§ 1#
Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom je v okrese Martin, v katastrálnom území Kláštor pod Znievom. Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 1.
Územie ochranného pásma II. a III. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom je v okresoch Martin a Turčianske Teplice, v katastrálnych územiach Abramová, Benice, Blažovce, Bodorová, Borcová, Ivančiná, Jazernica, Karlová, Kevice, Kláštor pod Znievom, Laskár, Ležiachov, Malý Čepčín, Moškovec, Mošovce, Rakovo a Socovce. Ochranné pásmo II. a III. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.
Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2 je uvedený v prílohe č. 3.
Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom je uvedený v prílohe č. 4.
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Žiline, na Okresnom úrade v Martine, na Okresnom úrade v Turčianskych Tepliciach a na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom.
§ 2#
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2002.
Prílohy
Príloha 1
Príloha č. 1 k vyhláške č. 525/2001 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM
Príloha 2
OCHRANNÉ PÁSMO II. A III. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM
Príloha 3
POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM
Ochranné pásmo I. stupňa
Ochranné pásmo I. stupňa je zobrazené na mapovom podklade – Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy Horná Štubňa 5-1, Horná Štubňa 5-0, Horná Štubňa 4-1 a Horná Štubňa 4-0.
Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Západnú hranicu tvorí pravý okraj štátnej cesty Prievidza – Martin od odbočky do Socoviec po potok Suchá Vríca. Severnú hranicu tvorí pravostranný breh potoka Suchá Vríca od jeho križovania so štátnou cestou Prievidza – Martin po jeho križovanie s poľnou cestou. Východnú hranicu tvorí poľná cesta od potoka Suchá Vríca po cestu do Socoviec. Južnú hranicu tvorí ľavý okraj cesty od Socoviec k štátnej ceste Prievidza – Martin.
Ochranné pásmo II. a III. stupňa
Ochranné pásmo II. a III. stupňa je zobrazené na mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list Turčianske Teplice 36-11.
Ochranné pásmo II. a III. stupňa chráni infiltračnú a transportno-akumulačnú oblasť. Západná hranica vedie po pravom okraji cesty vedúcej z križovatky Ivančiná – Slovenské Pravno – Laclavá severným smerom až po ľavostrannú odbočku poľnej cesty severozápadne od Ležiachova, po ktorej pokračuje do obce Valča. Ďalej hranica prebieha východným smerom okrajom obce a pravým okrajom cesty vedúcej z Valče do Príboviec a po južnom okraji Príboviec až po komunikáciu vedúcu do obce Karlová, tvoriac tak severné ohraničenie ochranného pásma. Východná hranica pokračuje po pravom okraji komunikácie vedúcej z Príboviec až do obce Blatnica a po jej západnom okraji nadväzuje na komunikáciu pokračujúcu do Mošoviec. Južná hranica ochranného pásma prebieha súbežne s hranicou ochranného pásma III. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Turčianskych Tepliciach, pričom kopíruje pravý okraj komunikácie vedúcej cez Mošovce, Malý Čepčín, Diakovú do Ivančinej, kde vo vzdialenosti asi 500 m západne od obce nadväzuje na východiskový bod hranice.
Príloha 4
POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM
Ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom sa stanovili na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu a geologického návrhu v hydrogeologickom posudku Kláštor pod Znievom – návrh dočasných ochranných pásiem (Bergerová, 1997).
Záujmové územie Kláštor pod Znievom sa nachádza v strednej časti Turčianskej kotliny a je súčasťou hydrogeologického rajónu Q-P 033 Paleogén, neogén a kvartér Turčianskej kotliny. Terciérnu výplň kotliny tvoria paleogénne a neogénne sedimenty. Ohraničenie kotliny oproti okolitým horstvám (Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické pohorie, Žiar) predstavuje sústava tektonických porúch, na ktorých dochádza k styku sedimentov kotliny s masívmi pohorí. Z hydrogeologického hľadiska neogénne sedimenty (martinské súvrstvie) sú tvorené nepriepustnými polohami ílov a vápnitých ílov a priepustnými polohami štrkov, pieskov, zlepencov a pieskovcov. Subhorizontálne uloženie týchto dvoch základných typov, ich vzájomná superpozícia tvorí predpoklad pre vznik artézskych horizontov, ako aj predpoklad pre ich priame doplňovanie podzemnými vodami z pohoria, hlavne v oblastiach ich tektonického styku.
Na základe doterajších poznatkov štruktúru minerálnych vôd možno zaradiť medzi polootvorené štruktúry, ktoré majú infiltračnú a akumulačnú oblasť, ale nie sú prirodzene odvodňované. Kolektory minerálnej vody navŕtané v záujmovom území sú druhotnými akumuláciami podzemnej vody. Výverová oblasť v Kláštore pod Znievom patrí medzi zakryté, t. j. umelé oblasti vzniknuté ťažbou pomocou vrtov.
Minerálna voda v lokalite Kláštor pod Znievom patrí podľa tvorby chemického obsahu a výsledného chemizmu k petrogénnym, karbonátogénnym vodám. Určujúcim mineralizačným procesom je rozpúšťanie karbonátov, ktoré podmieňuje charakteristický výrazný vápenato-hydrogenuhličitanový základný typ chemizmu.
Karbonátogénne minerálne vody sú geneticky viazané na otvorené štruktúry karbonatických komplexov mezozoika. Predpokladá sa, že podložie terciérnej výplne Turčianskej kotliny v záujmovom území tvorí chočský príkrov Veľkej Fatry. Na základe hodnôt koeficientu Mg/Ca (0,39 – 0,46) možno obehy minerálnej vody klasifikovať ako obehy v dolomitických vápencoch. Významným faktorom formovania chemizmu je voľný CO2, ktorého hodnoty sa pohybujú do 1 300 mg.l-1.