§ 1.#
Úlohou lekára je poskytovať svedomite účelnú a hodnotnú zdravotnú starostlivosť s osobitným zameraním na starostlivosť ochrannú, dbať o sústavné zvyšovanie zdravotnej úrovne a zdravotného uvedomenia ľudu, prispievať na zlepšenie práce ostatných zdravotníckych pracovníkov a odborne viesť ich činnosť; túto úlohu plní predovšetkým odbornou prácou vo výkonných zariadeniach verejnej zdravotnej starostlivosti alebo účasťou na jej organizovaní, vedení a kontrole.
§ 2.#
Lekárske povolanie môže vykonávať československý občan, ktorý je bezúhonný, telesne a duševne spôsobilý a podrobil sa s úspechom záverečným skúškam na lekárskej fakulte v Československej republike a složil lekársky sľub.
§ 3.#
Ministerstvo zdravotníctva môže povoliť výkon lekárskeho povolania cudzincovi alebo tomu, kto nadobudol odbornú spôsobilosť na vysokej škole v cudzine, ak sú podľa svojho vzdelania a praktickej činnosti spôsobilí na výkon tohto povolania. Ministerstvo zdravotníctva môže toto povolenie viazať na úspešný výkon skúšky.
§ 4.#
Aby lekári mohli dobre plniť úlohy im uložené, najmä, aby sa zabezpečilo, že úroveň ich odbornej práce zodpovie súčasnému stavu vedy, zúčastnia sa na školení a výcviku, poprípade na výcviku potrebnom pre získanie osobitnej spôsobilosti v určitom odbore. Na úspešný výsledok tohto školenia alebo výcviku možno viazať ďalší výkon lekárskeho povolania vôbec alebo v určitom odbore. Školenie a výcvik lekárov vedie Ministerstvo zdravotníctva po dohode so zúčastnenými ministerstvami.
§ 5.#
Ministerstvo zdravotníctva vedie rozmiesťovanie lekárov podľa jednotného hospodárskeho plánu tak, aby sa zabezpečila predovšetkým zdravotná starostlivosť v rámci národného poistenia, zvlášť však zdravotná starostlivosť o pracujúcich na závodoch.
Pôsobisko lekárov určujú krajské národné výbory podľa smerníc Ministerstva zdravotníctva; ak ide o premiestenie lekára na pôsobisko v inom kraji, alebo ak to vyžaduje iný dôležitý všeobecný zdravotný záujem, určuje pôsobisko Ministerstvo zdravotníctva.
[Red. poznámka:
Podľa prílohy A bodu 9 predpisu č. 122/1951 Zb. sa prenáša pôsobnosť v § 5 ods. 2 tohto zákona z ústredného úradu na okresné národné výbory v predmete pôsobnosti „Premiestňovanie lekárov a dentistov na pôsobište v inom kraji, ak sa zúčastnené krajské národné výbory na premiestnení dohodnú."]
§ 6.#
Krajský národný výbor, poprípade Ministerstvo zdravotníctva uloží lekárovi pri určení pôsobiska alebo kedykoľvek pozdejšie určitý pracovný záväzok v odbore verejnej zdravotnej starostlivosti, a ak to vyžaduje dôležitý všeobecný zdravotný záujem, aj osobitné úlohy na čas mimoriadnej potreby.
§ 7.#
Krajský národný výbor zakáže výkon povolania lekárovi, ktorý nesplňuje podmienky výkonu svojho povolania. Rovnaké opatrenie môže urobiť krajský národný výbor u lekára, ktorý neplní povinnosti uložené mu zákonom o zdravotníckych povolaniach alebo predpismi vydanými podľa neho.
§ 8.#
O náhradách za výdavky, ktoré vzniknú lekárovi prevzatím a plnením povinností uložených mu podľa zákona o zdravotníckych povolaniach a predpisov vydaných podľa neho, platia predpisy o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, poprípade predpisy o náhradách výdavkov účastníkom školenia.
§ 9.#
Ustanovenia §§ 5 až 8 sa nevzťahujú na lekárov brannej moci. Pre lekárov Sboru národnej bezpečnosti a Sboru väzenskej stráže platia tieto ustanovenia, len pokiaľ ide o výkon ich povolania mimo tohto ich služobného (pracovného) pomeru; pri určovaní pôsobiska a pri ukladaní pracovných záväzkov a mimoriadnych úloh sa týmto lekárom umožní nerušené plnenie povinností plynúcich z ich služobného (pracovného) pomeru.
§ 10.#
Bližšiu úpravu výkonu lekárskeho povolania, s výnimkou lekárov brannej moci, Sboru národnej bezpečnosti a Sboru väzenskej stráže, vykoná Ministerstvo zdravotníctva po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a po súčinnosti s jednotnou odborovou organizáciou vyhláškami v úradnom liste. Pritom vydá najmä podrobnejšie predpisy
o úlohách lekárov,
o podmienkach pre povolenie výkonu lekárskeho povolania cudzincovi alebo tomu, kto nadobudol odbornú spôsobilosť v cudzine,
o školení a výcviku lekárov,
o náhrade za výdavky uvedené v § 8.
Bližšiu úpravu výkonu povolania lekárov Sboru národnej bezpečnosti a Sboru väzenskej stráže vykonajú všeobecnými právnymi predpismi ministerstvá národnej bezpečnosti a spravodlivosti po dohode s Ministerstvom zdravotníctva.
§ 11.#
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951; vykonajú ho ministri zdravotníctva, národnej obrany, národnej bezpečnosti a spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.