Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o opatreniach hospodárskej mobilizácie

Opatrenia hospodárskej mobilizácie sa vykonávajú s cieľom pripraviť fungovanie hospodárstva na zabezpečenie nevyhnutných potrieb ozbrojených síl a obyvateľstva pri brannej pohotovosti štátu. Pripravujú sa tak, aby boli využiteľné aj v iných krízových situáciách, ktorými sa rozumejú živelná pohroma, ekologická katastrofa, veľká priemyselná havária a prípadne ďalšie mimoriadne situácie veľkého rozsahu.

Systém hospodárskej mobilizácie je súhrn opatrení vykonávaných v súlade s týmto nariadením v orgánoch štátnej správy, samosprávy a u právnických osôb, včítane právnických osôb zriadených zákonom (ďalej len „subjekty hospodárskej mobilizácie“).

Za realizáciu opatrení hospodárskej mobilizácie zodpovedá subjekt hospodárskej mobilizácie.

Okruhy subjektov hospodárskej mobilizácie ustanoví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh predsedu Rady obrany štátu.

Skutočnosť podľa odseku 2 oznamuje vybraným subjektom hospodárskej mobilizácie predseda Rady obrany štátu.

Do 60 dní odo dňa oznámenia výberu podľa § 2 spracujú subjekty hospodárskej mobilizácie plány opatrení a činností pre brannú pohotovosť štátu a krízové situácie (ďalej len „krízové plány“). Krízové plány nenahrádzajú zmluvné vzťahy podľa osobitných predpisov.

Krízový plán je účelovým dokumentom, v ktorom subjekty hospodárskej mobilizácie určujú opatrenia na riešenie krízových situácií. Krízový plán obsahuje najmä:

Krízový plán schvaľuje vedúci subjektu hospodárskej mobilizácie a súčasne ho predkladá Rade obrany štátu. Údaje z krízových plánov, ktoré majú vzťah na tvorbu a udržiavanie vybraných strategických zásob surovín, materiálov a výrobkov pre tlmenie výkyvov ich dodávok pri krízovej situácii alebo narušení fungovania trhu (ďalej len „federálne hmotné rezervy“) a zásob, vytvorených v mieri pre potreby hospodárskej mobilizácie (ďalej len „štátne mobilizačné rezervy“), sa zasielajú tiež Správe federálnych hmotných rezerv.

Výstavbou mobilizačnej infraštruktúry sa rozumie budovanie nových stavieb a zariadení včítane rekonštrukcií a rozširovania týchto stavieb a zariadení nevyhnutných pre zachovanie základných funkcií a ochrany česko-slovenskej ekonomiky a životných podmienok obyvateľstva pri variantoch možného ohrozenia. Týka sa najmä skladov, prepravných trás, dopravných stavieb, spojovacích zariadení a ďalších objektov určených na podklade zámerov Federálneho ministerstva obrany na prípravu štátneho územia.

Stavby v mobilizačnej infraštruktúre majú využitie nie len pri predpokladaných variantoch možného ohrozenia, ale aj v bežných podmienkach.

Rozsah výstavby podľa odsekov 1 a 2 a určenie priorít ako východisko financovania tejto výstavby určuje

Výstavba je financovaná z prostriedkov rozpočtu orgánu štátnej správy, ktorý stavbu zadal. Financovanie výstavby z rozpočtu federácie sa realizuje podľa osobitných predpisov.¹⁾

Využitie objektov pre krízové situácie musí byť upravené zmluvným vzťahom.

Ustanovenie odseku 5 sa vzťahuje aj na objekty dosiaľ obstarané z prostriedkov rozpočtového plánu.

Uchovaním výrobných schopností sa rozumie súhrn opatrení hospodárskej mobilizácie vo výrobe, ktoré vedú k udržaniu vybraných výrobných a iných zariadení v stave schopnom prevádzky pri určených subjektoch hospodárskej mobilizácie, tak, aby sa mohli ich produkciou uhrádzať vojnové straty a spotreba Česko-slovenskej armády.

Subjekty hospodárskej mobilizácie podľa odseku 1 určí Federálne ministerstvo obrany, ktoré zároveň v zmluve dohodne rozsah uchovania výrobných schopností.

Náklady subjektu hospodárskej mobilizácie spojené s uchovaním výrobných schopností podľa odseku 1 sa uhrádzajú z rozpočtu Federálneho ministerstva obrany.

Subjekty hospodárskej mobilizácie prehodnotia do konca roka 1992 na základe svojich krízových plánov po prerokovaní so Správou federálnych hmotných rezerv zásoby federálnych hmotných rezerv a štátnych mobilizačných rezerv vytvorené dosiaľ na zabezpečenie úloh hospodárskej mobilizácie podľa rozpočtového plánu.

Správu a evidenciu štátnych mobilizačných rezerv a skladov obstaraných z prostriedkov rozpočtového plánu zabezpečí Správa federálnych hmotných rezerv.

Osobitnými zásobami sa rozumejú zásoby vybraných druhov tovaru na zabezpečenie základných potrieb obyvateľstva, ozbrojených síl a zložiek pri predpokladaných variantoch možného ohrozenia.

Osobitné zásoby vybraných druhov tovaru s určením pre ozbrojené sily a zložky v pôsobnosti federácie sa uhrádzajú z ich rozpočtov.

Osobitné zásoby peňažných prostriedkov vytvára a spôsob ich rozmiestnenia a obhospodarovania určuje Štátna banka česko-slovenská.

Subjekty hospodárskej mobilizácie, ustanovené Federálnym ministerstvom hospodárstva v spolupráci s Federálnym ministerstvom obrany ako osobitne dôležité pre obranu štátu, zriaďujú útvar obrany.

Počet pracovníkov útvarov obrany navrhne subjekt hospodárskej mobilizácie a schvaľuje vecne príslušný federálny ústredný orgán. Ak takého orgánu niet, schvaľuje počet pracovníkov útvaru obrany Federálne ministerstvo hospodárstva po dohode s vecne príslušným ústredným orgánom Českej republiky alebo Slovenskej republiky. Náklady na činnosť týchto útvarov sa uhrádzajú z rozpočtov príslušných federálnych ústredných orgánov, a ak ich niet, z rozpočtu Federálneho ministerstva hospodárstva.

Ostatné subjekty hospodárskej mobilizácie môžu po dohode s Federálnym ministerstvom hospodárstva zriadiť útvar obrany; náklady na činnosť týchto útvarov uhrádza Federálne ministerstvo hospodárstva.

Pre hospodárenie so zásobami vytvorenými podľa rozpočtového plánu platia ustanovenia § 5, 6 a 7 tohto nariadenia.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.