Vyhláška Ministerstva energetiky a vodného hospodárstva o náhradách za odber povrchovej vody

Za odber povrchovej vody, ktorý je umožnený alebo zlepšený vodohospodárskymi dielami alebo zariadeniami, sú odberatelia, ktorých ročný odber prevyšuje 15 000 m3 alebo ktorých mesačný odber prevyšuje 1 250 m3, povinní platiť vodohospodárskym organizáciám, ktoré tieto vodohospodárske diela alebo zariadenia majú vo svojej správe, náhrady podľa tejto vyhlášky.

Vodohospodárske orgány a organizácie sú oprávnené kedykoľvek sa presvedčiť, či skutočný odber vody zodpovedá normalizovanému odberu a dohodnutým podmienkam. Najmä môžu nazerať do výkazov o odbere vody, vedených podľa osobitných predpisov*) a zisťovať stav meracích zariadení. Pokiaľ u odberateľa meracie zariadenia nie sú inštalované, zisťuje sa odber vody odvodene podľa spotreby energie k pohonu odberných čerpadiel. Ak odoberá odberateľ vodu z vodného zdroja otvoreným náhonom alebo podzemným kanálom o voľnej hladine, zisťuje sa odobraté množstvo vody podľa prietočnej kapacity tohto zariadenia a podľa vodných stavov zaznamenávaných na vodočtoch.

Náhrady za odber vody fakturujú vodohospodárske organizácie mesačne pozadu. Pre fakturovanie a platenie náhrad platia predpisy o fakturovaní a platení za tovar a práce a o platobnom a zúčtovacom styku.*)

Náhrady zaplatené podľa tejto vyhlášky tvoria súčasť vlastných nákladov odberateľa.

Povinnosť platiť náhrady za odber povrchovej vody podľa tejto vyhlášky sa až do 31. decembra 1965 nevzťahuje na odber povrchovej vody na závlahy poľnohospodárskych pozemkov.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1962.