Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Dohovoru o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine

(uzavretý 25. októbra 1980)
Zmluvné štáty tohto dohovoru,
vedené želaním uľahčiť prístup k justičným orgánom v cudzine,
rozhodli sa na ten účel uzavrieť dohovor
a dohodli sa takto:

Štátni občania zmluvného štátu a osoby s obvyklým pobytom na území ktoréhokoľvek zmluvného štátu majú nárok na právnu pomoc v súdnom konaní v občianskych a obchodných veciach v každom inom zmluvnom štáte za rovnakých podmienok, ako keby boli štátnymi občanmi tohto štátu a mali obvyklý pobyt na jeho území.

Osoby, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, ale ktoré mali v minulosti obvyklý pobyt na území zmluvného štátu, v ktorom sa má začať alebo sa už začalo súdne konanie, majú tiež nárok na právnu pomoc podľa odseku 1, ak predmet konania má priamu súvislosť s ich minulým obvyklým pobytom v tomto štáte.

V štátoch, v ktorých sa právna pomoc poskytuje aj v správnych, sociálnych a fiskálnych veciach, ustanovenia tohto článku sa uplatnia aj v prípadoch prejednávaných súdmi alebo tribunálmi príslušnými v takýchto veciach.

Článok 1 sa použije aj na právne poradenstvo, ak je žiadateľ prítomný na území štátu, kde sa o poradenstvo žiada.

Každý zmluvný štát určí ústredný orgán na prijímanie žiadostí o právnu pomoc podaných podľa tohto dohovoru a na prijímanie opatrení v súvislosti s nimi.

Federálne štáty a štáty, ktoré majú viac právnych systémov, môžu určiť viac ústredných orgánov. Ak ústredný orgán, ktorému bola doručená žiadosť o právnu pomoc, nie je príslušný sa ňou zaoberať, postúpi žiadosť príslušnému ústrednému orgánu tohto istého zmluvného štátu.

Každý zmluvný štát určí jeden alebo viac orgánov na odosielanie žiadostí o právnu pomoc príslušnému ústrednému orgánu dožiadaného štátu.

Žiadosti o právnu pomoc sa zasielajú bez sprostredkovania iného orgánu, a to s použitím vzoru pripojeného k tomuto dohovoru.

Tento článok nebráni zaslaniu žiadosti diplomatickou cestou.

Ak žiadateľ o právnu pomoc nie je prítomný na území dožiadaného štátu, môže svoju žiadosť podať odosielajúcemu orgánu zmluvného štátu, na ktorého území má svoj obvyklý pobyt, pričom mu nič nebráni využiť iné prostriedky na podanie svojej žiadosti príslušnému orgánu dožiadaného štátu.

Žiadosť sa podáva na tlačive podľa vzoru pripojeného k dohovoru. Pripoja sa k nej všetky potrebné doklady, pričom dožiadaný štát má podľa okolností právo žiadať ďalšie informácie alebo doklady.

Zmluvný štát môže vyhlásiť, že jeho prijímajúci ústredný orgán prijme žiadosti zaslané aj inou cestou alebo spôsobom.

Odosielajúci orgán poskytne žiadateľovi súčinnosť v tom, že zabezpečí, aby k žiadosti boli pripojené všetky informácie a doklady, o ktorých vie, že sú potrebné na posúdenie žiadosti. Odosielajúci orgán zabezpečí, aby boli splnené všetky formálne náležitosti.

Ak sa odosielajúci orgán domnieva, že žiadosť je zjavne neopodstatnená, môže odmietnuť jej odoslanie.

Ak je to potrebné, odosielajúci orgán poskytne žiadateľovi súčinnosť pri zabezpečení bezplatného prekladu dokladov.

Odosielajúci orgán odpovedá na žiadosti prijímajúceho ústredného orgánu dožiadaného štátu o ďalšie informácie.

Žiadosť, prílohy a odpovede na žiadosti o ďalšie informácie sa vyhotovujú v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov dožiadaného štátu, alebo sa opatria prekladom do jedného z týchto jazykov.

Ak zabezpečenie prekladu do jazyka dožiadaného štátu je v dožadujúcom štáte spojené s ťažkosťami, dožiadaný štát prijme doklady vyhotovené v angličtine alebo vo francúzštine, alebo opatrené prekladom do jedného z týchto jazykov.

Písomnosti pochádzajúce od prijímajúceho ústredného orgánu môžu byť vyhotovené v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov dožiadaného štátu, v angličtine alebo vo francúzštine. Ak však žiadosť bola zaslaná odosielajúcim orgánom v angličtine alebo vo francúzštine, alebo opatrená prekladom do jedného z týchto jazykov, písomnosti pochádzajúce od prijímajúceho ústredného orgánu sa vyhotovia tiež v jednom z týchto jazykov.

Náklady na preklad, ktoré vzniknú z použitia predchádzajúcich odsekov, znáša dožadujúci štát, ale preklady vyhotovené v dožiadanom štáte nezakladajú právo žiadať dožadujúci štát o ich náhradu.

Prijímajúci ústredný orgán rozhodne o žiadosti alebo zabezpečí, aby o nej rozhodol príslušný orgán dožiadaného štátu.

Prijímajúci ústredný orgán zašle žiadosti o ďalšie informácie odosielajúcemu orgánu a informuje ho o prípadných ťažkostiach súvisiacich s konaním o žiadosti, ako aj o prijatom rozhodnutí.

Ak žiadateľ o právnu pomoc nebýva na území zmluvného štátu, svoju žiadosť môže podať prostredníctvom konzulárnych orgánov, pričom mu nič nebráni využiť iné prostriedky na podanie svojej žiadosti príslušnému orgánu dožiadaného štátu.

Zmluvný štát môže vyhlásiť, že jeho prijímajúci ústredný orgán prijme žiadosti predložené aj inou cestou alebo spôsobom.

Všetky písomnosti zasielané podľa tejto kapitoly sú oslobodené od vyššieho overenia alebo inej podobnej formálnej náležitosti.

Zaslanie, prijatie alebo rozhodnutie o žiadosti o právnu pomoc podľa tejto kapitoly je bezplatné.

O žiadostiach o právnu pomoc sa koná bezodkladne.

Ak bola osobe poskytnutá právna pomoc podľa článku 1, doručovanie písomností do iného zmluvného štátu v konaní týkajúcom sa tejto osoby je bezplatné bez ohľadu na spôsob doručovania. To isté platí aj na vykonávanie dôkazov a správy o sociálnych pomeroch s výnimkou náhrad odmien znalcov a tlmočníkov.

Ak bola osobe poskytnutá právna pomoc podľa článku 1 na účely konania v zmluvnom štáte a v tomto konaní bolo vydané rozhodnutie, táto osoba má bez ďalšieho zisťovania jej osobných pomerov nárok na právnu pomoc v každom inom zmluvnom štáte, v ktorom žiada o uznanie alebo výkon tohto rozhodnutia.

Osobám (vrátane právnických osôb) s obvyklým pobytom na území zmluvného štátu, ktoré sú navrhovateľmi alebo účastníkmi v konaní na súdoch alebo v tribunáloch iného zmluvného štátu, nemožno uložiť zloženie záruky, zálohy alebo preddavku len preto, že sú cudzincami alebo že nemajú bydlisko alebo pobyt v štáte, v ktorom sa začalo konanie.

Rovnaké pravidlo sa uplatní aj na akékoľvek platby požadované od navrhovateľov alebo účastníkov ako záruka na súdne poplatky.

Rozhodnutie o povinnosti uhradiť trovy konania vydané v jednom zmluvnom štáte proti osobe, ktorá bola oslobodená od povinnosti zložiť záruku, zálohu, preddavok alebo platiť poplatok podľa článku 14 alebo podľa právneho poriadku štátu, v ktorom sa začalo konanie, sa na návrh osoby oprávnenej z tohto rozhodnutia bezplatne vykoná v každom inom zmluvnom štáte.

Každý zmluvný štát určí jeden alebo viac orgánov na odosielanie žiadostí príslušnému ústrednému orgánu dožiadaného štátu o výkon rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje článok 15.

Každý zmluvný štát určí ústredný orgán na prijímanie takých žiadostí a na prijímanie opatrení vedúcich k vydaniu konečného rozhodnutia o takých žiadostiach.

Federálne štáty a štáty, ktoré majú viac právnych systémov, môžu určiť viac ústredných orgánov. Ak ústredný orgán, ktorému bola doručená žiadosť, nie je príslušný sa ňou zaoberať, postúpi žiadosť príslušnému ústrednému orgánu toho istého zmluvného štátu.

Žiadosti podľa tohto článku sa zasielajú bez sprostredkovania iného orgánu, pričom nič nebráni zaslaniu žiadosti diplomatickou cestou.

Nič v tomto článku nebráni, aby osoba oprávnená z rozhodnutia zaslala žiadosť priamo, ak len dožiadaný štát neurobil vyhlásenie, že neprijme žiadosti zaslané týmto spôsobom.

K žiadosti podľa článku 15 sa pripojí:

originál alebo odpis relevantnej časti rozhodnutia, v ktorej sú uvedené mená a postavenie účastníkov, a originál alebo odpis výroku o trovách konania,

písomný dôkaz o tom, že proti rozhodnutiu už nemožno podať riadny opravný prostriedok v štáte pôvodu a že je rozhodnutie v tomto štáte vykonateľné,

overený preklad vyššie uvedených dokladov do jazyka dožiadaného štátu, ak nie sú v tomto jazyku vyhotovené.

O žiadosti sa rozhodne bez výsluchu účastníkov a príslušný orgán dožiadaného štátu sa obmedzí len na zistenie, či boli predložené požadované doklady. Ak to žiadateľ navrhne, tento orgán určí výšku nákladov za osvedčenia, preklady a overenia, ktoré sa zahrnú do vymáhaných trov konania. Vyššie overenie alebo iná podobná formálna náležitosť sa nesmie vyžadovať.

Štátni občania zmluvného štátu a osoby s obvyklým pobytom na území zmluvného štátu môžu získať v inom zmluvnom štáte za rovnakých podmienok ako občania tohto štátu kópie alebo výpisy záznamov z verejných registrov a kópie alebo odpisy rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach a v prípade potreby si ich nechať overiť.

Obmedzenie osobnej slobody ako prostriedok výkonu rozhodnutia alebo ako predbežné opatrenie sa v občianskych a obchodných veciach nepoužije proti občanom zmluvného štátu alebo osobám, ktoré majú obvyklý pobyt v zmluvnom štáte, ak také obmedzenie nemožno použiť proti občanovi štátu, v ktorom by k obmedzeniu osobnej slobody malo dôjsť. Štátny občan zmluvného štátu alebo osoba s obvyklým pobytom na území zmluvného štátu sa môže s cieľom zrušiť obmedzenie svojej osobnej slobody dovolávať takých istých skutočností, aj ak tieto skutočnosti nastali v cudzine, ako štátny občan s obvyklým pobytom v tomto štáte a s rovnakým právnym účinkom.

Štátny občan zmluvného štátu alebo osoba s obvyklým pobytom na území zmluvného štátu, ktorá bola osobne predvolaná súdom alebo tribunálom v inom zmluvnom štáte alebo účastníkom konania na základe povolenia súdu, aby vypovedala ako svedok alebo znalec v konaní na území tohto štátu, nesmie byť trestne stíhaná, zadržaná alebo inak obmedzená v osobnej slobode na území tohto štátu v súvislosti s akýmkoľvek činom alebo odsúdením, ktoré sa udiali pred jej vstupom na územie tohto štátu.

Imunita podľa predchádzajúceho odseku začína sedem dní pred dňom určeným na výsluch svedka alebo znalca a skončí, keď svedok alebo znalec po uplynutí siedmich dní odo dňa, keď ho justičný orgán informoval, že jeho prítomnosť už nie je potrebná, mal možnosť odísť, ale napriek tomu zostal na území tohto štátu, alebo ak sa po odchode na jeho územie dobrovoľne vrátil.

Bez vplyvu na ustanovenie článku 22 žiadne ustanovenie tohto dohovoru nemožno vykladať tak, že vo veciach upravených týmto dohovorom obmedzuje práva priznané osobe podľa právneho poriadku zmluvného štátu alebo iným dohovorom, ktorého zmluvnou stranou tento štát je alebo sa ňou stane.

Tento dohovor nahradí medzi zmluvnými stranami tohto dohovoru ustanovenia článkov 17 až 24 Dohovoru o civilnom konaní podpísaného v Haagu 17. júla 1905 alebo články 17 až 26 Dohovoru o civilnom konaní podpísaného v Haagu 1. marca 1954 vo vzťahu medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami jedného alebo oboch uvedených dohovorov, a to aj v prípade uplatnenia výhrady podľa článku 28 ods. 2 písm. c) tohto dohovoru.

Dodatkové dohody medzi zmluvnými stranami dohovorov z roku 1905 a 1954 sa považujú za použiteľné aj vo vzťahu k tomuto dohovoru, keď sú s ním zlučiteľné, a ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

Zmluvný štát môže vyhlásením určiť pre písomnosti zasielané jeho ústrednému orgánu alebo ich preklady iný jazyk alebo jazyky, než ktoré sú uvedené v článkoch 7 a 17.

Zmluvný štát, ktorý má viac úradných jazykov, so zreteľom na svoj vnútroštátny právny poriadok nemôže prijať na celom svojom území písomnosti podľa článkov 7 a 17 v jednom z jazykov v nich uvedených, určí vyhlásením jazyk, v ktorom majú byť písomnosti alebo ich preklady vyhotovené, aby boli prijaté v určenom celku jeho územia.

Ak má zmluvný štát dva územné celky alebo viac územných celkov, v ktorých sa vo veciach upravených týmto dohovorom uplatňujú rôzne systémy práva, môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásiť, že dohovor sa uplatní vo všetkých jeho územných celkoch alebo len v jednom, alebo v niekoľkých z nich, a môže také svoje vyhlásenie kedykoľvek zmeniť novým vyhlásením.

Každé také vyhlásenie sa oznámi Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva a musia sa v ňom výslovne uviesť územné celky, v ktorých sa dohovor bude uplatňovať.

Ak má zmluvný štát systém štátnej moci, v ktorom je výkonná, súdna a zákonodarná moc rozdelená medzi ústredné a iné orgány tohto štátu, podpis alebo ratifikácia, prijatie alebo schválenie tohto dohovoru, alebo prístup k nemu týmto štátom, alebo ním urobené vyhlásenie podľa článku 26 nemá žiaden vplyv na vnútroštátnu deľbu moci v tomto štáte.

Každý zmluvný štát môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe vylúčiť, aby sa článok 1 uplatnil na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi zmluvného štátu, ale majú svoj obvyklý pobyt na území iného zmluvného štátu než štátu, ktorý uplatnil výhradu, alebo v minulosti mali svoj obvyklý pobyt na území štátu, ktorý uplatnil výhradu, ak nie je zaručená vzájomnosť pri zaobchádzaní s takými osobami medzi štátom, ktorý uplatnil výhradu, a štátom, ktorého občanom je žiadateľ o právnu pomoc.

Každý zmluvný štát môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe vylúčiť:a) použitie angličtiny, francúzštiny alebo oboch jazykov podľa článku 7 ods. 2,b) uplatnenie článku 13 ods. 2,c) uplatnenie II. kapitoly,d) uplatnenie článku 20.Ak štát urobil výhradu:e) podľa odseku 2 písm. a) tohto článku a vylúčil použitie angličtiny aj francúzštiny, každý iný výhradou dotknutý štát môže uplatniť rovnaké pravidlo voči štátu, ktorý výhradu uplatnil,f) podľa odseku 2 písm. b) tohto článku, každý iný štát môže odmietnuť uplatnenie článku 13 ods. 2 na osoby, ktoré sú občanmi štátu, ktorý uplatnil výhradu, alebo ktorí majú na jeho území svoj obvyklý pobyt,g) podľa odseku 2 písm. c) tohto článku, každý iný štát môže odmietnuť uplatnenie II. kapitoly na osoby, ktoré sú občanmi štátu, ktorý uplatnil výhradu, alebo ktorí majú na jeho území svoj obvyklý pobyt.

Každý zmluvný štát môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe, alebo kedykoľvek neskôr oznámiť Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva určenie orgánov podľa článkov 3, 4 a 16.

Rovnakým spôsobom informuje ministerstvo:

o vyhláseniach podľa článkov 5, 9, 16, 24, 25, 26 a 33,

o odvolaní alebo o zmenách určených orgánov alebo vyhlásení uvedených vyššie,

o odvolaní ktorejkoľvek výhrady.

Vzory tlačív pripojené k dohovoru možno zmeniť rozhodnutím Zvláštnej komisie zvolanej generálnym tajomníkom Haagskej konferencie, na zasadnutie ktorej sa pozvú všetky zmluvné strany a všetky členské štáty. Návrh na zmenu tlačív sa pripojí k programu zasadnutia.

Zmeny prijaté väčšinou zmluvných štátov prítomných a hlasujúcich vo Zvláštnej komisii nadobudnú platnosť pre všetky zmluvné štáty prvým dňom siedmeho kalendárneho mesiaca odo dňa, keď ich generálny tajomník doručil všetkým zmluvným štátom.

V období podľa odseku 2 môže každý zmluvný štát písomným oznámením zaslaným Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva uplatniť výhradu voči zmene. Zmluvná strana, ktorá uplatnila výhradu, až dovtedy, kým výhradu neodvolá, sa nepovažuje za zmluvný štát dohovoru, pokiaľ ide o túto zmenu.

Dohovor je otvorený na podpis štátom, ktoré boli členmi Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v čase jej štrnásteho zasadnutia, a nečlenským štátom, ktoré boli prizvané na jeho prípravu.

Dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu a ratifikačné listiny alebo listiny o prijatí, alebo o schválení sa uložia na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva.

Každý iný štát môže k dohovoru pristúpiť.

Listina o prístupe bude uložená na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva.

Prístup nadobudne platnosť iba vo vzťahu medzi pristupujúcim štátom a zmluvnými štátmi, ktoré neuplatnia námietku proti jeho prístupu počas dvanástich mesiacov od doručenia oznámenia podľa článku 36 ods. 2. Takúto námietku môže uplatniť členský štát, ktorý dohovor ratifikuje, prijme alebo schváli následne po prístupe. Takáto námietka sa oznámi Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva.

Každý štát môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo pri prístupe vyhlásiť, že dohovor sa uplatní na všetky územia, za ktorých medzinárodné vzťahy je zodpovedný, alebo na jedno také územie, alebo na niekoľko z nich. Takéto vyhlásenie nadobudne platnosť súčasne s nadobudnutím platnosti dohovoru pre tento štát.

Toto vyhlásenie, ako aj akékoľvek neskoršie rozšírenie sa oznámi Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva.

Dohovor nadobudne platnosť prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca od uloženia tretej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o prístupe podľa článkov 31 a 32.

Dohovor zostane v platnosti päť rokov odo dňa nadobudnutia platnosti podľa článku 34 ods. 1 aj pre štáty, ktoré ho ratifikovali, prijali alebo schválili, alebo k nemu pristúpili neskôr.

Ak nebude dohovor vypovedaný, predĺži sa jeho platnosť automaticky každých päť rokov.

Výpoveď sa oznámi Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia. Môže sa obmedziť na určité územia alebo územné celky, na ktoré sa dohovor uplatňuje.

Výpoveď bude platná iba vo vzťahu k štátu, ktorý ju uplatnil. Dohovor zostane v platnosti pre ostatné zmluvné štáty.

Ministerstvo zahraničných vecí Holandského kráľovstva oznámi členským štátom konferencie a štátom, ktoré k dohovoru pristúpili podľa článku 32,(1) podpisy a ratifikácie, prijatia a schválenia podľa článku 31,(2) prístupy a námietky proti prístupom podľa článku 32,(3) dátum nadobudnutia platnosti dohovoru podľa článku 34,(4) vyhlásenia podľa článkov 26 a 33,(5) výhrady a ich odvolania podľa článkov 28 a 30,(6) informácie zaslané podľa článku 29,(7) výpovede podľa článku 35.

Aktualizovaný zoznam zmluvných strán dohovoru a textov ich výhrad a vyhlásení možno získať na internetovej stránke Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného na adrese http://www.hcch.net/e/status/stat29e.html (po anglicky) alebo http://www.hcch.net/f/status/stat29f.html (po francúzsky).

Bielorusko

Dohovor pre Bielorusko nadobudol platnosť 1. marca 1998.

Bielorusko určilo ako ústredný orgán podľa článkov 3, 4 a 16 dohovoru:

Ministerstvo spravodlivosti Bieloruskej republiky

Ul. Kollektornaya, 10

220084 Minsk.

Bosna a Hercegovina

Dohovor pre Bosnu a Hercegovinu nadobudol platnosť 1. októbra 1988.

Bosna a Hercegovina určili ako ústredný orgán podľa článkov 3, 4 a 16 dohovoru:

Ministerstvo spravodlivosti a správy Republiky Bosny a Hercegoviny.

Bulharsko

Dohovor pre Bulharsko nadobudol platnosť 1. februára 2000.

Bulharsko uplatnilo tieto výhrady a urobilo tieto vyhlásenia:

Bulharská republika vylučuje použitie anglického a francúzskeho jazyka v prípadoch článku 7 ods. 2.

Bulharská republika určuje Ministerstvo spravodlivosti a európskej právnej integrácie ako ústredný orgán na prijímanie a odosielanie žiadostí o právnu pomoc podľa článku 29.

Cyprus

Dohovor pre Cyperskú republiku nadobudol platnosť 1. októbra 2000.

Cyperská republika uplatnila tieto výhrady a urobila tieto vyhlásenia:

Cyperská republika si vyhradzuje právo vylúčiť použitie článku 13 ods. 2 v rozsahu týkajúcom sa poskytnutia právnej pomoci bez skúmania osobných pomerov osoby žiadajúcej o uznanie alebo výkon rozsudku.

Cyperská republika si vyhradzuje právo vylúčiť použitie II. kapitoly v rozsahu týkajúcom sa nevyžadovania záruky na trovy konania od osôb, ktoré majú obvyklý pobyt v zmluvnom štáte a ktoré sú žalobcami alebo účastníkmi konania v inom zmluvnom štáte.

Cyperská republika vyhlasuje, že príslušným orgánom určeným podľa dohovoru je:

Ministry of Justice and Public Order
125, Athalassa Avenue
Nicosia
Tel.: +357.22.805911/28
Fax: +357.22.518356
E-mail: [email protected]

Cyperská republika vyhlasuje, že písomnosti určené jej ústrednému orgánu možno zasielať v gréčtine alebo v preklade do gréčtiny (článok 24).

Česká republika

Dohovor pre Českú republiku nadobudol platnosť 1. júla 2001.

Česká republika určila ako ústredný orgán podľa článku 29 dohovoru:

Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky

Vyšehradská 16

Praha 2.

Estónsko

Dohovor pre Estónsko nadobudol platnosť 1. mája 1996.

Estónsko urobilo vyhlásenie k článku 16 dohovoru, že neprijme žiadosti podané priamo.

Fínsko

Dohovor pre Fínsko nadobudol platnosť 1. septembra 1988.

Fínsko určilo ako ústredný orgán podľa článkov 3, 4 a 16 dohovoru:

Ministerstvo spravodlivosti.

Francúzsko

Dohovor pre Francúzsko nadobudol platnosť 1. mája 1988.

b)

Podľa čl. 3, 4 a 16 určila Francúzska republika ústredný orgán:

Ministerstvo spravodlivosti („Ministčre de la Justice")

Odbor civilných vecí a pečate („Direction des Affaires Civiles et du Sceau")

Úsek medzinárodnej právnej pomoci civilnej a obchodnej [„Bureau de l’entraide civile et commerciale internationale (D3)"]
13, Place Vendôme

75042 Paris Cedex 01

tel.: + 33 (1) 44 77 64 52

fax: + 33 (1) 44 77 61 22

e-mail: [email protected]

Kontaktné osoby:

Holandsko

Dohovor pre Holandsko nadobudol platnosť 1. júna 1992.

Holandsko uplatnilo túto výhradu a urobilo tieto vyhlásenia:

Chorvátsko

Dohovor pre Chorvátsko nadobudol platnosť 1. októbra 1988.

Chorvátsko určilo ako ústredný orgán podľa článkov 3 a 4 dohovoru:

Ministerstvo spravodlivosti a správy Chorvátskej republiky.

Litva

Dohovor pre Litvu nadobudol platnosť 1. novembra 2000.

Litva urobila toto vyhlásenie a uplatnila túto výhradu:

Lotyšsko

Dohovor pre Lotyšsko nadobudol platnosť 1. marca 2000.

Lotyšsko uplatnilo túto výhradu a urobilo toto vyhlásenie:

Luxembursko

Dohovor pre Luxembursko nadobudol platnosť 1. mája 2003.

Luxembursko uplatnilo tieto výhrady a urobilo tieto vyhlásenia:

Ministerstvo spravodlivosti sa určuje na vykonávanie úloh ústredného orgánu podľa článku 3 dohovoru, ako aj na vykonávanie úloh odosielajúceho orgánu podľa článkov 4 a 16 dohovoru.

Generálny prokurátor republiky sa poveruje vykonávaním úloh ústredného orgánu podľa článku 16 ods. 2 dohovoru.

Bez vplyvu na možnosť ústredného orgánu poveriť týmito úlohami advokáta generálny prokurátor podľa miesta bydliska alebo pobytu žalovaného je oprávnený začať a viesť konanie na výkon rozhodnutia o povinnosti uhradiť trovy konania podľa článku 15 dohovoru.

Rovnaké oprávnenie má generálny prokurátor republiky v prípadoch konania o opravnom prostriedku pred Odvolacím súdom (Cour d´appel) alebo Kasačným súdom (Cour de cassation).“

Macedónia (Bývalá juhoslovanská republika)

Dohovor pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedóniu nadobudol platnosť 1. októbra 1988.

Macedónia určila ako ústredný orgán podľa článku 3 dohovoru:

Ministerstvo spravodlivosti.

Poľsko

Dohovor pre Poľsko nadobudol platnosť 1. novembra 1992.

Poľsko určilo ako ústredný orgán podľa článkov 3 a 16 Ministerstvo spravodlivosti Poľskej republiky a ako odosielajúce orgány podľa článkov 4 a 16 dohovoru predsedov oblastných súdov.

Slovinsko

Dohovor pre Slovinsko nadobudol platnosť 1. októbra 1988.

Slovinsko určilo ako príslušný orgán podľa článkov 3, 4 a 16 dohovoru:

Ministerstvo spravodlivosti a správy Slovinskej republiky.

Srbsko a Čierna Hora

Dohovor pre Srbsko a Čiernu Horu nadobudol platnosť 1. októbra 1988.

Srbsko a Čierna Hora urobili toto vyhlásenie:

Španielske kráľovstvo

Dohovor pre Španielsko nadobudol platnosť 1. mája 1988.

Španielsko urobilo tieto vyhlásenia:

Švajčiarska konfederácia

Dohovor pre Švajčiarsko nadobudol platnosť 1. januára 1995.

Švajčiarsko uplatnilo tieto výhrady a urobilo tieto vyhlásenia:

Švédsko

Dohovor pre Švédsko nadobudol platnosť 1. mája 1988.

Švédsko uplatnilo tieto výhrady a urobilo tieto vyhlásenia:

“Právna pomoc uvedená v článku 13 ods. 2 sa vo Švédsku neposkytuje [článok 28 ods. 2 písm. b)].

Listiny zaslané ústrednému orgánu sa môžu vyhotoviť aj v dánskom alebo nórskom jazyku alebo sa k nim môže pripojiť preklad do niektorého z týchto jazykov (článok 24).

Ako ústredný orgán podľa článku 3 a ako odosielajúci orgán podľa článkov 4 a 16 (článok 29) sa určuje Ministerstvo spravodlivosti:

Ministry of Justice

Division for Criminal Cases and International Judicial Co-operation

Central Authority

S-103 33 Stockholm

Sweden

tel.: +46 (8) 405 4500 (secretariat)

fax: +46 (8) 405 4676

e-mail: [email protected]".

Rumunsko

Dohovor pre Rumunsko nadobudol platnosť 1. novembra 2003.

Rumunsko urobilo nasledujúce vyhlásenia a uplatnilo túto výhradu:

Rumunským ústredným orgánom podľa článku 3 dohovoru na prijímanie žiadostí a konanie o žiadostiach o právnu pomoc zaslaných podľa tohto dohovoru je Ministerstvo spravodlivosti.

Rumunským odosielajúcim orgánom podľa článku 4 dohovoru na účely zasielania žiadostí o právnu pomoc príslušnému ústrednému orgánu dožiadaného štátu je Ministerstvo spravodlivosti.

Rumunským odosielajúcim orgánom podľa článku 16 na účely odosielania žiadostí o výkon rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje čl. 15, príslušnému ústrednému orgánu dožiadaného štátu, ako aj na prijímanie takých žiadostí a na prijímanie potrebných krokov na zabezpečenie konečného rozhodnutia o nich, je Ministerstvo spravodlivosti.

Podľa článku 28 ods. 1 dohovoru Rumunsko si vyhradzuje právo vylúčiť uplatnenie článku 1 na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi niektorého zmluvného štátu, ale majú obvyklý pobyt na území iného zmluvného štátu alebo mali v minulosti obvyklý pobyt na území Rumunska, ak nie je zaručená vzájomnosť zaobchádzania so štátom, ktorého občanom je žiadateľ o právnu pomoc.