Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskeho dohovoru o informáciách o cudzom práve

Zmluvné strany sa zaväzujú, že v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru si budú navzájom poskytovať informácie o svojom práve a procesných normách z občianskej a obchodnej oblasti, ako aj informácie o systéme svojho súdnictva.

Dve zmluvné strany alebo niekoľko zmluvných strán sa môžu dohodnúť, že tento dohovor vo vzájomnom vzťahu rozšíria aj na iné oblasti, než sa uvádzajú v predchádzajúcom odseku. Text takýchto dohôd treba zaslať generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

Na vykonávanie ustanovení tohto dohovoru každá zmluvná strana zriadi alebo určí jeden orgán (ďalej len „prijímajúci orgán“)

Každá zmluvná strana môže zriadiť alebo určiť jeden alebo viac orgánov (ďalej len „odosielajúci orgán“) na prijímanie žiadostí o informácie od svojich justičných orgánov a na ich odosielanie príslušnému cudziemu prijímajúcemu orgánu. Môže určiť, že prijímajúci orgán je súčasne aj odosielajúcim orgánom.

Každá zmluvná strana oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy názov a adresu svojho prijímajúceho orgánu, a ak to prichádza do úvahy, aj svojho odosielajúceho orgánu či orgánov.

Žiadosť o informáciu musí vždy podávať justičný orgán, a to aj v prípade, ak ju tento orgán nevypracúval. Žiadosť možno podať iba v prípade, ak sa súdne konanie už začalo.

Každá zmluvná strana, ktorá nezriadila alebo neurčila odosielajúci orgán, môže vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy oznámiť, ktoré zo svojich orgánov bude považovať za justičné orgány v zmysle predchádzajúceho odseku.

Dve zmluvné strany alebo niekoľko zmluvných strán sa môžu dohodnúť na rozšírení pôsobnosti tohto dohovoru medzi sebou o žiadostiach od iných orgánov než justičných. Texty týchto dohôd treba zaslať generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

Žiadosť o informácie musí obsahovať názov justičného orgánu, ktorý žiadosť podáva, ako aj povahu veci. Musí obsahovať čo najpresnejšie formulované otázky zamerané na požadované informácie o práve dožiadaného štátu a v prípade, že v dožiadanom štáte existuje viac právnych systémov, určenie toho právneho systému, o ktorom sa informácie žiadajú.

Žiadosť musí obsahovať aj skutočnosti potrebné na jej správne pochopenie a na poskytnutie úplnej a presnej odpovede. K žiadosti možno pripojiť kópie listín, ktoré objasňujú rozsah žiadosti.

Žiadosť môže obsahovať otázky aj z iných oblastí než tých, ktoré sú uvedené v článku 1 ods.1, ak súvisia so základnými otázkami v žiadosti.

Ak žiadosť nevypracoval justičný orgán, treba ju doplniť rozhodnutím tohto orgánu, ktorý ju týmto autorizuje.

Žiadosť o informáciu zasiela prijímajúcemu orgánu dožiadaného štátu odosielajúci orgán, alebo ak takýto orgán neexistuje, ten justičný orgán, ktorý žiadosť podáva.

Prijímajúci orgán, ktorý prijal žiadosť o informácie, môže vypracovať odpoveď sám, alebo žiadosť postúpi inému štátnemu alebo oficiálnemu orgánu na vybavenie.

Prijímajúci orgán môže v odôvodnených prípadoch alebo z dôvodov správnej organizácie žiadosť postúpiť na vypracovanie odpovede súkromnej organizácii alebo kvalifikovanému právnikovi.

Ak je pravdepodobné, že aplikáciou predchádzajúceho odseku vzniknú náklady, prijímajúci orgán pred postúpením žiadosti podľa predchádzajúceho odseku oznámi orgánu, ktorý žiadosť podal, názov súkromnej organizácie alebo meno právnika, ktorému sa žiadosť postúpi, čo najpresnejšie ho informuje o predpokladaných nákladoch a vyžiada si jeho súhlas.

Cieľom odpovede je poskytnúť objektívne a nestranné informácie o práve dožiadaného štátu tomu justičnému orgánu, ktorý žiadosť podáva. Ak je to vhodné, odpoveď má obsahovať text relevantných právnych noriem a súdnych rozhodnutí. V rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie správnej informácie dožadujúcemu orgánu treba k žiadosti pripojiť ďalšie listiny, napríklad výňatky z vedeckých diel a z pracovných dokumentov. Možno k nej pripojiť aj komentáre.

Informácie poskytnuté v odpovedi nie sú pre justičný orgán, ktorý žiadosť podáva, záväzné.

Prijímajúci orgán zasiela odpoveď odosielajúcemu orgánu, ak mu žiadosť zaslal tento orgán, alebo justičnému orgánu, ak mu žiadosť zaslal priamo tento orgán.

Prijímajúci orgán, ktorému bola doručená žiadosť o informácie, v prípade, že neprichádza do úvahy použitie článku 11, vykoná opatrenia v súlade s článkom 6.

Ak prijímajúci orgán sám odpoveď nevyhotovuje, musí zabezpečiť zaslanie odpovede v súlade s podmienkami uvedenými v článku 12.

Dožiadaný štát môže vybavenie žiadosti o informáciu odmietnuť, ak vecou, ktorá je podkladom žiadosti, sú dotknuté jeho záujmy, alebo ak sa domnieva, že by sa odpoveďou mohla ohroziť jeho suverenita alebo bezpečnosť.

Odpoveď na žiadosť o informáciu treba poskytnúť čo najrýchlejšie. Ak si však príprava odpovede vyžiada dlhší čas, musí o tom prijímajúci orgán informovať dožadujúci cudzí orgán, a ak je to možné, súčasne uviesť približný dátum odoslania odpovede.

Prijímajúci orgán, ako aj orgán alebo osoba, ktorú prijímajúci orgán v súlade s článkom 6 poveril vypracovaním odpovede, môže požiadať orgán, ktorý podal žiadosť, aby mu poskytol doplňujúce informácie, ktoré považuje za potrebné na vypracovanie odpovede.

Žiadosť o doplňujúce informácie zašle prijímajúci orgán takým spôsobom, aký upravuje článok 9 na zaslanie odpovede.

Žiadosť o informáciu a jej prílohy treba vypracovať v jazyku dožiadaného štátu alebo v jednom z jeho úradných jazykov, alebo musia byť doplnené prekladom do tohto jazyka.

Dve zmluvné strany alebo niekoľko zmluvných strán sa však môžu dohodnúť, že ustanovenie predchádzajúceho odseku nebude platiť v ich vzájomnom vzťahu.

Za vypracovanie odpovede sa nebudú vyžadovať žiadne poplatky ani náhrada nákladov okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 3 a ktoré bude hradiť štát podávajúci žiadosť.

Dve zmluvné strany alebo niekoľko zmluvných strán sa však môžu dohodnúť, že ustanovenie predchádzajúceho odseku nebude platiť v ich vzájomnom vzťahu.

Vo federálnych štátoch môžu byť z ústavných dôvodov výkonom funkcií prijímajúceho orgánu, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1, poverené iné štátne orgány.

Tento dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy. Podlieha ratifikácii alebo prijatiu. Ratifikačné listiny alebo listiny o prijatí sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.

Tento dohovor nadobudne platnosť tri mesiace po dni uloženia tretej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí.

Vo vzťahu k signatárskemu štátu, ktorý dohovor ratifikuje alebo prijme neskôr, nadobudne dohovor platnosť tri mesiace po dni uloženia jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí.

Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy prizvať ktorýkoľvek nečlenský štát na pristúpenie k tomuto dohovoru.

Pristúpenie sa uskutoční uložením listiny o pristúpení u generálneho tajomníka Rady Európy a nadobudne platnosť tri mesiace po dni uloženia.

Každá zmluvná strana môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí alebo prístupe označiť územie alebo územia, ktorých sa tento dohovor bude týkať.

Každá zmluvná strana môže pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo prístupe alebo kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť územnú pôsobnosť tohto dohovoru na ktorékoľvek iné územie označené vo vyhlásení, za ktorého zahraničné vzťahy je zodpovedná alebo z ktorého poverenia je oprávnená konať.

Vyhlásenie vyhotovené podľa predchádzajúceho odseku môže byť odvolané vo vzťahu ku ktorémukoľvek územiu uvedenému v tomto vyhlásení postupom upraveným v článku 20 tohto dohovoru.

Doba platnosti tohto dohovoru je neobmedzená.

Každá zmluvná strana môže tento dohovor vypovedať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

Vypovedanie sa stane účinným šesť mesiacov po dni doručenia takéhoto oznámenia generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy a každému štátu, ktorý pristúpil k tomuto dohovoru,