Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 137/1973 Zb. o cenách

Vyhláška č. 137/1973 Zb. o cenách sa mení a dopĺňa takto:

V § 5 ods. 3 písm. a) sa čiarka za poslednou vetou nahrádza bodkočiarkou a pripája sa tento text:

§ 5 ods. 3 písm. b) znie:

V § 8 ods. 2 písm. a) sa čiarka za poslednou vetou nahrádza bodkočiarkou a pripája sa tento text:

§ 11 ods. 2 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom d), ktoré znie:

V § 11 sa pripájajú odseky 6 a 7, ktoré znejú:

V § 12 ods. 4 sa prvá veta dopĺňa slovami:

§ 15 včítane nadpisu znie:

V § 23 ods. 8 sa slová „najviac však o 10 %“ nahrádzajú slovami „najviac však o 20 %“.

§ 30 ods. 2 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom e), ktoré znie:

V § 30 ods. 4 prvá veta včítane poznámky znie:

§ 30 ods. 6 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom e), ktoré znie:

V § 30 ods. 7 sa slová „podľa odseku 6 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „podľa odseku 6 písm. a), b) a e)“.

V § 30 ods. 7 sa na konci pripája táto veta:

V § 30 ods. 8 posledná veta znie:

§ 30 ods. 12 sa vypúšťa.

V § 31 ods. 2 druhá veta znie:

§ 32 ods. 2 znie:

§ 33 ods. 1 znie:

V § 34 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová:

§ 34 ods. 3 znie:

§ 34 ods. 4 znie:

V § 35 ods. 2 písm. a) sa slová „5 % z veľkoobchodnej ceny“ nahrádzajú slovami „15 % z veľkoobchodnej ceny“.

V § 35 ods. 2 písm. b) sa slová „20 % z veľkoobchodnej ceny“ nahrádzajú slovami „30 % z veľkoobchodnej ceny“.

V § 36 ods. 1 sa v poslednej vete slová „najviacej však 10 % prepočtovej ceny“ nahrádzajú slovami „najviacej však 20 % prepočtovej ceny“.

V § 38 ods. 1 druhá veta znie:

§ 38 ods. 3 znie:

§ 39 ods. 1 znie:

§ 47 včítane nadpisu znie:

§ 48 včítane nadpisu znie:

V § 49 ods. 2 sa slová „dosiahnutej zahraničnej ceny franko československé hranice" nahrádzajú slovami „dosiahnutej zahraničnej ceny v obchodnej parite".

§ 49 ods. 5 znie:

§ 49 ods. 7 znie:

§ 52 včítane nadpisu znie:

V § 53 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová:

§ 53 ods. 4 sa vypúšťa.

§ 63 ods. 2 znie:

V § 63 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

§ 65 ods. 3 znie:

V § 68 ods. 4 sa slová „na 6 mesiacov" nahrádzajú slovami „na obmedzený čas, spravidla 6 mesiacov".

§ 70 včítane nadpisu znie:

§ 71 ods. 3 znie:

V § 73 ods. 1 sa slová „až o 10 %" nahrádzajú slovami „až o 20 %".

§ 73 ods. 2 znie:

V § 74 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e).

§ 78 včítane nadpisu znie:

V § 95 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).

§ 100 ods. 3 znie:

V § 100 sa vypúšťa odsek 4.

Za § 100 sa vkladá nový § 100a, ktorý včítane nadpisu znie:

§ 101 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

§ 102 ods. 5 znie:

V § 107 odsek 2 začínajúci slovami „Cenovú dokumentáciu je orgán alebo organizácia...“ sa označuje ako odsek 3 a znie:

V § 107 sa odsek 3 označuje ako odsek 4.

§ 112 ods. 1 písm. c) znie:

§ 112 ods. 1 písm. g) znie:

§ 112 ods. 1 sa dopĺňa ustanoveniami označenými písmenami ch) a i), ktoré znejú:

§ 112 ods. 2 znie:

§ 113 ods. 2 znie:

V § 113 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

V § 117 ods. 4 písm. a) sa slová „a b) a ods. 7“ nahrádzajú slovami „, b) a c), ďalej podľa písm. d), ak rozhodol o uplatnení konečného limitu veľkoobchodnej ceny, podľa § 48 ods. 5 písm. a) alebo b), ak rozhodol o uplatnení konečného limitu maloobchodnej ceny, a podľa § 48 ods. 8,“.

V § 118 ods. 3 písm. b) sa slová „a b) a ods. 7“ nahrádzajú slovami „, b) a c), ďalej podľa písm. d), ak rozhodli o uplatnení konečného limitu veľkoobchodnej ceny, podľa § 48 ods. 5 písm. a) alebo b), ak rozhodli o uplatnení konečného limitu maloobchodnej ceny, a podľa § 48 ods. 8,“.

V § 122 ods. 2 písm. a) sa v prvej vete za slová „vedy a techniky“ vkladajú tieto slová:

V § 126 ods. 1 písm. a) sa slová „a b) a ods. 7“ nahrádzajú slovami „a c), ods. 8 a v prípadoch, keď si určenie konečných cenových limitov vyhradia cenové úrady,“.

§ 126 ods. 3 znie:

V § 126 ods. 7 sa v siedmom riadku vypúšťajú slová „a služieb".

V § 126 ods. 8 sa na konci pripája táto veta:

§ 128 ods. 2 znie:

§ 129 ods. 1 písm. c) znie:

V § 129 ods. 1 písm. n) sa slová „a b) a ods. 7" nahrádzajú slovami „ , b), c) a ods. 8,".

V § 129 ods. 3 sa vypúšťa písmeno b).

§ 129 ods. 3 písm. c) znie:

§ 129 ods. 6 znie:

V § 129 ods. 7 sa v treťom riadku vypúšťajú slová „porovnateľných", v piatom, šiestom a siedmom riadku slová „iným socialistickým organizáciám pri bezhotovostnom predaji alebo" a v ustanovení písmena a) sa vypúšťajú slová „spoločne s veľkoobchodnými cenami".

V § 129 sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:

§ 131 ods. 2 a 3 sa vypúšťajú.

Spotreba priameho materiálu sa kalkuluje podľa platných cenových normatívov materiálovej spotreby, pokiaľ je ich použitie pre tvorbu ceny nového výrobku ustanovené; v ostatných prípadoch sa kalkuluje podľa platných celoštátnych alebo odborových technicko-hospodárskych noriem, a ak ich niet, kalkuluje sa na základe podnikových spotrebných materiálových noriem. Pri tvorbe ceny kalkulačným porovnaním sa do spotreby priameho materiálu premietajú úspory a zámeny dosiahnuté pri porovnateľnom výrobku a vyjadrené v jeho operatívnej kalkulácii alebo v inom druhu kalkulácie vlastných nákladov a ďalších zložiek ceny (ďalej len „kalkulácia“),⁶⁵⁾ ktorého používanie pre tvorbu cien ustanovuje príslušný cenový úrad. Ak sa pri novom výrobku dosiahnu ďalšie úspory a zámeny, ktoré sa nepremietli do cenovej kalkulácie porovnateľného výrobku, postupuje sa podľa § 23 ods. 6 písm. b) a ods. 8.

Priamy materiál sa oceňuje platnými veľkoobchodnými cenami alebo odbytovými cenami určenými podľa § 45 ods. 5; veľkoobchodnými cenami s daňou z obratu alebo maloobchodnými cenami sa priamy materiál oceňuje v prípadoch, keď je organizácia povinná nakupovať za tieto ceny. Použitie iných druhov cien a základných cien v čase, keď sú platné zvýhodnené alebo znevýhodnené ceny, sa spravuje rozhodnutím príslušného cenového úradu. Za podmienok uvedených v odseku 4 sa priamy materiál oceňuje plánovanými cenami podľa platných odvetvových, odborových alebo vnútropodnikových cenníkov.

Ak na rovnaký účel možno použiť rozdielne, ale zameniteľné priame materiály s rozdielnou výškou cien a tieto materiály nie sú podstatnou kvalitatívnou podmienkou, započítajú sa do cenovej kalkulácie nového výrobku tie ceny priamych materiálov, ktoré sa používajú pri výrobe porovnateľného výrobku v čase zostavenia návrhu ceny nového výrobku. Materiály, ktoré sa nepoužívajú pri porovnateľnom výrobku, alebo nové materiály použité pri výrobkoch, ktorých ceny sa tvoria individuálnou kalkuláciou, sa započítavajú do ceny prepočítanej váženým priemerom z cien platných v čase spracovania návrhu ceny a štruktúry nákupu plánovaného najmenej na prvý rok výroby. Tieto ceny sa súčasne zahrnú do vnútropodnikových cenníkov materiálov.

Plánované ceny podľa vnútropodnikových cenníkov materiálov možno použiť, pokiaľ boli zostavené v súlade s predpismi o účtovníctve a pokiaľ v účtovníctve zistené rozdiely medzi týmito cenami a skutočnými cenami zvýšenými výnimočne o náklady obstarania podľa odseku 5 nepresahujú v uplynulom kalendárnom roku 1,5%; ak je rozdiel vyšší, upraví sa vnútropodnikový cenník materiálov. Rozdiel 1,5% sa posudzuje za celkovú spotrebu materiálu v organizácii. Do tohto rozdielu sa pri dovážanom materiáli nezapočítavajú rozdiely medzi kúpnou a veľkoobchodnou cenou. Úprava vnútropodnikového cenníka materiálov v prípadoch, keď rozdiel bude vyšší ako 1,5%, sa musí uskutočniť najneskoršie do 30. júna roka nasledujúceho po vzniku rozdielu s tým, že nový vnútropodnikový cenník platí od tohto dátumu pre oceňovanie priameho materiálu v cenových kalkuláciách nových výrobkov dodávaných po 1. januári ďalšieho roka. Organizácie, ktoré používajú odborové alebo odvetvové cenníky materiálov, oznamujú rozdiely vyššie ako 1,5 % cenovému úradu, ktorý cenník schválil. Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na kalkulácie upravené osobitným predpisom.⁶⁵⁾

K platným veľkoobchodným cenám, odbytovým cenám podľa § 45 ods. 5, veľkoobchodným cenám s daňou z obratu, prípadne maloobchodným cenám nemožno pripočítavať a do plánovaných cien vnútropodnikových cenníkov materiálov zahŕňať podiel zásobovacej réžie, ani iné náklady obstarania (odbytové prirážky, náklady na prepravu, nakladanie, vykladanie a pod.), ktoré sa kalkulujú spravidla do nepriamych nákladov, s výnimkou prípadov schválených Federálnym ministerstvom financií po dohode s Federálnym cenovým úradom.

V cenovej kalkulácii sa nepripúšťa priemerovanie cien priameho materiálu, ak nejde o priemerovanie zahrnuté do vnútropodnikových, odborových, prípadne odvetvových cenníkov, alebo o priemerovanie podľa odseku 3. Príslušný cenový úrad môže ustanoviť iný postup.

Vedľajšie výrobky,⁶⁶⁾ neplnohodnotný materiál a odpad vznikajúci pri výrobe výrobku sa v jeho cenovej kalkulácii oceňujú cenou možného použitia. Cena možného použitia sa určí z ceny pre prevažujúci spôsob použitia týchto materiálov zníženej o prípadné náklady na ich potrebnú úpravu, dopravu a pod. Pri vedľajších výrobkoch sa okrem toho odpočíta ich kalkulovaný zisk.

Vedľajšie výrobky, neplnohodnotný materiál a odpad použité ako priamy materiál pri výrobe sa v cenovej kalkulácii oceňujú určenou cenou. Ak táto cena nie je určená, oceňujú sa

Pri poddodávkach sa postupuje primerane podľa odsekov 1 až 6.

Predbežný limit veľkoobchodnej ceny budúceho výrobku sa určuje

Pri budúcich výrobkoch významných pre spotrebu obyvateľstva, ktoré určí príslušný cenový úrad alebo kde to bude požadovať príslušné ministerstvo obchodu republiky, sa okrem predbežného limitu veľkoobchodnej ceny určuje aj predbežný limit maloobchodnej ceny.

Predbežný limit veľkoobchodnej ceny sa tvorí na základe

Predbežný limit maloobchodnej ceny sa tvorí

Pre použitie spôsobu tvorby predbežného limitu veľkoobchodnej alebo maloobchodnej ceny platí poradie uvedené v odsekoch 3 a 4 podľa možnosti ich uplatnenia. Ak sa predbežný limit maloobchodnej ceny určí podľa odseku 4 písm. a), odvodí sa vždy z neho predbežný limit veľkoobchodnej ceny.

Predbežný limit veľkoobchodnej alebo maloobchodnej ceny sa môže upraviť po prerokovaní s jeho navrhovateľom, budúcim výrobcom a odberateľom a so súhlasom príslušného cenového úradu podľa predpokladaných podmienok realizácie tak, aby vyjadroval plánované zámery v štruktúre spotreby a zodpovedal zásadám sociálnej, zdravotnej a kultúrnej politiky štátu.

Pri rozhodovaní o dani z obratu zahŕňanej do limitov maloobchodných cien sa postupuje podľa § 120.

Konečný cenový limit sa určuje po ukončení výroby prototypu, skúšobnej série alebo iného obdobného výsledku vývoja (ďalej len „prototyp") a po rozhodnutí o jeho zavedení do výroby.

Konečné limity veľkoobchodných cien sa tvoria, pokiaľ sa rozhodnutím príslušného cenového úradu neustanovuje pre ich tvorbu v príslušnom odbore alebo v skupine výrobkov záväzný spôsob, takto:

Použitý spôsob tvorby konečného limitu veľkoobchodnej ceny výrobného prostriedku musí zabezpečovať zníženie ukazovateľa ceny na jednotku rozhodujúceho technicko-ekonomického parametra budúceho výrobku v porovnaní s cenou vyrábaného porovnateľného výrobku. Ak úžitkové vlastnosti budúceho výrobku treba vyjadriť viacerými technicko-ekonomickými parametrami, ktorých vplyv na výšku konečného limitu veľkoobchodnej ceny nemožno s dostatočnou presnosťou určiť, musí konečný limit veľkoobchodnej ceny zabezpečovať zníženie nákladov u odberateľa. Ak budúci výrobný prostriedok prináša mimoekonomické účinky, ako zvýšenie bezpečnosti práce, zníženie hlučnosti prevádzky, zlepšenie pracovného prostredia, zvýšenie ochrany životného prostredia, započítava sa do limitu zdôvodnená výška nákladov spojených s ich dosiahnutím a ovplyvňuje tým aj ukazovateľa ceny na jednotku rozhodujúceho technicko-ekonomického parametra.

Návrhy konečných limitov veľkoobchodných cien sa vypracúvajú pre výrobky,

Návrhy konečných limitov maloobchodných cien sa vypracúvajú iba v prípadoch,

Návrh konečného limitu veľkoobchodnej ceny sa nepredkladá, ak organizácia, ktorá ho má vypracovať, v tom istom čase predloží návrh veľkoobchodnej ceny.

Príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor môže na základe návrhu konečného limitu veľkoobchodnej ceny určiť priamo veľkoobchodnú cenu. Pri neštandardných výrobkoch môže uplatniť rovnaký postup organizácia poverená pôsobnosťou určiť veľkoobchodnú cenu, ak sa návrh konečného cenového limitu utvorí cenovým porovnaním, ktoré preukazuje zníženie ukazovateľa ceny na jednotku rozhodujúceho technicko-ekonomického parametra, a ak s tým súhlasí odberateľ. Takto utvorené veľkoobchodné ceny podliehajú registrácii⁶⁹⁾ na príslušnom cenovom úrade. V rozhodnutí o cene sa uvádza, že cena bola určená na základe návrhu konečného limitu veľkoobchodnej ceny.

Určiť konečný cenový limit vyšší než predbežný cenový limit alebo určiť vyššiu cenu, než je konečný cenový limit, môže len príslušný cenový úrad.

Na dovážané výrobky, ktoré významne ovplyvňujú celkovú úroveň nákladov hlavných odberateľov, sa určujú

Zaradenie výrobkov do jednotlivých skupín regulácie, spôsob ich tvorby a postup pri cenovom konaní ustanovuje Federálny cenový úrad.⁷⁰⁾ Spôsob vyrovnania rozdielov medzi veľkoobchodnými cenami uvedenými v odseku 1 a bežnými kúpnymi cenami ustanoví Federálne ministerstvo financií.

Dielce pre náhradnú spotrebu (ďalej len „náhradné dielce“) sú na cenové účely dielce zaradené Federálnym štatistickým úradom v príslušných odboroch jednotnej klasifikácie priemyselných odborov a výrobkov do skupín 9 a 0, prípadne do skupiny 8 a výrobky odborov určených príslušným cenovým úradom po dohode s Federálnym štatistickým úradom. Určenie pre náhradnú spotrebu sa uvádza v hospodárskej zmluve a vo faktúre. Určenie pre náhradnú spotrebu sa nemusí preukazovať pri dodávkach dielcov opravárenským a odbytovým organizáciám, pokiaľ cenový úrad neustanoví inak. Cenový úrad môže na cenové účely ustanoviť ďalšie podmienky posúdenia výrobku ako náhradného dielca.

Pri rovnakých dielcoch v závislosti od ich určenia buď pre výrobnú, alebo náhradnú spotrebu sa uplatňujú rozdielne ceny.

Veľkoobchodné ceny náhradných dielcov i dielcov vyrábaných pre výrobnú spotrebu dodávateľom, ktorý vyrába finálny výrobok, sa tvoria z čiastkových kalkulácií jednotlivých dielcov, zostavených v položkách priamych nákladov z operatívnej kalkulácie výrobku, na ktorý sú určené, a pomocou určených sadzieb v položkách nepriamych nákladov (prípadne ostatných priamych nákladov) a zisku; pri náhradných dielcoch sa zisk započítava vo výške 100 % zo spracovacích nákladov.

Veľkoobchodné ceny náhradných dielcov i dielcov vyrábaných pre výrobnú spotrebu dodávateľom, ktorý nevyrába finálny výrobok, sa tvoria individuálnou kalkuláciou; zisk pri náhradných dielcoch sa započítava vo výške 100 % zo spracovacích nákladov.

Maloobchodné ceny náhradných dielcov sa tvoria podľa § 63 ods. 1 písm. b).

Príslušný cenový úrad ustanoví, v ktorých prípadoch sa ceny náhradných dielcov tvoria cenovým porovnaním alebo spôsobom odchylným od ustanovení odsekov 3 až 5.

Ceny renovovaných náhradných dielcov, ktoré sa dojednávajú dohodou dodávateľa s odberateľom, nesmú presiahnuť 80% ceny nového náhradného dielca.

Pri prevode výroby sa cena výrobku nemení, pokiaľ nejde o prevod z organizácie v cenovej pôsobnosti národného výboru do organizácie v inej cenovej pôsobnosti. V tomto prípade sa cena určuje ako pre nový výrobok, ak nejde o výrobok patriaci do odboru, prípadne skupiny výrobkov, pri ktorých sa uskutočnilo zjednotenie cien na celom území Československej socialistickej republiky; proti dosiaľ platnej cene možno takto určiť vyššiu cenu len so súhlasom cenového úradu.

Predbežný limit veľkoobchodnej ceny v prípadoch podľa § 47 ods. 1 písm. a) a jeho zmeny navrhuje organizácia, ktorá rieši úlohu plánu rozvoja vedy a techniky, prípadne organizácia, ktorá vyvíja výrobok, pri ktorom sa má určiť predbežný limit veľkoobchodnej ceny, pokiaľ jeho návrh nepredloží priamo odberateľ. Návrh predbežného limitu veľkoobchodnej ceny sa prerokúva v úvodnom oponentskom konaní.⁷²⁾ Ak sa úvodné oponentské konanie nekoná, prerokuje sa návrh s odberateľom (hlavnými odberateľmi) a s predpokladaným výrobcom. Organizácia navrhujúca predbežný limit veľkoobchodnej ceny spotrebného výrobku zašle návrh aj príslušnému cenovému úradu a ministerstvám obchodu republík alebo inému ústrednému orgánu nadriadenému budúcemu odberateľovi, ak ide o výrobok, ktorý organizácie štátneho obchodu nepredávajú. Ústredný orgán nadriadený budúcemu odberateľovi určí organizáciu alebo orgán, ktorý predloží návrh predbežného limitu maloobchodnej ceny. Návrh predbežného limitu maloobchodnej ceny sa prerokúva súčasne s návrhom predbežného limitu veľkoobchodnej ceny.

Návrh predbežného limitu veľkoobchodnej ceny a maloobchodnej ceny podľa § 47 ods. 1 písm. a) a ods. 2 obsahuje tieto náležitosti:

Návrh konečného limitu veľkoobchodnej ceny predkladá budúci výrobca výrobku najneskoršie do 3 mesiacov od rozhodnutia o zavedení do výroby podľa § 48 ods. 1. Ak výrobca nie je určený, predkladá návrh organizácia určená dodávateľským ústredným orgánom, prípadne národným výborom. Organizácia navrhujúca konečný limit veľkoobchodnej ceny spotrebného výrobku v prípadoch, keď nebol určený predbežný limit maloobchodnej ceny, alebo v prípadoch podľa § 48 ods. 5 písm. b) zašle návrh konečného limitu veľkoobchodnej ceny aj ministerstvám obchodu republík alebo inému ústrednému orgánu nadriadenému budúcemu odberateľovi, ak ide o výrobok, ktorý organizácie štátneho obchodu nepredávajú. Tieto orgány určia orgán alebo organizáciu, ktorá predloží návrh konečného limitu maloobchodnej ceny, ak sa o jeho určení rozhodne podľa § 48 ods. 5. Pre cenové konanie o konečných cenových limitoch platia primerane ustanovenia tejto časti vyhlášky; náležitosti návrhu konečného limitu veľkoobchodnej ceny upravuje rozhodnutie cenových úradov.⁷³⁾ Návrhy konečných cenových limitov, ktoré určí príslušný cenový úrad, predkladajú ústredné orgány nadriadené organizáciám, ktoré návrhy vypracovali.

Predbežný cenový limit pri úlohách plánu rozvoja vedy a techniky je súčasťou návrhu na zaradenie úloh do plánu a určí sa súčasne s rozhodnutím o zaradení úlohy do tohto plánu. Pre určenie konečného cenového limitu platia lehoty podľa § 98 ods. 1 a 2.

Registrácii na príslušnom cenovom úrade podliehajú návrhy predbežných limitov veľkoobchodných cien určovaných podľa § 129 ods. 1 písm. c) pri úlohách odborových a podnikových plánov rozvoja vedy a techniky, ďalej návrhy predbežných limitov maloobchodných cien a návrhy konečných cenových limitov veľkoobchodných a maloobchodných cien, na určenie ktorých majú podľa ôsmej časti pôsobnosť organizácie a iné orgány než cenové úrady. Podmienky registrácie ustanovuje príslušný cenový úrad.⁷³⁾

Predpísané údaje⁷³⁾ o určení predbežného alebo konečného limitu veľkoobchodnej ceny, ktorý neurčuje príslušný cenový úrad a ktorý nie je uvedený v odseku 5, zasiela organizácia, ktorá ho navrhla, do jedného mesiaca od jeho určenia príslušnému cenovému úradu na evidenciu.

O určených konečných cenových limitoch vedú orgány a organizácie evidenciu v rozsahu podľa § 98 ods. 4.

Pre riešenie sporov o výške predbežných limitov maloobchodných cien a konečných cenových limitov platia ustanovenia § 99.

Zvýšenie sadzieb cenového znevýhodnenia podľa § 33 ods. 1 a § 35 ods. 2 platí pre dodávky od účinnosti tejto vyhlášky. Zvýšená sadzba podľa § 33 ods. 1 platí bez ďalšieho rozhodnutia pre ceny, o znížení ktorých sa rozhodlo pred účinnosťou tejto vyhlášky.

Ustanovenia o tvorbe cien a cenových limitov platia pre ich návrhy podávané od účinnosti tejto vyhlášky.

Ustanovenia § 73 ods. 1 a 2 platia pre výskumné a vývojové práce skončené v čase účinnosti tejto vyhlášky.

Ustanovenie § 112 ods. 1 písm. c) platí pre prípady zistené od účinnosti tejto vyhlášky.

Ustanovenie § 112 ods. 1 písm. i) platí pre prípady, keď v čase účinnosti tejto vyhlášky

Zrušuje sa vyhláška č. 132/1958 Ú. l. (Ú. v.) o výške cien služieb v odbore koncertnej a inej hudobnej činnosti, v odbore estrád a artistických produkcií a v odbore divadelnej činnosti.

Vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1978.