Zákon o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Tento zákon upravuje

Tento zákon sa nevzťahuje na vysielanie profesionálnych vojakov ozbrojených síl, štátnych zamestnancov a zamestnancov, ktorí tvoria civilný personál ozbrojených síl a ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl podľa osobitného predpisu,¹⁾ príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a ozbrojených príslušníkov finančnej správy.

Na účely tohto zákona sa rozumie

Civilným expertom je občan Slovenskej republiky, ktorý je ako odborník najmä v oblasti ekonomického rozvoja, krízového manažmentu a civilnej ochrany, súdnictva, prokuratúry, ochrany ľudských práv, verejných financií, colníctva a daní, polície, obrany a bezpečnosti, rozvoja vidieka, občianskej spoločnosti, zdravotníctva, dopravy, školstva, vzdelávania, verejnej informovanosti zapísaný v registri podľa § 9.

Ako civilného experta možno vyslať na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len „vyslanie civilného experta“) štátneho zamestnanca,²⁾ zamestnanca vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme, sudcu a prokurátora.

Ak osoba, ktorá má byť ako civilný expert vyslaná, nie je osobou podľa odseku 2, vysielajúci subjekt ju na účel vyslania prijme na výkon práce vo verejnom záujme do pracovného pomeru na dobu určitú; to neplatí, ak ide o civilného experta v oblasti súdnictva alebo prokuratúry. Pracovný pomer podľa prvej vety vzniká odo dňa prípravy podľa § 5 a skončí sa dňom ukončenia vyslania civilného experta.

Vysielajúcim subjektom je ústredný orgán štátnej správy podľa svojej vecnej pôsobnosti alebo Generálna prokuratúra Slovenskej republiky; ak civilný expert nepatrí do vecnej pôsobnosti žiadneho vysielajúceho subjektu, vysielajúcim subjektom je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Civilného experta možno s jeho písomným súhlasom vyslať na základe členstva Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

O zapojení Slovenskej republiky do aktivity krízového manažmentu formou vyslania civilného experta rozhoduje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh ministerstva, ktoré je gestorom medzirezortného programu vlády uvedeného v § 7.

O vyslaní a ukončení vyslania civilného experta rozhoduje vysielajúci subjekt.

Vysielajúci subjekt zabezpečí civilnému expertovi materiál a výstroj nevyhnutne potrebné na plnenie úloh aktivity krízového manažmentu, ak mu ich neposkytne iný subjekt.

Civilný expert pred vyslaním absolvuje prípravu, ktorá trvá najviac tri mesiace, pričom obsah a formu prípravy civilného experta určuje a zabezpečuje vysielajúci subjekt.

Čas prípravy sa nezapočítava do času vyslania civilného experta.

Čas vyslania civilného experta v jednej aktivite krízového manažmentu je najviac jeden rok. Na základe žiadosti velenia aktivity krízového manažmentu čas vyslania možno, po dohode vysielajúceho subjektu a civilného experta, predĺžiť najviac o jeden rok.

Počas vyslania je civilný expert pri plnení úloh a v súvislosti s plnením úloh podriadený veleniu aktivity krízového manažmentu.

Príprava, zabezpečenie a vyslanie civilného experta sú financované zo zdrojov medzirezortného programu vlády, v ktorom vysielajúce subjekty plánujú a rozpočtujú finančné prostriedky v príslušnej kapitole štátneho rozpočtu vysielajúceho subjektu.

Ministerstvo na účely vysielania civilných expertov zriaďuje koordinačný výbor.

Predsedom koordinačného výboru je zástupca ministerstva, ktorého vymenúva a odvoláva minister zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Členom koordinačného výboru je zástupca

Člena koordinačného výboru vymenúva a odvoláva štatutárny orgán subjektu podľa odseku 3.

Štatút koordinačného výboru schvaľuje ministerstvo.

Koordinačný výbor najmä

Ministerstvo každoročne do 15. marca predkladá vláde správu podľa odseku 6 písm. d).

Register vedie ministerstvo.

Do registra sa zapisujú osobné údaje a informácie o osobe, ktorú po jej predchádzajúcom súhlase navrhne za civilného experta vysielajúci subjekt.

Do registra sa zapisujú najmä tieto údaje:

Osobné údaje a informácie o osobe civilného experta sa v registri uchovávajú dva roky odo dňa zápisu. Po uplynutí tejto lehoty ministerstvo osobné údaje a informácie o osobe civilného experta zlikviduje, ak civilný expert opätovne neudelí súhlas na ich uchovanie; opätovný súhlas platí vždy na ďalšie dva roky.

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z. a zákona č. 100/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Za § 13a sa vkladá § 13b, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 65 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

V § 88 odsek 3 znie:

§ 88 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

Sudcu možno s jeho súhlasom vyslať ako civilného experta na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.6a) Vyslanie sudcu podľa prvej vety sa považuje za výkon funkcie sudcu. Počas vyslania podľa prvej vety sudca nevykonáva rozhodovaciu činnosť na území Slovenskej republiky; inak mu patria všetky oprávnenia sudcu.

O vyslaní a ukončení vyslania sudcu podľa odseku 1 rozhoduje minister.

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z. a zákona č. 220/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 92 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 122 odsek 4 znie:

§ 122 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

Prokurátora možno s jeho súhlasom vyslať ako civilného experta na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.11c) Vyslanie prokurátora podľa prvej vety sa považuje za výkon funkcie prokurátora. Počas vyslania podľa prvej vety nesmie prokurátor vykonávať funkciu prokurátora na území Slovenskej republiky; inak sa na prokurátora vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

O vyslaní a ukončení vyslania prokurátora podľa odseku 1 rozhoduje generálny prokurátor.

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 312/2005 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 475/2008 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z. a zákona č. 548/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 5 sa citácia „Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa citácia „§ 5 a 16 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 25 a 26 zákona č. 400/2009 Z. z.“.

V § 11a a § 28 ods. 3 sa slová „Úradom verejného zdravotníctva“ nahrádzajú slovami „Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky“.

V § 13 odsek 2 znie:

V § 13 ods. 3 sa za slovo „krajiny“ vkladajú slová „alebo skupiny krajín“ a slová „na základe“ sa nahrádzajú slovami „po posúdení“.

V § 19 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h).

V § 19 ods. 7 sa slová „e) až h)“ nahrádzajú slovami „e) až g)“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „Zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 14d sa citácia „§ 99 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení zákona č. 460/2008 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 103 zákona č. 400/2009 Z. z.“.

V § 24 odsek 5 znie:

V § 24 ods. 6 druhá veta znie: „Zamestnávateľ v závislosti od dostupnosti a úrovne vhodného bezplatného základného vzdelania alebo vhodného bezplatného stredného vzdelania v krajine dočasného vyslania, od celkového počtu detí jeho zamestnancov navštevujúcich základnú školu alebo strednú školu v krajine dočasného vyslania a od svojich finančných možností určí najvyššiu sumu náhrady výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na jeden školský rok od 10 % do 100 % zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie.“.

V § 24 odsek 7 znie:

§ 26a sa vypúšťa.

Nadpis § 27 znie: „Preprava osobných vecí“.

V § 27 ods. 1 sa vypúšťajú slová „telesných pozostatkov zomrelého a“.

V § 27 ods. 2 sa vypúšťajú slová „telesných pozostatkov a“.

Za § 33a sa vkladajú § 33b až 33l, ktoré vrátane nadpisov znejú:

Za § 38c sa vkladá § 38d, ktorý znie:

Na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis,13) ktorý je vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,19da) ak predpokladaný čas tohto vyslania je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov (ďalej len „zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu“), sa ustanovenia § 19 až 32b nevzťahujú.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí náhrada

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu sa za podmienok ustanovených týmto zákonom ďalej poskytnú plnenia

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí za dni cesty do miesta vyslania a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu náhrady ako pri pracovnej ceste.

Za pracovné cesty s miestom výkonu práce (§ 3) v krajine vyslania v trvaní do šiestich hodín vrátane stravné a vreckové zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatria.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu, ktorého zamestnávateľ vyslal na nevyhnutne potrebný čas do miesta aktivity krízového manažmentu pred dňom vyslania, patria za tento čas náhrady v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa skončí v zahraničí.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť aj náhradu iných výdavkov podľa § 33j.

Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí v prípade smrti zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu prepravu jeho osobných vecí na územie Slovenskej republiky.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatria náhrady a plnenia podľa tohto zákona, ktoré mu preukázateľne poskytlo velenie aktivity krízového manažmentu.19db)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu do tropických oblastí alebo inak zdravotne obťažných oblastí patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré mu vznikli za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu zo Slovenskej republiky do miesta vyslania a späť do Slovenskej republiky alebo z miesta vyslania do iného miesta vyslania a uhradí výdavky spojené s týmto sťahovaním.

Náhrada výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí zahŕňa náhradu výdavkov za

Pri preprave uskutočňovanej lodnou prepravou zamestnávateľ uhradí výdavky za 20 stopový kontajner. Pri preprave uskutočňovanej leteckou prepravou zamestnávateľ uhradí výdavky za kontajner najviac do hmotnostného limitu 500 kg. Pri preprave cestným motorovým vozidlom podrobnosti prepravy určí zamestnávateľ.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie celkovej hodnoty prepravovaných osobných vecí najviac do poistnej sumy 300 eur.

Zamestnávateľ môže určiť spôsob a ďalšie podrobnosti sťahovania osobných vecí podľa odsekov 1 a 2 vo vnútornom predpise.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením jeho šatníka a obuvi. Táto náhrada sa vyplatí v eurách najviac v sume 50 % funkčného platu priznaného zamestnancovi pre vyslanie do aktivity krízového manažmentu pred prepočtom platovým koeficientom alebo pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom.

Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatrí, ak čas od prvého dňa predchádzajúceho vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania je rovnaký alebo kratší ako dva roky.

Podrobnosti o spôsobe úhrady a preukazovaní výdavkov spojených s doplnením šatníka určí zamestnávateľ.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov súvisiacich s evakuáciou, ak zamestnávateľ rozhodne z bezpečnostných dôvodov o evakuácii.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí počas evakuácie náhrada výdavkov a plnenia podľa tohto zákona v rozsahu a za podmienok ako počas vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný. Ak evakuácia trvá viac ako dva mesiace, zamestnávateľ ukončí vyslanie zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov na účel dovolenky za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta vyslania, a to jedenkrát za vyslanie, ak čas vyslania je najmenej 12 mesiacov a ak sa cesta uskutoční najskôr po uplynutí deviatich mesiacov odo dňa vyslania.

Ak zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný v roku, v ktorom čerpá dovolenku s poskytnutou náhradou podľa odseku 1, absolvovať lekársku prehliadku, zamestnanec je povinný čerpanie takejto dovolenky naplánovať tak, aby bolo možné takúto lekársku prehliadku vykonať v termíne čerpania takejto dovolenky.

Podrobnosti o poskytnutí náhrady cestovných výdavkov na účel dovolenky môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť komerčné zdravotné pripoistenie v mene a prospech zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu na účely úhrady nákladov spojených s úrazom, chorobou, ambulantným ošetrením vrátane predpísaných liekov, hospitalizáciou, nutným zubným ošetrením, prepravou chorého a prepravou telesných pozostatkov zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný počas celej doby vyslania platiť poistné na pripoistenie podľa prvej vety.

Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu primerané ubytovanie, pričom zohľadní požiadavky velenia aktivity krízového manažmentu. Spôsob zabezpečenia a primeranosť ubytovania určí zamestnávateľ.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta vyslania na účely lekárskej prehliadky, z dôvodu choroby alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny (§ 2 ods. 4).

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť náhradu za škodu, ktorá mu vznikla najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu sa náhrada výdavkov podľa § 33c a 33d, § 33f a 33g a § 33j poskytne v mene, v ktorej boli výdavky uhradené. Po dohode so zamestnancom vyslaným na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno náhradu poskytnúť aj v inej mene. Na prepočet eura na cudziu menu a naopak sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené. Na prepočet cudzej meny na inú cudziu menu sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené; suma náhrad sa určí prepočtom hodnoty náhrad v eurách na dohodnutú cudziu menu.

Zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta vyslania alebo odo dňa skončenia pracovnej cesty v zahraničí doručiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na doručenie písomných dokladov pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomných dokladov podľa odseku 2 vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojiť nároky zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na vyúčtovanie náhrad a plnení a na uspokojenie nárokov zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

Zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa skončenia vyslania predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú.

Zamestnávateľ je povinný do 15 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov podľa odseku 4 vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nároky zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú.

Ak miesto vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je v krajine, v ktorej sa zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu trvale zdržiava, ustanovenia § 33b až 33k sa na tohto zamestnanca nevzťahujú.

Ministerstvo zahraničných vecí vydá opatrenie podľa § 24 ods. 5 prvýkrát s účinnosťou od 1. júla 2012.

Zamestnancovi, ktorého dieťa začalo navštevovať základnú školu alebo strednú školu pred 1. júlom 2012 v krajine dočasného vyslania, pre ktorú zamestnávateľ určí podľa § 24 ods. 6 najvyššiu sumu náhrady výdavkov na vzdelanie nižšiu ako 50 % zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie podľa predpisov účinných od 1. júla 2012, patrí náhrada výdavkov na vzdelanie najviac v sume 50 % zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie, ak toto dieťa navštevuje túto základnú školu alebo strednú školu.

Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z. a zákona č. 257/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:

§ 5 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

§ 40 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

V § 120 sa slová „§ 152 ods. 1, 2, 4 až 7“ nahrádzajú slovami „§ 152 ods. 1, 2, 4 až 8“.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2012 okrem čl. IV jedenásteho bodu až trinásteho bodu a devätnásteho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2012.