Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje prírodný zdroj podzemnej vody v obci Socovce za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody a ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodného zdroja minerálnych stolových vôd v Socovciach

Ochranné pásmo I. stupňa je zobrazené na mapovom podklade - Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy Horná Štubňa 4-1 a Horná Štubňa 4-2.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Západnú hranicu tvorí pravý okraj štátnej cesty III-5196 Mošovce - Socovce od ohybu štátnej cesty v geodetickom bode 566 (katastrálna hranica obcí Socovce, Mošovce) smerom do Socoviec až k hranici pozemku s parcelovým číslom 255 (Východné). Po okraji tohto pozemku v dĺžke 135 m pokračuje severným smerom naprieč pozemkami s parcelovými číslami 251 (Záblatia) a 250/1 (Horné lúky) v dĺžke 240 m až k juhovýchodnému bodu hranice pozemku s parcelovým číslom 252/2 (Dieliky). Po hranici pozemku v dĺžke 100 m prechádza na poľnú cestu, ktorej hranica v dĺžke 5 m predstavuje ohraničenie pozemku s parcelovým číslom 285. Severná hranica vedie po hraniciach pozemkov s parcelovými číslami 250/1 (330 m), 250/3 (30,76 m) a 250/1 (5 m) v miestnej časti Záblatie, ďalej hranicou pozemku s parcelovým číslom 247 (Predné krivé) v dĺžke 85 m až po lomový bod pozemku a naprieč pozemkom s parcelovým číslom 247 v dĺžke 500 m k jeho východnému lomovému bodu (meračský podbod č. 6). Východná hranica je spojnicou meračského podbodu č. 6 a južného lomového bodu pozemku s parcelovým číslom 247 (Predné krivé). Južná hranica vedie smerom k obci Socovce a kopíruje jej katastrálnu hranicu s obcou Mošovce, resp. hranicu pozemkov s parcelovým číslom 1209/1, 1208 a 1207 (Na Východnú).

Ochranné pásmo II. a III. stupňa je zobrazené na mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list 36-11 Turčianske Teplice.

Ochranné pásmo II. a III. stupňa chráni tranzitno-akumulačnú oblasť a časť infiltračnej oblasti. Západná hranica vedie po pravom okraji cesty vedúcej z križovatky Ivančiná – Slovenské Pravno – Laclavá severným smerom, sledujúc okraj cesty cez obce Valča a Príbovce. Východná hranica pokračuje po pravom okraji komunikácie vedúcej z Príboviec až do obce Blatnica a po jej západnom okraji nadväzuje na komunikáciu pokračujúcu do Mošoviec. Južná hranica ochranného pásma prebieha súbežne s hranicou ochranného pásma III. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Turčianskych Tepliciach, pričom kopíruje pravý okraj komunikácie vedúcej cez Mošovce, Malý Čepčín, Diakovú do Ivančinej, kde vo vzdialenosti asi 500 m západne od obce nadväzuje na východiskový bod hranice.

Ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Socovciach sa ustanovujú na základe výsledkov geologickej úlohy Socovce-vrt HV-107/A (geologické práce potrebné na vyhlásenie zdroja za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody, Vandrová, 2003).

Záujmové územie Socovce sa nachádza v strede južnej časti Turčianskej kotliny a je súčasťou hydrogeologického rajónu Q-P 033 paleogén, neogén a kvartér Turčianskej kotliny. Terciérnu výplň kotliny tvoria paleogénne a neogénne sedimenty. Ohraničenie kotliny oproti okolitým horstvám (Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické pohorie, Žiar) predstavuje sústava tektonických porúch, na ktorých dochádza k styku sedimentov kotliny s masívmi pohorí. Z hydrogeologického hľadiska neogénne sedimenty (martinské súvrstvie) sú tvorené nepriepustnými polohami ílov, vápnitých ílov a slieňovcov a priepustnými polohami štrkov, pieskov, karbonatických zlepencov a pieskovcov (budišské súvrstvie). Subhorizontálne uloženie týchto dvoch základných typov, ich vzájomná superpozícia tvorí predpoklad na vznik artézskych horizontov, ako aj predpoklad na ich priame dopĺňanie podzemnými vodami z pohoria, hlavne v oblastiach ich tektonického styku.

Na základe doterajších poznatkov štruktúru prírodných minerálnych vôd možno zaradiť medzi otvorené hydrogeologické štruktúry, ktoré majú infiltračnú a akumulačnú oblasť, ale nie sú prirodzene odvodňované. Kolektory prírodnej minerálnej vody navŕtané v záujmovom území sú druhotnými akumuláciami podzemnej vody. Výverová oblasť v Socovciach patrí medzi zakryté, t. j. umelé oblasti vzniknuté ťažbou pomocou vrtov.

Prírodná minerálna voda v lokalite Socovce patrí podľa tvorby chemického obsahu a výsledného chemického zloženia k petrogénnym, karbonátogénnym vodám. Určujúcim mineralizačným procesom je rozpúšťanie karbonátov, ktoré podmieňuje charakteristický výrazný vápenato-hydrogénuhličitanový základný typ chemického zloženia.

Karbonátogénne minerálne vody sú geneticky viazané na otvorené štruktúry karbonatických komplexov mezozoika. Predpokladá sa, že podložie terciérnej výplne Turčianskej kotliny v záujmovom území tvorí chočský príkrov Veľkej Fatry. Na základe hodnôt koeficientu Mg/Ca (0,43 až 0,47) možno obehy prírodnej minerálnej vody klasifikovať ako obehy v dolomitických vápencoch.