Zákon o Štátnom súde.

Pre celé územie Československej republiky sa zriaďuje Štátny súd so sídlom v Prahe.

Štátny súd sa skladá z prezidenta a z potrebného počtu viceprezidentov, občianskych sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

Služobné miesto prezidenta Štátneho súdu sa systemizuje v I. stupnici funkčného služného, služobné miesta viceprezidentov sa systemizujú v II. stupnici funkčného služného.

Služobné miesta predsedov senátov sa systemizujú v III. stupnici funkčného služného, služobné miesta ostatných sudcov z povolania v IV. stupnici funkčného služného.

Počet služobných miest sudcov, uvedených v odsekoch 1 a 2, určí a systemizáciu služobných miest ostatných zamestnancov Štátneho súdu schvaľuje vláda, a to v obidvoch prípadoch na návrh ministra spravodlivosti.

Minister spravodlivosti môže na návrh prezidenta Štátneho súdu prechodne prideliť ku službe na Štátny súd sudcov v VI. alebo vyššej stupnici funkčného služného. Proti vôli prideleného sudcu smie pridelenie trvať najviacej jeden rok.

Sudcov z ľudu vymenúva vláda na návrh krajských národných výborov na obdobie jedného roku. Sudcov z ľudu z vojenských osôb v činnej službe (§ 21, ods. 2 a 3) vymenúva vláda z osôb navrhnutých ministrom národnej obrany. Po uplynutí jednoročného obdobia možno tie isté osoby znovu vymenovať.

Na úrad sudcu z ľudu možno povolať len toho, kto je zapísaný do stálych voličských zoznamov, prekročil tridsaťpäť, avšak nie šesťdesiat rokov. Sudcom z ľudu na Najvyššom súde (§ 23, ods. 2) môže byť len osoba znalá práva.

Za sudcov z ľudu nech sa nepovolávajú prezident republiky, členovia zákonodárnych zborov, vlády a Zboru povereníkov, sudcovia z povolania, konceptní úradníci úradu verejnej obžaloby, obhajcovia vo veciach trestných a duchovní.

Prijať a zastávať úrad sudcu z ľudu je občianskou povinnosťou. Odmietnuť úrad sudcu z ľudu alebo vzdať sa ho možno iba z dôležitých dôvodov; rozhoduje o tom minister spravodlivosti, a ak ide o vojenskú osobu, minister národnej obrany.

Sudcom z ľudu prislúcha náhrada, ktorú určí vláda nariadením.

Sudca z ľudu sľúbi do rúk prezidenta Štátneho súdu prísahou, že bude zachovávať zákony a nariadenia, vykladať ich v duchu ústavy i zásad ľudovodemokratického zriadenia a rozhodovať nestranne. Sudcovia z ľudu činní na Najvyššom súde (§ 23, ods. 2) zložia prísahu do rúk prvého prezidenta Najvyššieho súdu.

Prezident Štátneho súdu vedie Štátny súd, dozerá na jeho činnosť a je vo veciach súdnej správy služobným predstaveným všetkých zamestnancov činných u Štátneho súdu.

Ak bráni prezidentovi Štátneho súdu vo výkone pôsobnosti nejaká prekážka, vykonáva jeho pôsobnosť viceprezident Štátneho súdu v služobnom poradí najstarší.

Účtovnú službu pre Štátny súd vykonáva učtáreň Ministerstva spravodlivosti. Pre zvyšok kalendárneho roku 1948 robí tak učtáreň zemského súdu.

V správnych veciach Štátneho súdu rozhoduje v inštančnom poradí minister spravodlivosti.

Dozor nad správou Štátneho súdu vykonáva minister spravodlivosti.

Na úkony verejnej obžaloby, ustanovené trestným poriadkom a predpismi ho meniacimi a doplňujúcimi, sa zriaďuje pri Štátnom súde Štátna prokuratúra.

Členovia Štátnej prokuratúry sú štátny prokurátor a štátni viceprokurátori.

Služobné miesto štátneho prokurátora sa systemizuje v II. stupnici funkčného služného, služobné miesta štátnych viceprokurátorov v III. stupnici funkčného služného.

Počet služobných miest štátnych viceprokurátorov určí vláda na návrh ministra spravodlivosti.

Minister spravodlivosti môže na návrh štátneho prokurátora prechodne prideliť k službe na Štátnu prokuratúru konceptných pragmatikálnych úradníkov štátnych zastupiteľstiev a sudcov. Proti vôli prideleného sudcu smie pridelenie trvať najviacej jeden rok.

Štátny prokurátor vedie Štátnu prokuratúru, dozerá na jej činnosť, prikazuje pracovné úlohy jednotlivým jej členom a je služobným predstaveným všetkých zamestnancov činných na Štátnej prokuratúre; je podriadený priamo ministrovi spravodlivosti.

Ak bráni štátnemu prokurátorovi vo výkone pôsobnosti nejaká prekážka, vykonáva jeho pôsobnosť štátny viceprokurátor v služobnom poradí najstarší.

Kancelárske a zriadenecké práce na Štátnej prokuratúre vykonávajú zamestnanci Štátneho súdu príslušnej kategórie.

Služobné príjmy zamestnancov Štátnej prokuratúry vymeriava a poukazuje Štátny súd; vypláca ich učtáreň Ministerstva spravodlivosti.

Senáty Štátneho súdu sú päťčlenné. Predseda a dvaja členovia sú sudcovia z povolania, dvaja členovia sú sudcovia z ľudu. Sudcovia z ľudu sa však okrem hlavného pojednávania zúčastňujú na rozhodovaní, len kde to zákon výslovne ustanovuje.

Ak podlieha obvinený alebo niektorý z obvinených ináč vojenskej súdnej právomoci, je jedným členom senátu vojenský sudca, ak nie je vojenským sudcom už predseda. Jedným sudcom z ľudu musí byť príslušník toho ozbrojeného sboru, ku ktorému patrí obvinený; ak patria spoluobvinení k rôznym ozbrojeným sborom, povolajú sa sudcovia z ľudu tak, aby každý sbor bol pokiaľ možno zastúpený.

Senáty a radu Štátneho súdu zostaví prezident Štátneho súdu začiatkom kalendárneho roku na celý tento rok.

Prezident Štátneho súdu je oprávnený predsedať ktorémukoľvek zasadnutiu senátu, pokiaľ vo veci, o ktorú ide, nie je vylúčený.

Najvyšší súd vykonáva súdnu moc vo veciach, v ktorých v prvej stolici rozhodoval Štátny súd, v päťčlenných senátoch. Ak podlieha obvinený alebo niektorý z obvinených ináč vojenskej súdnej právomoci, musia byť dvaja členovia týchto senátov vojenskými sudcami činnými na Najvyššom vojenskom súde.

Ak rozhoduje Najvyšší súd o opravnom prostriedku (mimoriadnom opravnom prostriedku) proti rozhodnutiu, na ktorom sa zúčastnili sudcovia z ľudu, súdi v senátoch rozšírených o dvoch sudcov z ľudu.

Senáty, uvedené v odsekoch 1 a 2, zostavuje začiatkom každého roku prvý prezident Najvyššieho súdu po dohode s prezidentom Najvyššieho vojenského súdu.

Zrušujú sa všetky predpisy, odporujúce tomuto zákonu, najmä zákon č. 68/1935 Sb. Ustanovenie § 128 zákona č. 131/1936 Sb. zostáva nedotknuté.

V § 212 tr. ř. sa pripojuje ďalšia veta: „Ak je toho názoru, že je príslušný Štátny súd, vysloví len nepríslušnosť súdu, na ktorom bol podaný obžalobný spis, a uvedie tento dôvod.“

Ustanovenie § 56, ods. 1 zák. zo dňa 11. marca 1931, č. 48 Sb., o trestnom súdnictve nad mládežou, sa mení a znie: „Príslušnosť Štátneho súdu sa vzťahuje i na osoby mladistvé; v konaní proti nim pred Štátnym súdom použijú sa ustanovenia §§ 37 až 39, § 40, ods. 2 až 5, § 44, ods. 1 a 2, § 45 a § 47, ods. 5.“

Tento zákon nadobúda účinnosť ôsmym dňom po vyhlásení; vykonajú ho ministri spravodlivosti, vnútra a národnej obrany v dohode so zúčastnenými členmi vlády.