§ 1Predmet úpravy#
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o
§ 2Fenotypová klasifikácia lesných porastov a semenných zdrojov#
Pri fenotypovej klasifikácii lesných porastov a semenných zdrojov sa určuje fenotypová hodnota dreviny a na jej základe sa lesné porasty a semenné zdroje zaraďujú do fenotypových kategórií.
Pri fenotypovej klasifikácii lesných porastov sa určuje fenotypová hodnota, ak ide o
smrek obyčajný, jedľu bielu, borovicu lesnú, smrekovec opadavý, buk lesný, dub letný a dub zimný, v lesných porastoch alebo semenných zdrojoch starších ako 60 rokov,
borovicu limbovú, duglasku tisolistú, jedľu obrovskú, borovicu hladkú (vejmutovku), orech čierny a dub červený, v lesných porastoch alebo semenných zdrojoch starších ako 40 rokov,
topoľ osikový, topoľ čierny, topoľ biely, jelšu lepkavú, jelšu sivú, brezu bradavičnatú a brezu plstnatú, v lesných porastoch alebo semenných zdrojoch starších ako 20 rokov,
ostatné dreviny, v lesných porastoch alebo semenných zdrojoch starších ako 60 rokov.
Fenotypová klasifikácia lesných porastov sa vykonáva, ak ide o dreviny smrek obyčajný, jedľa biela, borovica lesná, borovica čierna, smrekovec opadavý, buk lesný, jaseň štíhly a jaseň úzkolistý, javor horský a javor mliečny, brest horský, lipa malolistá, lipa veľkolistá, dub zimný a dub letný, pri dodržiavaní vekovej hranice podľa odseku 2 vo všetkých lesných porastoch tvaru lesa vysokého.
Fenotypová klasifikácia lesných porastov sa vykonáva, ak ide o dreviny smrekovec opadavý a borovica čierna, podľa borovice lesnej a pre jaseň štíhly, jaseň úzkolistý, javor horský, javor mliečny, brest horský, lipu malolistú a lipu veľkolistú podľa dreviny buk.
Fenotypová klasifikácia lesných porastov, ak ide o dreviny, ktoré nie sú uvedené v odseku 3, sa vykonáva podľa hodnotenia tvárnosti ich kmeňa, produkčnej schopnosti a kvality korún.
Fenotypová hodnota dreviny v lesnom poraste sa určí ako súčet hodnôt číselného vyjadrenia kvality koruny, tvárnosti kmeňa a produkčnej schopnosti v rámci jednotky priestorového rozdelenia lesa, pričom sa zohľadní zaradenie do hospodárskych súborov lesných typov,2) stupeň ich poškodenia a kvality kmeňa. Kritériá zaradenia lesných porastov do fenotypových kategórií sú uvedené v prílohe č. 1.
Fenotypová klasifikácia semenných zdrojov sa určuje a vykonáva podľa odsekov 2 až 6 primerane.
§ 3Uznávanie zdrojov#
Návrh na uznanie zdroja predkladá Národné lesnícke centrum (ďalej len „centrum“) po splnení požiadaviek na uznanie zdroja spolu s návrhom uznávacieho listu zdroja vrátane návrhu evidenčného kódu zdroja lesného reprodukčného materiálu (ďalej len „evidenčný kód“) pre
uznaný lesný porast a semenný zdroj kategórie identifikovaný podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2,
uznaný lesný porast a semenný zdroj kategórie selektovaný podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2,
výberový strom podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 3,
semenný sad podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 4,
klon v prílohe podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 5,
zmes klonov a multiklonálnu varietu podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 6.
Návrh podľa odseku 1 predkladá centrum,
ak ide o zdroj na lesnom pozemku,
ak ide o semenný zdroj na základe podnetu správcu zdroja alebo osoby, ktorá má na uznaní zdroja záujem,
z vlastného podnetu.
Zoznam lesných porastov zaradených do fenotypovej kategórie A a B vypracovaný vyhotovovateľom programu starostlivosti sa zasiela centru do 15. decembra roka, v ktorom sa končí platnosť programu starostlivosti, a obsahuje údaje podľa prílohy č. 2a je rozdelený na
zoznam uznaných lesných porastov,
zoznam ostatných lesných porastov.
Podkladom na vyhotovenie zoznamu uznaných lesných porastov je zoznam uznaných zdrojov s ich aktuálnou výmerou, ktorý predkladá správca zdroja vyhotovovateľovi programu starostlivosti na vypracovanie správy o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok.4)
Podnet na uznanie zdroja podľa odseku 2 písm. a) bodu 2 a písm. b) obsahuje údaje uvedené v návrhu uznávacieho listu podľa odseku 1.
Uznaný zdroj kategórie selektovaný môže tvoriť niekoľko susedných jednotiek priestorového rozdelenia lesa,5) ktoré patria do tej istej semenárskej oblasti, ak je pre jednotlivé lesné dreviny určená, sú zaradené do fenotypovej kategórie lesných porastov A alebo B, rovnakého lesného vegetačného stupňa, majú jedného obhospodarovateľa lesa6) a patria do jedného okresu.
Návrh na uznanie semenného sadu podľa odseku 1 písm. d) sa predkladá, ak sa ujme najmenej 75 % všetkých vysadených jedincov príslušnej dreviny uvedených v projekte podľa § 6 ods. 3.
Uznávací list sa po jeho vyhotovení zasiela správcovi zdroja, príslušnému obvodnému lesnému úradu, ktorý o uznaní zdroja rozhodol, a v kópii aj osobe, ktorá mala na uznaní zdroja záujem a podala podnet podľa odseku 2 písm. a) alebo b).
Pre všetky zdroje navrhnuté na uznanie sa určuje pôvod, ktorý môže byť
autochtónny,
miestny,
neautochtónny,
nepôvodný,
neznámy.
§ 4Uznané lesné porasty#
Lesné porasty alebo porasty lesných drevín môžu byť uznané vo veku podľa § 2 ods. 2.
Niekoľkým susediacim lesným porastom spĺňajúcim požiadavky uvedené v § 3 ods. 6 sa môže prideliť jeden evidenčný kód.
V uznaných lesných porastoch sa obnovné ťažby prednostne vykonávajú v roku strednej až plnej úrody semena alebo semennej suroviny v čase ich zrelosti.
Uznané lesné porasty sa obhospodarujú tak, aby sa zlepšovala ich fenotypová kvalita, udržala ich stabilita, vytvorili podmienky na zvýšenie produkcie semena alebo semennej suroviny a zabezpečila ich prirodzená obnova.
§ 5Výberové stromy#
Za výberové stromy sa uznávajú fenotypovo najkvalitnejšie jedince, ktorých kvalita, rast, odolnosť alebo iné dôležité vlastnosti sú výrazne lepšie v porovnaní s inými stromami toho istého druhu a veku na rovnakom stanovišti.
Opis fenotypových znakov na hodnotenie výberových stromov navrhnutých na uznanie je uvedený v prílohe č. 7.
§ 6Semenné sady#
Semenný sad sa zakladá z jedincov získaných vegetatívnym alebo generatívnym spôsobom z výberových stromov pochádzajúcich z jednej semenárskej oblasti, jedného vegetačného stupňa a je určený na produkciu semena alebo semennej suroviny známej alebo predpokladanej genetickej hodnoty s cieľom zachovania genofondu výberových stromov.
Pri zakladaní semenných sadov sa zohľadňuje hospodársky význam a dlhodobá potreba lesného reprodukčného materiálu príslušnej lesnej dreviny.
Projekt na založenie semenného sadu schválený centrom obsahuje
odôvodnenie potreby semenného sadu a vymedzenie oblasti použitia lesného reprodukčného materiálu zo semenného sadu,
charakteristiku lokality semenného sadu a návrh opatrení na obmedzenie nežiaduceho opeľovania z okolitých lesných porastov,
pôvod a počet výberových stromov a postup výroby vrúbľovancov,
plán rozmiestnenia vrúbľovancov alebo generatívnych potomstiev,
postup výsadby a plán výchovných, ochranných a melioračných zásahov.
Najnižší počet výberových stromov zastúpených v semenných sadoch je 50. Rozdiel počtu vrúbľovancov najviac a najmenej zastúpeného výberového stromu nesmie byť väčší ako trojnásobný.
Evidenciu semenného sadu tvorí uznávací list semenného sadu a kniha semenného sadu vedená podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 4 časti B.
§ 7Klony, zmesi klonov a multiklonálne variety#
Klon môže byť zdrojom v kategórii
kvalifikovaný, ktorým je odporúčaný klon uznaný na základe fenotypových vlastností bez ukončenia testovania, alebo
testovaný, ktorým je rajonizovaný klon (kultivar) uznaný po ukončení a vyhodnotení pokusov slúžiacich na overenie jeho hospodárskych vlastností a ekologických vlastností.
Zmes klonov je zmesou uznaných klonov toho istého druhu alebo medzidruhových hybridov s určenými podielmi a je zdrojom v kategórii kvalifikovaný.
Multiklonálna varieta je otestovanou zmesou klonov vyznačujúcich sa rovnakými stanovištnými nárokmi a rastovými vlastnosťami a je zdrojom v kategórii testovaný.
Najmenší počet klonov zastúpených v zmesi klonov alebo multiklonálnej variete s proporcionálnym zastúpením jej zložiek je 10 pri rýchlorastúcich drevinách a 25 pri ostatných drevinách.
Najmenší počet klonov zastúpených v zmesi klonov alebo multiklonálnej variete s neproporcionálnym zastúpením jej zložiek je 50.
Uznané klony, zmesi klonov a multiklonálne variety sa na účely získavania lesného reprodukčného materiálu uchovávajú v špeciálnych výsadbách, ktorými sú klonové archívy, matečnice a hlavové škôlky založené podľa projektov schválených centrom.
§ 8Ochrana genetických zdrojov lesných drevín#
Genetické zdroje lesných drevín sa chránia v uznaných zdrojoch, ktorými sú
v mieste prirodzeného výskytu uznané lesné porasty, uznané semenné zdroje, výberové stromy,
mimo miesta prirodzeného výskytu semenné sady, klonové archívy a archívy potomstiev.
Ochrana genetických zdrojov lesných drevín sa zabezpečuje aj
v mieste prirodzeného výskytu zriadením génovej základne alebo semenného porastu,
mimo miesta prirodzeného výskytu zriadením banky semien lesných drevín.
§ 9Génové základne#
Génovou základňou je územne ucelená časť lesov s osobitným režimom hospodárenia. Zriaďuje sa postupom podľa osobitných predpisov.7)
Génová základňa sa obhospodaruje podľa projektu obhospodarovania génovej základne, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 8.
Obhospodarovanie v génovej základni sa zameriava na dosiahnutie prirodzenej obnovy a vyrovnanej vekovej štruktúry dreviny, pre ktorú bola zriadená. Ak sa nedosiahne prirodzená obnova dreviny, použije sa umelá obnova lesným reprodukčným materiálom pochádzajúcim z uznaných lesných porastov tej istej génovej základne.
V génovej základni sú zdrojom uznané lesné porasty. Ak sa v génovej základni nachádzajú nepôvodné lesné porasty alebo lesné porasty fenotypovej kategórie D, zaradia sa do obnovy pred vekom začatia obnovy.8)
§ 10Semenné porasty#
Semenný porast sa zriaďuje podľa projektu jeho obhospodarovania, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 9.
Projekt obhospodarovania semenného porastu sa predkladá vyhotovovateľovi programu starostlivosti do predloženia správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti.
Pri zriadení semenných porastov sa zohľadňuje hospodársky význam a stupeň ohrozenosti genofondu danej dreviny.
Na založenie semenného porastu umelou obnovou sa použije semeno najmenej zo 40 výberových stromov alebo stromov z uznaných porastov zaradených do fenotypovej kategórie A.
Na založenie semenného porastu možno využiť aj sadbový materiál z prirodzeného zmladenia z uznaných lesných porastov zaradených do fenotypovej kategórie A.
Semenné porasty sa nezakladajú v blízkosti lesných porastov fenotypovej kategórie D danej dreviny.
§ 11Banka semien#
Banka semien sa zriaďuje ako súčasť ochrany genetických zdrojov lesných drevín na účel uchovania genofondu vysokohodnotných a v mieste výskytu ohrozených porastov lesných drevín.
Oddiely semien sú uchovávané v banke semien dovtedy, kým pretrváva dôvod ich ochrany alebo kým nie je nutné oddiel semien vyskladniť vzhľadom na ich starnutie.
Časť semien uchovávaných v banke semien možno použiť na výskum, šľachtenie, testy potomstiev a na medzinárodnú výmenu genetických zdrojov.
§ 12Označovanie uznaných zdrojov, génových základní a semenných porastov v teréne a lesníckych mapách#
Výberový strom sa v teréne označuje
dvoma rovnobežnými pruhmi so šírkou 5 cm žltej farby vo výške 1,3 m po celom obvode kmeňa s medzerou medzi pruhmi 15 cm,
číslom stromu, podľa uznávacieho listu, žltej farby do medzery vymedzenej pruhmi podľa písmena a).
Uznaný lesný porast sa v teréne označuje jedným 5 cm širokým pruhom zelenej farby po celom obvode kmeňa stromu vo výške 1,3 m na okrajových stromoch lesného porastu. Ak je hranica uznaného lesného porastu totožná s hranicou jednotky priestorového rozdelenia lesa vyznačenou podľa osobitného predpisu,8a) uznaný lesný porast sa v teréne neoznačuje.
Semenný porast sa označuje hospodárskymi kopcami na rohoch a lomových bodoch jednotky priestorového rozdelenia lesa; po odrastení semenného porastu na okrajových stromoch žltým pruhom so šírkou 10 cm po celom obvode kmeňa vo výške 1,3 m.
Hranica génovej základne sa v teréne označuje znakom G zelenej farby vo výške 1,3 m na okrajových stromoch hranice génovej základne.
Hranice uznaných lesných porastov, semenných porastov a génových základní sa označujú tak, aby bolo označenie v teréne zreteľné a ľahko identifikovateľné.
Na označenie semenného zdroja uznaného na viac ako jeden rok sa ustanovenia odsekov 1 až 5 použijú primerane.
Uznaný zdroj označuje v teréne správca zdroja; pri semennom zdroji osoba, na ktorej podnet bol semenný zdroj uznaný.
V lesníckych mapách sa zdroj označuje týmito značkami:
uznaný lesný porast
výberový strom
semenný sad
génová základňa
semenný porast
§ 13Vedenie národného registra a vydávanie národného zoznamu#
Národný register sa vedie v elektronickej forme.
Národný zoznam sa vydáva v listinnej forme a v elektronickej forme sa zverejňuje na webovom sídle centra.
Národný zoznam je v listinnej forme k nahliadnutiu v centre.
§ 14Testovanie zdroja#
Testovanie zdroja trvá
5 až 10 rokov, ak ide o dreviny s rubnou dobou do 40 rokov,
15 až 20 rokov, ak ide o dreviny s rubnou dobou 40 až 60 rokov,
20 až 25 rokov, ak ide o dreviny s rubnou dobou dlhšou ako 60 rokov.
Testovanie zdroja možno
skrátiť alebo predĺžiť najviac o päť rokov,
prerušiť alebo ukončiť na základe žiadosti správcu testovaného zdroja.
§ 15Odber a označovanie lesného reprodukčného materiálu#
Semeno alebo semenná surovina konkrétnej dreviny sa odoberá v rámci jedného odberu
najmenej z desiatich výberových stromov z rovnakej semenárskej oblasti, ak je pre drevinu určená, a jedného vegetačného stupňa,
v uznaných zdrojoch pre kategóriu identifikovaný alebo selektovaný
v semenných sadoch, ak plodí aspoň 50 % jedincov.
Odber semenáčikov z prirodzeného zmladenia možno uskutočniť len v rozsahu, ktorý neohrozí požadovanú druhovú štruktúru a hustotu prirodzeného zmladenia potrebného na dosiahnutie zabezpečeného lesného porastu.9)
Lesný reprodukčný materiál sa bezprostredne po odbere, počas všetkých fáz produkcie a pri uvádzaní na trh označuje etiketou.
§ 16Semenárske oblasti a prenos lesného reprodukčného materiálu#
Semenárska oblasť je územie vymedzujúce areál prirodzeného rozšírenia lesných drevín, pre ktoré sa určuje.
Semenárske oblasti sa určujú pre
smrek obyčajný
jedľu bielu
borovicu lesnú
smrekovec opadavý
buk lesný
dub zimný
dub letný
Semenárske oblasti podľa odseku 2 tvoria lesné oblasti a podoblasti podľa osobitného predpisu.10)
Hranice semenárskych oblastí sú zhodné s vonkajšími hranicami lesných oblastí a podoblastí, ktoré sú do jednotlivých semenárskych oblastí zahrnuté.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti a číselné označenie semenárskych oblastí vrátane území mimo určených semenárskych oblastí sú uvedené v prílohách č. 10 až 16.
Horizontálny prenos lesného reprodukčného materiálu je jeho použitie na obnovu lesa a zalesňovanie podľa odsekov 7 až 10; vertikálny prenos lesného reprodukčného materiálu je jeho použitie na obnovu lesa a zalesňovanie podľa odseku 11.
V semenárskej oblasti podľa odseku 2 možno na obnovu lesa a zalesňovanie použiť lesný reprodukčný materiál dreviny, pre ktorú je určená, ak tento pochádza alebo bol dopestovaný z uznaného zdroja z tej istej semenárskej oblasti; tým nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 8 až 11.
Ak pre drevinu uvedenú v odseku 2 nemožno na obnovu lesa a zalesňovanie zabezpečiť lesný reprodukčný materiál z určenej semenárskej oblasti, je možné použiť lesný reprodukčný materiál z obchodnej výmeny alebo z dovozu za podmienok uvedených v Metodike na použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie z obchodnej výmeny alebo z dovozu vydanej centrom.
Pri obnove lesa a zalesňovaní prenos lesného reprodukčného materiálu drevín z určených semenárskych oblastí podľa odseku 2 na územie mimo určených semenárskych oblastí nie je obmedzený; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 11.
Prenos lesného reprodukčného materiálu drevín, pre ktoré nie sú určené semenárske oblasti, je pri obnove lesa a zalesňovaní možný v rámci celého územia Slovenskej republiky; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 11.
Pri obnove lesa a zalesňovaní sa lesný reprodukčný materiál
drevín uvedených v § 16 ods. 2 v semenárskych oblastiach používa na území s tým istým lesným vegetačným stupňom11) alebo o stupeň vyšším lesným vegetačným stupňom, ako je výškový pôvod lesného reprodukčného materiálu; za výškový pôvod lesného reprodukčného materiálu sa považuje lesný vegetačný stupeň, v ktorom má pôvod uznaný zdroj lesného reprodukčného materiálu, z ktorého je lesný reprodukčný materiál použitý na obnovu lesa a zalesňovanie získaný alebo dopestovaný,
drevín uvedených v § 16 ods. 2 v semenárskych oblastiach používa na území s lesným vegetačným stupňom o dva stupne vyšším lesným vegetačným stupňom, ako je výškový pôvod lesného reprodukčného materiálu, len so súhlasom centra,
drevín uvedených v § 16 ods. 2 mimo semenárskych oblastí a ostatných drevín používa na území s tým istým lesným vegetačným stupňom, ako je výškový pôvod lesného reprodukčného materiálu, alebo najviac o dva stupne vyšším lesným vegetačným stupňom,
s výškovým pôvodom v druhom lesnom vegetačnom stupni používa aj na území s prvým lesným vegetačným stupňom.
§ 17Požiadavky na kvalitu a klasifikácia lesného reprodukčného materiálu#
Kvalitu semien a osív charakterizovanú čistotou, klíčivosťou alebo životnosťou, hmotnosťou 1 000 semien a počtom klíčivých semien alebo živých semien v 1 kg určuje laboratórium akreditované na testovanie kvality semien lesných drevín.
Kvalita semien a osív, ak ide o malé množstvá,12) sa nezisťuje.
Oddiely semien a semennej suroviny sa uvádzajú na trh, ak vykazujú druhovú čistotu najmenej 99 %. Výnimkou sú oddiely plodov, semien a osív blízko príbuzných druhov lesných drevín okrem umelých hybridov.
Kvalita sadbového materiálu sa klasifikuje na základe
výšky a priebežnosti nadzemnej časti osi,
hrúbky koreňového krčka,
pomeru nadzemnej časti a koreňovej sústavy,
veľkosti a tvaru koreňovej sústavy,
zdravotného stavu.
Požiadavky na kvalitu sadbového materiálu sú uvedené v technickej norme.13)
§ 18Pestovanie sadbového materiálu#
Výsev osiva, výsadbu semenáčikov a vegetatívne množenie častí rastlín na produkciu sadbového materiálu určeného na obnovu lesa a zalesňovanie a na iné lesnícke účely možno vykonávať len v škôlkach alebo v prevádzkových zariadeniach.
Podľa spôsobu pestovania sa sadbový materiál člení na
voľnokorenný na voľných záhonoch alebo substrátoch,
krytokorenný v rôznych typoch obalov.
Označenie veku a spôsobu pestovania sadbového materiálu je uvedené v technickej norme.13)
§ 19Evidencia škôlok a prevádzkových zariadení#
Evidencia škôlok a prevádzkových zariadení sa vedie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 17.
Evidencia škôlok a prevádzkových zariadení sa predkladá centru
v plnom rozsahu pri prvom predložení do 31. marca kalendárneho roka,
v rozsahu zmien do 60 dní od ich uskutočnenia.
§ 20Evidencia lesného reprodukčného materiálu#
Evidencia lesného reprodukčného materiálu sa člení na
evidenciu pri produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh, ktorú vedie osoba, ktorá vykonáva činnosti s lesným reprodukčným materiálom,
evidenciu lesného reprodukčného materiálu použitého na obnovu lesa a zalesňovanie, ktorú vedie obhospodarovateľ lesa,
evidenciu lesného reprodukčného materiálu, ktorú vedie centrum na základe údajov z listov o pôvode lesného reprodukčného materiálu (ďalej len „list o pôvode“), oznámení o produkcii lesného reprodukčného materiálu a oznámení o skladovanom zostatku semena a osiva.
Evidenciu podľa odseku 1 písm. a) tvorí
list o pôvode,
sprievodný list lesného reprodukčného materiálu (ďalej len „sprievodný list“),
grafická evidencia, ak ide o lesný reprodukčný materiál pestovaný v škôlkach a v prevádzkových zariadeniach,
oznámenie o produkcii lesného reprodukčného materiálu,
oznámenie o skladovanom zostatku semena a osiva.
List o pôvode, sprievodný list, oznámenie o produkcii lesného reprodukčného materiálu a oznámenie o skladovanom zostatku semena a osiva podľa odseku 2 sa uchováva najmenej 10 rokov po zániku oddielu; obvodný lesný úrad uchováva list o pôvode najmenej 20 rokov od jeho vydania.
V grafickej evidencii podľa odseku 2 písm. c) sa nezameniteľným spôsobom vedú údaje o pestovanom oddiele lesného reprodukčného materiálu a produkčnej ploche, na ktorej sa pestuje, vrátane jej výmery.
Oznámenie o produkcii lesného reprodukčného materiálu sa predkladá centru na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 18, pri
semene do 30 dní po spracovaní semennej suroviny,
sadbovom materiáli do 15. októbra kalendárneho roka; v oznámení sa uvedie stav k 30. septembru kalendárneho roka vrátane sadbového materiálu, ktorý bol dopestovaný a uvedený na trh pred 30. septembrom kalendárneho roka a nebol uvedený v oznámení o produkcii za predchádzajúci kalendárny rok.
Po jarnom a jesennom výseve osiva alebo po inom nakladaní s nadobudnutým semenom alebo osivom sa podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 19 k 30. júnu a 31. decembru kalendárneho roka vyhotovuje oznámenie o skladovanom zostatku semena a osiva na tlačive, ktoré sa zasiela centru do 15 dní od uvedených termínov.
Evidenciu podľa odseku 1 písm. b) tvorí
list o pôvode alebo sprievodný list,
karta pôvodu porastu,
súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie z obchodnej výmeny (ďalej len „súhlas na použitie z obchodnej výmeny“),
súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie z dovozu (ďalej len „súhlas na použitie z dovozu“).
Evidencia podľa odseku 7 písm. a), c) a d) sa uchováva najmenej desať rokov po použití lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie; centrum uchováva evidenciu podľa odseku 7 písm. c) a d) najmenej desať rokov od vydania súhlasu na použitie z obchodnej výmeny alebo súhlasu na použitie z dovozu.
Kartu pôvodu porastu, ktorá sa vedie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 20, obhospodarovateľ lesa uchováva do vyhotovenia programu starostlivosti po zabezpečení lesného porastu.
Pri kombinácii prirodzenej a umelej obnovy lesného porastu alebo rôznom pôvode použitých oddielov lesného reprodukčného materiálu sa pri vyhotovovaní programu starostlivosti na základe karty pôvodu porastu určí pôvod zastúpených lesných drevín podľa § 3 ods. 9; pôvod lesných drevín sa určí podľa zložky, ktorá v zakladanom poraste prevláda.
Údaje o pôvode uvedené v karte pôvodu porastu alebo určené podľa odseku 10 sa po zabezpečení lesného porastu vedú v programe starostlivosti.
Súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu z obchodnej výmeny alebo súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu z dovozu sa vydáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 21.
§ 21Odborná skúška a zloženie skúšobnej komisie#
Žiadosť o vykonanie odbornej skúšky sa predkladá do 31. marca kalendárneho roka podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 22.
Prílohou k žiadosti podľa odseku 1 je
overená kópia dokladu o vzdelaní,
doklad o zaplatení správneho poplatku.14)
Ak žiadosť o vykonanie odbornej skúšky neobsahuje požadované náležitosti, žiadateľ sa vyzve, aby v lehote 15 dní chýbajúce náležitosti doplnil.
Ak žiadateľ o vykonanie odbornej skúšky v lehote podľa odseku 3 požadované náležitosti nedoplní, žiadosť o vykonanie odbornej skúšky sa zamietne.
Žiadateľovi o vykonanie odbornej skúšky sa termín a miesto odbornej skúšky oznámi písomne najneskôr 15 dní pred jej konaním.
Odborná skúška sa vykonáva pred trojčlennou skúšobnou komisiou vymenovanou ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Za predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie možno vymenovať fyzickú osobu, ktorá je držiteľom osvedčenia. Predsedom skúšobnej komisie je zamestnanec ministerstva.
Obsahom odbornej skúšky je overenie vedomostí a schopností žiadateľa potrebných na činnosť s lesným reprodukčným materiálom.
Odborná skúška sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti. Písomná časť sa vykonáva formou testu. Ak žiadateľ v písomnej časti odbornej skúšky nezodpovedal správne najmenej 70 % z požadovaných otázok, ústnu časť odbornej skúšky neabsolvuje a hodnotí sa klasifikačným stupňom „nevyhovel“. V ústnej časti odbornej skúšky žiadateľ vyhovel, ak sa na tom uznesú najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie.
Výsledok odbornej skúšky sa hodnotí súhrnným klasifikačným stupňom „vyhovel“ alebo „nevyhovel“.
Po ukončení odbornej skúšky predseda skúšobnej komisie oznámi žiadateľovi jej výsledok. O výsledku odbornej skúšky sa za každého žiadateľa vyhotoví samostatný protokol podpísaný všetkými členmi skúšobnej komisie.
§ 22Vydávanie osvedčenia#
Žiadosť o vydanie osvedčenia podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 23 časti A predkladá fyzická osoba, ktorá úspešne absolvovala odbornú skúšku, spolu s dokladom o zaplatení správneho poplatku.15)
Žiadateľovi podľa odseku 1 sa vydá osvedčenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 24 časti A.
Vzor žiadosti o vydanie osvedčenia, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, je uvedený v prílohe č. 23 časti B.
Prílohou k žiadosti podľa odseku 3 je
doklad o tom, že činnosť s lesným reprodukčným materiálom zabezpečí zamestnancom alebo inou fyzickou osobou, ktorá úspešne absolvovala odbornú skúšku a je držiteľom osvedčenia,
doklad o zaplatení správneho poplatku.15)
Ak žiadosť o vydanie osvedčenia neobsahuje požadované náležitosti, žiadateľ sa vyzve, aby v lehote 15 dní chýbajúce náležitosti doplnil.
Ak žiadateľ o vydanie osvedčenia v lehote podľa odseku 5 požadované náležitosti nedoplní, žiadosť o vydanie osvedčenia sa zamietne.
Žiadateľovi o vydanie osvedčenia, ktorým je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, sa vydá osvedčenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 24 časti B.
§ 23Účinnosť#
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2011.
Prílohy
Príloha č. 1 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
KRITÉRIÁPRE ZARADENIE LESNÝCH PORASTOV A SEMENNÝCH ZDROJOV DO FENOTYPOVÝCH KATEGÓRIÍ
Fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu uvedená v programe starostlivosti o lesy sa v porastoch tvaru lesa vysokého určuje na základe fenotypovej hodnoty dreviny určenej vyhotovovateľom programu starostlivosti o lesy po zohľadnení jej poškodenia a kvality kmeňov.
V programe starostlivosti o lesy sa uvedú fenotypové kategórie lesného porastu pre drevinu podľa nasledujúcej tabuľky:
| Rozpätie fenotypovej hodnoty dreviny | Fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu |
|---|---|
| 0,0 – 2,0 | A |
| 2,1 – 3,0 | B |
| 3,1 – 4,0 | C |
| 4,0 + | D |
Pre zaradenie lesných porastov do fenotypových kategórií musia jednotlivé dreviny vyhovieť nasledujúcim požiadavkám na maximálny podiel negatívnej fenotypovej zložky (poškodenia pre sortimentáciu v %) a podielu kvalitatívnej triedy A a C:
Ak je v rámci rozpätia fenotypovej hodnoty dreviny určená fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu a ak je v nej prekročená prípustná maximálna hodnota poškodenia pre sortimentáciu, resp. nie je dosiahnutý minimálny podiel stromov príslušnej kvalitatívnej triedy dreva, fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu sa určí podľa uvedenej tabuľky.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
UZNÁVACÍ LIST LESNÝCH PORASTOV A SEMENNÝCH ZDROJOV
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 3 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
UZNÁVACÍ LIST VÝBEROVÉHO STROMU
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 4 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
UZNÁVACÍ LIST SEMENNÉHO SADU
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 5 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
UZNÁVACÍ LIST KLONU
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 6 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
UZNÁVACÍ LIST ZMESI KLONOV / MULTIKLONÁLNEJ VARIETY1)
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 7 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
OPIS FENOTYPOVÝCH ZNAKOV NA HODNOTENIE VÝBEROVÝCH STROMOV
Smrek obyčajný (Picea abies KARST.)
Príloha č. 8 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
PROJEKT OBHOSPODAROVANIA GÉNOVEJ ZÁKLADNE
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 9 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
PROJEKT SEMENNÉHO PORASTU
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 10 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI SMREKA OBYČAJNÉHO Picea abies KARST.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
Fatransko-tatranská semenárska oblasť
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec
24 Žilinská kotlina
26 Turčianska kotlina
29 Hornádska kotlina
34 Malá Fatra, Žiar
A Malá Fatra
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda
B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
40 Branisko
41 Východné Beskydy
A Ľubovnianska vrchovina
C Pieniny
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda
A Bachureň
B Levočské vrchy
C Spišská Magura, Ždiarska brázda
43 Podtatranská kotlina
A Liptovská kotlina
B Popradská kotlina, Tatranské podhorie
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
A Salatíny, Demänovské vrchy
B Ďumbier, Prašivá; juh
C Ďumbier, Prašivá; sever
D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
F Predná hoľa
G Kozie chrbty
47 Tatry
A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej)
B Belianske Tatry, Široká
C Osobitá
D Sivý vrch
Kysucko-oravská semenárska oblasť
23 Javorníky
32 Západné Beskydy
33 Stredné Beskydy
A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura
B Kysucké Beskydy
C Kysucká vrchovina
D Oravská vrchovina
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda
Pohronsko-hnilecká semenárska oblasť
17 Zvolenská kotlina
A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina
B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
36 Horehronské podolie
A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie
B Heľpianske podolie
C Breznianska kotlina
37 Poľana
38 Veporské vrchy, Stolické vrchy
A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy
B Veporské vrchy sever
39 Spišsko-gemerský kras
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
1 pre Fatransko-tatranskú semenársku oblasť,
2 pre Kysucko-oravskú semenársku oblasť,
3 pre Pohronsko-hnileckú semenársku oblasť,
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 11 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI JEDLE BIELEJ Abies alba MILL.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
Severoslovenská semenárska oblasť
23 Javorníky
24 Žilinská kotlina
26 Turčianska kotlina
32 Západné Beskydy
33 Stredné Beskydy
A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura
B Kysucké Beskydy
C Kysucká vrchovina
D Oravská vrchovina
34 Malá Fatra, Žiar
A Malá Fatra
B Žiar
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda
43 Podtatranská kotlina
A Liptovská kotlina
B Podtatranská kotlina, Tatranské podhorie
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
A Salatíny, Demänovské vrchy
C Ďumbier, Prašivá; sever
E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
F Predná hoľa
G Kozie chrbty
47 Tatry
A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej)
B Belianske Tatry, Široká
C Osobitá
D Sivý vrch
Stredoslovenská semenárska oblasť
06 Hornonitrianska kotlina
08 Žiarska kotlina
17 Zvolenská kotlina
A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina
B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina
18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
A Strážovské vrchy
B Súľovské vrchy
27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy
A Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec
B Vtáčnik, Kremnické vrchy
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
36 Horehronské podolie
A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie
B Heľpianske podolie
C Breznianska kotlina
37 Poľana
38 Veporské vrchy, Stolické vrchy
A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy
B Veporské vrchy sever
39 Spišsko-gemerský kras
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
B Ďumbier, Prašivá; juh
D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
Východoslovenská semenárska oblasť
21 Nízke Beskydy
A Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie
B Busov
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec
28 Volovské vrchy, Čierna hora
B Čierna hora
29 Hornádska kotlina
31 Bukovské vrchy
40 Branisko
41 Východné Beskydy
A Ľubovnianska vrchovina
B Čergov
C Pieniny
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda
A Bachureň
B Levočské vrchy
C Spišská Magura, Ždiarska brázda
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
1 pre Severoslovenskú semenársku oblasť,
2 pre Stredoslovenskú semenársku oblasť,
3 pre Východoslovenskú semenársku oblasť,
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 12 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI BOROVICE LESNEJ Pinus sylvestris L.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
Severoslovenská semenárska oblasť
14 Myjavská pahorkatina
15 Biele Karpaty
16 Považské podolie
23 Javorníky
24 Žilinská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
A Strážovské vrchy
B Súľovské vrchy
26 Turčianska kotlina
32 Západné Beskydy
33 Stredné Beskydy
A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura
B Kysucké Beskydy
C Kysucká vrchovina
D Oravská vrchovina
34 Malá Fatra, Žiar
A Malá Fatra
B Žiar
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda
B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
36 Horehronské podolie
A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie
B Heľpianske podolie
C Breznianska kotlina
39 Spišsko-gemerský kras
43 Podtatranská kotlina
A Liptovská kotlina
B Popradská kotlina, Tatranské podhorie
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
A Salatíny, Demänovské vrchy
B Ďumbier, Prašivá; juh
C Ďumbier, Prašivá; sever
D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
F Predná hoľa
G Kozie chrbty
47 Tatry
A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej)
B Belianske Tatry, Široká
C Osobitá
D Sivý vrch
Východoslovenská semenárska oblasť
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
B Čierna hora
29 Hornádska kotlina
40 Branisko
41 Východné Beskydy
A Ľubovnianska vrchovina
C Pieniny
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda
A Bachureň
B Levočské vrchy
C Spišská Magura, Ždiarska brázda
Záhorská semenárska oblasť
01 Záhorská nížina, Dyjsko-moravská niva
A Borská nížina
B Chvojnická pahorkatina
C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
1 pre Severoslovenskú semenársku oblasť,
2 pre Východoslovenskú semenársku oblasť,
3 pre Záhorskú semenársku oblasť,
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 13 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI SMREKOVCA OPADAVÉHO Larix decidua MILL.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
Tatranská semenárska oblasť
47 Tatry
A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej)
Podtatranská semenárska oblasť
26 Turčianska kotlina
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
33 Stredné Beskydy
A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura
B Kysucké Beskydy
C Kysucká vrchovina
D Oravská vrchovina
34 Malá Fatra, Žiar
A Malá Fatra
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda
B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
39 Spišsko-gemerský kras
43 Podtatranská kotlina
A Liptovská kotlina
B Popradská kotlina, Tatranské podhorie
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
A Salatíny, Demänovské vrchy
B Ďumbier, Prašivá; juh
C Ďumbier, Prašivá; sever
D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
F Predná hoľa
G Kozie chrbty
47 Tatry
B Belianske Tatry, Široká
C Osobitá
D Sivý vrch
Šarišsko-spišská semenárska oblasť
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec
29 Hornádska kotlina
40 Branisko
41 Východné Beskydy
A Ľubovnianska vrchovina
C Pieniny
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda
A Bachureň
B Levočské vrchy
C Spišská Magura, Ždiarska brázda
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
1 pre Tatranskú semenársku oblasť,
2 pre Podtatranskú semenársku oblasť,
3 pre Šarišsko-spišskú semenársku oblasť,
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 14 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI BUKA LESNÉHO Fagus sylvatica L.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
Stredoslovenská semenárska oblasť
05 Považský Inovec
06 Hornonitrianska kotlina
07 Tribeč
08 Žiarska kotlina
09 Krupinská planina, Ostrôžky
13 Malé Karpaty
14 Myjavská pahorkatina
15 Biele Karpaty
16 Považské podolie
17 Zvolenská kotlina
A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina
B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina
18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina
24 Žilinská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
A Strážovské vrchy
B Súľovské vrchy
26 Turčianska kotlina
27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy
A Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec
B Vtáčnik, Kremnické vrchy
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
B Čierna hora
29 Hornádska kotlina
34 Malá Fatra, Žiar
A Malá Fatra
B Žiar
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda
B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
36 Horehronské podolie
A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie
B Heľpianske podolie
C Breznianska kotlina
37 Poľana
38 Veporské vrchy, Stolické vrchy
A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy
B Veporské vrchy sever
39 Spišsko-gemerský kras
43 Podtatranská kotlina
A Liptovská kotlina
B Popradská kotlina, Tatranské podhorie
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
A Salatíny, Demänovské vrchy
B Ďumbier, Prašivá; juh
C Ďumbier, Prašivá; sever
D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
F Predná hoľa
G Kozie chrbty
47 Tatry
A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej)
B Belianske Tatry, Široká
C Osobitá
D Sivý vrch
Severo-východoslovenská semenárska oblasť
04 Východoslovenská nížina
A Východoslovenská rovina
B Východoslovenská pahorkatina
12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina
20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy
A Slanské vrchy
B Zemplínske vrchy
21 Nízke Beskydy
A Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie
B Busov
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec
23 Javorníky
30 Vihorlatské vrchy
31 Bukovské vrchy
32 Západné Beskydy
33 Stredné Beskydy
A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura
B Kysucké Beskydy
C Kysucká vrchovina
D Oravská vrchovina
40 Branisko
41 Východné Beskydy
A Ľubovnianska vrchovina
B Čergov
C Pieniny
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda
A Bachureň
B Levočské vrchy
C Spišská Magura, Ždiarska brázda
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda.
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
1 pre Stredoslovenskú semenársku oblasť,
2 pre Severo-východoslovenskú semenársku oblasť,
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 15 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI DUBA ZIMNÉHO Quercus petraea MATT./LIEBL.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
Západoslovenská semenárska oblasť
01 Záhorská nížina, Dyjsko-moravská niva
A Borská nížina
B Chvojnická pahorkatina
C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva
02 Podunajská nížina
A Podunajská rovina, Čenkovská niva
B Podunajská pahorkatina (bez nív)
C Sústava nív podunajskej pohorkatiny
(Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská, Ipeľská niva)
03 Burda
05 Považský Inovec
06 Hornonitrianska kotlina
07 Tribeč
08 Žiarska kotlina
09 Krupinská planina, Ostrôžky
10 Juhoslovenská kotlina, Gemerská pahorkatina
11 Cerová vrchovina
13 Malé Karpaty
14 Myjavská pahorkatina
15 Biele Karpaty
16 Považské Podolie
17 Zvolenská kotlina
A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina
B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina
18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina
24 Žilinská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
A Strážovské vrchy
B Súľovské vrchy
27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy
A Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec
B Vtáčnik, Kremnické vrchy
37 Poľana
38 Veporské vrchy, Stolické vrchy
A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy
Východoslovenská semenárska oblasť
04 Východoslovenská nížina
A Východoslovenská rovina
B Východoslovenská pahorkatina
12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina
19 Slovenský kras
20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy
A Slanské vrchy
B Zemplínske vrchy
21 Nízke Beskydy
A Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie
B Busov
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
B Čierna hora
30 Vihorlatské vrchy
31 Bukovské vrchy
41 Východné Beskydy
B Čergov
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
1 pre Západoslovenskú semenársku oblasť,
2 pre Východoslovenskú semenársku oblasť,
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 16 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI DUBA LETNÉHO Quercus robur L.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
Západoslovenská semenárska oblasť
01 Záhorská nížina, Dyjsko-moravská niva
A Borská nížina
B Chvojnická pahorkatina
C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva
02 Podunajská nížina
A Podunajská rovina, Čenkovská niva
B Podunajská pahorkatina (bez nív)
C Sústava nív podunajskej pahorkatiny
(Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská, Ipeľská niva)
03 Burda
09 Krupinská planina, Ostrôžky
10 Juhoslovenská kotlina, Gemerská pahorkatina
11 Cerová vrchovina
18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina
Východoslovenská semenárska oblasť
04 Východoslovenská nížina
A Východoslovenská rovina
B Východoslovenská pahorkatina
12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina
19 Slovenský kras
20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy
A Slanské vrchy
B Zemplínske vrchy
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
1 pre Západoslovenskú semenársku oblasť,
2 pre Východoslovenskú semenársku oblasť,
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 17 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
OZNÁMENIE O ŠKÔLKACH ALEBO PREVÁDZKOVÝCH ZARIADENIACH
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 18 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
OZNÁMENIE O PRODUKCII LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 19 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
OZNÁMENIE O SKLADOVANOM ZOSTATKU SEMENA A OSIVA
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 20 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
KARTA PÔVODU PORASTU
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 21 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 22 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
ŽIADOSŤ O VYKONANIE SKÚŠKY ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI NA ČINNOSTI S LESNÝM REPRODUKČNÝM MATERIÁLOM
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 23 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
ŽIADOSŤ O VYDANIE OSVEDČENIA O ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 24 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
OSVEDČENIE O ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI FYZICKEJ OSOBY
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Príloha č. 25 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
OSVEDČENIE O ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI FYZICKEJ OSOBY - PODNIKATEĽA ALEBO PRÁVNICKEJ OSOBY
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Poznámky pod čiarou
- 1)§ 2 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
- 2)Príloha č. 1 k zákonu č. 326/2005 Z. z.
- 3)§ 41 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 4)§ 39 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 360/2007 Z. z.
- 5)§ 39 ods. 1 písm. d) zákona č. 326/2005 Z. z.
- 6)§ 2 písm. p) zákona č. 326/2005 Z. z.
- 7)§ 14 ods. 2 písm. f) a § 16 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 13, 16 a 17 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa. - 8)§ 28 ods. 6 vyhlášky č. 453/2006 Z. z.
- 8a)§ 27 vyhlášky č. 453/2006 Z. z.
- 9)§ 26 vyhlášky č. 453/2006 Z. z.
- 10)§ 39 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z.
§ 27 ods. 1 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. - 11)Príloha č. 1 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
- 12)Nariadenie Komisie (ES) č. 2301/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 1999/105/ES o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh so zreteľom na definíciu malých množstiev osív (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 37; Ú. v. ES L 348, 21. 12. 2002).
- 13)STN 48 2211 Pestovanie lesov. Semenáčiky a sadenice lesných drevín.
- 14)Položka 5 písm. a) prílohy k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
- 15)Položka 5 písm. b) prílohy k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.