Zákon o Štátnej sporiteľni

Štátna sporiteľňa prijíma vklady na vkladné knižky a na bežné účty a poskytuje občanom, prípadne aj organizáciám peňažné pôžičky, úvery a iné služby ustanovené štatútom.

Za vklady, úroky a iné majetkové výhody z vkladov v Štátnej sporiteľni ručí štát.

Na čele Štátnej sporiteľne je generálny riaditeľ, ktorý riadi jej činnosť a koná v jej mene vo všetkých veciach.

Generálneho riaditeľa Štátnej sporiteľne vymenúva a odvoláva minister financií, ktorému generálny riaditeľ za činnosť Štátnej sporiteľne zodpovedá.

Štátna sporiteľňa vykonáva svoju činnosť prostredníctvom Generálneho riaditeľstva a pobočiek, prípadne iných organizačných zložiek určených organizačným poriadkom.

Pobočky, prípadne iné organizačné zložky, o ktorých to ustanovuje organizačný poriadok, sa zapisujú do podnikového registra ako odštepné závody; ich vedúci sú oprávnení robiť v mene Štátnej sporiteľne všetky právne úkony týkajúce sa pobočky (organizačnej zložky).

Podrobnosti o vnútornej organizácii Štátnej sporiteľne upravuje jej organizačný poriadok; vydáva ho generálny riaditeľ Štátnej sporiteľne. Organizačný poriadok vymedzí najmä rozsah činnosti jednotlivých organizačných zložiek a vzťahy medzi nimi.

Štátna sporiteľňa zriaďuje štatutárny fond, iné obdobné fondy ustanovené štatútom a fondy podľa všeobecných predpisov platných pre štátne hospodárske organizácie.

Hospodárenie Štátnej sporiteľne, najmä sústavu odvodov, hlavné zásady pre vytváranie a používanie fondov a ich výšku, ako aj podrobnosti o predmete činnosti ustanoví štatút, ktorý vydáva Ministerstvo financií po schválení vládou.

Anonymita vkladov je zaručená. Zprávu o vklade možno podať len orgánom činným v trestnom konaní pri trestnom stíhaní*) a súdom pri prejednávaní a rozhodovaní vecí v občianskom súdnom konaní.**) V dotaze na vklad musia byť uvedené údaje potrebné pre zistenie jeho totožnosti.

Nedotknuté zostáva oprávnenie patriace štátnym notárstvam podľa osobitných predpisov v konaní o dedičstve.***)

Pracovníci Štátnej sporiteľne sú povinní zachovávať mlčanlivosť v služobných veciach, pokiaľ ich tejto povinnosti nezbavil generálny riaditeľ Štátnej sporiteľne. Generálneho riaditeľa môže zbaviť tejto povinnosti minister financií.

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť v služobných veciach trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.

Ustanovenia Občianskeho zákonníka o vkladoch na vkladných knižkách a vykonávacie predpisy vydané k týmto ustanoveniam platia aj pre vklady na vkladných knižkách organizácií.

Štátna sporiteľňa si môže za peňažné služby a za úkony vykonávané v súvislosti s nimi vymieniť zaplatenie odmien a náhrad, prípadne paušálu náhrad.

Ministerstvo financií môže podľa potreby ustanoviť, ktoré odmeny, náhrady a paušály náhrad podľa odseku 1 môže Štátna sporiteľňa požadovať, prípadne môže ustanoviť ich výšku.

Štátna sporiteľňa sa zriaďuje zlúčením doterajších štátnych sporiteľní; ich majetok a záväzky prechádzajú na Štátnu sporiteľňu.

Hlavná správa, oblastná správa a krajské správy štátnych sporiteľní sa zrušujú; ich majetok a záväzky, ako aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na Štátnu sporiteľňu.

Zrušujú sa:

Ustanovenia zákona č. 84/1952 Zb. o organizácii peňažníctva sa na Štátnu sporiteľňu nevzťahujú.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augustom 1967.

Štátna sporiteľňa zriadená zákonom č. 72/1967 Zb. o Štátnej sporiteľni sa rozdeľuje na dve samostatné štátne hospodárske organizácie, ktoré sa nazývajú „Česká štátna sporiteľňa“ a „Slovenská štátna sporiteľňa“; sídlom Českej štátnej sporiteľne je Praha a sídlom Slovenskej štátnej sporiteľne je Bratislava.

Pokiaľ sa v zákone č. 72/1967 Zb. alebo v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch hovorí o Štátnej sporiteľni, rozumie sa tým pre budúcnosť tak Česká štátna sporiteľňa, ako aj Slovenská štátna sporiteľňa.