Vyhláška o Dohovore medzi Československou republikou a Rumunskou ľudovou republikou o spolupráci v sociálnych otázkach so Záverečným protokolom

Československá republika a Rumunská ľudová republika, vedené prianím upraviť vzájomné styky v sociálnych otázkach v duchu priateľstva a spolupráce medzi oboma štátmi, rozhodli sa uzavrieť Dohovor o spolupráci na tomto poli.

Na tento účel boli určení splnomocnenci:

za Československú republiku predseda Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia Evžen Erban,

za Rumunskú ľudovú republiku námestník ministra zdravotníctva a sociálnej starostlivosti dr. Octavian Berlogea,

ktorí vymenivší si plnomocenstvá a zistivší ich v dobrej a náležitej forme dohodli sa na týchto ustanoveniach:

Zmluvné strany spolupracujú vo všetkých sociálnych otázkach a na všetkých úsekoch sociálneho zabezpečenia. Táto spolupráca slúži sociálnemu pokroku.

Na tento cieľ budú Zmluvné strany podporovať výmenu skúseností na poli sociálneho zabezpečenia, ako aj spoluprácu medzi úradmi, inštitúciami, odborovými organizáciami a inými kompetentnými organizáciami.

Zmluvné strany budú podporovať vzájomné návštevy, organizované úradmi, inštitúciami, odborovými organizáciami a inými organizáciami, a ak to bude potrebné, aj poskytovaním hmotných prostriedkov na tento účel.

Zmluvné strany budú vzájomne podporovať zabezpečovanie zotavnej a liečebnej starostlivosti každého druhu o deti, o mladistvých a o pracujúcich z jednej krajiny do druhej, vykonávanej štátom, odborovými organizáciami alebo inými organizáciami, ako aj výmenu skúseností o týchto otázkach.

Podrobnosti sa určia dohodou medzi kompetentnými ústrednými orgánmi obidvoch štátov.

Tento Dohovor upravuje zároveň vzájomné vzťahy medzi Zmluvnými stranami na poli sociálneho poistenia (zabezpečenia).

Občania jedného zo štátov, pracujúci na území druhého štátu, ako aj členovia ich rodín sa posudzujú z hľadiska predpisov pracovného práva i sociálneho poistenia (zabezpečenia), najmä pri priznávaní práva na prácu, ako vlastní občania, pokiaľ sa týmto Dohovorom neustanovuje ináč. Majú tie isté práva a povinnosti ako vlastní občania.

Rovnaká úprava platí obdobne pre občanov jedného štátu, ktorí sa prechodne zdržujú na území druhého štátu alebo bývajú v druhom štáte a nemajú vlastné hmotné životné prostriedky.

Poistná a príspevková povinnosť v sociálnom poistení (zabezpečení) sa spravuje, pokiaľ v tomto Dohovore nie je ustanovené ináč, právnymi predpismi štátu, na území ktorého sa vykonáva zamestnanie (činnosť) rozhodné pre poistenie (ďalej len „štát miesta zamestnania“).

Pre určenie a poskytovanie sociálneho poistenia (zabezpečenia) sú príslušné orgány štátu miesta zamestnania.

Dôchodky poskytuje orgán poistenia štátu, na území ktorého má poistenec alebo člen jeho rodiny, ktorý má nárok na dôchodok, bydlisko v čase vzniku nároku podľa právnych predpisov tohto štátu (ďalej len „štát bydliska“). Pritom orgány poistenia prihliadajú na dobu poistenia (zamestnania) ako vo vlastnom, tak i v druhom štáte.

Dôchodcovi, ktorý presídli do druhého štátu, orgán poistenia, ktorý dôchodok vyplácal, zastaví výplatu prvým dňom mesiaca nasledujúceho po presídlení.

Orgány poistenia štátu, do ktorého dôchodca presídlil, poskytujú tomuto dôchodcovi dôchodok podľa právnych predpisov štátu bydliska; pritom sa použije obdobne ustanovenie odseku 1 poslednej vety tohto článku. Nárok na dôchodok sa v týchto prípadoch považuje vždy za zachovaný.

Ak sa dôchodca vráti, obnoví orgán poistenia štátu bydliska od prvého dňa nasledujúceho mesiaca výplatu dôchodku, ktorá bola zastavená podľa odseku 2 tohto článku.

Ustanovenie odseku 3 tohto článku platí obdobne, ak poistenec alebo oprávnený člen rodiny presídli do druhého štátu po vzniku nároku na dôchodok, ale pred určením výšky dôchodku.

Orgán poistenia štátu bydliska poskytuje krátkodobé peňažné dávky zo sociálneho poistenia podľa svojich právnych predpisov. Pritom prihliadne i na dobu poistenia (zamestnania) získanú na území druhého štátu.

Ak presídli do druhého štátu poistenec, ktorý má nárok na krátkodobé peňažné dávky zo sociálneho poistenia, zastaví sa vyplácanie krátkodobých peňažných dávok dňom presídlenia. Orgán poistenia štátu bydliska poskytuje v tomto prípade krátkodobé peňažné dávky podľa právnych predpisov štátu bydliska s prihliadnutím na dobu poistenia (zamestnania) získanú v obidvoch štátoch.

Vecné dávky zo sociálneho poistenia (preventívnu a liečebnú starostlivosť) poskytujú orgány štátu, na území ktorého sa zdržuje poistenec alebo oprávnený člen rodiny. Podrobnosti, najmä o rozsahu poskytovaných dávok, sa určia dohodou kompetentných ústredných orgánov obidvoch Zmluvných strán.

Vecné dávky zo sociálneho poistenia (preventívnu a liečebnú starostlivosť) osobám, ktoré podľa tohto Dohovoru dostávajú dôchodok, poskytuje podľa právnych predpisov štátu bydliska orgán štátu, v ktorom sa dôchodok vypláca. Ak sa dôchodcovia alebo členovia ich rodín zdržujú prechodne v druhom štáte, platí obdobne ustanovenie odseku 3 tohto článku.

Rodinné prídavky sa vyplácajú takým istým spôsobom ako krátkodobé peňažné dávky zo sociálneho poistenia. Podrobnosti sa určia dohodou kompetentných ústredných orgánov obidvoch Zmluvných strán.

Pre sociálne poistenie zamestnancov diplomatických a konzulárnych zastupiteľských úradov a iných úradov a orgánov jednej zo Zmluvných strán, ktoré majú sídlo v druhom štáte, platia právne predpisy vysielajúceho štátu, ak sú tieto osoby občanmi tohto štátu. Rovnaké predpisy platia pre poistenie osôb zamestnaných v službách zamestnancov menovaných úradov, pokiaľ sú občanmi vysielajúceho štátu.

Orgány poistenia vysielajúceho štátu sú tak isto kompetentné na určenie a vyplácanie dávok zo sociálneho poistenia podľa právnych predpisov svojho štátu:

zamestnancom verejnej dopravy každého druhu jedného štátu, vysielaným na prechodný alebo trvalý výkon zamestnania do druhého štátu;

zamestnancom vysielaným podnikom, ktorý je na území jedného štátu a ktorý nespadá pod písmeno a), na prechodný výkon zamestnania na územie druhého štátu.

Pre poskytovanie dávok zo sociálneho poistenia osobám uvedeným v odseku 2 tohto článku platí ustanovenie článku 5 odseku 3 tohto Dohovoru.

Orgán poistenia, ktorý poskytuje dávky podľa tohto Dohovoru, nedostane od orgánu poistenia druhého štátu žiadnu úhradu za poskytnuté dávky.

To isté platí aj v prípadoch, keď orgán poistenia poskytuje preddavky podľa svojich právnych predpisov.

V obidvoch štátoch môžu byť vydané predpisy na vykonávanie II. časti tohto Dohovoru, najmä na výpočet dávok. Takéto predpisy sa vždy oznámia kompetentným ústredným orgánom druhého štátu.

Ústredné orgány obidvoch štátov budú si bez meškania navzájom oznamovať zmeny, ku ktorým dôjde v ich právnom poriadku v odbore sociálneho poistenia (zabezpečenia).

Občanom jedného z obidvoch štátov, ktorí bývajú na území druhého štátu a nemajú nárok z vlastného poistenia alebo ako členovia rodiny poistenca, poskytuje štát, v ktorom bývajú, pomoc a starostlivosť, ak ich budú potrebovať, a to v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako svojim vlastným občanom. Výdavky sa navzájom neuhradzujú.

Ustanovenie odseku 1 poslednej vety tohto článku nevylučuje, aby sa požadovala náhrada od osoby, ktorej sa poskytla pomoc alebo starostlivosť, alebo od členov rodiny tejto osoby, ktorí ju majú vyživovať.

Starostlivosť a pomoc sa poskytuje v prípade potreby občanom druhého štátu, i keď berú dôchodok.

Ústredné orgány obidvoch štátov budú si navzájom bez meškania oznamovať zmeny, ku ktorým dôjde v ich právnych poriadkoch v odbore sociálnej starostlivosti.

Orgány poistenia, úrady, ako aj iné orgány obidvoch štátov, zúčastnené na vykonávaní činnosti v sociálnych otázkach, budú spolupracovať pri obstarávaní potrebnej dokumentácie v rovnakom rozsahu ako vo vlastnom štáte.

Orgán sociálneho poistenia (zabezpečenia) jedného štátu je povinný poskytovať orgánu sociálneho poistenia (zabezpečenia) druhého štátu potrebné informácie o okolnostiach rozhodných pre poskytovanie dávok. Je povinný urobiť potrebné opatrenia na zistenie týchto okolností.

Styk medzi orgánmi sociálneho poistenia (zabezpečenia), úradmi a inými orgánmi obidvoch štátov za účelom vykonávania tohto Dohovoru sa vykonáva priamo.

Skutočnosť, že žiadosti, podania a iné právne prostriedky občanov jedného štátu vo veciach sociálneho poistenia (zabezpečenia) a sociálnej starostlivosti, ktoré sa podávajú alebo predkladajú orgánu sociálneho poistenia (zabezpečenia), ako aj úradom alebo iným orgánom druhého štátu, sú spísané v úradnom jazyku vlastného štátu, nie je dôvodom na ich zamietnutie.

Žiadosti, podania a iné právne prostriedky, ktoré sa musia predložiť alebo podať v určenej lehote úradom, orgánom sociálneho poistenia (zabezpečenia), alebo iným orgánom jedného z obidvoch štátov, pokladajú sa za podané alebo predložené včas, ak došli v určenej lehote orgánu sociálneho poistenia (zabezpečenia), úradom alebo iným orgánom druhého štátu. V takýchto prípadoch treba podania bez meškania odoslať kompetentným orgánom.

Konzulovia Zmluvných strán majú právo pomáhať osobne alebo prostredníctvom osoby na to splnomocnenej občanom svojho štátu vo všetkých otázkach, ktoré vyplývajú z tohto Dohovoru, u orgánov sociálneho poistenia (zabezpečenia), úradov alebo iných orgánov druhého štátu.

Tento Dohovor vykonávajú v obidvoch štátoch kompetentné ústredné orgány. Tieto ústredné orgány sú v trvalom a priamom styku. V prípade potreby sa uskutočňujú stretnutia predstaviteľov týchto orgánov za účelom prerokovania vykonávania Dohovoru a vzájomnej výmeny skúseností v sociálnych otázkach.

Zmluvné strany si navzájom oznámia, len čo tento Dohovor nadobudne účinnosť, ktoré orgány sú kompetentné vykonávať Dohovor. Budú si bez meškania oznamovať všetky zmeny, ktoré v budúcnosti nastanú.

Zmluvné strany vykonávajú Dohovor v úzkej spolupráci s odborovými organizáciami.

Ak vzniknú pri vykonávaní tohto Dohovoru pochybnosti v dôsledku nepredvídaných okolností alebo zmien právnych predpisov alebo ak dôjde pri vykonávaní k rozporu vo výklade, kompetentné ústredné orgány Zmluvných strán sa dohodnú o spôsobe použitia ustanovení tohto Dohovoru.

Pri poskytovaní dávok zo sociálneho poistenia (zabezpečenia) podľa tohto Dohovoru orgány poistenia prihliadajú na dobu poistenia (zamestnania), ktorá bola získaná pred nadobudnutím účinnosti tohto Dohovoru ako vo vlastnom štáte, tak aj v štáte druhom.

Ustanovenia tohto Dohovoru platia aj pre prípady, keď nárok na dôchodok vznikol pred nadobudnutím účinnosti tohto Dohovoru.

Tento Dohovor sa bude ratifikovať a nadobudne účinnosť výmenou ratifikačných listín, ktorá sa uskutoční v Bukurešti.

Tento Dohovor sa dojednáva na dobu piatich rokov. Jeho platnosť sa predlžuje vždy o päť rokov, ak jedna zo Zmluvných strán nevypovie tento Dohovor najmenej šesť mesiacov pred uplynutím doby platnosti.

V prípade vypovedania Dohovoru budú kompetentné orgány ďalej poskytovať dôchodky, ktoré priznali na základe tohto Dohovoru, až do skončenia jeho platnosti.

Nároky, ktoré boli podľa ustanovení tohto Dohovoru zachované, vypovedaním Dohovoru nezanikajú. Ďalšie zachovanie týchto nárokov po zániku platnosti tohto Dohovoru sa spravuje podľa právnych predpisov príslušnej Zmluvnej strany.

Tento Dohovor bol spísaný v Prahe 2. mája 1957 v dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a rumunskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Na dôkaz toho splnomocnenci tento Dohovor podpísali a opatrili pečaťami.

Za Československú republiku:

Erban v. r.

Za Rumunskú ľudovú republiku:

Dr. Berlogea v. r.

I

K článku 1 ods. 3 a 4

Výmena skúseností v sociálnych otázkach sa vykonáva najmä:

organizovaním výmeny odborných kníh, časopisov a iných publikácií medzi kompetentnými úradmi, odborovými organizáciami a inými organizáciami oboch štátov;

výmenou právnych predpisov a štatistického materiálu;

vzájomnými návštevami odborníkov, ktorí sa zaoberajú sociálnymi otázkami.

V

K článku 17 ods. 2

Dôchodky sa poskytujú na žiadosť. Dôchodky určené a vyplatené pred nadobudnutím účinnosti Dohovoru zostávajú správne vyplatené; v budúcnosti sa na tieto prípady vzťahujú ustanovenia Dohovoru. Ustanovenia článku 7 Dohovoru, podľa ktorého nedochádza k vzájomnej úhrade dávok, platia i na tieto prípady.

VI

Dohovor sa nevzťahuje na čestné penzie.

Tento Záverečný protokol je nedielnou súčasťou Dohovoru medzi Československou republikou a Rumunskou ľudovou republikou o spolupráci v sociálnych otázkach.

Spísané v Prahe 2. mája 1957 vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a rumunskom, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.