Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných minerálnych zdrojov v Novej Ľubovni

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Štátna mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 5 000, list Plaveč 9 – 8.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Severná hranica vedie naprieč údolím potoka Ľubovnianka, 50 m severne od hydrogeologického vrtu SMH – 7. Ochranné pásmo sa stáča na juh a vedie po vrstevnici 580 m n. m., vytvára západnú hranicu, pretína Gontový potok a za prameňom s označením PD-59 sa stáča na východ, vytvára južnú hranicu. Od južnej hranice sa napája východná hranica a smeruje na sever po vrstevnici 580 m n. m., prechádza na východný okraj cesty a napája sa na severnú hranicu.

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list Stará Ľubovňa 27 – 41.

Ochranné pásmo II. stupňa chráni tranzitnoakumulačnú oblasť. Hranica sa začína na severnom okraji ochranného pásma I. stupňa, stáča sa juhozápadne až južne po rozvodnici medzi Ľubovniankou a Jakubiankou až po kótu 786,0 m n. m. – Zajačia hora. Od Zajačej hory sa hranica stáča na východ a vytvára južnú hranicu. Od kóty 842 m n. m. – Vysoká vedie východná hranica smerom na sever po rozvodnici medzi potokmi Šambronka a Ľubovnianka ku kóte 771 m n. m. Od tejto kóty hranica vedie severozápadným smerom a napája sa na severnú hranicu.

Ochranné pásma prírodných minerálnych zdrojov v Novej Ľubovni sa ustanovujú na základe výsledkov záverečnej geologickej správy: Podklady pre návrh ochranných pásiem zdroja minerálnej vody LZ-6 Veronika s názvom Ľubovnianka v Novoľubovnianskych kúpeľoch, Zakovič, Halečka 2004.

Hydrogeologická štruktúra je klasifikovaná ako otvorená, s odkrytou výverovou oblasťou. V hydrogeologickej štruktúre je vyčlenená výverová oblasť, v ktorej dochádza k odvodňovaniu prirodzenými prameňmi, skrytými vývermi a vrtom, tranzitnoakumulačná oblasť, v ktorej sa formujú základné fyzikálno-chemické vlastnosti, a infiltračná oblasť. Výverová oblasť, ktorá sa nachádza v doline potoka Ľubovnianka, je budovaná hutnianskym súvrstvím, v ktorého rámci sú vyčlenené šambronské vrstvy tvorené zlepencami na styku s ílovcovou fáciou.

Výstup minerálnej vody na povrch je podmienený priečnou tektonikou smeru juhozápad – severovýchod, prebiehajúcou údolím Ľubovnianky, križujúcou sa so zlomami severozápadno – juhovýchodného smeru. Z hydraulického hľadiska ide o štruktúru s napätou hladinou podzemnej vody s pozitívnou výtlačnou výškou.

Prírodná minerálna voda pramenných výverov a zachytená vrtom LZ-6 Veronika je hydrogénuhličitanová, horečnato-vápenatá, vysoko mineralizovaná s mineralizáciou 1 650 až 3 100 mg.l-1, uhličitá s obsahom CO2 1 600 až 3 000 mg.l-1, studená s teplotou vody 9 oC. Podľa genetickej klasifikácie patrí ku hydrogénuhličitanovému podtypu petrogénnych vôd.

Tranzitnoakumulačná oblasť je tvorená prevažne hutnianskym súvrstvím. Voda prúdi do výverovej oblasti po hydraulických komunikáciách, ktoré sú tvorené otvorenými puklinami v puklinových zónach.

Infiltračnú oblasť hydrogeologickej štruktúry tvorí bielopotocké súvrstvie Levočských vrchov, ktoré je tvorené niekoľko metrov hrubým súborom monotónneho pieskovcového súvrstvia.

zriaďovať skládky odpadov,

vykonávať poľnohospodársku činnosť,

vykonávať činnosť spojenú s chovom dobytka a zveriny,

vykonávať hnojenie a ochranu rastlín chemickými, minerálnymi a živočíšnymi produktmi,

stavať priemyselné stavby, produktovody,

zriaďovať pohrebiská, kafilérie, bitúnky, mrchoviská,

spaľovať akýkoľvek odpad,

vykonávať chemický posyp ciest,

ťažiť nerastné suroviny, vykonávať prieskumné a geologické práce, banské a zemné práce bez stanoviska Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky,

vykonávať melioračné práce.

zriaďovať skládky odpadov,

zriaďovať veľkokapacitné chovy ošípaných a hovädzieho dobytka,

budovať silážne jamy a skládky hnoja,

hnojiť močovkou, odpadom zo žúmp, septikov a z kalových polí,

stavať priemyselné stavby, produktovody,

zriaďovať nové a rozširovať jestvujúce pohrebiská, budovať kafilérie, bitúnky a mrchoviská,

spaľovať nebezpečné odpady,

bez podrobného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu budovať nové dopravné zariadenia a komunikácie,

bez hydrogeologického prieskumu vykonávať ťažbu nerastných surovín a ostatné geologické práce,

vykonávať ťažbu dreva bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára2) a schváleného projektu ťažby Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.