§ 3.Udelením.#
Štátne občianstvo možno udeliť na žiadosť osobám, ktoré bývajú na území Československej republiky nepretržite aspoň päť rokov a pri nadobudnutí štátneho občianstva stratia, pokiaľ nie sú bezdomovcami, svoju doterajšiu štátnu príslušnosť.
- Zrušený od 1. 1. 1969.
Manželia môžu žiadať o udelenie štátneho občianstva v spoločnej žiadosti; žiadosť každého manžela sa posudzuje samostatne. Deti mladšie 15 rokov, ktoré ich otec alebo matka pojali do svojej žiadosti, nadobúdajú štátne občianstvo spolu s otcom alebo s matkou.
§ 4. - Zrušený od 1. 1. 1969.
§ 5. - Zrušený od 11. 11. 1958.
§ 6.Prepustením.#
Štátne občianstvo stráca ten, kto je prepustený zo štátneho sväzku na vlastnú žiadosť. Štátne občianstvo zaniká dňom doručenia listiny o prepustení.
Manželia môžu žiadať o prepustenie zo štátneho občianstva v spoločnej žiadosti; žiadosť každého manžela sa posudzuje samostatne. Deti mladšie 15 rokov, ktoré ich otec alebo matka pojali do svojej žiadosti, strácajú štátne občianstvo spolu s otcom alebo s matkou.
§ 7. - Zrušený od 29. 3. 1990.
§ 8Rodinní príslušníci#
Československá štátna občianka nestráca uzavretím manželstva s cudzincom alebo s bezdomovcom štátne občianstvo.
Stratenie štátneho občianstva u jedného z manželov nemá vplyv na štátne občianstvo druhého manžela alebo detí, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
§ 9. - Zrušený od 1. 1. 1969.
§ 10.#
Začiatočným dňom účinnosti tohto zákona strácajú platnosť všeobecné predpisy o nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva.
Najmä sa zrušujú:
ustanovenie § 28, vety druhej a §§ 29, 30, 31 a 32 obč. zák.,
vysťahovalecký patent zo dňa 24. marca 1832, č. 2557 sb. zák. súd.,
dekréty dvorskej kancelárie upravujúce veci štátneho občianstva,
zák. čl. L/1879 o nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva a zák. čl. IV/1886 o naturalizácii hromadných repatriantov,
ustanovenie §§ 2 a 3 zákona zo dňa 9.apríla 1920, č. 236 Sb., ktorým sa doplňujú a menia doterajšie ustanovenia o nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva a domovského práva v Československej republike,
vyhláška ministra vnútra zo dňa 15. decembra 1926, č. 225 Sb., o preukaze o štátnom občianstve Československej republiky, v znení vyhlášky zo dňa 1. júla 1928, č. 108 Sb.,
zákon zo dňa 29. mája 1947, č. 102 Sb., o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva sobášom.
Tento zákon sa nedotýka zákona zo dňa 29. apríla 1930, č. 60 Sb., ktorým sa vykonáva dohovor zo dňa 16. júla 1928 medzi Československom a Spojenými štátmi severoamerickými o naturalizácii, zákona zo dňa 12. apríla 1946, č. 74 Sb., o udelení štátneho občianstva krajanom vracajúcim sa do vlasti, zákona zo dňa 13. septembra 1946, č. 179 Sb., o udelení štátneho občianstva krajanom z Maďarska, a zákona zo dňa 28. apríla 1948, č. 107 Sb., ktorým sa predlžuje lehota na podanie žiadosti o udelenie štátneho občianstva krajanom vracajúcim sa do vlasti.
§ 11. - Zrušený od 1. 1. 1969.
§ 12.#
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. októbra 1949; vykoná ho minister vnútra po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Čl. II#
Občianky, ktoré uzavreli manželstvo s cudzincom predo dňom účinnosti tohto zákona, môžu podať žiadosť o ponechanie štátneho občianstva, a to najneskoršie do šesť mesiacov po uzavretí manželstva. Takéto žiadosti a ostatné nevybavené žiadosti o ponechanie československého štátneho občianstva sa vybavia ešte podľa § 5 zákona č. 194/1949 Zb. s účinkami tam určenými.
Čl. III#
Osoby maďarskej národnosti, ktoré stratili československé štátne občianstvo podľa dekrétu č. 33/1945 Zb. a majú v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, bydlisko na území Československej republiky, stávajú sa československými štátnymi občanmi, pokiaľ československé štátne občianstvo nenadobudli už skôr a nie sú príslušníkmi iného štátu.
Československými štátnymi občanmi sa stávajú zároveň manželky a maloleté deti osôb uvedených v odseku 1, pokiaľ sa nimi už nestali podľa uvedeného odseku, ak majú bydlisko na území Československej republiky a nie sú príslušníkmi iného štátu.