§ 1.#
Sudcom z ľudu, ktorí sú v pracovnom pomere, poskytuje náhradu za mzdu, ktorá im ušla výkonom sudcovskej funkcie, zamestnávateľ; náhradu za mzdu, ktorá sudcom z ľudu ušla výkonom inej činnosti, s touto funkciou súvisiacej (ďalej len „iná činnosť“), poskytuje štát.
Náhrada za mzdu sa poskytuje vo výške priemerného zárobku dosiahnutého v poslednom mzdovom zúčtovacom období.
§ 2.#
Sudcom z ľudu, ktorí nie sú v pracovnom pomere, poskytuje na ich žiadosť náhradu za predvídaný ušlý zárobok (zvýšený výdavok) štát.
Náhrada je 15 Kčs za každú začatú hodinu, najviac však 120 Kčs za celý deň.
§ 3.#
Sudcovia z ľudu (§ 1), ktorým sa poskytlo pracovné voľno na výkon sudcovskej funkcie alebo inej činnosti, zostávajú bez prerušenia povinne poistení ako zamestnanci a nesmú byť z poistenia odhlásení.
Náhrady za ušlú mzdu sú započitateľné do vymeriavacieho základu pre dávky národného nemocenského poistenia, ako i pre dávky z dôchodkového zabezpečenia.
§ 4.#
Náhrady za ušlú mzdu vypláca sudcom z ľudu ich zamestnávateľ. Sumu, ktorú zamestnávateľ vyplatil na náhrade za mzdu ušlú výkonom inej činnosti, ako i príslušnú časť poistného, je súdna správa povinná zamestnávateľovi uhradiť.
§ 5.#
Nárok na náhrady, ktoré je povinný poskytovať štát, treba uplatniť vždy do 15 dní po skončení výkonu sudcovskej funkcie alebo inej činnosti; o tomto nároku rozhoduje orgán súdnej správy, ktorý bol tým poverený; proti jeho rozhodnutiu niet opravného prostriedku.
§ 6.#
Vládne nariadenie č. 25/1949 Sb., o náhradách prislúchajúcich sudcom z ľudu, sa zrušuje.
§ 7.#
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953; vykoná ho minister spravodlivosti po dohode s ministrom financií.