Zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

Cieľom politiky zamestnanosti Slovenskej republiky je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu práce a produktívne využitie zdrojov pracovných síl pri slobodnom výbere zamestnania.

Na vykonávanie štátnej politiky zamestnanosti Slovenskej republiky sa vytvárajú a uplatňujú vhodné nástroje hospodárskej a sociálnej politiky, najmä

Sprostredkovanie vhodného zamestnania²⁾ pre uchádzača o zamestnanie³⁾ a záujemcu o zamestnanie vykonávajú príslušné štátne orgány práce. Pri sprostredkovaní zamestnania občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou úzko spolupracujú s organizáciami, ktoré sa špecializujú na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie zdravotne postihnutých občanov.

Záujemcom o zamestnanie je občan, ktorý je v pracovnom alebo obdobnom právnom vzťahu alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a má záujem o iné zamestnanie, aké doposiaľ vykonáva (ďalej len „záujemca“).

Uchádzač o zamestnanie a záujemca je povinný poskytovať príslušnému štátnemu orgánu práce na jeho vyzvanie potrebnú súčinnosť pri sprostredkovaní zamestnania a riadiť sa pritom jeho pokynmi.

Uchádzača o zamestnanie je príslušný štátny orgán práce povinný poučiť o jeho právach a povinnostiach.

Sprostredkovanie zamestnania, za ktoré sa vyberá od zamestnávateľov alebo od občanov, pre ktorých sa sprostredkúva zamestnanie, primeraná úhrada vyjadrujúca skutočné výdavky súvisiace so sprostredkovaním zamestnania (ďalej len „sprostredkovanie zamestnania za úhradu“), môže vykonávať právnická alebo fyzická osoba,⁴⁾ ak sprostredkovanie zamestnania za úhradu vykonáva za podmienok ustanovených v právnych predpisoch o zamestnanosti a na základe povolenia vydaného štátnym orgánom práce; v žiadosti o povolenie vykonávať sprostredkovanie zamestnania je potrebné uviesť miesto a rozsah sprostredkovateľskej činnosti, ako aj okruh osôb, na ktorý sa spro-stredkovateľská činnosť vzťahuje. V povolení môže byť určená aj primeraná úhrada vyberaná za sprostredkovanie zamestnania vyjadrujúca skutočné výdavky súvisiace s týmto sprostredkovaním.

Spoločensky účelné pracovné miesto na účely tohto zákona je každé

Verejnoprospešnou prácou na účely tohto zákona je zamestnanie po dobu najviac 9 mesiacov, ktoré vykonáva zamestnanec prijatý z evidencie uchádzačov o zamestnanie na pracovné miesto vytvorené zamestnávateľom na základe písomnej dohody s príslušným štátnym orgánom práce.

Podnety na vytváranie spoločensky účelných pracovných miest a organizovanie verejnoprospešných prác dávajú obce, štátne orgány práce, ďalšie právnické osoby a fyzické osoby.

Na spoločensky účelné pracovné miesta príslušný štátny orgán práce v spolupráci s príslušným orgánom Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky (ďalej len „fond“) môže poskytnúť

Na vytvorenie pracovného miesta na vykonávanie verejnoprospešnej práce môže príslušný štátny orgán práce v spolupráci s príslušným orgánom fondu poskytnúť príspevok na úhradu nákladov až do výšky mzdy alebo platu vyplatených občanovi za vykonanú verejnoprospešnú prácu, poistného na jeho zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie a príspevku do fondu.

Postup a podrobnejšie podmienky pri vytváraní spoločensky účelných pracovných miest a organizovaní verejnoprospešných prác, ako aj maximálnu výšku príspevku na úhradu nákladov určí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláškou.

Zrušený.

Poradenská činnosť na účely tohto zákona zahŕňa poradenstvo pre voľbu povolania a poradenstvo pre pracovné uplatnenie (ďalej len „poradenská činnosť“).

Poradenskú činnosť poskytujú bezplatne štátne orgány práce, ktoré môžu na jej poskytovanie zriadiť centrá, kluby, strediská a ďalšie zariadenia.

Obsah a podrobnejšie podmienky poskytovania poradenskej činnosti ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláškou.

Na vykonávanie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zriaďujú najmä štátne orgány práce uvedené v § 10 ods. 1 písm. b) a c) výcvikové strediská a ďalšie zariadenia.

Zrušený.

Kontrolnú činnosť zameranú na dodržiavanie právnych predpisov o zamestnanosti a pracovnoprávnych predpisov⁵⁾ vykonávajú príslušné štátne orgány práce. Tým nie je dotknutý výkon kontroly podľa osobitných predpisov.⁶⁾

Zamestnanci štátnych orgánov práce poverení vykonávaním kontroly sú oprávnení vstupovať do prevádzkových objektov a zariadení zamestnávateľov súvisiacich s ich činnosťou ako zamestnávateľov, požadovať od príslušných zamestnancov predloženie potrebných dokladov, predloženie úplných správ, informácií a vysvetlení v lehotách na to určených, ich účasť na prerokúvaní výsledkov kontroly a ďalšiu súčinnosť potrebnú na vytvorenie podmienok pre nerušené a rýchle vykonanie kontroly.

Ak zamestnanci štátnych orgánov práce, ktorí vykonávajú kontrolu, zistia porušenie právnych predpisov podľa odseku 1, sú oprávnení vyžadovať od zamestnancov zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatkov a predloženie správy o prijatých opatreniach v lehote na to určenej.

Zamestnancom zamestnávateľa, ktorí v určenej lehote nesplnia povinnosť, ktorá je im uložená podľa odsekov 2 a 3, môže zamestnanec štátneho orgánu práce, ktorý vykonáva kontrolu, uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 5 000 Sk, a to aj opakovane, ak nebola uložená povinnosť splnená ani v novourčenej lehote. Poriadkovú pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď k nesplneniu povinnosti došlo.

Štátny orgán práce je oprávnený uložiť zamestnávateľovi za zavinené porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov o zamestnanosti⁵⁾ pokutu až do výšky 100 000 Sk a pri opätovnom porušení povinností, za nedodržanie ktorých už pokuta bola uložená, pokutu až do výšky 500 000 Sk. Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa štátny orgán práce dozvedel o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď ich zamestnávateľ porušil. Za rovnakých podmienok je štátny orgán práce oprávnený uložiť pokutu subjektom uvedeným v § 2 ods. 5, ak sprostredkúvajú zamestnanie v rozpore so zákonom.

Pokutu podľa odseku 1 nie je možné uložiť, ak bola zamestnávateľovi za to isté porušenie pracovno-právnych predpisov alebo právnych predpisov o zamestnanosti⁵⁾ uložená už pokuta iným štátnym orgánom práce podľa tohto zákona alebo uložená už pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to platí aj pre uloženie pokuty za nedovolené sprostredkovanie zamestnania.

Pokuty sú príjmom fondu. To isté platí aj o ukladaní pokút podľa § 8 ods. 4.

Štátnymi orgánmi práce sú

Správa služieb zamestnanosti sa zriaďuje ako rozpočtová organizácia so sídlom v Bratislave na čele s generálnym riaditeľom, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky; je podriadená ministerstvu.

Územnými orgánmi práce sú okresné a obvodné úrady práce, ktoré poskytujú bezplatné verejné služby pre trh práce. Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť v súčinnosti s inými zúčastnenými orgánmi čo najlepšiu organizáciu trhu práce za účelom dosiahnutia a udržania plnej zamestnanosti a rozvoja využívania výrobných zdrojov.

Sídla a územné obvody okresných úradov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi okresných úradov;⁷⁾ sídlo a územný obvod Úradu práce hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy sú zhodné so sídlom a územným obvodom hlavného mesta Slovenskej republiky.⁸⁾ Sídlo a územný obvod Úradu práce mesta Košice sú zhodné so sídlom a územným obvodom mesta Košice.⁹⁾

Obvodné úrady práce sa zriaďujú pre územné obvody a v sídlach, ktoré sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi obvodných úradov.⁷⁾

Okresné úrady práce, Úrad práce hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Úrad práce mesta Košice sú riadené Správou služieb zamestnanosti; obvodné úrady práce sú riadené okresnými úradmi práce.

Na čele okresného úradu práce, Úradu práce hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Úradu práce mesta Košice je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ Správy služieb zamestnanosti;¹⁰⁾ na čele obvodného úradu práce je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ okresného úradu práce.¹⁰⁾

Na priblíženie poskytovania verejných služieb pri sprostredkovaní zamestnania občanom alebo z iného dôvodu môže ministerstvo zriadiť pobočku okresného úradu práce aj v obci, ktorá nie je sídlom okresného úradu práce; okresný úrad práce môže zriadiť stále alebo dočasné pracovisko obvodného úradu práce v obci, ktorá nie je sídlom obvodného úradu práce.

K zriadeniu pobočky okresného úradu práce a pracoviska obvodného úradu práce sa vyjadruje obecné zastupiteľstvo tej obce, v ktorej budú mať príslušné pobočky a pracoviská sídlo.

Ministerstvo sa podieľa na tvorbe štátnej politiky zamestnanosti, je zodpovedné za tvorbu a realizáciu politiky trhu práce a kontroluje jej zabezpečovanie.

Správa služieb zamestnanosti zabezpečuje realizáciu cieľov a úloh politiky trhu práce na celom území Slovenskej republiky a pritom

Okresný úrad práce

Okresné úrady práce plnia ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu.

Obvodný úrad práce

Okresný úrad práce

Obvodný úrad práce

Obvodný úrad práce

Na zabezpečenie koordinovaného postupu pri realizácii politiky trhu práce Správa služieb zamestnanosti a okresné úrady práce zriaďujú poradné komisie. Zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov sú v týchto komisiách zastúpení v rovnakom počte.

Štátne orgány práce pri vykonávaní tohto zákona spolupracujú s príslušnými ústrednými orgánmi a orgánmi miestnej štátnej správy a samosprávy, peňažnými ústavmi, s príslušnými odborovými orgánmi a im na roveň postavenými príslušnými družstevnými orgánmi, združeniami zdravotne postihnutých občanov a ďalšími občianskymi združeniami a podľa povahy veci tiež s organizáciami zamestnávateľov a s ďalšími právnickými a fyzickými osobami.

Územný orgán práce môže vyžadovať súčinnosť aj od organizačných zložiek zamestnávateľov, ktoré majú sídlo v jeho územnom obvode.

Na rozhodovanie ministerstva, Správy služieb zamestnanosti, okresných a obvodných úradov práce podľa tohto zákona sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní s výnimkou rozhodovania podľa § 11 písm. ch), § 11a písm. h), § 12 ods. 1 písm. h), § 13 písm. e), § 14 ods. 1 písm. f) a § 14 ods. 2 písm. f).

Odchylne od všeobecných predpisov o správnom konaní sa miestna príslušnosť úradov práce vo veciach zamestnanosti určuje

Odvolanie proti rozhodnutiu o vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 13 písm. e) č. 1 nemá odkladný účinok.

Ak pracovnoprávne predpisy alebo právne predpisy sociálneho zabezpečenia dotýkajúce sa alebo súvisiace so zamestnávaním občanov hovoria o pôsobnosti národných výborov, rozumie sa tým príslušný úrad práce.

Pôsobnosť určenú týmto zákonom pre obvodné úrady práce vykonávajú do ich vzniku, najdlhšie do 31.12.1991, okresné úrady práce.

Okresné úrady práce zriadené podľa doterajších predpisov sa považujú za okresné úrady práce podľa tohto zákona.

Podmienky stravovania vrátane úhrady za stravu v zariadeniach pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zriadených štátnymi orgánmi práce ustanoví ministerstvo vyhláškou.

Zrušujú sa:

zákon Slovenskej národnej rady č. 444/1990 Zb. o zriadení úradov práce,

§ 29 a 31 zákona Slovenskej národnej rady č. 106/1988 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení,

nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 152/1970 Zb. o povinnostiach organizácií a občanov pri zabezpečovaní práce občanom.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti nadobudol účinnosť 20. marcom 1991.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti nadobudol účinnosť 13. májom 1992.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 488/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1992 Zb. nadobudol účinnosť 27. októb-rom 1992.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov nadobudol účinnosť 1. januárom 1993.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 30. októbrom 1993.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 319/1993 Z. z. o zmenách niektorých predpisov o zamestnanosti nadobudol účinnosť 1. januárom 1994.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov nadobudol účinnosť 1. januárom 1994.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 151/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 22. júnom 1994.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 189/1994 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zamestnanosti nadobudol účinnosť 1. augustom 1994.