Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre – zrušený predpis, posledné znenie

§ 1Predmet zákona#

Tento zákon ustanovuje

organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry,

postup pri určovaní prvku kritickej infraštruktúry,

povinnosti prevádzkovateľa pri ochrane prvku kritickej infraštruktúry a zodpovednosť za porušenie týchto povinností.

§ 2Vymedzenie základných pojmov#

Na účely tohto zákona sa rozumie

Organizácia a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry

§ 3#

Štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry vykonávajú

§ 5#

Ministerstvo na úseku kritickej infraštruktúry

§ 6#

Ústredný orgán na úseku kritickej infraštruktúry v sektore vo svojej pôsobnosti

§ 7Sektorové kritériá, európske sektorové kritériá, prierezové kritériá a európske prierezové kritériá#

(1)

Sektorové kritériá a európske sektorové kritériá sa určujú podľa charakteristiky príslušného sektora.

(2)

Prierezové kritériá a európske prierezové kritériá sa ustanovujú podľa predpokladaného

počtu ohrozených osôb, z toho usmrtených osôb a zranených osôb,

hospodárskeho vplyvu, ktorým je rozsah

vplyvu na obyvateľov, ktorým je narušenie kvality života obyvateľov z hľadiska

§ 8Postup pri určovaní prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry#

(1)

Prvok sa určuje podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií.

(2)

Na určenie prvku sa vyžaduje splnenie aspoň jedného sektorového kritéria a aspoň jedného prierezového kritéria.

(3)

Prvok európskej kritickej infraštruktúry sa určuje podľa európskych sektorových kritérií a európskych prierezových kritérií.

(4)

Na určenie prvku európskej kritickej infraštruktúry sa vyžaduje splnenie aspoň jedného európskeho sektorového kritéria a aspoň jedného európskeho prierezového kritéria.

(5)

Prvok európskej kritickej infraštruktúry možno určiť len po dohode s príslušným orgánom dotknutého členského štátu.

(6)

Postup podľa etáp pri určovaní prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry je uvedený v prílohe č. 1.

(7)

Postup podľa odsekov 1 až 6 sa nevzťahuje na jadrové zariadenie, ktoré sa považuje za prvok kritickej infraštruktúry v podsektore jadrová energetika podľa tohto zákona. Orgány štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry a prevádzkovateľ sú povinní zosúladiť svoju činnosť a postupy zodpovedajúcim spôsobom.

§ 9Povinnosti prevádzkovateľa#

(1)

Prevádzkovateľ je povinný ochraňovať prvok pred narušením alebo zničením. Na ten účel prevádzkovateľ je povinný

uplatniť pri modernizácii prvku technológiu, ktorá zabezpečuje jeho ochranu,

zaviesť bezpečnostný plán po predchádzajúcom vyjadrení príslušného ústredného orgánu do šiestich mesiacov od doručenia oznámenia o určení prvku a o jeho zaradení do sektora, ak sa vo výnimočnom odôvodnenom prípade nedohodne s príslušným ústredným orgánom na predĺžení tejto lehoty; lehotu je možné predĺžiť iba jedenkrát, maximálne o tri mesiace,

prehodnocovať priebežne bezpečnostný plán, a ak je to potrebné, zaviesť po predchádzajúcom vyjadrení príslušného ústredného orgánu aktualizovaný bezpečnostný plán,

oboznámiť svojich zamestnancov v nevyhnutnom rozsahu s bezpečnostným plánom,

precvičiť podľa bezpečnostného plánu aspoň raz za tri roky modelovú situáciu hrozby narušenia alebo zničenia prvku,

určiť oprávnenú osobu, ktorá je zároveň kontaktná osoba, ak ide o prvok európskej kritickej infraštruktúry,

poskytnúť príslušnému ústrednému orgánu súčinnosť, najmä údaje, doklady a vysvetlenia potrebné na

postupovať podľa bezpečnostného plánu v prípade hrozby narušenia alebo zničenia prvku.

(2)

Prevádzkovateľ je povinný vopred oznámiť príslušnému ústrednému orgánu

zmenu v predmete činnosti, ktorá môže mať vplyv na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora,

prevod alebo prechod prvku na iného, vrátane predaja podniku alebo časti podniku, ako aj zmien v osobách, ktoré majú priamu alebo nepriamu účasť na prevádzkovateľovi v rozsahu presahujúcom účasť 10 % na jeho základnom imaní alebo hlasovacích právach alebo majú možnosť uplatňovania vplyvu na riadenie prevádzkovateľa, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „nadobúdateľ“),

vstup do likvidácie, začatie konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo iného obdobného konania, exekúcie alebo iného obdobného vykonávacieho konania, ako aj začatie výkonu záložného práva alebo iného obdobného práva vo vzťahu k prevádzkovateľovi alebo jeho majetku, a to bez ohľadu na to, či ide o konanie, na ktoré je daná právomoc orgánov Slovenskej republiky.

(3)

Na prevádzkovateľa, ktorý vypracúva havarijný plán alebo obdobný bezpečnostný dokument podľa osobitného predpisu,⁴⁾ sa nevzťahuje odsek 1 písm. b), c), d) e) a h).

Osobitná úprava pre prvky zo sektorov v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

§ 9a#

Ak ide o prvky zo sektorov 3. Energetika a 5. Priemysel podľa prílohy č. 3, prevod alebo prechod prvku podľa § 9 ods. 2 písm. b) a prevod alebo prechod prvku v dôsledku § 9 ods. 2 písm. c) sa môže preveriť podľa osobitného predpisu.^4aa)

§ 10Bezpečnostný plán#

(1)

Bezpečnostný plán obsahuje popis možných spôsobov hrozby narušenia alebo zničenia prvku, zraniteľné miesta prvku a bezpečnostné opatrenia na jeho ochranu.

(2)

Bezpečnostné opatrenia na ochranu prvku sú najmä mechanické zábranné prostriedky, technické zabezpečovacie prostriedky, bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu,^4a) fyzická ochrana, organizačné opatrenia, kontrolné opatrenia a ich vzájomná kombinácia.

(3)

Rozsah bezpečnostných opatrení na ochranu prvku sa určuje na základe posúdenia hrozby narušenia alebo zničenia prvku.

(4)

Minimálny postup pri vypracúvaní bezpečnostného plánu je uvedený v prílohe č. 2.

§ 11Kontaktná osoba#

(1)

Kontaktná osoba zabezpečuje styk medzi prevádzkovateľom prvku európskej kritickej infraštruktúry, príslušným ústredným orgánom a ministerstvom pri ochrane prvku európskej kritickej infraštruktúry, najmä výmenu informácií o hrozbe jeho narušenia alebo zničenia.

(2)

Kontaktná osoba je zamestnancom prevádzkovateľa.

(3)

Kontaktná osoba musí byť bezúhonná. Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.^4b) Údaje podľa štvrtej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

§ 12Citlivá informácia#

(1)

Písomnosť alebo iný hmotný nosič, ktorý obsahuje citlivú informáciu, sa označuje slovami „Kritická infraštruktúra – nezverejňovať“.

(2)

Oprávnená osoba je povinná zachovávať mlčanlivosť o citlivej informácii, a to aj po zániku jej oprávnenia oboznamovať sa s citlivou informáciou.

(3)

Citlivá informácia sa nesprístupňuje podľa osobitného predpisu.⁵⁾

§ 13Vyradenie prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry zo sektora#

(1)

Prvok sa vyradí zo sektora, ak nespĺňa aspoň jedno sektorové kritérium a aspoň jedno prierezové kritérium.

(2)

Prvok európskej kritickej infraštruktúry sa vyradí zo sektora, ak nespĺňa aspoň jedno európske sektorové kritérium a aspoň jedno európske prierezové kritérium.

§ 14Priestupky#

(1)

Priestupku na úseku kritickej infraštruktúry sa dopustí fyzická osoba, ak poruší povinnosť podľa § 12 ods. 2.

(2)

Priestupku na úseku kritickej infraštruktúry sa dopustí iná fyzická osoba ako v odseku 1, ak úmyselne vyzradí citlivú informáciu.

(3)

Priestupky podľa tohto zákona prejednáva ústredný orgán, v ktorého pôsobnosti došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej priestupok.

(4)

Za priestupky podľa odsekov 1 a 2 ústredný orgán uloží pokutu od 200 eur do 3 000 eur.

(5)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,⁶⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 15Iné správne delikty#

(1)

Prevádzkovateľ sa dopustí správneho deliktu na úseku kritickej infraštruktúry, ak poruší niektorú z povinností podľa § 9 ods. 1 a 2.

(2)

Ústredný orgán, v ktorého pôsobnosti došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej správny delikt, uloží prevádzkovateľovi pokutu

od 500 eur do 50 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 9 ods. 2,

od 1 000 eur do 200 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 9 ods. 1.

(3)

Ústredný orgán prihliada pri určení výšky pokuty na závažnosť, okolnosti, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.

(4)

Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa ústredný orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(5)

Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

(6)

Na ukladanie pokút sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.⁷⁾

(7)

Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 16#

(1)

Sektory v pôsobnosti ústredných orgánov sú uvedené v prílohe č. 3.

(2)

Na rozhodovanie o určení prvku a jeho zaradení do sektora, ako aj na rozhodovanie o vyradení prvku zo sektora sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.⁷⁾

(3)

Na určenie utajovanej skutočnosti na úseku kritickej infraštruktúry sa vzťahuje osobitný predpis.⁸⁾

(4)

Na výkon kontroly plnenia povinností prevádzkovateľa sa vzťahujú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.⁹⁾

(5)

Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) a c),§ 2 písm. b), c), i), k) a l), § 4 písm. d),§ 5 písm. e), f)a j), § 6 písm. b), c) a i), § 9 ods. 1 úvodnej vety, § 9 ods. 1 písm. a), b), e), g) a h), § 9 ods. 2 písm. a) a b), § 10 ods. 1 až 3, § 16 ods. 2, § 17 ods. 3 a 4 a prílohy č. 2 sa vzťahujú aj na prvok európskej kritickej infraštruktúry.

(6)

Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté vylúčenia podľa osobitného predpisu o kybernetickej bezpečnosti¹⁰⁾ z požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti sietí, infraštruktúr a informačných systémov a oznamovania kybernetických bezpečnostných incidentov v sektore bankovníctva, financií alebo finančného systému podľa osobitných predpisov¹¹⁾ vrátane štandardov a zásad vydaných alebo prijatých Európskou centrálnou bankou, Európskym systémom centrálnych bánk, Eurosystémom alebo európskymi orgánmi dohľadu,¹²⁾ ak ich účinok je najmenej rovnocenný s účinkom povinností podľa tohto zákona, vrátane rozhodnutí, štandardov a zásad vydaných alebo prijatých Národnou bankou Slovenska, ak ich cieľom je dosiahnuť rovnocennú alebo vyššiu úroveň bezpečnosti sietí, infraštruktúr a informačných systémov, než sa dosiahne pri dodržiavaní ustanovení tohto zákona, a ani na platobné systémy a na systémy zúčtovania a vyrovnania cenných papierov a ich infraštruktúry dohliadané alebo prevádzkované Európskou centrálnou bankou alebo Eurosystémom podľa osobitných predpisov.¹³⁾

(7)

Ústredný orgán si vyžiada vyjadrenie Národnej banky Slovenska alebo Európskej centrálnej banky, ak plní úlohy podľa tohto zákona týkajúce sa dohliadaných subjektov finančného trhu podľa osobitných predpisov.¹⁴⁾

§ 17#

(1)

Ústredný orgán predloží ministerstvu návrh sektorových kritérií do 31. marca 2011.

(2)

Ministerstvo predloží vláde návrh sektorových kritérií, európskych sektorových kritérií, prierezových kritérií a európskych prierezových kritérií do 31. mája 2011.

(3)

Ústredný orgán predloží ministerstvu návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora do 31. augusta 2011.

(4)

Ministerstvo predloží vláde návrh na určenie prvkov a ich zaradenie do sektorov do 31. októbra 2011.

(5)

Ústredný orgán predloží ministerstvu analýzu rizík sektora do 31. októbra 2012.

§ 17aPrechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. júla 2020#

(1)

Pôsobnosť Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2020 prechádza na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

(2)

V súvislosti s prechodom kompetencie podľa odseku 1 prechádzajú od 1. júla 2020 práva a povinnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu vrátane práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov, pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol k 30. júnu 2020 v správe Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, prechádza k 1. júlu 2020 do správy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

§ 17bPrechodné ustanovenia k úprave účinnej dňom vyhlásenia#

(1)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predloží ministerstvu

návrh sektorových kritérií do 30. apríla 2021,

návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora pôdohospodárstvo do 31. augusta 2021,

analýzu rizík sektora pôdohospodárstvo do 31. októbra 2022.

(2)

Ministerstvo predloží vláde

návrh sektorových kritérií, európskych sektorových kritérií, prierezových kritérií a európskych prierezových kritérií na základe podkladov podľa odseku 1 písm. a) do 30. júna 2021,

návrh na určenie prvkov a ich zaradenie do sektora pôdohospodárstvo na základe podkladov podľa odseku 1 písm. b) do 30. septembra 2021.

§ 17cPrechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. marca 2023#

Preskúmanie podľa § 9b až 9e, ktoré bolo začaté a právoplatne neskončené pred 1. marcom 2023, sa dokončí podľa predpisov účinných do 28. februára 2023.

§ 18#

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

§ 19#

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2011.

Prílohy

Príloha č. 1 k zákonu č. 45/2011 Z. z.

POSTUP PODĽA ETÁP PRI URČOVANÍ PRVKU A PRVKU EURÓPSKEJ KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY

Pri určovaní prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry sa postupuje takto:

Prvá etapa

Uplatňujú sa sektorové kritériá s cieľom uskutočniť prvý výber predpokladaných prvkov v rámci sektora. Ak niektorý z predpokladaných prvkov spĺňa aspoň jedno sektorové kritérium, posudzuje sa v druhej etape.

Druhá etapa

Uplatňujú sa prierezové kritériá na predpokladané prvky vybrané v prvej etape. Ak niektorý z predpokladaných prvkov spĺňa aspoň jedno prierezové kritérium, navrhne sa na určenie prvku a na zaradenie do sektora.

Tretia etapa

Uplatňujú sa európske sektorové kritériá na účel výberu predpokladaných prvkov európskej kritickej infraštruktúry z navrhnutých prvkov v druhej etape. Ak niektorý z predpokladaných prvkov európskej kritickej infraštruktúry spĺňa aspoň jedno európske sektorové kritérium, posudzuje sa v štvrtej etape.

Štvrtá etapa

Uplatňujú sa európske prierezové kritériá na predpokladané prvky európskej kritickej infraštruktúry vybrané v tretej etape. Ak niektorý z predpokladaných prvkov európskej kritickej infraštruktúry spĺňa aspoň jedno európske prierezové kritérium, navrhne sa na určenie prvku európskej kritickej infraštruktúry a na zaradenie do sektora.

Príloha č. 2 k zákonu č. 45/2011 Z. z.

MINIMÁLNY POSTUP PRI VYPRACÚVANÍ BEZPEČNOSTNÉHO PLÁNU

Pri vypracúvaní bezpečnostného plánu sa postupuje takto:

Určujú sa dôležité zariadenia prvku.

Vyhodnocuje sa riziko hrozby narušenia alebo zničenia jednotlivých zariadení prvku, ich zraniteľné miesta, predpokladané dôsledky ich narušenia alebo zničenia na funkčnosť, integritu a kontinuitu činnosti prvku.

Uskutočňuje sa výber hlavných bezpečnostných opatrení na ochranu prvku, ktoré sa členia na

trvalé bezpečnostné opatrenia, ktorými sú investície a postupy na zabezpečenie ochrany prvku, a to

mechanické zábranné prostriedky,

technické zabezpečovacie prostriedky,

bezpečnostné prvky informačných systémov,

organizačné opatrenia s dôrazom na postup pri vyrozumení a varovaní, ako aj na krízové riadenie,

odborná príprava osôb, ktoré zabezpečujú ochranu prvku,

kontrolné opatrenia na dodržiavanie trvalých bezpečnostných opatrení,

mimoriadne bezpečnostné opatrenia, ktoré sa uplatňujú v závislosti od intenzity hrozby narušenia alebo zničenia prvku.

Určujú sa hlavné bezpečnostné opatrenia na ochranu prvku.

Bezpečnostný plán sa počas jeho tvorby konzultuje s orgánmi, ktorých súčinnosť sa predpokladá pri ochrane prvku.

Príloha č. 3 k zákonu č. 45/2011 Z. z.

SEKTORY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV

Sektor	Podsektor	Ústredný orgán
1. Doprava	Cestná doprava Letecká doprava Vodná doprava Železničná doprava	Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
2. Elektronické komunikácie	Satelitná komunikácia Siete a služby pevných elektronických komunikácií a mobilných elektronických komunikácií	Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
3. Energetika	Baníctvo Elektroenergetika Plynárenstvo Ropa a ropné produkty Jadrová energetika Tepelná energetika	Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
4. Pošta	Poskytovanie poštových služieb, poštový platobný styk a obstarávateľská činnosť	Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
5. Priemysel	Farmaceutický priemysel Hutnícky priemysel Chemický priemysel	Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
6. Informačné a komunikačné technológie	Informačné systémy a siete	Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
7. Voda a atmosféra	Meteorologická služba Vodné stavby Zabezpečovanie pitnej vody	Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
8. Zdravotníctvo		Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
9. Financie	Bankovníctvo; tým nie sú dotknuté vylúčenia podľa osobitného predpisu o kybernetickej bezpečnosti.¹⁰⁾ Finančné trhy; tým nie sú dotknuté vylúčenia podľa osobitného predpisu o kybernetickej bezpečnosti.¹⁰⁾ Systémy riadenia verejných financií.	Ministerstvo financií Slovenskej republiky
10. Pôdohospodárstvo	poľnohospodárstvo potravinárstvo	Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Príloha č. 4 k zákonu č. 45/2011 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (Ú. v. EÚ, L 345, 23. 12. 2008).

Poznámky pod čiarou

2)§ 43a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
2a)§ 2 písm. f) atómového zákona.
3)§ 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov.
4)Napríklad zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4a)§ 20 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4aa)Zákon č. 497/2022 Z. z. o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4b)§ 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.
5)Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
6)Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
7)Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
8)Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
10)§ 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 69/2018 Z. z.
11)Napríklad § 28c, § 28d, § 45 ods. 8 a § 64 ods. 4 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení, čl. 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení, § 14 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/584 zo 14. júla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy bližšie určujúce organizačné požiadavky na obchodné miesta (Ú. v. EÚ L 87, 31. 3. 2017).
12)Napríklad čl. 127 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016), čl. 12 ods. 12.1, čl. 22 Protokolu (č. 4) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016), § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 9 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 132/2013 Z. z., nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013).
13)Napríklad čl. 3 ods. 3.1, čl. 22 Protokolu (č. 4) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016), nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 795/2014 z 3. júla 2014 o požiadavkách v oblasti dohľadu nad systémovo dôležitými platobnými systémami v platnom znení (Ú. v. EÚ L 217, 23. 7. 2014).
14)Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 3 písm. a), d) a h) zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie (EÚ) č. 1024/2013, nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (Ú. v. EÚ L 141, 14. 5. 2014).

Zákon o kritickej infraštruktúre