má pri plnení ponukovej povinnosti predajom devízových prostriedkov v menách, ktoré nie sú zameniteľné, nárok na výplatu odberných poukazov vydaných podľa osobitných predpisov,²⁾ ak ide o:

Pri kúpe odberných poukazov za menu uvedenú v odseku 1 sa použije kurz určený Štátnou bankou československou podľa osobitných predpisov.³⁾

Devízový tuzemec - fyzická osoba a devízový tuzemec - právnická osoba, pokiaľ ide o cirkev alebo nadáciu, môže splniť ponukovú povinnosť podľa § 12 zákona kúpou tovaru alebo prijatím služieb za devízové prostriedky u tuzemskej právnickej osoby oprávnenej na túto činnosť podľa osobitných predpisov⁴⁾ alebo kúpou odberných poukazov.²⁾

Devízový tuzemec môže takisto bez devízového povolenia zmluvne prevziať peňažný záväzok voči devízovému cudzozemcovi a platiť na jeho splnenie na jeho cudzozemský účet vedený v československej mene alebo do zahraničia, ak ide o:

Výšku platieb uvedených v odseku 1 musí devízový tuzemec preukázať dokladmi. V prípadoch uvedených pod písmenom c) potvrdením príslušného tuzemského zdravotníckeho zariadenia o nevyhnutnosti lekárskeho zákroku, v prípadoch kaucií uvedených pod písmenom h) potvrdením československého zastupiteľského úradu alebo Federálneho ministerstva zahraničných vecí.

Devízový tuzemec môže bez devízového povolenia prevziať peňažný záväzok voči devízovému cudzozemcovi uvedený v odseku 1 písm. i), j), k), pokiaľ z neho vyplýva povinnosť splniť ho platbou do zahraničia len vtedy, ak mu devízový peňažný ústav pred prevzatím záväzku potvrdí, že si môže v ňom nakúpiť za československú menu devízové prostriedky potrebné na splnenie tohto záväzku.

Devízový tuzemec môže bez devízového povolenia zmluvne prevziať peňažný záväzok voči devízovému cudzozemcovi a pri plnení tohto záväzku platiť v prospech devízového cudzozemca v tuzemsku v československej mene v hotovosti alebo na jeho cudzozemský účet vedený v československej mene:

Devízový tuzemec - fyzická osoba môže takisto bez devízového povolenia zmluvne prevziať v zahraničí peňažný záväzok voči devízovému cudzozemcovi, ak na splnenie tohto záväzku môže použiť devízové prostriedky získané počas svojho pobytu v zahraničí výhrou v lotérii alebo v inej obdobnej hre (napr. stávkové hry).

Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia platiť v tuzemsku za devízového cudzozemca, ktorý bol predtým devízovým tuzemcom a zdržiava sa v zahraničí, jeho záväzky voči Českej štátnej sporiteľni a Slovenskej štátnej sporiteľni a voči Českej štátnej poisťovni a Slovenskej štátnej poisťovni. Devízový tuzemec - fyzická osoba, ktorá tento záväzok za devízového cudzozemca uhradila, nemá povinnosť protihodnotu tohto plnenia od devízového cudzozemca vymáhať.

Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia uhradiť za devízového cudzozemca sumu vyberanú československými orgánmi za vydanie úradného potvrdenia a nie je povinná jej protihodnotu od neho vymáhať.

Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči devízovému cudzozemcovi, ktorej výška nebola určená súdnym rozhodnutím alebo súdom schváleným zmierom, do protihodnoty sumy 1000 Kčs na osobu a mesiac. Prepočet sumy 1000 Kčs sa vykoná príslušným kurzom určeným pre predaj devíz v kurzovom lístku Štátnej banky československej platným v deň doručenia žiadosti o uskutočnenie prevodu do zahraničia. Pri ostatných menách určí prepočítacie pomery Štátna banka československá.

Plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti podľa odseku 1 sa môže uskutočniť len do štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy upravujúcej vymáhanie a prevody výživného alebo v ktorom sa neuplatňujú devízové obmedzenia na tieto prevody do tuzemska alebo v ktorom sa pripúšťajú tieto prevody za podmienky vzájomnosti.

Prevody výživného do zahraničia vykonávajú devízové peňažné ústavy na základe žiadosti devízového tuzemca o uskutočnenie prevodu. Devízový tuzemec musí preukázať, že zákonná vyživovacia povinnosť trvá. Za tým účelom odovzdá devízovému peňažnému ústavu, ktorého prostredníctvom sa prevod vykonáva, potvrdenie Ústredia pre medzinárodnú právnu ochranu mládeže.

Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia použiť v zahraničí svoju pohľadávku voči devízovému cudzozemcovi, ktorej prevod do tuzemska nemožno uskutočniť na základe zahraničného právneho predpisu, až do výšky 50 percent sumy vyplatenej zahraničným peňažným ústavom.

Devízové povolenie sa nevyžaduje:

Devízový tuzemec - právnická osoba, na ktorú sa nevzťahuje úľava ustanovená v zákone,⁵⁾ môže bez devízového povolenia odpísať pohľadávku voči devízovému cudzozemcovi predstavujúcu v jednotlivom prípade najviac protihodnotu 50 000 Kčs vypočítanú kurzom danej cudzej meny podľa druhu platby ku dňu splatnosti tejto pohľadávky, pokiaľ sa vyčerpali všetky právne možnosti na jej uplatnenie a vymáhanie. Ustanovenie § 2 tým nie je dotknuté.

Vyjadrenie,⁶⁾ že nejde o historické mince, vydávajú Národné múzeum v Prahe, Moravské múzeum v Brne, Slovenské národné múzeum v Bratislave, Česká numizmatická spoločnosť a Slovenská numizmatická spoločnosť.

Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia v cestovnom styku peňažné prostriedky v československej mene do výšky 500 Kčs.

Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia doviezť do tuzemska a vyviezť z tuzemska v cestovnom styku peňažné prostriedky v československej mene do výšky 100 Kčs. Devízový cudzozemec môže na základe medzinárodnej zmluvy bez devízového povolenia doviezť peňažné prostriedky v československej mene vo výške nad 100 Kčs, pokiaľ preukáže orgánom colnej správy potvrdením banky svojej krajiny, že mu tieto prostriedky na cestu do tuzemska predala. Najviac do tejto výšky môže devízový cudzozemec peňažné prostriedky v československej mene vyviezť späť do štátu svojho bydliska alebo trvalého pobytu.

Devízový tuzemec - fyzická osoba, ktorá pracuje v zahraničí, a devízový cudzozemec - fyzická osoba, ktorá pracuje v tuzemsku a prekračuje za účelom výkonu zamestnania v pohraničnom styku štátne hranice, môže bez devízového povolenia vyvážať najviac 100 Kčs na osobu s podmienkou, že tieto peniaze v zahraničí nepoužije a dovezie ich späť do tuzemska.

Devízový cudzozemec pracujúci dlhodobo v tuzemsku môže v prípade cesty do zahraničia za účelom čerpania dovolenky, z rodinných dôvodov, krátkodobej služobnej cesty a pod. bez devízového povolenia vyviezť do zahraničia okrem sumy uvedenej v odseku 2 peňažné prostriedky v československej mene do výšky 500 Kčs s podmienkou, že ich dovezie späť do tuzemska. Tieto prostriedky je povinný nechať si pri vývoze potvrdiť orgánmi colnej správy.

Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať v cestovnom styku okrem súm určených v § 15 československé platné mince zo striebra v počte do dvoch kusov z každej hodnoty za podmienky, že ich nakúpil od Štátnej banky československej alebo devízového peňažného ústavu alebo od inej právnickej osoby, ktorej bolo udelené povolenie podľa osobitných predpisov,⁷⁾ a predloží o tom potvrdenie.

Podmienka spätného dovozu (§ 33 ods. 4 zákona) sa na hodnoty uvedené v odseku 1 nevzťahuje.

Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia najviac päť ročníkových sád platných československých mincí.

Podmienka spätného dovozu (§ 33 ods. 4 zákona) sa na hodnoty uvedené v odseku 1 nevzťahuje.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.