Vyhláška Ministerstva zdravotníctva o sústave zdravotníckych zariadení

Sústavu zdravotníckych zariadení tvoria zariadenia hygienickej služby a zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti. Všestrannosť, plynulosť a jednota zdravotníckych služieb sa zabezpečuje účelnou deľbou úloh medzi týmito zariadeniami a ich úzkym pracovným i organizačným napojením.

Zdravotnícke zariadenia sa v ustanovenom rozsahu zúčastňujú na výučbe a výchove žiakov stredných zdravotníckych škôl a poslucháčov lekárskych fakúlt a farmaceutickej fakulty a plnia zverené im úlohy pri ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov. Zdravotnícke zariadenia určené Ministerstvom zdravotníctva po dohode s Ministerstvom školstva a kultúry pre praktickú výučbu lekárov a farmaceutov sa označujú ako fakultné a ich oddelenia ako kliniky. Výučbové základne ústavov (inštitútov) pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov určené Ministerstvom zdravotníctva sa označujú ako kliniky.

Na plnenie svojich úloh majú zdravotnícke zariadenia potrebné hospodárske a technické zložky.

Hygienické stanice plnia úlohy uvedené v § 34 zákona a obstarávajú aj ustanovené vyšetrenia pre účely liečebno-preventívnej starostlivosti. Zriaďujú sa v dvoch typoch ako okresné hygienické stanice a krajské hygienické stanice. Mestské hygienické stanice sa zriaďujú v mestách, ktorých mestské národné výbory majú postavenie okresného národného výboru.

Okresné (mestské) hygienické stanice vykonávajú všetky základné terénne i laboratórne vyšetrovania pre potreby obyvateľstva okresu (mesta).

Okresná hygienická stanica sa člení na hygienický odbor a protiepidemický odbor, v okresoch so zvlášť rozvinutým priemyslom, ktoré určí krajský národný výbor, aj na odbor hygieny práce. Hygienický odbor sa člení na oddelenia podľa odborov hygieny a protiepidemický odbor spravidla na protiepidemické oddelenie, mikrobiologické oddelenie a oddelenie pre dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu, prípadne aj na virologické oddelenie.

Krajské hygienické stanice vykonávajú pre potrebu obyvateľstva kraja zvlášť kvalifikované výkony, ktoré sa nemôžu zabezpečiť v okresných hygienických staniciach. Riešia aj plánované vedeckovýskumné úlohy a zabezpečujú zavádzanie výsledkov vedy do praxe; odborne vedú pracovníkov okresných (mestských) hygienických staníc, podieľajú sa na výučbe poslucháčov lekárskych fakúlt a sústavne sa starajú vo svojej pôsobnosti o ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov na území kraja.

Krajská hygienická stanica sa člení na

Vysunuté pracoviská, prípadne pobočky hygienických staníc môžu byť zriadené v mestách mimo sídla staníc a vo veľkých závodoch.

Krajský národný výbor môže určiť, že krajská alebo okresná hygienická stanica bude vykonávať laboratórne alebo iné špecializované výkony za niektorú okresnú hygienickú stanicu a podľa toho upraviť členenie zúčastnených hygienických staníc.

Ministerstvo zdravotníctva môže po prerokovaní s krajskými národnými výbormi ustanoviť, že niektoré najviac špecializované výkony majú vykonávať určené hygienické stanice i pre iné kraje.

Ak je to potrebné vzhľadom na osobitné potreby okresu alebo kraja, možno zriadiť v hygienickej stanici ďalší odbor alebo oddelenie alebo niektoré oddelenia alebo odbory zlúčiť.

Súčasťou súboru zariadení liečebno preventívnej starostlivosti, ktorý tvoria nemocnice s poliklinikou a s ďalšími zariadeniami ambulantnej starostlivosti, sú aj stanice záchrannej služby a pôrodnice, pokiaľ sú v spádovom území zriadené. Hlavným článkom tohto súboru je nemocnica s poliklinikou, ktorá sa buduje spravidla ako stavebný celok.

Nemocnice s poliklinikou sa zriaďujú v troch typoch (§ 8 až 10). Na zabezpečenie liečebno-preventívnej starostlivosti pracujúcim veľkých závodov, prípadne aj ich rodinným príslušníkom sa zriaďujú závodné nemocnice s poliklinikou a ďalšími závodnými zariadeniami ambulantnej starostlivosti; veľkosť a členenie závodných nemocníc s poliklinikou sa spravuje podľa druhu výroby, prevádzky závodu a počtu a zloženia pracujúcich.

Nemocnica s poliklinikou I. typu poskytuje liečebno-preventívnu starostlivosť obvykle na spádovom území s 50 000 obyvateľmi. Obyvateľstvu tohto spádového územia poskytuje nemocničnú starostlivosť; obyvateľstvu obvodov začlenených do polikliniky poskytuje obvodné služby aj iné odborné ambulantné služby, obyvateľstvu ostatných obvodov tie odborné ambulantné služby, ktoré nezabezpečujú ďalšie zariadenia ambulantnej starostlivosti v spádovom území (§ 13 až 15).

Nemocnica s poliklinikou I. typu sa člení na

Pri nemocnici s poliklinikou I. typu sa zriaďuje lekáreň.

Nemocnice s poliklinikou II. typu poskytujú na spádovom území spravidla so 150 000 až 200 000 obyvateľmi kvalifikované a špecializované služby, ktoré nemôžu obstarávať nemocnice s poliklinikou I. typu na tomto území. Na svojom užšom spádovom území plnia aj úlohy nemocnice s poliklinikou I. typu.

Nemocnica s poliklinikou II. typu sa člení na

Pre poskytovanie užšie špecializovanej starostlivosti môžu sa v jednotlivých oddeleniach nemocnice s poliklinikou II. typu zriaďovať ordinariáty, a to podľa zásad (koncepcií) ustanovených Ministerstvom zdravotníctva pre rozvoj jednotlivých odborov.

Nemocnica s poliklinikou III. typu poskytuje vo svojej spádovej oblasti spravidla s 1 až 1,5 miliónom obyvateľov zvlášť špecializované služby, ktoré nemôžu obstarávať nemocnice s poliklinikou II. typu v tejto oblasti. Vo svojom užšom spádovom území plní zároveň úlohy nemocničnej starostlivosti, prípadne i ďalšie úlohy nemocníc s poliklinikou II. a I. typu.

Nemocnica s poliklinikou III. typu je spravidla fakultnou nemocnicou; sústavne sa stará aj o ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov vo svojej spádovej oblasti. Rozvíja vedeckovýskumnú činnosť a zabezpečuje zavádzanie výsledkov vedy do praxe.

Nemocnica s poliklinikou III. typu sa člení na

V jednotlivých oddeleniach nemocnice s poliklinikou III. typu sa zriaďujú ordinariáty podľa zásad (koncepcií) ustanovených Ministerstvom zdravotníctva pre rozvoj jednotlivých odborov.

Detská nemocnica môže byť zriadená ako nemocnica s poliklinikou III. typu.

Ministerstvo zdravotníctva môže ustanoviť, že niektoré najviac špecializované liečebno-preventívne služby majú určité nemocnice s poliklinikou III. typu obstarávať i pre širšie územie.

Nemocničné oddelenie tvorí so zodpovedajúcim poliklinickým oddelením celok riadený jedným vedúcim. Za podmienok ustanovených v § 60 zákona sa oddelenie označuje ako klinika.

V nemocnici s poliklinikou I. alebo II. typu sa môžu, pokiaľ sú pre to osobitné dôvody, zriaďovať aj iné oddelenia alebo iné zložky, než ktoré sú uvedené v § 8 a 9; také, prípadne aj iné odchýlky môžu sa však vykonávať iba podľa zásad ustanovených Ministerstvom zdravotníctva alebo s jeho súhlasom. V súlade s potrebami rozvoja vedy a liečebno-preventívnej starostlivosti môžu sa v nemocnici s poliklinikou III. typu zriaďovať so súhlasom Ministerstva zdravotníctva i ďalšie špecializované oddelenia alebo zložky, než ktoré sú uvedené v § 10.

Veľkosť nemocničných a poliklinických oddelení sa určuje tak, aby zaručovali účelné využitie pracovných kolektívov i využitie zariadení a aby neprekračovali zvládnuteľný rozsah.

Nemocničné oddelenie musí mať najmenej 50 lôžok, oddelenie detské, ušné-nosné-krčné, očné, stomatologické, kožné a chorôb z povolania najmenej 30 lôžok a počet lôžok na nemocničnom oddelení nesmie presahovať 120 lôžok; výnimky povoľuje Ministerstvo zdravotníctva.

Ak počet lôžok pre určitý odbor presahuje najvyššiu hranicu, možno zriadiť viac nemocničných oddelení toho istého odboru. Ďalšie interné oddelenie s osobitným určením sa zriaďuje za podmienok ustanovených v koncepcii rozvoja odboru interného lekárstva.

Na zabezpečenie dostupnosti a na účelné poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti sa podľa potreby zriaďujú ďalšie polikliniky a obvodné zdravotnícke zariadenia.

Územná poliklinika zriadená mimo sídla nemocnice s poliklinikou obstaráva obvodné služby (§ 16) pre obyvateľstvo obvodov, ktoré sú do nej začlenené, a poskytuje iné odborné ambulantné služby obyvateľstvu pridelených obvodov. Táto poliklinika sa člení na poliklinické oddelenia a vyšetrovacie a liečebné zložky spravidla ako nemocnica s poliklinikou I. typu.

Závodná poliklinika poskytuje obvodné služby aj iné odborné ambulantné služby pracujúcim závodu alebo niekoľkých závodov, pre ktoré je zriadená. Členenie závodnej polikliniky sa spravuje podľa povahy prevádzky a veľkosti závodu.

Územné obvodné zdravotnícke stredisko je určené na poskytovanie obvodných služieb obyvateľstvu územného obvodu alebo niekoľkých územných obvodov na vidieku a v okrajových častiach mesta a v určených prípadoch aj pracujúcim závodu, ktorý je v územnom obvode.

Závodné obvodné zdravotnícke stredisko je určené na poskytovanie obvodných služieb pracujúcim závodu alebo jeho časti, prípadne niekoľkých závodov, pokiaľ tieto služby nezabezpečuje závodná poliklinika.

V územných obvodoch sa poskytujú služby územného obvodného lekára, obvodného detského lekára, ženského lekára a zubného lekára, prípadne dentistu. Rozsah územného obvodu sa určí podľa zásad určených Ministerstvom zdravotníctva tak, aby zabezpečoval stále dokonalejšiu úroveň a dostupnosť obvodných služieb.

Odborné služby poskytované v závodných obvodoch a počet pracujúcich pripadajúcich na závodný obvod sa určujú podľa druhu výroby, prevádzky závodu a zloženia pracujúcich.

Spádové územie odborných liečebných ústavov sa podľa ich povahy, významu a umiestnenia vzťahuje spravidla na viac okresov alebo krajov, prípadne na celý štát.

Odborné liečebné ústavy sa podľa ustanoveného odborného zamerania a veľkosti môžu členiť na lôžkové oddelenia a prípadne aj na vyšetrovacie a liečebné zložky. Budujú sa spravidla vo veľkosti od 200 do 400 lôžok, prípadne od 100 lôžok, ak ide o detské liečebne. Psychiatrické liečebne môžu sa budovať vo veľkosti do 600 lôžok. Odchýlky schvaľuje Ministerstvo zdravotníctva.

Liečebne tuberkulózy a respiračných chorôb sú určené pre chorých s pľúcnou alebo mimopľúcnou tuberkulózou a respiračnými chorobami, pokiaľ ich stav vyžaduje dlhodobú ústavnú starostlivosť.

Psychiatrické liečebne sú určené pre osoby postihnuté duševnými poruchami, u ktorých je potrebná špecializovaná ústavná starostlivosť, prípadne je uložené povinné liečenie.

Rehabilitačné ústavy sú určené pre poskytovanie ústavnej starostlivosti chorým s určenými poruchami funkcie pohybového ústrojenstva.

Odbornú ústavnú starostlivosť poskytujú aj onkologické ústavy, prípadne ďalšie odborné liečebné ústavy zriadené podľa potrieb rozvoja liečebno-preventívnej starostlivosti.

Kúpeľné liečebne, ktoré obvykle slúžia potrebám obyvateľstva celého územia štátu, poskytujú chorým špeciálne zameranú ústavnú kúpeľnú starostlivosť nadväzujúcu priamo na starostlivosť poskytovanú v iných zariadeniach liečebno-preventívnej starostlivosti; sú spravidla špecializované na jeden odbor, najmä pre choroby obehového ústrojenstva, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, nešpecifické choroby dýchacích ciest, nervové choroby, duševné poruchy, choroby pohybového ústrojenstva, choroby obličiek a močových ciest, kožné choroby a ženské choroby. Ak kúpeľná liečebňa poskytuje odbornú starostlivosť v niekoľkých odboroch alebo ak je to účelné vzhľadom na veľkosť liečebne, člení sa na oddelenia. Liečebňa zabezpečuje aj potrebné stravovacie a kultúrnovýchovné služby.

Kúpeľné zariadenie určené na poskytovanie ambulantných služieb chorým v čase kúpeľného liečenia a prípadne i na poskytovanie niektorých ďalších odborných služieb v kúpeľoch sa označuje ako kúpeľná poliklinika.

Kúpeľné liečebne, polikliniky a ďalšie pomocné a vedľajšie spoločné zariadenia v kúpeľných oblastiach sú začlenené do kúpeľných organizácií. Ministerstvo zdravotníctva vydá organizačný poriadok kúpeľných organizácií.

Ozdravovne sú zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa osobám v rekonvalescencii alebo ohrozeným na zdraví poskytuje za lekárskeho dozoru a vedenia odborná ústavná starostlivosť pri dodržiavaní potrebnej životosprávy, spravidla s využitím klimatických podmienok.

Nočné sanatória sú závodné zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa pracujúcim s ohrozeným alebo narušeným zdravím, avšak práceschopným, umožňuje mimo pracovného času dodržiavať náležitú životosprávu a poskytuje sa potrebné ošetrovanie a liečenie.

Na plnenie úloh uvedených v § 37 zákona sa zriaďujú lekárne troch typov a ďalšie zariadenia lekárenskej služby. Tieto zariadenia vykonávajú svoju činnosť v úzkej spolupráci so zariadeniami ambulantnej a ústavnej starostlivosti.

Lekárne I. typu zabezpečujú prípravu a výdaj liekov a zdravotníckych potrieb predovšetkým pre účely obvodných služieb na území s počtom spravidla 10 000 až 30 000 obyvateľov. Lekárne II. typu zabezpečujú také služby v rozsahu potrebnom predovšetkým pre obvodné služby a ostatné odborné služby nemocnice s poliklinikou I. typu. Lekárne III. typu zabezpečujú v plnom rozsahu i zvlášť kvalifikované služby potrebné pre všetku ambulantnú i ústavnú starostlivosť. Pre potreby veterinárnej služby a poľnohospodárskej verejnosti zabezpečujú spravidla lekárne II. typu služby v rozsahu úplného veterinárneho sortimentu.

Podľa potreby sa ako vysunuté pracoviská lekární môžu zriadiť výdajne liekov, najmä:

Laboratórium pre kontrolu liečiv kontroluje lieky, liečivá a zdravotnícky materiál pre lekárenskú službu, prípadne pre ďalšie určené zdravotnícke zariadenia, spravidla na území kraja.

Dojčenské ústavy sú určené na poskytovanie ústavnej starostlivosti deťom spravidla do jedného roka, a to novorodencom, prípadne nezrelým, dojčatám, ktorých vývoj je ohrozený vrodenou slabosťou, vrodenými chybami alebo nesprávnou výživou, a deťom, ktorým nemožno zabezpečiť riadnu starostlivosť v rodinnom prostredí.

Detské domovy sú určené na poskytovanie zdravotnej a výchovnej starostlivosti deťom vo veku od jedného do troch rokov, ktorým nemožno zabezpečiť riadnu starostlivosť v rodinnom prostredí.

Detské domovy vzniknuté spojením dojčenského ústavu a detského domova pre deti od jedného do troch rokov sú určené na poskytovanie zdravotnej a výchovnej starostlivosti deťom do troch rokov, a to novorodencom a dojčatám, ktorých vývoj je ohrozený vrodenou slabosťou, vrodenými chybami alebo nesprávnou výživou, a deťom, ktorým nemožno zabezpečiť riadnu starostlivosť v rodinnom prostredí.

Dojčenské ústavy sa budujú s počtom lôžok od 80 do 150 a detské domovy pre deti od jedného do troch rokov s počtom lôžok od 50 do 90. Detské domovy pre deti do troch rokov (odsek 3) sa budujú s počtom 100 lôžok pre deti do jedného roka a 60 lôžok pre deti od jedného do troch rokov.

V jasliach sa poskytuje starostlivosť o všestranný rozvoj zdravých detí do troch rokov; nadväzuje na starostlivosť o deti v rodine a dopĺňa ju. Úlohou jasieľ je uľahčiť starostlivosť o deti zamestnaným matkám a umožniť, aby sa ďalšie matky mohli zapojiť do práce a zúčastniť sa aj verejného a kultúrneho života.

Podľa doby prevádzky sa jasle zriaďujú ako denné, týždenné a s nepretržitou prevádzkou.

Závodné jasle sa zriaďujú predovšetkým pre starostlivosť o deti rodičov pracujúcich v závode, družstevné jasle predovšetkým pre starostlivosť o deti členov jednotných roľníckych družstiev.

Jasle sa budujú vo veľkosti od 20 do 70 miest pre deti. V spoločných budovách s materskou školou sa jasle budujú podľa osobitných predpisov.*)

Územné jasle riadia miestne a mestské národné výbory, závodné jasle riadia ústavy národného zdravia.

V súlade so zvýšenou starostlivosťou celej spoločnosti o zdravie pracujúcich sa zriaďujú závodné zdravotnícke zariadenia (§ 39 ods. 1 a § 40 zákona). Prednostná starostlivosť o budovanie závodných zdravotníckych zariadení sa zabezpečuje tak určením nižšieho počtu pracujúcich rozhodujúceho pre zriadenie jednotlivých druhov závodných zdravotníckych zariadení, ako i priaznivejšími normami ich osobného a vecného vybavenia. Závodné zdravotnícke zariadenia sa zriaďujú prednostne pre pracujúcich, ktorí sú pri práci zvýšenou mierou ohrození na zdraví, a pre pracujúcich, ktorí sú vystavení nebezpečenstvu ochorenia na choroby z povolania. Pre zriaďovanie a vybavovanie závodných zdravotníckych zariadení sa pracujúci podľa stupňa prednostnej starostlivosti zaraďujú do troch skupín.

Závodné zdravotnícke zariadenia sa zriaďujú, vybavujú, sú v prevádzke a sa zrušujú v súčinnosti s príslušnými orgánmi Revolučného odborového hnutia a s vedením organizácií.

Všetky závodné zdravotnícke zariadenia v závode s výnimkou závodných jasieľ tvoria jeden celok začlenený do príslušného ústavu národného zdravia. Ak to vyžaduje význam a rozsah závodu, prípadne niekoľkých miestne súvisiacich závodov spravidla toho istého podniku, môžu sa zdravotnícke zariadenia v takom závode s výnimkou závodných jasieľ združiť so súhlasom Ministerstva zdravotníctva do závodného ústavu národného zdravia.

Pre pracujúcich miestne súvisiacich závodov, pokiaľ sú v nich splnené podmienky pre zriadenie závodných zdravotníckych zariadení, môže sa v záujme účelného poskytovania a vyššej úrovne služieb zriadiť spoločné závodné zdravotnícke zariadenie.

Závodné zdravotnícke zariadenia môžu v súlade s perspektívnou sieťou zdravotníckych zariadení poskytovať služby aj obyvateľstvu bývajúcemu v okolí závodu, najmä v sídliskách (otvorené závodné zdravotnícke zariadenia).

Zdravotnícke zariadenia a ďalšie zariadenia jednotnej zdravotníckej sústavy riadené podľa § 33 zákona okresnými a krajskými národnými výbormi sa začleňujú do okresných alebo krajských ústavov národného zdravia, prípadne za podmienok ustanovených v § 26 ods. 1 do závodných ústavov národného zdravia.

Do krajského ústavu národného zdravia sa začleňujú tieto zdravotnícke zariadenia: krajské hygienické stanice, nemocnice s poliklinikou III. typu a laboratóriá pre kontrolu liečiv. Ďalej do neho môžu byť začlenené odborné liečebné ústavy a lekárne III. typu, pokiaľ poskytujú zdravotnícke služby pre obyvateľstvo viacerých okresov, prípadne ešte v širšom rozsahu; o ich začlenení do krajského ústavu národného zdravia rozhoduje krajský národný výbor po prerokovaní s Ministerstvom zdravotníctva.

Do okresných ústavov národného zdravia sa začleňujú ostatné zdravotnícke zariadenia v okrese s výnimkou územných jasieľ, ktoré riadia miestne (mestské) národné výbory.

Ministerstvo zdravotníctva môže zo zvlášť závažných dôvodov povoliť odchýlky od ustanovení tejto vyhlášky pri projektovaní, typizácii a výstavbe zdravotníckych zariadení.

Orgány, ktoré riadia zdravotnícke zariadenia, sú povinné v súlade s ustanoveniami tejto vyhlášky upraviť ich vonkajšie označenie podľa pokynov Ministerstva zdravotníctva.

Sieť zdravotníckych zariadení vo veľkých mestách je usporiadaná s odchýlkami, ktoré vyžaduje účelné zabezpečenie zdravotníckych služieb pre sústredené mestské obyvateľstvo. Nemocničnú starostlivosť v týchto mestách zabezpečujú nemocnice s poliklinikou II. a III. typu a pre jednotlivé časti mesta sa zriaďuje potrebný počet polikliník.

Odchýlky v organizácii a vonkajšom označení zdravotníckych zariadení najmä vo veľkých mestách povoľuje Ministerstvo zdravotníctva.

Zrušuje sa vyhláška č. 241/1952 Ú. l. (č. 287/1952 Ú. v.) o zabezpečení zdravotnej starostlivosti o pracujúcich na závodoch; pokiaľ nebudú vydané vykonávacie predpisy podľa § 40 zákona, postupuje sa pri zriaďovaní a vybavovaní závodných zdravotníckych zariadení primerane podľa dosiaľ platných ustanovení tejto vyhlášky.*)

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1966.