Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy

Pravidlo 1. Poskytovanie ekvivalentných alternatív k zvukovému a vizuálnemu obsahu.

Poskytovanie obsahu, ktorý má používateľovi prezentovať tú istú funkciu alebo účel ako sluchovo alebo zrakovo vnímaný obsah.

Ku všetkým „netextovým“ prvkom sa poskytuje textový ekvivalent. „Netextové“ prvky sú najmä obrázky, grafické náhrady textu vrátane symbolov, oblasti klikateľnej mapy, animácie, ako animované GIF-súbory a podobne, aplety a programové objekty, ASCII obrázky, rámy (frames), skripty, obrázky používané ako list bullets, tabulátory, grafické tlačidlá, zvuky prehrávané so zásahom alebo bez zásahu používateľa, samostatné zvukové súbory, zvukové stopy videa a video.

V prvkoch ‹img›, ‹input› a ‹applet› sa používa atribút „alt“ alebo sa poskytuje textový ekvivalent pomocou obsahu prvkov ‹object› a ‹applet›.

Pre komplexný obsah ako grafy a podobne, kde „alt“ text neposkytuje kompletný textový ekvivalent, sa poskytuje doplňujúci popis s použitím „longdesc“ a podobne v prvkoch ‹img› alebo ‹frame› odkaz v rámci prvku ‹object› alebo odkaz na popis.

Pre klikateľné mapy sa v prvku ‹area› používajú atribúty „alt“ aj „title“ alebo sa pri prvku ‹map› použijú prvky ‹a› a ďalší text ako obsah.

Ak obrázok neobsahuje žiadnu významovú informáciu a je použitý iba ako dekorácia, atribút „alt“ obsahuje prázdnu hodnotu. Ak však slúži na ovládanie webovej stránky a podobne, obsahuje zmysluplný obsah.

Ak je obrázok použitý na odlíšenie, či webovú stránku ovláda človek, alebo počítač, používateľovi sú k dispozícii i také metódy, ktoré umožňujú toto odlíšenie uskutočniť napriek neschopnosti používateľa získať požadovanú grafickú informáciu z obrázka, napríklad zvukový výstup, doplňovanie bežného textu a podobne. Na odlíšenie človeka a počítača sa používa plne automatizovaný verejný Turingov test na rozlíšenie počítačov od ľudí, ktorým je metóda CAPTCHA a podobne.

Pre každú aktívnu oblasť klikateľnej mapy na strane servera sa poskytujú doplnkové textové odkazy.

Ak je použitie mapy nevyhnutné, nepoužívajú sa „server-side“ mapy, ale najmä „client-side“ mapy uvedené v bode 9.1.

Aktívne časti na strane servera sa rovnako ako v bode 1.1 vhodne označujú.

Ak dokáže agent používateľa automaticky čítať nahlas textový ekvivalent vizuálneho záznamu, poskytuje sa zvukový popis dôležitých informácií vizuálneho záznamu multimediálnej prezentácie.

Zvukový popis sa so zvukovou stopou synchronizuje v súlade s bodom 1.4.

Ak webová stránka poskytuje informácie prostredníctvom multimediálneho prvku, ktorým môže byť vizuálny alebo zvukový záznam, a tento nie je iba alternatívou k existujúcemu textovému obsahu, je doplnený titulkami v textovej forme alebo iným textovým zápisom.

Alternatívy ekvivalentné s multimediálnou prezentáciou, ako titulky alebo zvukové popisy vizuálneho záznamu, založenou na čase, napríklad film alebo animácia, sa s ňou synchronizujú.

Ak agent používateľa interpretuje textové ekvivalenty pre odkazy klikateľných máp na strane klienta, poskytujú sa ďalšie textové odkazy pre všetky aktívne oblasti klikateľnej mapy na strane klienta.

Používa sa v súlade s bodmi 1.2 a 9.1.

Predpisy určujúce typ písma obsahujú aj bežný font písma.

Definícia typu písma, ktorým je napríklad atribút „font-family“ v kaskádových štýloch CSS a podobne, obsahuje aj uvedenie bežného fontu. V rámci výpočtu jednotlivých typov písma sa bežný font uvádza na poslednom mieste.

Bežné fonty pre serifové (pätkové) písmo, ktorým je napríklad Times New Roman, je „serif“, pre bezserifové (bezpätkové) písmo, ktorými sú napríklad Arial alebo Verdana, je „sans-serif“ a pre neproporcionálne písmo, ktorým je napríklad Courier, je „monospace“.

Pravidlo 2. Nespoliehanie sa len na farbu.

Texty a grafika si zachovávajú zrozumiteľnosť, aj keď sa zobrazia bez použitia farby.

Zabezpečuje sa, aby boli všetky informácie prezentované pomocou farieb prístupné a zrozumiteľné aj bez farieb, a to z kontextu alebo pomocou zvýraznenia a podobne.

Všetky informácie na webovej stránke sú rovnako prístupné i pri zapnutí inej farebnej schémy operačného systému, akú má štandardné nastavenie.

Zabezpečuje sa, aby farebné kombinácie pozadia a popredia poskytovali dostatočný kontrast.

Kombinácie farby popredia (písma a podobne) a farby alebo vzoru pozadia majú dostatočný vzájomný kontrast a na pozadí sa nevyskytuje vzorka, ktorá znižuje čitateľnosť.

Pravidlo 3. Používanie zvýrazňovania a štýlov a ich správne používanie.

Dokumenty sa zvýrazňujú pomocou vhodných štrukturálnych prvkov. Prezentácia sa ovláda najmä pomocou štýlov ako pomocou prezentačných prvkov a atribútov.

Na prezentovanie informácií sa namiesto obrázkov uprednostňuje vhodný značkovací skript, ak existuje.

Na zvýraznenie matematických rovníc sa používa MathML.

Na formátovanie a rozloženie textu sa používajú štýly (style sheets), napríklad kaskádové štýly (CSS).

Je nevhodné používať obrázky ako náhrady textu; používa sa text a štýly.

Dokumenty sa vytvárajú v súlade s oficiálnou formálnou úpravou a gramatikou. Kód webových stránok zodpovedá niektorej zverejnenej finálnej špecifikácii jazyka HTML alebo XHTML a neobsahuje syntaktické chyby, ktoré je technický prevádzkovateľ alebo správca obsahu schopný odstrániť.

Popis typu dokumentu webovej stránky sa zahrnie do úvodu dokumentu alebo inej časti, ktorý sa vzťahuje na uverejnené definície typov dokumentov, napríklad striktný HTML 4.01 Strict DTD, HTML 4.01 Transitional, XHTML 1.0 Strict.

Validáciu s konkrétnymi špecifikáciami je vhodné uviesť na vstupnej webovej stránke aj vizuálne pomocou na to určených symbolov, ktoré sa dajú získať po ukončení validácie na adrese http://validator.w3.org/ alebo na inej adrese.

Na riadenie vizuálneho rozloženia obsahu a prezentácie sa používajú štýly.

Na riadenie štýlov písma sa v HTML namiesto prvku font> používajú možnosti fontu v CSS.

Pri uvádzaní hodnôt atribútov v značkovacom jazyku alebo vo vlastnostiach štýlov sa namiesto absolútnych jednotiek používajú relatívne jednotky. Veľkosť textu možno zväčšovať a zmenšovať prostredníctvom štandardných funkcií prehliadača.

Veľkosť písma sa na webových stránkach definuje len pomocou kľúčových slov CSS, ktorými sú xx-small, x-small, small, medium, large, x-large a xx-large alebo pomocou percent, hodnôt smaller, larger a jednotiek em a ex. Toto sa týka aj tabuliek.

Veľkosť písma sa nedefinuje prostredníctvom jednotiek pt, pc, in, cm, mm a px.

Na vyjadrenie štruktúry dokumentu sa používajú prvky hlavičky a používajú sa vhodne podľa ich špecifikácie.

Nadpisy sa definujú pomocou značiek , ‹h2›... ‹h6›. Nie je vhodné definovanie nadpisov pomocou značky ‹font› alebo definovaním vlastnej triedy pre danú úroveň nadpisu. Pri použití značiek pre nadpisy sa dbá aj na správnu hierarchiu nadpisov.

Sémantické značky ‹h1›, ‹h2›... ‹h6› sa v zdrojovom kóde nepoužívajú pre obsah, ktorý nezodpovedá ich významu. Znamená to, že prvky, ktoré netvoria nadpisy, sa takto neoznačujú.

Zoznamy a ich jednotlivé položky sa označujú správne.

V HTML sa na vyznačenie jednotlivých položiek zoznamu pri nečíslovanom zozname ‹li› používa značka ‹ul›, pri číslovanom zozname značka ‹ol›, a ak má zoznam definičný význam značka ‹dl›.

Text, ktorý je vo svojej podstate zoznamom, sa označí ako zoznam.

Prvky, ktoré netvoria zoznamy, sa v zdrojovom kóde takto neoznačujú.

Citácie sa zvýrazňujú. Úvodzovky a ďalšie označenia určené na zvýraznenie citácie sa nepoužívajú na formátovací efekt, akým je odsadenie a podobne.

V HTML sa na zvýraznenie krátkych a dlhších citácií používajú prvky ‹q› a ‹blockquote›.

3.7.2

Pravidlo 4. Objasňovanie použitia pôvodného jazyka.

Označenie pôvodného jazyka prípadne jeho zmien uľahčuje výslovnosť alebo interpretáciu skratiek či cudzieho textu najmä pre pomocné technológie. Zároveň však zjednodušuje vyhľadávanie a identifikáciu dokumentov v požadovanom jazyku pomocou automatov a zlepšuje čitateľnosť obsahu pre všetkých používateľov.

Zmeny pôvodného jazyka textu sa v dokumente a vo všetkých textových ekvivalentoch, ako sú titulky a podobne, zreteľne označujú.

V HTML sa používa atribút „lang“.

V XML sa používa atribút „xml:lang“.

Celý význam každej skratky sa uvádza na mieste jej prvého použitia.

Vysvetlenie:

Uvedenie celého významu skratiek v tele dokumentu napomáha použiteľnosť dokumentu a zabraňuje nemožnosti správne interpretovať skratky pomocnými technológiami.

V HTML sa v prvkoch ‹abbr› a ‹acronym› používa atribút „title“.

Identifikuje sa pôvodný primárny jazyk webovej stránky. V zdrojovom kóde sa definuje hlavný jazyk obsahu webovej stránky.

V jazyku HTML sa v prvku ‹html› používa atribút „lang“.

V XML sa používa atribút „xml:lang“.

Systémy sa nastavia tak, aby sa využila výhoda výmenného mechanizmu obsahu HTTP (internetová špecifikácia RFC2616, článok 14.12) a klienti mohli automaticky získať dokumenty v preferovanom jazyku.

V metadátach sa uvádza použitá znaková sada.

V HTML sa v prvku ‹head› používa atribút „content-type“.

V XML sa používa atribút „encoding“.

Pravidlo 5. Tvorenie tabuliek, ktoré sa ľahko transformujú.

Preverí sa, či tabuľky sú dostatočne zvýraznené na účel ich transformácie pomocou prístupných prehliadačov alebo iných agentov používateľa.

V dátových tabuľkách sa identifikujú hlavičky riadkov a stĺpcov. Obsahy buniek sa štrukturálne zhodujú s významom.

V HTML sa na identifikovanie dátových buniek používa prvok ‹td› a na identifikovanie hlavičiek prvok ‹th›. Na rýchlejšiu identifikáciu tabuliek na webovej stránke možno využiť accessibility toolbary.

Všetky tabuľky dávajú zmysel pri čítaní zľava doprava.

Obsah, ktorý významovo patrí do jednej bunky, sa nachádza iba v jednej bunke. Ak významovo patrí do viacerých buniek, nachádza sa vo viacerých bunkách.

Pre dátové tabuľky, ktoré majú dve alebo viac logických úrovní hlavičiek riadkov alebo stĺpcov, sa používa zvýraznenie vzťahov medzi dátovými bunkami a bunkami hlavičky.

V HTML sa na zoskupenie hlavičiek riadkov používajú prvky ‹thead›, ‹tfoot› a ‹tbody› a na zoskupenie hlavičiek stĺpcov prvky ‹col› a ‹colgroup›.

K popisu komplexnejších vzťahov medzi dátami sa používajú atribúty „axis“, „scope“ a „headers“.

Tabuľka sa nepoužíva na vytvorenie vizuálneho rozloženia obsahu, ak nedáva zmysel v linearizovanej podobe. Ak tabuľka nedáva zmysel a nemožno sa jej vyhnúť, poskytuje sa alternatívny ekvivalent, ktorým môže byť aj linearizovaná verzia.

Ak agent používateľa podporuje nastavenie pomocou štýlov, tabuľky sa na vizuálne rozloženie nepoužívajú.

Ak sa tabuľka použije iba na vizuálne rozloženie obsahu, nepoužívajú sa žiadne štrukturálne označenia s cieľom vizuálneho formátovania.

V HTML sa prvok ‹th› nepoužíva na to, aby bol obsah bunky zobrazený centrovane a napísaný tučným písmom a podobne.

Zbytočne sa nedefinujú prvky na označenie hlavičky, päty a podobne, v HTML sú to napríklad prvky ‹tfoot› a ‹caption›.

Vo všetkých tabuľkách sa uvádzajú zhrnutia.

V HTML sa v prvku ‹table› používa atribút „summary“.

Menovkám hlavičiek sa uvádzajú skratky.

V HTML sa v prvku ‹th› používa atribút „abbr“.

Pravidlo 6. Zabezpečenie, aby sa webové stránky využívajúce nové technológie ľahko transformovali.

Zabezpečenie, aby boli webové stránky prístupné, aj keď nie sú novšie technológie podporované alebo sú vypnuté.

Webové stránky sa organizujú tak, aby sa dali čítať aj bez použitia štýlov.

Dokument v HTML možno prečítať, aj keď je interpretovaný bez asociovaného štýlu.

Obsah je logicky zorganizovaný tak, aby bola jeho interpretácia zmysluplná, aj keď budú štýly vypnuté alebo nebudú podporované.

V prípade zmeny dynamického obsahu sa zabezpečí aj aktualizácia ekvivalentov tohto obsahu.

Zabezpečuje sa, aby sa webové stránky dali použiť, aj keď sú aktívne prvky, ktorými sú skripty, aplety a iné programové objekty, vypnuté alebo nie sú podporované. Ak to nie je možné, poskytujú sa ekvivalentné informácie na alternatívnej prístupnej webovej stránke.

Zabezpečenie, aby napríklad odkazy, ktoré spúšťajú skripty, pracovali, aj keď sú tieto skripty vypnuté alebo nie sú podporované. JavaScript sa nepoužíva ako cieľ odkazu a podobne.

Ak nemožno vytvoriť webovú stránku použiteľnú bez skriptov, poskytuje sa buď text ekvivalentný s prvkom ‹noscript›, alebo sa použije skript na strane servera namiesto skriptu na strane klienta, prípadne sa poskytne alternatívna prístupová webová stránka, ako je uvedené v bode 11.4.

Zabezpečuje sa, aby boli obslužné programy skriptov a apletov nezávislé od vstupných zariadení.

Zabezpečuje sa prístupnosť dynamického obsahu, prípadne sa poskytuje alternatívna prezentácia alebo webová stránka.

V HTML sa napríklad na konci každého súboru rámov (frameset) použije prvok ‹noframes›. Skripty na strane servera môžu byť pri niektorých aplikáciách prístupnejšie ako skripty na strane klienta.

Pravidlo 7. Zabezpečenie riadenia zmien časovo citlivého obsahu používateľom.

Zabezpečenie toho, aby mohli byť pohyblivé, blikajúce, rolujúce či samoobnovovacie objekty alebo webové stránky zastavené alebo vypnuté.

Ak agent používateľa neumožňuje používateľovi kontrolu nastavení kmitania, vyhýba sa použitiu kmitania.

Prvky ‹blink› a ‹marquee› nie sú definované v žiadnej W3C HTML špecifikácii, a preto sa nepoužívajú.

Prípadné použitie animácie alebo dynamicky sa meniacich prvkov sa trvale mení najviac s frekvenciou 1 Hz. To znamená, že jedna fáza dynamicky sa meniaceho obsahu sa zobrazuje aspoň 1 sekundu.

Ak používateľom ich agent neumožňuje kontrolu blikania obsahu, zabráni sa tomu, aby obsah webovej stránky blikal. Prezentácia sa mení v pravidelných intervaloch, vypína sa, zapína sa a podobne.

Ak agent používateľa neumožňuje používateľom „zamraziť“ multimediálny obsah, na webových stránkach sa vyhýba „pohybu“, akými sú flashové animácie, automaticky prehrávaný zvuk a podobne.

Ak webová stránka obsahuje pohyblivý obsah, poskytuje sa v rámci skriptu alebo appletu mechanizmus, ktorý umožní používateľom „zamraziť“ pohyb a aktualizácie.

Vytvorenie pohyblivých prvkov na webovej stránke pomocou použitia štýlov so skriptovaním umožňuje používateľom ľahšie vypnúť, či zrušiť tento efekt.

Animácie sa nepoužívajú pri texte, ktorý slúži na zobrazenie dôležitých informácií.

Ak sa audio na webovej stránke prehráva dlhšie ako tri sekundy, je k dispozícii prístupný a nezávislý mechanizmus, ktorý umožní audio dočasne alebo úplne zastaviť.

Ak agent používateľa neposkytuje možnosť zastaviť obnovovanie, nie je vhodné vytvárať webové stránky, ktoré sa pravidelne samy obnovujú. Obsah sa mení len vtedy, ak používateľ aktivuje nejaký prvok.

V HTML nie je vhodné vytvárať webové stránky tak, aby sa samy obnovovali pomocou metadátového prvku „HTTP-EQUIV=refresh“, ak agent používateľa neumožňuje používateľom tento prvok vypnúť.

Pri pohybe na webovej stránke nemá pri bežnom nastavení nastať zmena určitej časti webovej stránky.

Ak agent používateľa neposkytuje možnosť zastaviť automatické presmerovanie, nepoužíva sa nastavenie na automatické presmerovanie webovej stránky. Na vykonávanie presmerovania sa konfiguruje server.

Pravidlo 8. Zabezpečenie priamej prístupnosti vsadených rozhraní používateľa.

Zabezpečenie toho, aby používateľské rozhrania spĺňali princípy dizajnu prístupnosti – prístup k funkčnosti nezávislý od zariadenia, použiteľnosť klávesnice, hlasový výstup a podobne.

Programové prvky, ako sú skripty a applety, sa robia priamo prístupné alebo kompatibilné s pomocnými technológiami. Nie je vhodné, aby obsah ani kód webovej stránky predpokladal, prípadne vyžadoval konkrétny spôsob použitia ani konkrétne vstupné alebo výstupné zariadenie. Ak to nie je možné, poskytuje sa prístupné alternatívne riešenie.

Kód ani obsah webovej stránky nepredpokladá alebo nevyžaduje, aby mal používateľ konkrétny operačný systém, konkrétny prehliadač, aktívny zvukový výstup a podobne.

Kód ani obsah nepredpokladá, že určité tlačidlá klávesnice alebo myši existujú a majú priradenú určitú funkciu, ako napríklad F5 na obnovenie webovej stránky, F1 na nápovedu a podobne.

Poskytuje sa jednotný a jednoznačný mechanizmus ovládania z klávesnice.

Všetky funkcie obsahu, ako aj všetky položky a aktívne prvky na webovej stránke možno obsluhovať a riadiť prostredníctvom klávesnice.

Ak je presun na určitý prvok vykonateľný prostredníctvom klávesnice, je vykonateľný aj presun z daného prvku. Ak sú na tento presun potrebné iné klávesy, ako tabulátor s nezmenenou funkciou, šípky a podobne, je používateľ poučený o spôsobe presunu aktívneho zamerania mimo daného prvku.

Poskytuje sa viditeľné zameranie kurzora.

Pre každé používateľské rozhranie ovládané z klávesnice sa poskytuje viditeľné zameranie kurzora, a to najmä na identifikáciu aktívneho zamerania navigačných prvkov.

Pravidlo 9. Dizajnovanie nezávisle od zariadení.

Používanie vlastností, ktoré povoľujú aktiváciu prvkov webovej stránky pre čo možno najväčšie množstvo vstupných zariadení. Znamená to, že používateľ môže komunikovať so svojím agentom alebo dokumentom pomocou rôznych zariadení, ako sú myš, klávesnica, hlas a podobne. Textové ekvivalenty k obrázkom umožňujú interakciu bez použitia zariadenia na ukazovanie (myš) a zároveň webové stránky, ktoré povoľujú interakciu pomocou klávesnice, umožňujú prístupnosť aj cez hlasové ovládanie alebo pomocou príkazového rozhrania.

Namiesto klikateľných máp na strane servera sa poskytujú klikateľné mapy na strane klienta okrem prípadov, keď sa oblasti nedajú definovať pomocou dostupného geometrického tvaru.

Zabezpečí sa, aby každý prvok, ktorý má svoje vlastné rozhranie, mohol byť použitý spôsobom nezávislým od zariadení.

Pri skriptoch sa uprednostňuje špecifikácia logických správcov udalostí pred správcami udalostí závislých od zariadení.

Vytvára sa logické príkazové navádzanie pomocou odkazov, ovládačov formátu a objektov.

V HTML sa logické zoradenie špecifikuje pomocou atribútu „tabindex“ alebo sa zabezpečí logický dizajn webovej stránky.

K dôležitým odkazom vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v klikateľných mapách na strane klienta, k ovládačom formátu a k skupinám ovládačov formátov sa poskytujú klávesové skratky.

V HTML sa skratky špecifikujú pomocou atribútu „accesskey“ a podobne.

Klávesové skratky sa nedefinujú pre každý odkaz, definujú sa len pre tie najdôležitejšie odkazy, inak si ich používatelia nezapamätajú.

Pri definovaní klávesových skratiek sa vyhýba kolíziám s preddefinovanými klávesovými skratkami operačného systému alebo aplikácie. Takým je napríklad „D“, ktoré v Internet Exploreri v kombinácii ALT+D znamená vstup pre riadok Adresa.

Pravidlo 10. Používanie „dočasného“ riešenia.

Používanie dočasných riešení prístupnosti tak, aby mohli technológie a staršie prehliadače fungovať správne.

Ak agent používateľa nedovoľuje používateľovi vypnúť vytváranie podradených okien, nepoužíva sa zjavovanie „pop-up“ či iných podobných okien a aktuálne otvorené okno sa nevymieňa bez toho, aby bol používateľ o tom informovaný.

V HTML je potrebné vyhnúť sa použitiu rámu a podobných funkcií, ktorých cieľom je otvorenie nového okna.

Textový popis odkazu je doplnený o upozornenie, že odkaz otvára nové okno.

Ak agent používateľa nepodporuje jasné, explicitné priradenie menoviek a prvkov formulára, pre všetky prvky formulára s implicitne, priamo priradenými menovkami sa zabezpečí, aby bola každá menovka správne umiestnená.

Menovka predchádza priamo svojmu prvku v rovnakom riadku, čo umožňuje použiť viac ako jeden prvok a menovku na riadok, alebo sa nachádza v predchádzajúcom riadku, čo umožňuje použiť iba jednu menovku a jeden prvok na riadok.

Prvkami formuláru sú editovateľné políčka, začiarkavacie políčka, prepínače, rozbaľovacie zoznamy alebo tlačidlá a podobne.

Ak agent používateľa vrátane pomocných technológií neinterpretuje susediace texty správne, na aktuálnej alebo inej webovej stránke sa pre všetky tabuľky, ktoré zobrazujú text v paralelných stĺpcoch so zalamovaním slov, poskytuje alternatíva s jednoduchým lineárnym textom.

Ak agent používateľa nedokáže správne spracúvať prázdne ovládacie prvky, v editovateľných políčkach a textových oblastiach sa uvádzajú prednastavené znaky, ktoré vymedzujú miesto.

V HTML to platí pre prvky ‹textarea› a ‹input›.

Znaky ako medzera a podobne, prekladače väčšinou ignorujú, a preto sa nepovažujú za také, ktoré vymedzujú miesto.

Ak agent používateľa vrátane pomocných technológií nedokáže zreteľne odlíšiť susediace odkazy, medzi susediace odkazy sa uvádzajú neodkazové, vytlačiteľné znaky ohraničené medzerami.

V HTML sa medzi prvkami ‹a› používajú bežné spojovacie slová, respektíve znaky abecedy a podobne.

Pravidlo 11. Používanie technológií a smerníc W3C.

Vhodné používanie W3C technológií a dodržiavanie smerníc prístupnosti je dôležitým základom prístupnosti. Tam, kde nemožno použiť technológiu W3C alebo jej použitie môže mať za následok netransformovateľný materiál, poskytuje sa alternatívna verzia príslušného obsahu.

Ak sú dostupné a vhodné na určitú úlohu, používajú sa W3C technológie, a to ich čo možno najnovšie verzie.

Vyhýba sa neschváleným vlastnostiam W3C technológií.

V HTML sa nepoužíva neschválený prvok ‹font›. Namiesto toho sa používajú štýly, ako napríklad fontové vlastnosti CSS.

Informácie sa poskytujú tak, aby používatelia mohli prijímať dokumenty podľa ich vlastných preferencií, akými sú napríklad jazyk a typ obsahu.

Tam, kde je to možné, sa používa výmenný mechanizmus obsahu.

Ak nemožno vytvoriť webovú stránku, ktorá je prístupná podľa týchto pravidiel, poskytuje sa odkaz na alternatívnu webovú stránku, ktorá je prístupná, má ekvivalentné informácie alebo funkčnosť a je aktualizovaná tak často ako pôvodná neprístupná webová stránka. To isté platí v prípade celého webového sídla.

Poskytnutie webovej stránky alebo webového sídla iba v jednoduchej textovej podobe a podobne.

Odkaz na alternatívnu webovú stránku sa sprístupňuje z každej pôvodnej neprístupnej webovej stránky a je viditeľne odlíšený od ostatného obsahu.

Pravidlo 12. Poskytovanie kontextových a orientačných informácií.

Poskytnutie kontextových a orientačných informácií tak, aby pomohli používateľom pochopiť komplexné webové stránky a jej prvky.

Na umožnenie identifikácie rámov a ľahšej navigácie sa pre každý rám používa nadpis.

Pre každý rám sa vhodne a zrozumiteľne zvolí názov, a to pomocou atribútu „name“, a jeho popisný titulok pomocou atribútu „title“. Popis vystihuje účel rámu a jeho vzťah k ďalšiemu rámu, prípadne ďalším rámom.

Ak to nie je zrejmé z nadpisov jednotlivých rámov, uvádza sa účel rámov a ich vzájomných vzťahov.

V HTML sa používa atribút „longdesc“, prvok ‹noframes› alebo odkaz na popis. Prvok ‹noframes› možno pre ostatných používateľov skryť pomocou kaskádových štýlov.

Tam, kde je to prirodzené a vhodné, sa veľké bloky informácií rozdeľujú do viacerých, lepšie ovládateľných skupín.

V HTML sa používa ‹optgroup› na zlúčenie prvkov ‹option› v rámci prvku ‹select›. Ovládače formátu sa zoskupujú pomocou prvkov ‹fieldset› a ‹legend›. Tam, kde je to vhodné, sa používajú vnorené zoznamy a na štruktúrovanie dokumentov sa používajú hlavičky a podobne.

Menovky sa jasne spájajú s ovládačmi. Každý formulárový prvok má priradený výstižný názov.

Prvkami formulára sú editovateľné políčka, začiarkavacie políčka, prepínače, rozbaľovacie zoznamy alebo tlačidlá a podobne.

Aby každý používateľ vedel, čo má v danom prvku vyplniť alebo zvoliť, má každý použitý prvok svoj popis, v ktorom je jednoznačne uvedené, ako má používateľ s prvkom zaobchádzať.

Pri definovaní jednotlivých prvkov formulára je ich popisný text zrozumiteľný a jednoznačne priradený, zviazaný pomocou prvku ‹label› a atribútov „for“ pre prvok ‹label› a „id“ pre formulárový prvok.

Vizuálne umiestnenie popisného textu vedľa prvku formulára nie je dostačujúce.

Pri manuálnom vypĺňaní formulárových prvkov sa overuje správnosť obsahu.

Ak je pri zadávaní textu alebo iného obsahu do príslušného vypĺňateľného prvku automaticky zistená chyba, chybná položka sa zreteľne označí a chyba je používateľovi popísaná vo forme textu.

Pravidlo 13. Poskytovanie prehľadného mechanizmu navigácie.

Poskytnutie prehľadného a úplného mechanizmu navigácie (orientačné informácie, navigačné panely, mapa webového sídla a podobne) je zamerané najmä na zvýšenie pravdepodobnosti, že každý na danom webovom sídle nájde to, čo tam hľadal.

Cieľ každého odkazu sa jasne identifikuje. Označenie každého odkazu výstižne popisuje jeho cieľ nezávisle od okolitáho kontextu. Odkazy sú jasne odlíšené od ostatného textu.

Text odkazu je dostatočne zmysluplný, aby dával zmysel aj pri čítaní odkazu mimo kontextu, či už samostatne, alebo ako časť skupiny odkazov. Pre odkazy v plynulom texte postačuje zmysluplnosť z kontextu použitia v danom texte. Text odkazu je stručný a výstižný.

V HTML sa píšu významovo výstižné informácie, napríklad „Informácia o verzii 4.3“ a nie „kliknite sem“. Pri odkaze s prázdnym textom sa cieľ odkazu bližšie špecifikuje pomocou informatívneho titulku odkazu, v HTML napríklad pomocou atribútu „title“.

Označením odkazu sa rozumie kombinácia samotného textu odkazu, napríklad textu umiestneného medzi párové prvky ‹a›, a atribútu „title“ týchto prvkov.

Na odlíšenie textu odkazu sa nepoužíva iba farba, ale aj napríklad podčiarknutie alebo iné zvýraznenie, a to najmä, ak je súčasťou ďalšieho textu.

Účel každého odkazu možno určiť iba z textového označenia alebo z textových označení v kombinácii s jeho programovo určeným kontextom. Výnimku tvorí prípad, keď je účel odkazu nejednoznačný pre všetkých používateľov.

Poskytujú sa metadáta, pomocou ktorých sa webovým sídlam a ich jednotlivým webovým stránkam pridávajú významové (sémantické) informácie.

Na identifikáciu autora dokumentu, typu obsahu a podobne sa používa RDF.

Niektorí HTML agenti používateľa dokážu vytvoriť navigačné nástroje zo vzťahov dokumentu popísaných pomocou prvku ‹link› a atribútov „rel“ alebo „rev“, a to napríklad rel=„next“, rel=„previous“, rel=„index“.

a) Poskytujú sa informácie o celkovom rozložení webovej stránky.

Ak webové sídlo obsahuje viac ako 50 uverejnených informačných webových stránok, poskytuje sa mapa webového sídla a podobne.

Odporúča sa, aby bola mapa webového sídla alebo obsah prístupný z každej webovej stránky webového sídla.

Pri popisovaní rozloženia webovej stránky sa zvýrazňujú a vysvetľujú dostupné funkcie prístupnosti. Navigačné a obsahové informácie sú zreteľne oddelené.

Webová stránka alebo webové sídlo sa vytvára tak, aby bol používateľ schopný rozpoznať, ktoré informácie slúžia na navigáciu a ktoré patria k obsahu. Navigačné informácie, ako napríklad odkazy na iné webové stránky, sa správne umiestňujú v samostatnom oddelenom bloku. Odkazy v plynulom texte sa viditeľne odlišujú od ostatného textu; ich oddelenie od ostatného textu sa nevyžaduje.

Navigačné mechanizmy sú zrozumiteľné a používajú sa konzistentným spôsobom. Rovnako označené odkazy majú rovnaký cieľ.

Navigácia je vytvorená jednoduchým a intuitívnym spôsobom, navigačné odkazy nie sú príliš dlhé.

Pri výskyte viacerých navigačných informácií, ako napríklad dva druhy navigácie na dvoch miestach, má toto rozdelenie opodstatnenie a jasný význam.

Na zvýraznenie a sprístupnenie navigačného mechanizmu sa poskytujú navigačné panely.

Príbuzné odkazy sa spájajú do skupín a tieto skupiny sa pre agentov používateľa identifikujú. Ak to agenti používateľa umožňujú, uvedie sa aj spôsob, akým sa dá daná skupina preskočiť. Bloky obsahu, ktoré sa opakujú na viacerých webových stránkach, možno preskočiť.

V úvode každej webovej stránky sa v prípade rozsiahlejšej webovej prezentácie alebo dlhého obsahu uvádza odkaz (prípadne odkazy s viacerými alternatívami prechodu), ktorý umožňuje preskočiť odkazy a bloky obsahu, a to pomocou hlavnej navigácie, menu a podobne. Rovnaký postup sa používa aj pre opakujúce sa obsahy na viacerých webových stránkach. Ide predovšetkým o odkazy, ako „prejsť na obsah“, „preskočiť navigáciu“, „skočiť na podmenu“ a podobne. V HTML sa v prvku ‹a› používa atribút „id“ a podobne.

Uvedené odkazy môže tvorca webových stránok ukryť pred bežným vizuálnym zobrazovaním prostredníctvom kaskádových štýlov (CSS) a podobne. Na skrývanie týchto odkazov sa však nepoužíva predpis „display:none“ a „visibility:hidden“, pretože takto skrytý text pomocná technológia nemusí byť schopná interpretovať.

Ak sú prítomné funkcie vyhľadávania, pre rôzne úrovne zručnosti a pre rôzne záujmy sa umožňujú rôzne druhy vyhľadávaní.

Používa sa nielen jednoduché vyhľadávanie, ale aj možnosti nastavenia podrobnejšieho vyhľadávania podľa zadaných kritérií alebo filtrov.

Na začiatku odsekov, kapitol, strán, zoznamov, samotnej webovej stránky a podobne sa umiestňujú zrozumiteľné informácie o kontexte obsahu.

Poskytujú sa informácie o súvisiacich dokumentoch.

Súvisiacimi dokumentmi sa rozumejú vnorené externé dokumenty, ako CSS a podobne, alebo dokumenty s rovnakým obsahom, ktorý je rozdelený na viac webových stránok, obvykle niekoľko webových stránok aktualít a podobne.

Súvisiace dokumenty sa v HTML špecifikujú pomocou prvku ‹link› a atribútov „rel“ a „rev“ a podobne alebo sa poskytuje kolekcia všetkých dokumentov pomocou formátov na kompresiu súborov typu ZIP, TAR a GZIP s cieľom umožniť čítanie off-line.

Pri formátoch na kompresiu súborov sa poskytuje informácia o ich obsahu.

Poskytujú sa prostriedky umožňujúce preskočiť viacriadkové ASCII obrázky. ASCII obrázky, skratky a špecifické symbolické skratky sa sprístupňujú aj zrakovo postihnutým.

V HTML sa pre nevýznamné ASCII obrázky používa najmä preskočenie ako v bode 13.6 alebo sa poskytne náhrada pomocou prvku ‹acronym› alebo ‹abbr› s atribútmi „title“ a podobne.

Pri komplexnom ASCII umení sa preveruje adekvátnosť textového ekvivalentu.

Používateľ je vopred upozornený na odkaz, ktorý smeruje na obsah iného typu, ako je webová stránka. Taký odkaz je doplnený informáciou o type a veľkosti cieľového súboru.

V HTML sa najmä pomocu atribútu „title“ prvku ‹a› uvádza informácia o type cieľového súboru (PDF, RTF a podobne) a o jeho veľkosti.

Obsah ani kód webovej stránky nepredpokladá, že používateľ navštívil inú webovú stránku.

Každá webová stránka funguje samostatne. V obsahu sa nevyskytuje kontext v zmysle „Ako ste videli na predchádzajúcej stránke“ alebo „Vyplňte číslo, ktoré ste si prečítali na titulnej stránke“.

Ak webové sídlo obsahuje viac ako dve vnorenia v hierarchii, čo znamená, že najmenej jedna kategória má aspoň jednu podkategóriu, každá webová stránka obsahuje odkaz na vyššiu úroveň v hierarchii webového sídla a odkaz na úvodnú webovú stránku.

Webová stránka vo všeobecnosti nemanipuluje používateľským prostredím bez priameho príkazu používateľa.

Vnútro samotného obsahu webovej stránky sa považuje za používateľské prostredie.

Webová stránka neotvára bez príkazu nové okná, nemení svoju veľkosť a pozíciu okien, žiadnym spôsobom nemení ovládacie prvky prehliadača, nezakazuje alebo neobmedzuje posúvače (scrollbar), a to ani v rámoch, neobmedzuje použitie kontextových ponúk, histórie, navigačných tlačidiel ako Späť/Dopredu, nemení obsah obľúbených položiek, nenastavuje sa ako domovská webová stránka a podobne.

Používateľ má vždy možnosť zobrazený obsah posúvať podľa potreby a dostať sa tak k časti obsahu, ktorá mu je skrytá.

Zmena nastavenia určitej položky v používateľskom rozhraní nevyvoláva automatickú zmenu kontextu webovej stránky bez upozornenia používateľa.

Zmena aktívneho zamerania kurzora nespôsobuje zmenu kontextu.

Webová stránka má zmysluplný názov, ktorý vystihuje jej obsah a účel.

V HTML obsahuje prvok ‹title› v časti ‹head› výstižný názov konkrétnej webovej stránky, ktorý popisuje jeho obsah, zmysel alebo funkcionalitu, a to aj v súlade s celým webovým sídlom.

Pravidlo 14. Ubezpečenie sa, že dokumenty sú jasné a zrozumiteľné.

Zabezpečenie tohto pravidla je zamerané na ľahké pochopenie elektronických dokumentov a informácií (obsahu) v elektronickej podobe pre každého čitateľa.

Webové stránky prezentujú informácie jednoduchým jazykom a zrozumiteľnou formou. Používa sa čo možno najjasnejší a najjednoduchší jazyk zodpovedajúci obsahu webovej stránky.

Popisy odkazov a nadpisov dávajú zmysel aj vytrhnuté z kontextu. Použitie informatívnych nadpisov zrýchľuje prehľad o obsahu webovej stránky.

Ucelená myšlienka sa uvádza tak, aby sa nachádzala v jednom obsahovom bloku.

Používajú sa bežné slová, ako napríklad „začať“, ktoré je vhodnejšie ako „pristúpiť“. Použitie výrazov závisí aj od cieľovej skupiny čitateľov, teda od tých, ktorým je webová stránka určená.

Vyhýba sa príliš komplikovaným a ťažko pochopiteľným skladbám vety.

Je vhodné vyhýbať sa slangu, žargónu a špecializovanému významu slov, ak nie je v obsahu uvedené vysvetlenie.

Text sa dopĺňa grafickými a zvukovými prezentáciami tam, kde uľahčia pochopenie webovej stránky.

Štýl prezentácie sa vytvára tak, aby bol zhodný pre všetky webové stránky daného webového sídla.

Minimalizuje sa množstvo použitých štýlov.

Uprednostňuje sa použitie prepojených štýlov pred vnorenými štýlmi.

Vo všetkých štýloch sa pre rovnaký koncept používa rovnaké meno triedy (atribút „class“).

Úvodná webová stránka jednoznačne popisuje zmysel a účel webového sídla.

Z úvodnej webovej stránky je zrejmé,

o aký typ webovej prezentácie ide, čo je jej cieľom a uvádza sa jej názov, čo môže byť splnené aj uvedením názvu správcu obsahu, ak je to dostatočne výstižné,

kto je jej technickým prevádzkovateľom; z úvodnej webovej stránky je rozpoznateľné, ktorej organizácii alebo inštitúcii webové sídlo patrí, teda, kto je jej správcom obsahu.

Dátové prvky na popis osoby

D.1 Údaje o osobe (PersonData)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Údaje o osobe (PersonData)

D.1.1 Fyzická osoba (PhysicalPerson)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Fyzická osoba (PhysicalPerson)

D.1.1.1 Meno osoby (PersonName)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Meno osoby (PersonName)

D.1.1.5 Narodenie (Birth)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Narodenie (Birth)

D.1.1.6 Úmrtie (Death)

D.1.1.10 Príbuzná osoba (RelatedPerson)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Príbuzná osoba (RelatedPerson)

D.1.1.11 Bankové spojenie (BankConnection)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Bankové spojenie (BankConnection)

D.1.1.11.1 Majiteľ (Holder)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Majiteľ (Holder)

D.1.1.11.3 Tuzemské bankové spojenie (DomesticBankConnection)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Tuzemské bankové spojenie (NationalBankConnection)

D.1.1.11.4 Medzinárodné bankové spojenie (InternationalBankConnection)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Medzinárodné bankové spojenie (InternationalBankConnection)

D.1.2 Právnická osoba (CorporateBody)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Právnická osoba (CorporateBody)

D.1.2.9 Základné imanie (Equity)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Základné imanie (Equity)

D.1.2.10 Zainteresovaná osoba (Stakeholder)

D.1.3 Fyzická adresa (PhysicalAddress)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Fyzická adresa (PhysicalAddress)

D.1.3.12 Adresný bod (AddressPoint)

D.1.3.12.1 XYZ (XYZ)

D.1.3.12.2 BLH (BLH)

D.1.3.14 Doručovacia adresa (DeliveryAddress)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Doručovania adresa (DeliveryAddress)

D.1.3.14.3 Príjemca (Recipient)

TABULKA_58

D.1.4 Telefónna adresa (TelephoneAddress)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Telefónna adresa (TelephoneAddress)

D.1.4.2 Číslo (Number)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Číslo (Number)

D.1.5 Internetová adresa (InternetAddress)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Internetová adresa (InternetAddress)

D.1.6 Identifikátor (ID)

Skrátená forma popisu súčastí dátového prvku Identifikátor (ID)

Definícia základných pojmov pre elektronické formuláre

Formulár

Formulárom sa označujú tlačivá v listinnej podobe alebo neštruktúrované elektronické dokumenty vo formátoch PDF, RTF, ODF a podobne, reprezentujúce tieto tlačivá. Formulár má predpísanú formu a náležitosti, ktoré definuje osobitný predpis alebo gestor služby, ktorá ho používa.

Formulár je:

tlačivo v listinnej podobe,

textový súbor podľa § 19, ktorý umožňuje zverejnenie písomného tlačiva v elektronickej forme a jeho následné vytlačenie,

taký štruktúrovaný elektronický dokument, ktorý nespĺňa všetky vlastnosti pre elektronický formulár podľa bodu 1.2.

Formulár podľa bodu 1.1.2 písmena a) sa používa najmä na poskytovanie a výmenu informácií medzi používateľom služby a gestorom služby. Formulár podľa bodu 1.1.2 písm. b) a c) sa používa najmä na jednosmernú elektronickú komunikáciu medzi používateľom služby a gestorom služby.

Formulár podľa bodu 1.1.2 písm. b) a c) dodržiava príslušné požiadavky podľa § 18 až 24.

Elektronický formulár

Elektronický formulár slúži na obojsmernú výmenu informácií v elektronickej forme medzi používateľom služby a gestorom služby v predpísanej forme.

Základ elektronického formulára tvorí XML štruktúra, reprezentujúca informačný obsah elektronického formulára. Elektronický formulár umožňuje vyplnenie údajov prostredníctvom elektronických prostriedkov, ich uchovanie v štruktúrovanej elektronickej forme, zobrazovanie a ich automatizované spracovanie v informačných systémoch.

Elektronický formulár je možné:

vytlačiť ako predlohu na manuálne vyplnenie (perom, písacím strojom a podobne),

elektronicky vyplniť, vykonať elektronickým formulárom definované kontroly a následne vyplnený elektronický formulár vytlačiť,

elektronicky vyplniť, vykonať elektronickým formulárom definované kontroly, elektronicky podpísať, elektronicky odoslať a ďalej následne spracovať v ňom uchované údaje.

Podanie

Podanie je proces komunikácie používateľa služby s gestorom služby. Predmetom podania je používateľom vyplnený formulár alebo elektronický formulár a ďalšie s ním súvisiace procesné náležitosti a prílohy definované osobitnými predpismi.

Elektronické podanie

Elektronickým podaním je elektronický spôsob realizácie podania, pričom všetky kroky podania vykonané používateľom služby sa musia uskutočniť elektronickými prostriedkami. Elektronické podanie sa realizuje prostredníctvom elektronického formulára.

Náležitosti elektronického formulára

Základné požiadavky

Náležitosti elektronického formulára spĺňajú požiadavky podľa bodov 2.2 až 2.9. Pre všetky náležitosti elektronického formulára existuje úplná dokumentácia, zverejnená spolu s príslušným elektronickým formulárom, ktorá umožní splnenie požiadaviek podľa § 6 ods.1 zákona.

Identifikačné údaje elektronického formulára

Identifikačné údaje elektronického formulára vymedzujú základné informácie o elektronickom formulári a jeho použití. Sú to tieto údaje:

názov,

identifikátor elektronického formulára, ktorý je jedinečný v rámci elektronickej verejnej správy v Slovenskej republike,

krátky popis účelu elektronického formulára,

gestor služby,

verzia,

platnosť, ktorá obsahuje dátum stanovujúci začiatok platnosti, a ak ide o elektronické formuláre so skončenou platnosťou aj dátum skončenia platnosti.

Dátová štruktúra

Dátová štruktúra elektronického formulára predstavuje predlohu elektronického formulára bez vyplneného dátového obsahu (ďalej len „prázdny formulár“), a to na základe popisu dátových polí. Vyplnením jednotlivých dátových polí vzniká vyplnený elektronický formulár (ďalej len „vyplnený formulár“), ktorý je možné ďalej elektronicky spracovávať.

Dátová štruktúra je definovaná prostredníctvom XML Schema Definition Language (XSD) a určuje vlastnú dátovú štruktúru elektronického formulára, povolené typy a hodnoty jednotlivých dátových polí a ich informačný význam.

Dátový obsah

Dátový obsah definuje požadovaný informačný obsah elektronického formulára, ktorý sa viaže ku konkrétnemu úkonu. Dátový obsah elektronického formulára je založený na príslušnej dátovej štruktúre dátových prvkov podľa § 43.

Prílohy

Súčasťou dátového obsahu môže byť aj zoznam príloh, ktoré sú vyžadované podľa dátovej štruktúry elektronického formulára. Vlastná dátová štruktúra danej prílohy elektronického formulára však nie je súčasťou dátovej štruktúry elektronického formulára.

Prílohy dodržiavajú príslušné požiadavky podľa § 18 až 24.

Kontroly dátového obsahu

Dátový obsah elektronického formulára môže obsahovať dodatočné kontroly okrem rámca kontrol zabezpečovaných prostredníctvom XSD. Dodatočné kontroly zabezpečujú overovanie požadovanej integrity údajov, vzájomné väzby v jednotlivých dátových poliach a podobne.

Dodatočné kontroly sa môžu týkať iba vzájomných vzťahov a dátových polí daného elektronického formulára. Nie je možné definovať kontroly, vyžadujúce údaje z externých registrov, databáz a iných dátových zdrojov, nachádzajúcich sa mimo vlastnej dátovej štruktúry elektronického formulára.

Pre všetky kontroly sa zverejňuje aj ich úplná dokumentácia.

Prezentácia

Prezentácia elektronického formulára predstavuje formálny predpis, ktorým je možné dátovú štruktúru a dátový obsah elektronického formulára transformovať do vizualizácie alebo inej požadovanej formy prezentácie, prístupnej aj zdravotne postihnutým používateľom služby.

Prezentácia elektronického formulára je definovaná prezentačnou schémou.

Prezentačná schéma popisuje presný spôsob transformácie dátovej štruktúry a dátového obsahu elektronického formulára do predpísanej prezentačnej formy pomocou štandardných formulárových blokov, ktoré jednoznačne definujú umiestnenie informácií v elektronickom formulári najmä informácie o fyzickej osobe ako používateľovi služby, informácie o gestorovi služby a podobne. Prezentačná schéma stanovuje spôsob zobrazenia jednotlivých dátových polí, ako aj identifikačných údajov. Prezentačná schéma tiež určuje navigáciu používateľa služby pri vypĺňaní jednotlivých dátových polí elektronického formulára.

Z hľadiska prezentácie možno elektronický formulár zobrazovať ako prázdny formulár alebo ako vyplnený formulár.

Pre konkrétny elektronický formulár je možné definovať viac povolených prezentačných schém. Tie určujú predpísaný spôsob prezentovania formulára pre rôzne technologické prostredia, ktoré sa používajú na prácu s elektronickými formulármi, pričom je možné použiť aj špecializovaný prostriedok podporujúci konkrétny typ prezentačnej schémy.

Ak elektronická služba verejnej správy počas ďalšieho spracovania vyžaduje podpísanie elektronického formulára zaručeným elektronickým podpisom, prezentačná schéma, použitá pri podpisovaní sa uvádza vo vytvorenom elektronickom podpise.

Pre každú schválenú prezentačnú schému sa zverejňuje aj úplná dokumentácia prezentačnej schémy.

Prezentačná schéma dodržiava príslušné požiadavky podľa § 14a § 19 až 24a pri použití elektronického podpisu aj podľa osobitného predpisu.⁴⁾

Kód elektronického formulára

Každý vyplnený elektronický formulár obsahuje kód, ktorý umožňuje jednoznačnú identifikáciu dátového obsahu konkrétneho vyplneného elektronického formulára. Kód elektronického formulára je súčasťou vytlačenej podoby elektronického formulára.

Doplňujúce informácie

Doplňujúce informácie sú informácie, ktoré nie sú nutné pre správnu definíciu alebo prezentáciu príslušného elektronického formulára, ale môžu napomôcť pri pochopení významu jednotlivých častí elektronického formulára, spôsobu jeho použitia a spracovania. Medzi doplňujúce informácie patrí najmä nápoveda, legenda, vzory a príklady.

Organizačné zabezpečenie

Tvorbu elektronických formulárov a zabezpečenie ich správnosti zaisťuje gestor služby.

Tvorbu a určenie štruktúry identifikátorov elektronických formulárov a určenie štruktúry kódov elektronických formulárov zabezpečuje ministerstvo.

Základné definície riadenia informačno-technologických projektov

Na účely riadenia informačno-technologických projektov sa rozumie

produktom každý vstup alebo výstup z projektu, ako aj kolekcia iných produktov; produkt môže mať hmotnú alebo nehmotnú podobu, a ak má produkt nehmotnú podobu, ide o službu,

konfiguračnou položkou akýkoľvek výstup alebo jeho časť, zariadenie, dokumentácia alebo služba identifikovaná základnými atribútmi, ako je jej názov alebo kód, názov projektu, jej popis, verzia a stav,

konfiguračným manažmentom systém určený na správu, evidenciu, ochranu, dostupnosť, úplnosť, aktualizáciu a poskytovanie konfiguračných položiek,

správcom konfigurácií pozícia zodpovedná za správu konfiguračného manažmentu,

Riadiacim výborom projektu orgán, zabezpečujúci, že projekt bude spĺňať dohodnuté kritériá a vytvorí výstupy, dielo alebo službu podľa dohodnutej špecifikácie a v príslušnej kvalite, v stanovenom čase a definovanom finančnom rámci tak, ako je to popísané v Projektovom iniciálnom dokumente,

predsedom Riadiaceho výboru projektu najvyššia výkonná autorita projektu menovaná zo zástupcov vedúcich predstaviteľov objednávateľa projektu; je to osoba zodpovedná za priebeh projektu a kompetentná rozhodovať o projekte,

projektovým manažérom osoba, zodpovedná za každodenné riadenie projektu a informovanie o jeho priebehu v súlade s komunikačnými pravidlami, stanovenými v Komunikačnom pláne projektu; na účely tohto štandardu sa projektovým manažérom rozumie iba projektový manažér objednávateľa projektu,

projektovým tímom určené osoby asistujúce projektovému manažérovi pri výkone jeho činnosti, ktorými môžu byť správca konfigurácií, kontrolór projektu, tímový manažér a podobne,

otvorenou otázkou projektu každý problém, otázka, alebo zmena, pri ktorej sa predpokladá vplyv na projekt; vyriešenie otvorenej otázky si môže vyžadovať aj intervenciu a aktivitu vedúcich predstaviteľov objednávateľa.

Ak sa projekt realizuje v rámci programu, pojem vedúci predstavitelia objednávateľa sa nahrádza pojmom programový manažment.

Životný cyklus riadenia projektu

Životný cyklus riadenia projektu sa skladá z

prípravnej fázy, ktorej účelom je zabezpečenie činností potrebných na začatie projektu vrátane vyčlenenia potrebných zdrojov na riadenie a uskutočnenie projektu,

inicializačnej fázy, ktorej účelom je vytvorenie a schválenie základných dokumentov projektu,

realizačnej fázy, ktorej účelom je zabezpečenie priebehu projektu; realizačná fáza sa môže skladať z viacerých etáp,

dokončovacej fázy, ktorej účelom je zabezpečenie správneho dokončenia projektu, jeho vyhodnotenia a príprava činností po jeho dokončení.

Prípravná fáza

Prípravná fáza obsahuje

vytvorenie Splnomocnenia k projektu a určenie poverenej osoby, pričom

vedúci predstavitelia objednávateľa projektu zabezpečujú vytvorenie Splnomocnenia k projektu, ktorého obsahom je najmä poverenie osoby (ďalej len „poverená osoba“) na zabezpečenie činností vedúcich k vytvoreniu pozícií podľa bodu 4.2 a rámcové zadanie projektu, ktorým sú ciele a rozsah projektu, odôvodnenie a obmedzenia projektu a rozhrania s inými projektmi a prostredím,

vedúci predstavitelia objednávateľa projektu zabezpečujú odovzdanie Splnomocnenia k projektu poverenej osobe,

poverená osoba vzhľadom na neexistenciu projektového manažmentu využíva v tejto fáze existujúcu štruktúru organizácie,

vymenovanie predsedu Riadiaceho výboru projektu a projektového manažéra, pričom

poverená osoba zabezpečuje

určenie vhodných kandidátov na pozície predsedu Riadiaceho výboru projektu a projektového manažéra,

spísanie pracovných náplní a zodpovedností predsedu Riadiaceho výboru projektu a projektového manažéra,

diskusiu vedúcich predstaviteľov objednávateľa projektu s kandidátmi podľa písmena a) o úlohe v projekte a rozsahu zodpovedností,

vedúci predstavitelia objednávateľa projektu zabezpečujú vymenovanie predsedu Riadiaceho výboru projektu a projektového manažéra,

navrhnutie projektového tímu, pričom predseda Riadiaceho výboru projektu alebo projektový manažér na základe jeho poverenia zabezpečuje

spísanie pracovných náplní a zodpovedností všetkých členov projektového tímu,

určenie vhodných kandidátov na pozície členov projektového tímu,

vymenovanie projektového tímu, pričom

predseda Riadiaceho výboru projektu alebo projektový manažér na základe jeho poverenia vykoná pohovor s kandidátmi podľa bodu 3.3.2 o ich úlohách v projekte a o rozsahu ich zodpovedností,

predseda Riadiaceho výboru projektu vymenuje členov projektového tímu,

vytvorenie Projektového zámeru, pričom predseda Riadiaceho výboru projektu alebo projektový manažér na základe jeho poverenia zabezpečuje

vytvorenie základnej verzie Projektového zámeru rozpracovaním informácií zo Splnomocnenia k projektu,

určenie akceptačných kritérií vrátane kvalitatívnych požiadaviek a ich zaevidovanie v dokumente Akceptačné kritériá,

vytvorenie návrhu Odôvodnenia projektu, ktorý súhrnne popisuje informácie o zmysle a dôvodoch realizácie projektu, odhadované prínosy projektu, odhadované náklady projektu, odôvodnenie alokácie nevyhnutných zdrojov projektu, časový rámec realizácie a odhadované riziká projektu, a to najmä na základe informácií uvedených v Splnomocnení k projektu,

identifikáciu hlavných rizík projektu a ich zaevidovanie v Zozname rizík,

spresnenie a finalizáciu Projektového zámeru o informácie od dodávateľa projektu a informácie na základe dokumentov projektu podľa bodov 3.5.2 až 3.5.4; Projektový zámer môže vznikať postupne vo viacerých verziách,

poverená osoba zabezpečuje prípravu a začatie procesu realizácie verejného obstarávania podľa osobitného predpisu5), ak je to vzhľadom na povahu projektu potrebné,

určenie Prístupu k projektu, ktorým sa rozumie politika a princípy realizácie, ako aj doplňujúce postupy, ak tieto nie sú vymedzené v iných dokumentoch projektu, a to predsedom Riadiaceho výboru projektu alebo projektovým manažérom na základe jeho poverenia,

plánovanie inicializačnej fázy, pričom predseda Riadiaceho výboru projektu alebo projektový manažér na základe jeho poverenia zabezpečuje

zostavenie Plánu inicializačnej fázy, ktorý popisuje najmä úlohy, zdroje, časové úseky a zodpovednosti v súvislosti s činnosťami potrebnými na realizáciu inicializačnej fázy a vytvorenie Projektového iniciálneho dokumentu,

predloženie Plánu inicializačnej fázy Riadiacemu výboru projektu,

schválenie inicializačnej fázy Riadiacim výborom projektu formou zápisu zo zasadnutia Riadiaceho výboru; schválenie inicializačnej fázy pozostáva

zo schválenia vymenovania členov projektového tímu,

zo schválenia Projektového zámeru podľa bodu 3.5.5,

z posúdenia a formálneho odsúhlasenia Plánu inicializačnej fázy,

zo schválenia zdrojov potrebných pre inicializačnú fázu,

zo schválenia pokračovania projektu.

Inicializačná fáza

Inicializačná fáza obsahuje

pri veľkom projekte plánovanie kvality, pričom

projektový manažér zabezpečí vypracovanie analýzy existujúcich systémov riadenia kvality na strane objednávateľa a dodávateľa,

predseda Riadiaceho výboru projektu určí pozície pre riadenie kvality v projekte a zabezpečí ich obsadenie,

projektový manažér zabezpečí vytvorenie Plánu konfiguračného manažmentu, ktorý určuje konkrétne postupy pre konfiguračný manažment a procedúry pre riadenie zmien, ktoré stanovujú spôsob a metódy predkladania, posudzovania a rozhodovania o zmenách oproti plánovanému stavu, ktoré vzniknú počas realizácie projektu,

procedúry pre riadenie zmien popisujú

určenie zodpovedností pri zmenách,

spôsob používania konfiguračného manažmentu vrátane popisu konkrétnych metód a procedúr konfiguračného manažmentu,

v prípade využitia štandardizovaných metód a procedúr referencie a relevantné systémy,

informácie o tom, ako a kde sa budú uchovávať konfiguračné položky,

informácie, ktoré výstupy projektu budú patriť do konfiguračného manažmentu,

rozpočet pre zmeny a dokumentáciu,

projektový manažér zabezpečí vytvorenie Plánu kvality, ktorý určuje kľúčové kritériá kvality a procesy riadenia a kontroly kvality projektu,

projektový manažér zabezpečí vytvorenie Zoznamu kvality, ktorého obsahom sú všetky plánované aj uskutočnené činnosti v súvislosti s kvalitou,

plánovanie projektu, pričom projektový manažér zabezpečí vytvorenie Plánu projektu, ktorého obsahom je najmä

identifikácia a určenie výstupov projektu,

popis každého produktu v dokumente Popis produktu v zmysle požiadaviek na jeho kvalitu,

určenie hierarchickej štruktúry všetkých výstupov projektu, ktoré je nutné v súlade s Plánom projektu vytvoriť v Dekompozícii produktov a určenie logickej sekvencie ich tvorby vo Vývojovom diagrame produktov,

vytvorenie Zoznamu konfiguračných položiek pre všetky produkty v zmysle Plánu konfiguračného manažmentu podľa bodu 4.1.3; túto činnosť zabezpečuje správca konfigurácií,

identifikácia hlavných aktivít, ktoré je potrebné vykonať pre vytvorenie, testovanie a odovzdanie výstupov projektu a ich závislosti,

analýza rizík v Zozname rizík podľa bodu 3.5.4 a zohľadnenie ich možného dopadu na priebeh projektu; súčasťou analýzy rizík môže byť aj záložný plán pre minimalizáciu dopadu identifikovaných rizík pre prípad ich vzniku a súvisiaci záložný rozpočet,

kapacitný odhad práce, ktorú je potrebné vykonať v súvislosti s vytvorením, testovaním a odovzdaním výstupov projektu,

určenie harmonogramu projektu a identifikácia kľúčových rozhodovacích a kontrolných bodov so zreteľom na známe obmedzenia projektu,

určenie nástrojov a techník, ktoré budú použité pri vytváraní, aktualizácii a prezentácii Plánu projektu,

kvantifikácia počtu a popísanie obsahu možných zmien v priebehu projektu a zostavenie zmenového rozpočtu pre prípady, kedy by požadovaná zmena vyžadovala použitie zdrojov, ktoré neboli naplánované,

vytvorenie rámcového plánu jednotlivých etáp,

spresnenie Odôvodnenia projektu podľa bodu 3.5.3 a Zoznamu rizík podľa bodu 3.5.4; túto činnosť zabezpečuje projektový manažér,

vytvorenie Komunikačného plánu projektu, ktorý obsahuje komunikačné pravidlá pre všetky úrovne riadenia projektu, určuje vecne závislé kontrolné body, ako sú pracovné stretnutia, správy a podobne, a určuje aj časovo závislé kontrolné body; túto činnosť zabezpečuje projektový manažér; ak ide o veľký alebo stredný projekt, je Komunikačný plán projektu súčasťou Projektového iniciálneho dokumentu, inak je samostatným dokumentom,

vytvorenie štruktúry a formy projektovej dokumentácie, a to najmä popis produktov, spôsob tvorby verzií; túto činnosť zabezpečuje projektový manažér,

vytvorenie Zoznamu otvorených otázok projektu, ktorý je určený na zaznamenávanie otvorených otázok; každá otvorená otázka je v Zozname otvorených otázok projektu jedinečne identifikovateľná a má priradený aktuálny stav; túto činnosť zabezpečuje projektový manažér,

vytvorenie Zoznamu získaných poznatkov, ktorý je určený na zaznamenávanie pozitívnych a negatívnych poznatkov o riadení projektu, procesoch a produktoch s ním súvisiacich; túto činnosť zabezpečuje projektový manažér,

vytvorenie a finalizácia Projektového iniciálneho dokumentu, ktorý zrozumiteľným spôsobom spája všetky kľúčové informácie, potrebné pre schválenie a riadenie projektu, a to najmä východiská, ciele, prístup, rozsah, vstupy, obmedzenia, rozhrania, predpoklady, tolerancie, kontrolné prvky, organizačnú štruktúru projektového tímu, Komunikačný plán projektu, Plán kvality, Odôvodnenie projektu a Plán projektu, a ktorý v súlade s Komunikačným plánom projektu poskytuje tieto informácie pre všetkých, ktorých sa projekt týka; túto činnosť zabezpečuje projektový manažér,

posúdenie a schválenie Projektového iniciálneho dokumentu; túto činnosť zabezpečuje Riadiaci výbor projektu,

zdokumentovanie a distribúciu informácií o stave projektu v súlade s Komunikačným plánom projektu podľa bodu 4.4; túto činnosť zabezpečuje Riadiaci výbor projektu.

Realizačná fáza

Realizačná fáza obsahuje

riadenie etapy, v ktorom projektový manažér zabezpečuje

vytvorenie podrobného Plánu etapy, ktorý dopĺňa Plán projektu pre príslušnú etapu o potrebné informácie tak, aby bolo možné priebeh etapy denne kontrolovať a riadiť,

predloženie Plánu etapy Riadiacemu výboru projektu,

vytvorenie zadania prác pre projektový tím,

vytvorenie Správy o ukončení etapy v okamihu skončenia etapy,

predloženie Správy o ukončení etapy Riadiacemu výboru projektu,

riadenie projektu, v ktorom projektový manažér priebežne zabezpečuje

zber informácií o postupe vykonávaných prác a úloh v projekte; ak existujú pracovné tímy vedené tímovými manažérmi, ide najmä o zber kontrolných správ od tímových manažérov,

analýzu a prípadnú aktualizáciu odhadov termínov a náročnosti na dokončenie všetkých prác, vrátane tých, ktoré zatiaľ neboli začaté,

analýzu a prípadnú aktualizáciu rozdelenia a využívania zdrojov a ich dostupnosti vzhľadom na zostávajúce práce,

aktualizáciu Plánu projektu podľa potreby,

aktualizáciu a kontrolu Zoznamu konfiguračných položiek, vytvorenie Správy o stave produktov, a to podľa schváleného Plánu konfiguračného manažmentu, pričom projektový manažér môže realizáciou tejto úlohy poveriť správcu konfigurácií,

najmä pri veľkom projekte kontrolu vykonania naplánovaných kontrol a overenie existencie prislúchajúcich záznamov kvality v Zozname kvality podľa bodu 4.1.6,

vytvorenie Správy o stave etapy a jej predloženie Riadiacemu výboru projektu; frekvencia vytvárania Správ o stave etapy je určená Komunikačným plánom projektu,

vytvorenie finančnej správy, ktorej obsahom je porovnanie aktuálneho stavu čerpania finančných prostriedkov oproti plánovanému rozpočtu a jej distribúciu Riadiacemu výboru; frekvencia vytvárania finančných správ je určená Komunikačným plánom projektu,

vytvorenie Akceptačného protokolu pre každý odovzdaný produkt objednávateľovi a koordináciu jeho podpísania kompetentnými osobami za stranu dodávateľa aj objednávateľa,

uskutočnenie nápravných opatrení, ktoré vyriešia vzniknuté odchýlky od schválených plánov, a to v súlade s toleranciami, ktoré boli stanovené podľa bodu 4.10,

vytvorenie Správy o výnimočnej situácii, ak vzniknuté odchýlky prekročili stanovené tolerancie a jej predloženie Riadiacemu výboru projektu,

správu otvorených otázok, v ktorej projektový manažér priebežne zabezpečuje

zaznamenávanie všetkých otvorených otázok projektu do Zoznamu otvorených otázok projektu,

určenie priority otvorených otázok, ak je to vzhľadom na ich množstvo vhodné,

spracovávanie otvorených otázok a hodnotenie prípadného vplyvu jednotlivých otvorených otázok alebo ich výsledkov na Odôvodnenie projektu a Plán projektu,

prípravu a výber najvhodnejšej možnosti riešenia otvorených otázok a návrh spôsobu jej realizácie,

riadenie rizík, v ktorom projektový manažér priebežne zabezpečuje

monitorovanie rizík,

aktualizáciu Zoznamu rizík,

ohodnotenie nových rizík a prehodnotenie existujúcich rizík,

definovanie opatrení na elimináciu každého rizika,

hodnotenie stavu projektu, v ktorom Riadiaci výbor projektu priebežne zabezpečuje

schválenie Plánu etapy pre každú etapu,

zdokumentovanie a distribúciu informácie o pokroku pre externé zainteresované strany podľa vytvoreného Komunikačného plánu projektu, ak takúto požiadavku obsahuje,

vydanie usmernenia projektovému manažérovi na základe posúdenia Správy o stave etapy, Správy o výnimočnej situácii, finančného stavu a posúdenia informácií z externých zdrojov, ktorého cieľom je korekcia riadenia projektu,

vytvorenie Správy o stave projektu pre vedúcich predstaviteľov objednávateľa v súlade s Komunikačným plánom projektu.

Dokončovacia fáza

Dokončovacia fáza obsahuje

finalizáciu projektu, v ktorej projektový manažér zabezpečuje

kontrolu Zoznamu otvorených otázok projektu s cieľom uzavrieť všetky otvorené otázky projektu, pre ktoré je známe riešenie; otvorené otázky, ktoré nebudú uzavreté, sa v súlade s bodom 6.2.1 postupujú do identifikácie nadväzných krokov,

kontrolu dodržania Akceptačných kritérií s objednávateľom,

kontrolu Zoznamu konfiguračných položiek s cieľom overiť súlad s existujúcimi výstupmi projektu,

overenie pripravenosti prostredia implementácie projektu pre používanie a údržbu výstupov projektu; identifikované problémy môžu byť doplnením zostávajúcich otvorených otázok alebo nadväzných krokov,

uloženie projektovej dokumentácie do príslušného archívu objednávateľa projektu,

vytvorenie odporúčania pre dokončenie projektu, ktoré obsahuje informáciu o tom, že projekt je možné dokončiť a uvoľniť príslušné zdroje,

kontrolu Komunikačného plánu projektu s cieľom overiť, či odporúčanie pre dokončenie projektu nie je potrebné poskytnúť iným zainteresovaným osobám okrem Riadiaceho výboru projektu,

predloženie odporúčania na dokončenie projektu Riadiacemu výboru projektu a jeho poskytnutie ďalším osobám podľa bodu 6.1.7,

identifikáciu nadväzných krokov, pričom projektový manažér zabezpečuje

úpravu možných zostávajúcich otvorených otázok projektu do podoby Odporúčania nadväzných krokov,

kontrolu Zoznamu rizík; všetky zaznamenané riziká, ktoré môžu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť výstupy v rámci ich ďalšej prevádzky, sa zahrnú do Odporúčania nadväzných krokov,

predloženie Odporúčania nadväzných krokov Riadiacemu výboru projektu,

identifikáciu, kedy a aké merania dosiahnutých prínosov a úspešnosti projektu sa zrealizujú po skončení projektu,

zostavenie Plánu kontroly po odovzdaní projektu, v ktorom sa určí plán činností, ktoré sa v nadväznosti na informácie podľa bodu 6.2.4 zrealizujú po skončení projektu,

predloženie Plánu kontroly po odovzdaní projektu Riadiacemu výboru projektu.

zhodnotenie projektu, v rámci ktorého projektový manažér zabezpečuje

vypracovanie Správy o dokončení projektu, v ktorej sa porovnajú dosiahnuté výsledky s požiadavkami podľa Odôvodnenia projektu a Projektového iniciálneho dokumentu, popisujú všetky zmeny, ktoré boli v priebehu projektu zaznamenané, a hodnotí sa, do akej miery projekt splnil stanovené ciele z pohľadu vytvárania produktov,

predloženie Správy o dokončení projektu Riadiacemu výboru projektu,

vypracovanie Správy o získaných poznatkoch, ktorá obsahuje súhrn informácií o tom, ako bol projekt riadený, ako a s akými výsledkami sa uplatňovali jednotlivé techniky projektového riadenia a aké ponaučenia a odporúčania z toho vyplývajú,

predloženie Správy o získaných poznatkoch Riadiacemu výboru projektu,

vypracovanie nezávislého auditu projektu, ak je to potrebné,

potvrdenie dokončenia projektu formou zápisu zo zasadnutia Riadiaceho výboru projektu, ktorý obsahuje

posúdenie a schválenie Správy o získaných poznatkoch,

posúdenie a schválenie Správy o dokončení projektu,

posúdenie a schválenie Odporúčania nadväzných aktivít,

posúdenie a schválenie Plánu kontroly po odovzdaní projektu,

vzatie na vedomie nezávislého auditu projektu.

Výstupy projektu

Výstupmi projektu sú jednorazové manažérske produkty, priebežné manažérske produkty a špecializované produkty.

Jednorazovými manažérskymi produktmi sú

pre prípravnú fázu

Splnomocnenie k projektu,

Akceptačné kritériá,

Odôvodnenie projektu,

Zoznam rizík,

Projektový zámer,

Prístup k projektu,

Plán inicializačnej fázy,

pre inicializačnú fázu

Plán projektu,

Zoznam otvorených otázok projektu,

Projektový iniciálny dokument,

Popis produktu,

Dekompozícia produktov,

Vývojový diagram produktov,

Komunikačný plán projektu,

Plán kvality,

Zoznam kvality,

Plán konfiguračného manažmentu,

Zoznam konfiguračných položiek,

Zoznam ponaučení,

denník projektového manažéra,

pre realizačnú fázu

Akceptačný protokol,

Správa o stave etapy,

Plán etapy,

Záznam kvality,

finančná správa,

Správa o ukončení etapy,

Správa o stave projektu,

zadanie prác,

kontrolná správa,

Správa o stave produktov,

pre dokončovaciu fázu

Správa o dokončení projektu,

Správa o získaných poznatkoch,

Odporúčanie nadväzných krokov,

Plán kontroly po odovzdaní projektu,

nezávislý audit projektu.

Priebežnými manažérskymi produktmi sú

Zoznam otvorených otázok projektu,

Správa o výnimočnej situácii,

zápis zo stretnutia.

Špecializovanými produktmi sú produkty spojené s obsahovou stránkou konkrétneho projektu a tvoria ich osobitné výstupy v realizačnej fáze. Tieto produkty sú vždy špecificky stanovené v rámci plánovania projektu tak, aby boli dosiahnuté ciele konkrétneho projektu.