§ 1.#
Výkon zdravotníckych povolaní musí smerovať k tomu, aby zdravotná starostlivosť bola vykonávaná podľa súčasného stavu vedy, plánovite a hospodárne, aby sa tak účelne zabezpečilo právo ľudu na ochranu zdravia a plné uplatnenie zdravotníckych pracovníkov pri výstavbe socializmu.
§ 2.#
Na dosiahnutie cieľa uvedeného v § 1 organizuje, vedie a kontroluje výkon zdravotníckych povolaní štát. Pritom najmä
určuje pôsobiská zdravotníckych pracovníkov,
ukladá im pracovné záväzky v odbore zdravotnej starostlivosti,
ukladá im osobitné úlohy, ak to vyžaduje dôležitý všeobecný zdravotný záujem,
stará sa o ich odborné školenie, pričom môže výkon ich povolaní viazať na výsledok tohto školenia.
Pri výkone pôsobnosti podľa odseku 1 štát dbá najmä o to, aby bola zabezpečená zdravotná starostlivosť v rámci národného poistenia, zvlášte však zdravotná starostlivosť o pracujúcich v závodoch.
§ 3.#
Každý, kto vykonáva zdravotnícke povolanie, je povinný svedomite poskytovať účelnú a hodnotnú zdravotnú starostlivosť a dbať o zvyšovanie zdravotnej úrovne ľudu. Pritom je najmä povinný
sledovať sústavne nové poznatky vo svojom odbore,
vykonávať svoje povolanie v určenom pôsobisku,
prevziať a riadne plniť pracovné záväzky uložené mu v odbore zdravotnej starostlivosti,
prevziať a riadne plniť osobitné úlohy uložené mu v dôležitom všeobecnom zdravotnom záujme,
zúčastniť sa na vyzvanie kompetentného orgánu štátnej správy na školení vo svojom odbore,
poskytovať v medziach svojej odbornej spôsobilosti bez meškania prvú pomoc každému, ak by bez tejto pomoci bol ohrozený jeho život alebo zdravie, a zabezpečiť mu podľa potreby ďalšiu odbornú starostlivosť,
oznamovať kompetentným orgánom vážne zdravotné závady, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojho povolania,
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojho povolania; povinnosť oznamovať tieto skutočnosti, uložená zdravotníckemu pracovníkovi príslušnými predpismi, nie je týmto ustanovením dotknutá.
§ 4.#
Vláda upraví nariadením výkon jednotlivých zdravotníckych povolaní, najmä spôsobilosť a ostatné podmienky pre výkon týchto povolaní; rovnakým spôsobom upraví aj podmienky a rozsah náhrady výdavkov vzniknutých zdravotníckym pracovníkom z plnenia povinností podľa § 3.
Vládne nariadenia vydané podľa odseku 1 môžu sveriť bližšiu úpravu všeobecným právnym predpisom Ministerstva zdravotníctva, a pokiaľ pôjde o zdravotníckych pracovníkov brannej moci, Sboru národnej bezpečnosti alebo Sboru väzenskej stráže, všeobecným právnym predpisom ministerstiev národnej obrany, národnej bezpečnosti, poprípade spravodlivosti, vydaným po dohode s Ministerstvom zdravotníctva.
§ 5.#
Záujmové korporácie zdravotníckych pracovníkov s povinným členstvom sa zrušujú. Ministerstvo zdravotníctva vykoná po dohode so zúčastnenými ministerstvami likvidáciu týchto korporácií a rozhodne o použití likvidačného zvyšku a o prevode zamestnancov.
§ 6.#
Na výkon zdravotníckych povolaní sa nevzťahujú predpisy živnostenského poriadku (živnostenského zákona).
§ 7.#
Zrušujú sa všetky ustanovenia, ktoré upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.
§ 8.#
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951; vykonajú ho ministri zdravotníctva, národnej obrany, národnej bezpečnosti a spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.