Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce

Zákonník práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 153/1969 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 72/1982 Zb., zákona č. 111/1984 Zb., zákona č. 22/1985 Zb., zákona č. 52/1987 Zb., zákona č. 98/1987 Zb. a zákona č. 188/1988 Zb. (úplné znenie č. 52/1989 Zb.) sa mení a dopĺňa takto:

Preambula sa vypúšťa. V úvodnej vete zákona sa vypúšťajú slová „Vychádzajúc z týchto skutočností“.

Články I a II sa vypúšťajú.

Článok III znie:

V článku IV druhá veta a v článku IX prvá a posledná veta sa slová „Socialistické organizácie“ nahrádzajú slovom „Organizácie“.

Článok V znie:

V článku VI sa vypúšťajú slová „socialistickej“ a „a tým upevňovať a prehlbovať socialistickú pracovnú disciplínu“.

Článok X znie:

Kde sa v ustanoveniach Zákonníka práce uvádzajú slová „ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí republiky“, nahrádzajú sa slovami „ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky“, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, a slová „spoločenská kontrola“ sa nahrádzajú slovom „kontrola“.

V § 1 ods. 1 sa v prvej vete vypúšťa slovo „socialistickými“.

§ 2 ods. 1 znie:

V § 5 sa slová „členov združenia advokátov“ nahrádzajú slovami „pracovníkov dopravy určených osobitným predpisom“.

§ 7 sa vypúšťa.

Nadpis nad § 8 znie: „Organizácie“.

§ 8 ods. 1 znie:

V § 8 ods. 3 sa slovo „socialistického“ nahrádza slovami „slušnosti a občianskeho“.

V § 11 ods. 4, § 27 ods. 4, § 30 ods. 3, § 38 ods. 4 a 5, § 70 ods. 3, § 83 ods. 3, § 85b, § 94, § 97 ods. 5, § 107 ods. 2, § 110c, § 124 ods. 3 a 4, § 125 ods. 6, § 126 ods. 4, § 128 ods. 2, § 135 ods. 4 a 5, § 143 ods. 2, § 236 ods. 1, § 237 ods. 2, § 267 ods. 1 a 3 a § 275 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „po prerokovaní s Ústrednou radou odborov“.

§ 13 sa vypúšťa.

Nadpis nad § 18 „ÚČASŤ PRACOVNÍKOV NA ROZVOJI, RIADENÍ A KONTROLE ČINNOSTI ORGANIZÁCIE“ sa vypúšťa.

§ 18 znie:

§ 19 znie:

§ 20 znie:

§ 21 sa vypúšťa.

V § 22 ods. 1 sa slová „Revolučné odborové hnutie svojou činnosťou vedie pracujúcich v súlade s celospoločenskými záujmami k jednotnému uplatňovaniu a dodržiavaniu“ nahrádzajú slovami „Odborové orgány dbajú o dodržiavanie“ a za slová „pri práci“ sa vkladajú slová „a o zamestnanosti“.

§ 22 ods. 2 znie:

V § 22 ods. 3 prvá veta znie: „Príslušné odborové orgány vykonávajú v organizáciách kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, vnútorných mzdových predpisov a záväzkov kolektívnych zmlúv, z ktorých vznikajú nároky jednotlivým pracovníkom.“.

V § 22 ods. 4 sa slová „orgány Revolučného odborového hnutia“ nahrádzajú slovami „odborové orgány“.

§ 23 znie:

§ 23a sa vypúšťa.

V nadpise štvrtej hlavy v prvej časti sa vypúšťajú slová „A PRÁCA V PROSPECH SPOLOČNOSTI“.

V § 24 ods. 1 sa vypúšťajú slová „socialistickej“ a „v súlade so záujmami spoločnosti“.

V § 25 sa v odseku 1 slová „k výrobnému družstvu alebo jednotnému roľníckemu družstvu“ a v odseku 3 slová „k výrobnému družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu“ nahrádzajú slovami „k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah“.

V § 26 sa vypúšťajú odseky 1 a 3; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.

V § 27 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v kolektíve pracovníkov“ a slová „a zúčastňuje sa na rozvoji, riadení a kontrole jej činnosti“.

V § 27 ods. 3 a 4 sa slová „sa môže pracovný pomer založiť“ a slová „sa môže založiť pracovný pomer len“ nahrádzajú slovami „sa pracovný pomer zakladá“.

§ 27 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

V § 30 ods. 2 sa v tretej vete vypúšťajú slová „pracovného pomeru na určitú dobu, ktorý vznikol na základe rámcovej pracovnej zmluvy (§ 34), a“.

§ 34 sa vypúšťa.

V § 35 ods. 2 sa za slová „pracovným poriadkom“ vkladajú slová „platným v organizácii“. V odseku 3 sa vypúšťajú slová „aby mohol kontrolovať prijímanie nových pracovníkov a ich pracovné a mzdové zaradenie“.

V § 37 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „alebo právoplatného kárneho opatrenia“.

V § 37 ods. 2 písm. b), § 73 písm. d), § 115 ods. 4, § 170 ods. 3 a § 233 ods. 1 písm. d) sa slová „v socialistickom vlastníctve“ nahrádzajú slovom „organizácie“.

V § 38 ods. 2 tretia veta znie: „Vedúci pracovníci inej organizácie však nemôžu voči pracovníkovi robiť v mene vysielajúcej organizácie právne úkony.“.

§ 41 včítane nadpisu znie:

V § 45 ods. 1 sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Pri výpovedi podľa § 46 ods. 1 písm. a) až c) je výpovedná doba tri mesiace.“.

V § 46 ods. 1 písm. e) sa vypúšťa slovo „nevyhnutné“.

§ 46 ods. 1 písm. f) znie:

V § 46 ods. 2 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkou a ustanovenie písmena c) sa vypúšťa.

V § 46 ods. 4 druhá veta znie: „Ak je na výpoveď potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy, nepočíta sa do tejto lehoty doba odo dňa podania žiadosti o udelenie súhlasu do dňa, keď rozhodnutie orgánu štátnej správy nadobudlo právoplatnosť.“.

V § 47 ods. 1 sa slová „národným výborom“ nahrádzajú slovami „príslušným orgánom štátnej správy“.

V § 47 ods. 2 sa vypúšťajú slová „tehotnej pracovníčke, pracovníčke na materskej dovolenke (§ 157 ods. 1)“ a slová „z niektorého z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c)“ sa nahrádzajú slovami „z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. c)“.

V § 48 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to platí obdobne v prípade civilnej služby,¹⁶⁾“.

§ 50 znie:

§ 53 ods. 1 písm. b) znie:

V § 53 ods. 1 sa vypúšťa ustanovenie písmena c).

V § 53 ods. 2 sa vypúšťa tretia veta.

§ 59 včítane nadpisu znie:

V § 60 ods. 1 posledná veta znie: „Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce pracovníka, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce.“.

V § 60 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Iné informácie je organizácia oprávnená o pracovníkovi podávať iba s jeho súhlasom, pokiaľ právny predpis neustanovuje inak.“.

V § 60 ods. 4 sa slová „v rozhodcovskej komisii“ nahrádzajú slovami „na súde“.

§ 65 znie:

§ 66, 67 a § 70a sa vypúšťajú.

V § 70b ods. 5 sa slová „výrobného družstva alebo jednotného roľníckeho družstva“ nahrádzajú slovami „družstva, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah“.

§ 72 včítane nadpisu sa vypúšťa.

V § 73 sa v ustanovení písmena a) slová „súdružskej spolupráce“ nahrádzajú slovami „spolupráce s ostatnými pracovníkmi“ a v ustanovení písmena d) sa na konci pripájajú tieto slová: „a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami organizácie.“.

§ 74 ods. 1 písm. d) znie:

V § 74 ods. 1 sa vypúšťa ustanovenie písmena e) a doterajšie ustanovenia písmen f) až h) sa označujú písmenami e) až g).

§ 74 ods. 1 písm. g) a h) znejú:

V § 74 sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.

§ 75 až 81 včítane nadpisov sa vypúšťajú.

§ 82 ods. 1 znie:

V § 82 ods. 3 sa slová „je organizácia povinná vydať“ nahrádzajú slovami „môže organizácia vydať “.

§ 82 ods. 6 sa vypúšťa.

V § 83 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

V § 83 ods. 3 sa vypúšťajú slová „(ustanovený týždenný pracovný čas)“.

§ 83 ods. 4 znie:

§ 83 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:

V § 84 ods. 1, § 85 ods. 1 a 2 a § 85b v druhej vete sa slová „po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu“ nahrádzajú slovami „po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom“.

V § 84 v odseku 2 prvá veta znie: „Týždenný pracovný čas sa rozvrhuje tak, aby pri rovnomernom rozvrhnutí na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúceho na jednotlivé týždne nepresiahol tri hodiny a aby pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahol deväť a pol hodiny; priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.“ a druhá veta odseku 2 sa označuje ako odsek 3.

V § 85 ods. 1 prvej vete sa za slová „na jednotlivé týždne“ pripájajú v zátvorke slová „(§ 84 ods. 2)“ a za slová „ústredným orgánom“ sa vkladajú slová „prípadne podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa“.

V § 85 ods. 2 sa za slová „ústredným orgánom“ vkladajú slová „prípadne podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa“.

V § 86 ods. 3 sa slová „deväť hodín“ nahrádzajú slovami „deväť a pol hodiny“.

V § 87 ods. 2 a 3, § 89 ods. 2 a 3 a v § 91 ods. 2 sa slová „s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu“ nahrádzajú slovami „po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom“.

V § 89 ods. 2 sa slovo „obed“ nahrádza slovom „jedenie“.

§ 89 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

V § 92 ods. 3 úvodná časť vety znie: „Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi, vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky pre ostatné organizácie môžu ustanoviť nariadením,“.

V § 93 sa slová „krajského národného výboru“ nahrádzajú slovami „príslušného orgánu štátnej správy“ a slová „po dohode“ sa nahrádzajú slovami „po prerokovaní“.

§ 95 ods. 1 znie:

V § 95 ods. 2 prvá veta znie: „Federálne ústredné orgány po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a ústredné orgány republík po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky môžu ustanoviť pracovnoprávnym predpisom, v ktorých prípadoch, za akých podmienok a v akom rozsahu môžu organizácie nariadiť pracovníkom pracovnú pohotovosť a v akom rozsahu sa pracovná pohotovosť započítava do pracovného času.“.

V § 95 ods. 2 druhej vete sa na konci pripájajú slová „alebo príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky.“.

§ 95 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

§ 97 ods. 4 znie:

§ 98 znie:

§ 99a znie:

V § 102 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

§ 102 ods. 4 znie:

V § 103 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová „alebo výkonu civilnej služby,“.

§ 103 ods. 1 písm. e) znie:

V § 103 ods. 1 písm. h) sa vypúšťajú slová „národného výboru“.

V § 103 ods. 1 sa na konci pripája ustanovenie písmena j), ktoré znie:

§ 103 ods. 2 znie:

V § 103 ods. 3 sa vypúšťajú slová „daným po dohode s Českou odborovou radou alebo Slovenskou odborovou radou“.

V § 105 ods. 2 a 3 sa vypúšťajú slová „po dohode s Ústrednou radou odborov“ a v odseku 2 sa slová „zdravotníctva a sociálnych vecí republík“ nahrádzajú slovami „zdravotníctva republík“.

§ 108 ods. 1 tretia veta znie: „Ak sa pracovníkovi poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí aspoň jedna časť byť najmenej dva týždne, pokiaľ sa pracovník s organizáciou nedohodne inak.“.

V § 108 ods. 3 sa za slová „vojenskú činnú službu“ vkladajú tieto slová „alebo civilnú službu“.

V § 110 ods. 1 sa za slová „v ozbrojených silách“ vkladajú tieto slová „alebo civilnú službu“.

V § 110a sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.

§ 110b ods. 4 znie:

§ 111 znie:

§ 112 znie:

§ 113 včítane nadpisu znie:

§ 114 včítane nadpisu znie:

V § 115 sa v odseku 1 za slová „mzdové predpisy“ vkladajú slová „prípadne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa“ a v odseku 2 v druhej vete sa slová „V mzdových predpisoch, prípadne v súlade s nimi v kolektívnych zmluvách sa ustanovuje“ nahrádzajú slovami „V mzdových predpisoch, v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, prípadne v ich rámci sa v podnikových kolektívnych zmluvách ustanovuje“.

§ 115 ods. 6 druhá veta znie: „Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môžu ustanoviť nariadením, za akých podmienok uhradí príslušný orgán štátnej správy náklady na prípadný doplatok mzdy organizácii, ktorá ho poskytla.“.

§ 116 včítane nadpisu znie:

Za § 116 sa vkladá nový § 116a, ktorý včítane nadpisu znie:

V § 118 sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.

§ 119 ods. 1 znie:

V § 121 ods. 1 písm. j) sa slová „materského“ a „materskom“ nahrádzajú slovami „rodičovského“ a „rodičovskom“.

§ 122 včítane nadpisu znie:

§ 123 znie:

V § 124 ods. 2 prvá veta znie: „Krátkodobo uvoľnenému pracovníkovi pre výkon verejnej funkcie a občianskej povinnosti poskytne organizácia, v ktorej je pracovník v pracovnom pomere, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.“.

V § 124 ods. 4 sa slová „rozsah a podmienky poskytovania pracovného voľna.“ nahrádzajú slovami „rozsah a podmienky krátkodobého uvoľnenia a poskytovania náhrady mzdy.“.

§ 124 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

V § 125 nadpis znie:

V § 125 ods. 1 sa v prvej vete za slová „vojenskú základnú (náhradnú) službu“ vkladajú slová „alebo civilnú službu“ a na konci vety sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „v kolektívnych zmluvách možno ustanoviť nárok pracovníka na náhradu mzdy za ďalšiu dobu, prípadne možnosť organizácie náhradu mzdy za ďalšiu dobu poskytnúť.“; v druhej vete sa vypúšťa slovo „vojenskej“.

V § 125 ods. 2 sa za slová „vojenskej služby“ vkladajú slová „alebo civilnej služby“ a slová „kráti mu organizácia náhradu mzdy za jeden až tri dni;“ sa nahrádzajú slovami „môže mu organizácia skrátiť náhradu mzdy za jeden až tri dni;“.

V § 125 ods. 3 sa za slová „s výnimkou vojenskej základnej (náhradnej) služby“ vkladajú slová „a pri výkone civilnej služby namiesto vojenského cvičenia,“ a na konci sa pripája táto veta: „V kolektívnych zmluvách možno výšku náhrady mzdy ustanovenej podľa predchádzajúcej vety zvýšiť; náhrada mzdy nesmie pritom prekročiť výšku priemerného zárobku.“.

V § 125 ods. 4 sa za slová „službu toho istého alebo iného druhu“ vkladajú slová „alebo civilnú službu“ a v časti vety za bodkočiarkou sa za slovo „ak vykonáva“ vkladá slovo „vojenskú“ a za slovo „časti“ sa vkladá slovo „tejto“.

V § 125 ods. 5 a 6 sa za slová „služby v ozbrojených silách“ vkladajú slová „alebo civilnej služby“.

§ 125 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

§ 126 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

V § 127 ods. 2 sa slová „o materskom príspevku“ nahrádzajú slovami „o rodičovskom príspevku, najdlhšie však do troch rokov veku dieťaťa;“.

V § 128 ods. 2 sa vypúšťajú slová „za podmienok uvedených v § 125 ods. 4“.

§ 128 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

V § 133 ods. 1 sa v prvej vete za slovo „sú“ vkladajú slová „v rozsahu svojej pôsobnosti“ a na konci druhej vety sa bodka nahrádza čiarkou a pripája sa ustanovenie písmena f), ktoré znie:

V § 133 ods. 2 v prvej vete sa slová „ochrannú stravu“ nahrádzajú slovami „špecifické účinné doplnky stravy“.

V § 133 ods. 3 v druhej vete sa vypúšťajú slová „v pracovných poriadkoch“.

§ 133 ods. 6 znie:

§ 135 ods. 1 druhá veta znie: „Túto aktívnu účasť zabezpečujú odborové orgány v spolupráci s organizáciou.“.

V § 135 ods. 2 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „, prípadne vo vnútornom predpise vydanom po dohode s príslušným odborovým orgánom.“.

V § 135 ods. 4 sa slová „po dohode s ministerstvami zdravotníctva a sociálnych vecí republík“ nahrádzajú slovami „po dohode s ministerstvami práce a sociálnych vecí a s ministerstvami zdravotníctva republík“.

V § 136 nadpis znie:

V § 137 sa slová „Vo výrobných družstvách a v jednotných roľníckych družstvách“ nahrádzajú slovami „V družstvách, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah“.

§ 139 ods. 3 znie:

V § 139 sa vypúšťa odsek 4.

V § 140 ods. 2 sa vypúšťajú slová „po dohode s Ústrednou radou odborov“.

V § 140 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.

§ 141 znie:

V § 142 sa vypúšťa odsek 3.

§ 142a sa vypúšťa.

V § 142b v odseku 1 sa vypúšťajú slová „len vtedy,“.

V § 142b v odseku 2 sa v časti vety za bodkočiarkou slová „je povinná“ nahrádzajú slovom „môže“.

V § 143 ods. 4 prvá veta znie: „Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava doba základnej (náhradnej) vojenskej služby a civilnej služby vykonávanej namiesto nej, doba ďalšej materskej dovolenky a doba, po ktorú organizácia podľa § 127 ods. 2 ospravedlnila neprítomnosť muža v práci, pretože mu prislúchal rodičovský príspevok.“.

§ 143 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

V § 144 sa vypúšťa odsek 2; súčasne sa zrušuje číslovanie odsekov.

V § 147 sa slová „s výnimkou základnej služby“ nahrádzajú slovami „s výnimkou vojenskej základnej služby a civilnej služby“.

§ 148a znie:

§ 149 znie:

V § 150 ods. 2 sa v druhej vete slová „zdravotníctva a sociálnych vecí republiky“ nahrádzajú slovami „zdravotníctva republiky“.

V § 152 ods. 1 sa za slovami „staršie ako 18 rokov“ nahrádza čiarka bodkočiarkou a pred slová „ak ide“ sa vkladajú slová „nočnú prácu im možno nariadiť, len“.

§ 152 ods. 2 znie:

§ 152 ods. 3 znie:

V § 162, § 206 ods. 2 a § 270a ods. 5 sa vypúšťa slovo „národnej“.

V § 163 druhej vete sa vypúšťajú slová „so spoločenskými organizáciami, najmä s Revolučným odborovým hnutím a Socialistickým zväzom mládeže, a“.

V § 165 sa vypúšťa odsek 2; súčasne sa zrušuje číslovanie odsekov.

V § 167 ods. 1 sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.

V § 167 ods. 2 sa slová „zdravotníctva a sociálnych vecí republiky“ nahrádzajú slovami „zdravotníctva republiky“.

V § 168 ods. 1 písm. b) sa slová „zdravotníctva a sociálnych vecí“ nahrádzajú slovami „zdravotníctva“ a slová „po dohode s Českou odborovou radou alebo so Slovenskou odborovou radou“ sa vypúšťajú.

V § 176 ods. 4 sa slovo „ustanovia“ nahrádza slovami „môžu ustanoviť“.

V § 178a ods. 3, § 179 ods. 3, § 187 ods. 1 a § 240 ods. 3 sa slovo „socialistického“ nahrádza slovami „slušnosti a občianskeho“.

V § 183 ods. 1 sa vypúšťajú v prvej vete slová „,rozhodcovská komisia“ a v druhej vete slová „rozhodcovskou komisiou alebo“.

V § 183 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a k socialistickému vlastníctvu“.

V § 195 ods. 2 sa v poslednej vete vypúšťajú slová „rozhodcovská komisia alebo“.

V § 202 ods. 2 sa vypúšťajú slová „po dohode s Ústrednou radou odborov“.

V § 203 sa slová „zdravotníctva a sociálnych vecí republík“ nahrádzajú slovami „zdravotníctva republík“.

Nadpis nad § 207 „Právomoc prejednávať pracovné spory“ sa vypúšťa.

§ 207 znie:

§ 208 až 216 včítane nadpisov sa vypúšťajú.

V § 227 sa v prvej vete slová „(osobitného odborného učilišťa)“ nahrádzajú slovami „učilišťa alebo odborného učilišťa (ďalej len „učilište“)“.

V § 227a ods. 1 sa v prvej vete slová „stredného odborného učilišťa (osobitného odborného učilišťa)“ nahrádzajú slovom „učilišťa“.

V § 227a ods. 2 sa slová „k výrobnému družstvu alebo jednotnému roľníckemu družstvu“ nahrádzajú slovami „k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah“.

V § 227a ods. 3 sa slová „v strednom odbornom učilišti (osobitnom odbornom učilišti).“ nahrádzajú slovami „v učilišti.“.

V § 227a ods. 4 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája sa ustanovenie písmena f), ktoré znie:

§ 239 sa vypúšťa.

§ 239b znie:

§ 243a sa vypúšťa.

V § 261 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v rozhodcovskej komisii alebo“.

V § 261 sa v odsekoch 3 a 4 vypúšťajú slová „v rozhodcovskej komisii alebo“ a v odseku 4 slová „§ 70a ods. 3, § 79 ods. 1 a 2, § 81 ods. 1 a 5, § 118 ods. 2, § 239 ods. 3 a § 243a ods. 2“. V § 261 ods. 4 sa slová „§ 59 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 59 ods. 3“ a slová „§ 102 ods. 4“ sa nahrádzajú slovami „§ 102 ods. 5“.

V § 265 sa vypúšťa odsek 1; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.

V § 266 ods. 4 sa vypúšťajú slová „rozhodcovskej komisii alebo“.

V § 266a ods. 1 sa vypúšťajú slová „ako aj rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia“.

V § 267 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „, prípadne poskytovanie mzdy (odmeny), náhrady mzdy a náhrad výdavkov v inej než česko-slovenskej mene.“.

V § 267 ods. 5 sa vypúšťajú slová „po prerokovaní s Českou odborovou radou a Slovenskou odborovou radou“.

§ 268 sa vypúšťa.

V § 269 ods. 1 sa vypúšťa v písmene c) časť vety pred bodkočiarkou a ustanovenie písmena f); doterajšie ustanovenie písmena g) sa označuje písmenom f).

§ 269 ods. 2 znie:

§ 269 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

V § 270a ods. 1 sa vypúšťa prvá veta. Druhá veta znie: „Ministerstvá práce a sociálnych vecí republík a ďalšie orgány, o ktorých to ustanovuje zákon národnej rady, sú oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov v orgánoch, organizáciách a organizačných jednotkách na území príslušnej republiky.“.

V § 270a sa v odseku 5 vypúšťajú slová „a životného prostredia“ a v odseku 6 slová „ods. 2“.

V § 270b ods. 1 sa v prvej vete slová „Národný výbor“ nahrádzajú slovami „Orgán uvedený v § 270a ods. 1“ a vypúšťajú sa slová „a právnych predpisov o rozmiestňovaní pracovných síl“, v druhej vete sa slová „národný výbor“ nahrádzajú slovami „príslušný orgán“ a tretia veta sa vypúšťa.

V § 270b ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo právnych predpisov o rozmiestňovaní pracovných síl“.

§ 271 znie:

V § 272 ods. 3 sa druhá veta ukončuje bodkou za slovami „a sociálnych vecí republiky“ a ďalšie vety sa vypúšťajú.

§ 272 ods. 4 znie:

§ 272 ods. 5 znie:

§ 272 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

§ 279 ods. 4 sa vypúšťa.

Zrušujú sa:

zákon č. 37/1959 Zb. o postavení závodných výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia,

§ 3 ods. 3 a 4 a § 4 zákona č. 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi,

zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 362/1990 Zb. o rozšírení okruhu vedúcich funkcií obsadzovaných vymenovaním,

nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 82/1989 Zb. o kolektívnych zmluvách,

vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 8/1967 Zb. o poskytovaní pracovného voľna a hospodárskom zabezpečení pracovníkov pri účasti na odbornom školení organizovanom formou krátkodobého internátneho sústredenia,

bod 12 ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí č. 63/1968 Zb. o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom, ktorá znie: „Dĺžka smeny nesmie presiahnuť 9 hodín a“,

vyhláška Ústrednej rady odborov č. 42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami v znení vyhlášky č. 25/1983 Zb.,

§ 5 a § 6 ods. 2 vyhlášky Ústrednej rady odborov a Federálneho ministerstva financií č. 172/1973 Zb. o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania na výkon funkcie v Revolučnom odborovom hnutí,

vyhláška Ústrednej rady odborov č. 97/1967 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce a predpisov o nemocenskom poistení,

§ 11 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 195/1989 Zb. o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania,

smernice Federálneho ministerstva financií z 28. augusta 1973 č. II/18668/1973 o hmotnom zabezpečení funkcionárov a pracovníkov pri účasti na politickom školení (reg. v čiastke 32/1973 Zb.) v znení úpravy Federálneho ministerstva financií zo 14. januára 1975 č. II/634/75 (reg. v čiastke 10/1975 Zb.),

smernice Federálneho ministerstva financií z 25. apríla 1972 č. II/7042/72 o uhrádzaní vyplácaných náhrad miezd pri niektorých prekážkach v práci z dôvodov všeobecného záujmu (reg. v čiastke 11/1972 Zb.).

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februárom 1991.

Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch včítane kolektívneho vyjednávania za podmienok ustanovených zákonom.

Organizácia prerokuje s príslušným odborovým orgánom najmä

Organizácia informuje príslušný odborový orgán najmä o

Na účely uvedené v predchádzajúcich odsekoch poskytuje organizácia príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich možností prihliada na jeho stanoviská.

Príslušné štátne orgány prerokúvajú s odborovými orgánmi otázky týkajúce sa pracovných a životných podmienok pracovníkov a v rámci svojich možností poskytujú odborovým orgánom potrebné informácie.

Členovia príslušného odborového orgánu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej funkcie, pokiaľ by porušením mlčanlivosti mohlo dôjsť k porušeniu štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva, alebo oprávnených záujmov organizácie. Táto povinnosť trvá aj po dobu jedného roka po skončení výkonu funkcie, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

Príslušný odborový orgán spolurozhoduje s organizáciou o určení prídelu do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb podľa osobitných predpisov¹³⁾ a o jeho čerpaní.

Podľa prevádzkových možností poskytuje organizácia pre nevyhnutnú prevádzkovú činnosť odborovej organizácii bezplatne v primeranom rozsahu miestnosť (miestnosti) s nevyhnutným vybavením a uhrádza náklady spojené s ich údržbou a technickou prevádzkou.

Postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv (podnikových a vyššieho stupňa) ustanovuje zákon.¹⁴⁾

V kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Pokiaľ tento zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch možno v kolektívnych zmluvách zvyšovať alebo rozširovať pracovnoprávne nároky pracovníkov, vzťahuje sa to na organizácie, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť,¹⁵⁾ ak sa výslovne neustanovuje inak.

Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým pracovníkom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky pracovníkov z pracovného pomeru.

Ústredné orgány, ktoré vydávajú na základe tohto zákonníka alebo iných zákonov pracovnoprávne predpisy, robia tak po ich prerokovaní s príslušným ústredným odborovým orgánom a s príslušnou organizáciou zamestnávateľov. Federálne ústredné orgány vydávajú pracovnoprávne predpisy pre jednotlivé odvetvia po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí; ústredné orgány republík robia tak po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky. Na vydanie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je potrebná tiež dohoda s príslušným orgánom štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení.

Návrhy zákonov a návrhy ostatných právnych predpisov týkajúcich sa dôležitých záujmov pracujúcich, najmä hospodárskych, výrobných, pracovných, mzdových, kultúrnych a sociálnych podmienok, sa prerokúvajú s príslušnými ústrednými odborovými orgánmi a príslušnými organizáciami zamestnávateľov.

Pracovnoprávne predpisy týkajúce sa pracovných vzťahov členov družstiev vydávajú ústredné orgány po prerokovaní s príslušnou záujmovou organizáciou družstiev.

Pokiaľ ústredné orgány na základe tohto zákonníka vydávajú v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 3 pracovnoprávne predpisy podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vládou Českej republiky alebo vládou Slovenskej republiky, prerokúvajú sa tieto zásady s príslušným ústredným odborovým orgánom, príslušnou organizáciou zamestnávateľov a príslušnou záujmovou organizáciou družstiev.

Pokiaľ organizácia pracovníka výnimočne podľa § 37 prevádza na inú prácu alebo ho podľa § 38 ods. 4 prekladá do iného miesta, než zodpovedajú pracovnej zmluve, a pracovník s takým opatrením nesúhlasí, môže organizácia urobiť toto opatrenie len po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom. Prerokovanie nie je potrebné, dokiaľ celková doba prevedenia nepresiahla 22 pracovných dní v kalendárnom roku, prípadne celková doba preloženia 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku.

Pokiaľ organizácia výnimočne podľa § 38 ods. 4 prekladá do iného miesta, než zodpovedá pracovnej zmluve, člena príslušného odborového orgánu, ktorý je oprávnený spolurozhodovať s organizáciou, v čase jeho funkčného obdobia a v dobe jedného roka po jeho skončení a pracovník s takým opatrením nesúhlasí, môže organizácia urobiť toto opatrenie len s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu. Ak príslušný odborový orgán písomne neodmietol udeliť organizácii súhlas v dobe do 15 dní odo dňa, keď oň organizácia požiadala, predpokladá sa, že súhlas bol daný. Súhlas nie je potrebný, dokiaľ celková doba preloženia nepresiahla 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku.

Pokiaľ na preloženie pracovníka je potrebný súhlas podľa predchádzajúceho odseku, je také opatrenie bez tohto súhlasu neplatné.

Pracovníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou môže dať organizácia výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu štátnej správy, inak je výpoveď neplatná; tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú pracovníkovi staršiemu ako 65 rokov alebo z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a), b) alebo f).

Výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru je organizácia povinná vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom.

Ak ide o člena príslušného odborového orgánu, ktorý je oprávnený spolurozhodovať s organizáciou, v čase jeho funkčného obdobia a v dobe jedného roka po jeho skončení, je organizácia povinná požiadať príslušný odborový orgán o predchádzajúci súhlas na opatrenie podľa predchádzajúceho odseku. Za predchádzajúci súhlas sa považuje tiež, ak príslušný odborový orgán písomne neodmietol udeliť organizácii súhlas v dobe do 15 dní odo dňa, keď oň organizácia požiadala.

Organizácia môže použiť súhlas podľa predchádzajúceho odseku len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas podľa odseku 2, sú výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru z tohto dôvodu neplatné; pokiaľ sú však ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého zrušenia splnené a súd v spore podľa § 64 zistí, že od organizácie nemožno spravodlivo požadovať, aby pracovníka naďalej zamestnávala, sú výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru platné.

S inými prípadmi rozviazania pracovného pomeru je organizácia povinná oboznámiť príslušný odborový orgán v lehotách s ním dohodnutých.

Pracovný pomer založený voľbou alebo vymenovaním vzniká dňom, ktorý bol určený na nástup do funkcie. Práva a povinnosti pracovníka a organizácie, v ktorej je tento pracovník doteraz v pracovnom pomere, tým nie sú dotknuté, ak sa nedohodnú inak. Ak však pracovný pomer je založený voľbou do verejnej funkcie, je organizácia, v ktorej je pracovník v čase zvolenia do funkcie v pracovnom pomere, povinná umožniť mu výkon funkcie a poskytnúť mu za tým účelom pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo na jeho žiadosť s ním rozviazať pracovný pomer.

Uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí. Organizácia prerokuje s pracovníkom jeho ďalšie pracovné zaradenie v organizácii, a ak sa nedohodnú inak, rozhodne o jeho zaradení na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Ak organizácia nemá pre pracovníka takú prácu, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c); hmotné zabezpečenie poskytované pracovníkom pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou.

Celkový rozsah nadčasovej práce pre organizáciu, jednotlivé organizačné útvary alebo pracoviská a jeho prípadné prekročenie určí vedúci organizácie po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom.

Pokiaľ opatrenia týkajúce sa hromadnej úpravy pracovného času (§ 84 ods. 1, § 85 ods. 1 a 2, § 85b, § 87 ods. 2 a 3 a § 89 ods. 2 a 3), nariadenia práce v dňoch pracovného pokoja (§ 91 ods. 2) a práce nadčas (§ 98) upravuje kolektívna zmluva, nevyžaduje sa na nich uplatnenie prerokovanie s príslušným odborovým orgánom.

Pracovníkom prislúcha za vykonanú prácu mzda.

Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.

Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením výšku, prípadne podmienky pre určenie minimálnej mzdy a jej výšky.

Organizácie samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej, podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.

Organizácie poskytujú pracovníkom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, poskytujú organizácie pracovníkom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv.

Pracovníkom sa nezávisle od celkových výsledkov organizácie zaručujú nároky vzniknuté na tarifnú mzdu a mzdové príplatky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa.

Organizácia môže poskytovať pracovníkom v súvislosti s pracovným pomerom iné plnenia peňažnej hodnoty, naturálne požitky, prípadne iné nepeňažné plnenia iba vtedy, ak to ustanovuje právny predpis.

Organizácia, ktorá prevádzkuje podnikateľskú činnosť, môže pracovníkovi po dohode s ním zriadiť osobný účet mzdy.

Na osobný účet sa prevádza dohodnutá časť mzdy, na ktorú by inak pracovníkovi vznikol nárok; nemožno však naň prevádzať tarifnú mzdu a mzdové príplatky, prípadne ďalšie mzdové zložky, o ktorých to ustanovuje mzdový predpis alebo kolektívna zmluva. V kolektívnej zmluve možno tiež obmedziť okruh pracovníkov, ktorým možno osobný účet mzdy zriadiť.

Dohoda musí obsahovať určenie časti mzdy, ktorá sa na osobný účet prevádza, rozsah a podmienky krátenia prevedenej časti mzdy a termíny výplaty mzdy z osobného účtu. Dohoda o zriadení osobného účtu sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Mzdový predpis, prípadne kolektívna zmluva vyššieho stupňa môže ustanoviť záväzné podmienky krátenia prevedenej časti mzdy.

Ak sa pracovný pomer skončí pred uplynutím výplatného termínu uvedeného v dohode, vyplatí sa mzda z osobného účtu v rozsahu zodpovedajúcom dohodnutým podmienkam najneskôr do troch kalendárnych mesiacov po skončení pracovného pomeru. Mzda na osobnom účte sa zahŕňa do priemerného zárobku až pri jej výplate.

Organizácia môže ustanoviť normy spotreby práce; pritom musí vziať do úvahy pracovné tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam, predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a čas na prirodzené potreby, jedenie a oddych.

Organizácia je povinná zabezpečiť, aby sa predpoklady pre uplatnenie noriem vytvorili pred začatím práce. Normy spotreby práce a ich zmeny sa musia pracovníkom oznámiť vždy pred začatím práce a nesmú sa uplatniť so spätnou platnosťou.

Za prácu nadčas (§ 96) poskytuje organizácia pracovníkovi popri dosiahnutej mzde príplatok vo výške najmenej 25 % mzdovej tarify, a ak ide o prácu nadčas v noci alebo v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, príplatok vo výške najmenej 50 % mzdovej tarify.

Organizácia môže pracovníkovi po dohode s ním poskytnúť za dobu práce nadčas namiesto príplatku náhradné voľno, a to najneskôr v dobe troch kalendárnych mesiacov po výkone práce nadčas, pokiaľ sa nedojednala iná doba. Ak organizácia neposkytne pracovníkovi náhradné voľno v dobe uvedenej v predchádzajúcej vete, prislúcha mu popri dosiahnutej mzde za prácu nadčas príplatok podľa odseku 1.

V mzdových predpisoch alebo v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, prípadne v ich rámci v podnikových kolektívnych zmluvách možno ustanoviť, v ktorých prípadoch možno za prácu nadčas poskytovať vyššie príplatky, než ustanovuje odsek 1, jednotný príplatok vo výške najmenej 33 % mzdovej tarify, prípadne tiež primeranú paušálnu sumu.

Niektorým skupinám pracovníkov, najmä vykonávajúcim riadiace práce alebo práce spojené so zvýšenou zodpovednosťou, možno v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa ustanoviť mzdu tak, aby sa v nej už prihliadlo na prípadnú prácu nadčas. To neplatí o práci nadčas vykonávanej v noci alebo v deň pracovného pokoja, prípadne v ďalších prípadoch ustanovených mzdovými predpismi, prípadne kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa. V mzde vedúceho organizácie sa vždy prihliadne na všetku prácu nadčas.

Za nočnú prácu (§ 99) a za prácu vo výškach je organizácia povinná poskytovať pracovníkom mzdové príplatky. Ich výšku a podmienky pre ich poskytovanie ustanovujú mzdové predpisy alebo kolektívne zmluvy vyššieho stupňa.

Uplatnenie mzdových zložiek, foriem mzdy a ich zmien, ustanovenie konkrétnych podmienok pre poskytovanie príslušnej mzdovej zložky, zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce a opatrenia na použitie prostriedkov na mzdy vykonáva organizácia po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom, ak nie je príslušná úprava vykonaná v kolektívnej zmluve.

Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí mzdovými a ďalšími pracovnoprávnymi predpismi:

Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí mzdovými predpismi pre pracovníkov organizácií riadených federálnymi ústrednými orgánmi:

Podľa zásad schválených vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky vydáva príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky pracovnoprávne predpisy podľa odseku 1 písm. b) až d), pokiaľ nie je vydaný predpis Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, a podľa odseku 2 pre pracovníkov organizácií, ktoré nie sú riadené federálnymi ústrednými orgánmi.

Ostatné federálne ústredné orgány po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a ústredné orgány republík po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky môžu podľa zásad schválených príslušnou vládou vydávať pracovnoprávne predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) až d) a v odseku 2.

Organizácie sa starajú o prehlbovanie kvalifikácie pracovníkov (§ 126 ods. 3), prípadne o jej zvyšovanie (§ 126 ods. 2 a § 142b) a dbajú na to, aby pracovníci boli zamestnávaní prácami zodpovedajúcimi dosiahnutej kvalifikácii.

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Federálnym ministerstvom financií, ministerstvami práce a sociálnych vecí, ministerstvami zdravotníctva a ministerstvami financií republík ustanoví vyhláškou okruh pracovníkov v baníctve dlhodobo nespôsobilých na doterajšiu prácu zo zdravotných dôvodov, podmienky ich pracovného uplatnenia, hmotného zabezpečenia, ako aj povinnosti organizácií s tým súvisiace.

Organizácie sú povinné zriaďovať, udržiavať a zlepšovať hygienické a iné zariadenia pre ženy.

Spory medzi organizáciou a pracovníkom o nároky z pracovného pomeru prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa zásad schválených vládou Českej republiky Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky a podľa zásad schválených vládou Slovenskej republiky Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky ustanoví vyhláškou odmeňovanie prác vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Príslušnou organizáciou zamestnávateľov a príslušnou záujmovou organizáciou družstiev sa rozumejú tieto organizácie vytvorené na úrovni federácie alebo republík.

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú tiež pracovné pomery vzniknuté a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzavreté pred 1. februárom 1991, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak; ich vznik, ako aj nároky z nich vzniknuté a právne úkony urobené pred 1. februárom 1991 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Konanie o uložení kárneho opatrenia, prípadne o preskúmaní kárneho opatrenia rozhodcovskou komisiou alebo súdom začaté pred 1. februárom 1991, sa k tomuto dňu zastavuje. Výkon rozhodnutia o kárnom opatrení, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred týmto dňom, sa nevykoná. Rozhodnutie o uloženom kárnom opatrení sa vyradí z osobného spisu pracovníka. V žiadnych informáciách, dokladoch ani posudkoch týkajúcich sa pracovníka nemožno uvádzať, že sa mu uložilo kárne opatrenie.

Rozhodcovské konanie, ktoré sa právoplatne neskončilo pred 1. februárom 1991, sa považuje za bezvýsledné; príslušný odborový orgán je povinný najneskôr do 28. februára 1991 postúpiť spor na ďalšie prejednanie súdu, v ktorého obvode má sídlo; to neplatí o sporoch podľa bodu 2, kde sa konanie zastavilo. Konanie na súde sa začne dňom, keď postúpená vec došla súdu. Ak príslušný odborový orgán nesplní túto povinnosť, môže sa navrhovateľ obrátiť priamo na súd, a to najneskôr do 30. júna 1991.

Právoplatné rozhodnutie rozhodcovskej komisie a schválenie zmieru touto komisiou môže zrušiť súd, ak je v rozpore s právnymi predpismi; ak dôjde k zrušeniu, rozhodne súd tiež vo veci samej. Návrh na zrušenie môže podať účastník sporu najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti schváleného zmieru alebo rozhodnutia.

Zbavovací dôvod podľa § 227a ods. 4 písm. f) sa uplatní aj vtedy, ak sa dohoda dojednala pred 1. februárom 1991, pokiaľ sa potvrdenie o zamestnaní vydalo po 31. januári 1991.

Podľa doterajších predpisov sa postupuje pri rozhodovaní o návrhoch prokurátora podľa doterajšieho § 243a podaných na súde pred 1. februárom 1991.

Po 31. januári 1991 sa posudzuje nočná práca žien podľa doterajšieho povolenia platného k tomuto dňu, a to najdlhšie do 30. júna 1991.

U mladistvých pracovníkov starších ako 16 rokov sa pri prácach v podzemí nevyhnutných pre ich prípravu na povolanie do 30. septembra 1991 postupuje podľa doterajšieho ustanovenia § 83 ods. 2 druhej vety a § 167 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou.

Zrušujú sa:

zákon č. 37/1959 Zb. o postavení závodných výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia,

§ 3 ods. 3 a 4 a § 4 zákona č. 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi,

zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 362/1990 Zb. o rozšírení okruhu vedúcich funkcií obsadzovaných vymenovaním,

nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 82/1989 Zb. o kolektívnych zmluvách,

vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 8/1967 Zb. o poskytovaní pracovného voľna a hospodárskom zabezpečení pracovníkov pri účasti na odbornom školení organizovanom formou krátkodobého internátneho sústredenia,

bod 12 ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí č. 63/1968 Zb. o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom, ktorá znie: „Dĺžka smeny nesmie presiahnuť 9 hodín a“,

vyhláška Ústrednej rady odborov č. 42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami v znení vyhlášky č. 25/1983 Zb.,

§ 5 a § 6 ods. 2 vyhlášky Ústrednej rady odborov a Federálneho ministerstva financií č. 172/1973 Zb. o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania na výkon funkcie v Revolučnom odborovom hnutí,

vyhláška Ústrednej rady odborov č. 97/1967 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce a predpisov o nemocenskom poistení,

§ 11 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 195/1989 Zb. o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania,

smernice Federálneho ministerstva financií z 28. augusta 1973 č. II/18668/1973 o hmotnom zabezpečení funkcionárov a pracovníkov pri účasti na politickom školení (reg. v čiastke 32/1973 Zb.) v znení úpravy Federálneho ministerstva financií zo 14. januára 1975 č. II/634/75 (reg. v čiastke 10/1975 Zb.),

smernice Federálneho ministerstva financií z 25. apríla 1972 č. II/7042/72 o uhrádzaní vyplácaných náhrad miezd pri niektorých prekážkach v práci z dôvodov všeobecného záujmu (reg. v čiastke 11/1972 Zb.).

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie Zákonníka práce, ako vyplýva z neskorších zákonov.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februárom 1991.