Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve

Pracujúci z miest a vidieka, ktorí majú platné poľovné lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenia na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva.

Činnosť poľovníckeho združenia a práva a povinnosti jeho členov sa riadia stanovami, ktorých vzor je uvedený v prílohe č. 1 tejto vyhlášky.

Štátne organizácie a poľovnícke združenia, ktoré vykonávajú v poľovnom revíre právo poľovníctva (v ďalšom „užívateľ poľovného revíru“), sú povinné spravovať poľovný revír so starostlivosťou socialistického hospodára a ustanoviť na to kvalifikovaného poľovníckeho hospodára. Ak okresný národný výbor neschváli ustanoveného poľovníckeho hospodára, prípadne ak sa vzdá poľovnícky hospodár funkcie, je užívateľ poľovného revíru povinný navrhnúť do 30 dní okresnému národnému výboru na schválenie nového poľovníckeho hospodára.

Poľovníckemu hospodárovi prislúcha najmä pripravovať plán poľovníckeho hospodárenia a lovu a dbať na jeho dodržiavanie, ďalej dozerať, aby sa právo poľovníctva vykonávalo podľa zásad riadneho poľovníckeho hospodárenia a bolo v súlade s predpismi o poľovníctve.

Poľovnícky hospodár vykonáva aj potrebné opatrenia na záchranu úžitkovej zveri, najmä hniezdiacich jarabíc a bažantov. Za týmto účelom sú užívatelia poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír povinní oznámiť poľovníckemu hospodárovi tohto poľovného revíru aspoň 3 dni vopred začiatok kosby sena a krmovín.

Za poľovníckeho hospodára môže byť ustanovený československý občan, ktorý má platný poľovný lístok, preukáže, že už najmenej päť rokov, i keď nie po sebe idúcich, mal poľovný lístok, je občiansky bezúhonný a zloží skúšku pre poľovníckych hospodárov.

Skúšku pre poľovníckych hospodárov (ďalej len „skúšku“) nemusia skladať absolventi odborných lesníckych škôl najmenej na úrovni lesníckych majstrovských škôl (bývalé hájnické školy) a ďalej tí, ktorí preukážu, že zložili vyššiu odbornú poľovnícku skúšku, skúšku pre poľovníkov z povolania alebo skúšku pre odborných lesných hospodárov, ustanovovaciu skúšku alebo štátnu skúšku lesnícku.

Skúška sa koná každoročne na okresnom národnom výbore pred skúšobnou komisiou vymenovanou týmto národným výborom. Členom skúšobnej komisie (jeho náhradníkom), s výnimkou skúšobného komisára pre politickú výchovu, môže byť len ten, kto preukáže, že zložil vyššiu odbornú poľovnícku skúšku alebo skúšku pre poľovníkov z povolania alebo vykonal skúšku pre odborných lesných hospodárov (ustanovovaciu skúšku, štátnu skúšku lesnícku) alebo absolvoval odbornú lesnícku školu najmenej na úrovni lesníckej majstrovskej školy. Za skúšobných komisárov pre skupiny skúšobných predmetov obsahujúce poľovnícku zoológiu a biológiu, poľovnícke psiarstvo a predpisy o poľovníctve, zbraniach a strelive a ochrane prírody možno vymenovať i skúsených poľovníkov, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie prírodovedecké, ekonomické, právnické, veterinárne alebo poľnohospodárske.

Žiadosť o pripustenie na skúšku sa podáva na okresnom národnom výbore príslušnom podľa trvalého pobytu žiadateľa, najneskoršie do konca decembra predchádzajúceho roku, v ktorom sa skúška koná. Žiadateľ musí preukázať, že spĺňa podmienky určené v § 2 ods. 4. K žiadosti pripojí krátky životopis. O pripustení na skúšku rozhoduje okresný národný výbor; o rozhodnutí upovedomí žiadateľa.

Skúšobný poriadok pre skúšky pre poľovníckych hospodárov je uvedený v prílohe č. 2 tejto vyhlášky.

Na zabezpečenie riadnej ochrany poľovníctva je užívateľ poľovného revíru povinný ustanoviť poľovnícku stráž pre každých i započatých jeho 500 ha.

Ako poľovnícka stráž môže byť ustanovený len československý občan, ktorý má platný poľovný lístok a preukázal znalosť povinností a práv poľovníckej stráže, vyplývajúcich zo zákona o poľovníctve.

Užívateľ poľovného revíru, ktorý chce ustanoviť poľovnícku stráž, požiada okresný národný výbor, aby ustanovenie schválil a vzal navrhnutú osobu do sľubu. Príslušný je okresný národný výbor, v obvode ktorého je poľovný revír, pre ktorý sa má poľovnícka stráž ustanoviť.

Poľovnícka stráž skladá sľub tohto znenia:

O schválení ustanovenia poľovníckej stráže a vzatí do sľubu vydá okresný národný výbor osvedčenie. V osvedčení sa musí vyznačiť poľovný revír, pre ktorý bola poľovnícka stráž ustanovená. Pri výkone svojej činnosti musí mať poľovnícka stráž osvedčenie pri sebe a na požiadanie sa ním preukázať.

Okresný národný výbor vedie zoznam poľovníckych stráží, v ktorom sa vyznačí meno a priezvisko, povolanie a bydlisko poľovníckej stráže, poľovný revír, pre ktorý bola poľovnícka stráž ustanovená, dátum vzatia do sľubu a užívateľ poľovného revíru.

Poľovnícka stráž je povinná nosiť pri výkone svojej činnosti viditeľne na ľavej strane pŕs služobný odznak so štátnym znakom.

Služobný odznak je vyrobený z bieleho kovu a má tvar elipsy; uprostred elipsy je štátny znak, ktorého výška je 5 cm a šírka 3,7 cm. V hornej časti obvodového pásu je nápis „Poľovnícka stráž“.

Služobný odznak vydá poľovníckej stráži okresný národný výbor; obstarávacie náklady uhradzuje užívateľ poľovného revíru, pre ktorý bola poľovnícka stráž ustanovená.

Ak prestala poľovnícka stráž vykonávať ochrannú službu, je povinná neodkladne odovzdať osvedčenie a služobný odznak okresnému národnému výboru. Užívateľ poľovného revíru je preto povinný oznámiť okresnému národnému výboru, keď poľovnícka stráž prestane vykonávať ochrannú službu v určenom poľovnom revíri.

Užívateľ poľovného revíru môže požiadať okresný národný výbor, aby vyhlásil časť tohto poľovného revíru za uznanú bažantnicu.

Uznanú bažantnicu možno zriadiť len v častiach poľovného revíru, kde sú vhodné podmienky pre chov bažantov, najmä vhodné zloženie porastov a voda; pritom výmera lesných poľovných pozemkov alebo remíz musí byť aspoň 25 ha.

V žiadosti o uznanie bažantnice uvedie užívateľ poľovného revíru miesto a bližšie označenie poľovných pozemkov, na ktorých sa má zriadiť uznaná bažantnica, akú má mať výmeru, ako aj dôvody na jej zriadenie.

Na zabezpečenie podmienok pre zriadenie uznanej bažantnice vykoná okresný národný výbor potrebné miestne vyšetrenie za účasti užívateľa poľovného revíru, poľovníckeho hospodára, zástupcu okresného výboru Československého poľovníckeho sväzu a správcu lesa alebo remíz, ktorému sa musí dať pred rozhodnutím o uznaní bažantnice možnosť vyjadriť sa k zamýšľanému opatreniu z hľadiska lesného hospodárstva.

V rozhodnutí o uznaní bažantnice určí okresný národný výbor obvod bažantnice, jej výmeru a podmienky, za ktorých sa bažantnica uznáva.

Ak susedí uznávaná bažantnica s cudzími poľovnými pozemkami, môže okresný národný výbor zaokrúhliť poľovný revír v záujme takejto bažantnice, prípadne k poľovnému revíru pričleniť tieto pozemky v rozsahu nutnom pre zabezpečenie úspešného chovu bažantov.

Ak sa zriadila uznaná bažantnica z dôvodov všeobecného záujmu a ak to bude nevyhnutne potrebné na jej obhospodarovanie, obmedzí, prípadne si Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vyhradí výkon práva poľovníctva (§ 18 ods. 1 zákona) na poľovných pozemkoch susediacich s bažantnicou.

Lesný hospodársky plán pre les (remízku), v ktorom je zriadená uznaná bažantnica, je nutné v súlade s predpismi o hospodárskej úprave lesov*) upraviť tak, aby bol umožnený intenzívny chov bažantov. Ťažba dreva sa musí vykonať vždy najneskoršie do konca februára a drevo treba odviesť vždy do konca marca.

Užívatelia poľovných pozemkov susediacich s uznanou bažantnicou sú povinní oznámiť aspoň 3 dni vopred začiatok kosby sena a krmovín užívateľovi poľovného revíru, v ktorom bola bažantnica zriadená. Poľovnícky hospodár urobí opatrenia potrebné na záchranu hniezd bažantov.

Užívateľ poľovného revíru je povinný

Obvod uznanej bažantnice sa označí na vhodných miestach tabuľkami. V čase hniezdenia, t. j. od 1. apríla do 30. júna, je vstup do bažantnice, s výnimkou ciest, zakázaný; zákaz sa nevzťahuje na osoby zamestnané v bažantnici, osoby vykonávajúce dozor nad obhospodarovaním bažantnice, ako aj na užívateľov pozemkov, ležiacich v obvode bažantnice.

Evidenciu uznaných bažantníc vedie okresný národný výbor.

Pri uznávaní samostatných bažantníc (§ 8 zákona) platia obdobne ustanovenia o uznaných bažantniciach.

Bažantnice (včítane pripojených poľovných pozemkov), ktorých zriadenie povolil okresný národný výbor podľa doterajších predpisov, zostávajú zachované (§ 42 zákona).

Doterajšie bažantnice obhospodarované štátnymi organizáciami sa považujú za uznané, ak sú súčasťou poľovného revíru, ktorý tejto organizácii bude uznaný podľa § 6 zákona. Ostatné doterajšie bažantnice obhospodarované štátnymi organizáciami sa pokladajú v ich doterajšom rozsahu za samostatné bažantnice (§ 8 zákona).

Doterajšie bažantnice neobhospodarované štátnymi organizáciami zostávajú zachované ako uznané bažantnice; pokiaľ takáto bažantnica neleží celá v novovytváranom poľovnom revíri, pričlení ju okresný národný výbor k tomu poľovnému revíru, v ktorom leží jej väčšia časť.

Poľovný lístok oprávňuje držať a nosiť zbrane v ňom uvedené. Vzor poľovného lístku je uvedený v prílohe č. 3 tejto vyhlášky.

Poľovné lístky sa vydávajú

Žiadosť o vydanie poľovného lístka sa podáva na predpísanom tlačive. Žiadateľ musí pripojiť k žiadosti tieto doklady:

Preukazy podľa odseku 1 písm. a), b) a d) nie je potrebné pripájať k žiadostiam o vydanie poľovných lístkov pre cudzincov.

Ak ide o vydanie poľovného lístka s dobou platnosti na tri kalendárne roky, musí žiadateľ predložiť doklady podľa odseku 1 písm. b) a e), platné na dobu, na ktorú sa má poľovný lístok vydať; u poľovníkov a lesníkov z povolania postačí, ak predložia tieto doklady platné na dobu jedného roka.

Poľovný lístok vydaný poslucháčom odborných škôl, na ktorých sa vychovávajú poľovníci z povolania, oprávňuje týchto poslucháčov, pokiaľ sú mladší ako 18 rokov, vykonávať právo poľovníctva len v sprievode poľovníkov z povolania alebo učiteľov poľovníctva na takýchto školách.

Platnosť poľovného lístka sa predlžuje, ak bola podaná žiadosť o jeho predĺženie pred uplynutím roka, do konečného vybavenia žiadosti, najdlhšie však do 31. marca budúceho roka.

Poľovný lístok musí sa odoprieť osobám:

Poľovný lístok možno odoprieť najmä osobám:

Okresný národný výbor odoberie poľovný lístok, ak dodatočne zistí takú okolnosť, pre ktorú by sa vydanie poľovného lístka muselo odoprieť podľa § 25, alebo ak vznikne takáto okolnosť po jeho vydaní.

Okresný národný výbor odoberie poľovný lístok na dobu najmenej päť rokov poľovníckemu hospodárovi, ak opätovne alebo hrubo porušuje ustanovenia predpisov o poľovníctve.

Skúšky z poľovníctva uchádzačov o prvý poľovný lístok sa konajú na okresnom výbore Československého poľovníckeho sväzu podľa skúšobného poriadku, ktorý je uvedený v prílohe č. 4 tejto vyhlášky.

Členovia poľovníckych združení a poľovní hostia musia mať pri sebe pri výkone práva poľovníctva okrem poľovného lístka i povolenku na poľovačku. Pri spoločných poľovačkách stačí jedna povolenka pre všetkých účastníkov poľovačky. Povolenku na poľovačku vydáva na predpísanom tlačive užívateľ poľovného revíru. Povolenku na poľovačku podpisuje orgán, oprávnený zastupovať užívateľa poľovného revíru a poľovnícky hospodár.

Povolenky na poľovačku pižmovej ondatry v objektoch štátneho rybárstva vydávajú užívatelia poľovných revírov predovšetkým pracovníkom národných podnikov štátneho rybárstva.

Škodu, ktorú spôsobil na včelstvách a domácom zvieratstve medveď, uhradzuje štát.

Poškodený musí číselne vyjadrenú požiadavku na náhradu škody do troch dní odo dňa, keď škoda vznikla, uplatniť na miestnom národnom výbore, v obvode ktorého bola škoda spôsobená, inak stráca nárok na jej náhradu.

Miestny národný výbor, u ktorého sa požiadavka na náhradu škody uplatnila, prešetrí ju a zašle so svojím vyjadrením okresnému národnému výboru.

Okresný národný výbor po prerokovaní s Československým poľovníckym sväzom rozhodne o primeranej náhrade škody; náhradu neprizná, ak poškodený nepreukáže, že ku škode došlo bez jeho zavinenia.

Socialistické organizácie, ktoré majú v správe alebo užívaní poľovné pozemky, oznámia do 30 dní odo dňa účinnosti zákona príslušnému okresnému národnému výboru výmery, prípadne ďalšie údaje týkajúce sa týchto pozemkov.

Oznámenie vyhotoví socialistická organizácia podľa určeného vzoru a priloží k nemu tieto doklady:

Socialistická organizácia súčasne navrhne, aby okresný národný výbor jej poľovné pozemky, pokiaľ majú výmeru aspoň 500 ha a sú súvislé, uznal za poľovný revír, prípadne aby okresný národný výbor jej poľovné pozemky, ktoré nedosahujú výmeru 500 ha, pričlenil k inému poľovnému revíru alebo ich zlúčil so susednými poľovnými pozemkami v správe alebo užívaní inej socialistickej organizácie a uznal ich za poľovný revír.

Okresný národný výbor zašle oznámenie so všetkými prílohami okresnému výboru Československého poľovníckeho sväzu, ktorý ho posúdi z hľadiska zásad riadneho poľovníckeho hospodárenia a so svojím písomným vyjadrením, prípadne návrhom ho vráti okresnému národnému výboru.

Okresný národný výbor rozhodne o uznaní poľovného revíru (zverníka, samostatnej bažantnice) po uvážení stanoviska okresného výboru Československého poľovníckeho sväzu a po prerokovaní jeho prípadného návrhu. V rozhodnutí o uznaní uvedie okresný národný výbor hranice poľovného revíru (zverníka, samostatnej bažantnice), jeho výmeru a ktorej organizácii v ňom prináleží právo poľovníctva (§ 11 zákona).

Okresný národný výbor zašle rozhodnutie socialistickej organizácii, ktorá oznámenie podala, ostatným organizáciám, ktorých sa rozhodnutie týka, a okresnému výboru Československého poľovníckeho sväzu.

Likvidáciu zaniknutých poľovníckych spoločností a zaniknutých poľovných spoločenstiev vykonáva Československý poľovnícky sväz.

Československý poľovnícky sväz, ktorý vykonáva likvidáciu, je povinný najmä:

Z prípadných likvidačných prebytkov sa vrátia členom spoločnosti jedine celé, prípadne zostatkové členské podiely. Inak likvidačné prebytky pripadnú Československému poľovníckemu sväzu za účelom zveľaďovania poľovníctva; Československému poľovníckemu sväzu pripadnú i likvidačné prebytky poľovných spoločenstiev.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marcom 1962.