10Sžfk/16/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:5018200278.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30S/96/2018
- IČS
- 5018200278
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): ALTRAMIX, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44026285, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36832103, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100840472/2018 z 27. apríla 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/96/2018 z 22. septembra 2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5018200278.2, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín (ďalej „správca dane“ či „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 100009726/2018 z 03.01.2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 1737,57,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013. Správca dane zistil, že faktúra DF2013045 k dodávke služieb od spoločnosti Advice and Business Management Limited, London (predmet fakturácie: provízia za nájom pracovníkov - vodičov prepravných prostriedkov) nebola účtovaná ani priznaná k DPH k zdaneniu. Odpočítanie dane z dodaných služieb podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o DPH“) správca dane daňovému subjektu nepriznal, nakoľko podľa identifikovanej faktúry nebolo uplatnené právo na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH - táto nebola uvedená v evidencii prijatých zdaniteľných plnení a daň nebola uvedená v záznamoch DPH za zdaniteľné obdobie september 2013 tak, ako predpokladá § 70 ods. 1 zákona o DPH. 2. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 100840472/2018 z 27.04.2018 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“ či „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa stotožnil so všetkými skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu. 3. Žalovaný považoval za nedôvodnú námietku sťažovateľa o procesnom pochybení správcu dane počas daňovej kontroly spočívajúcom v absencii podstatnej náležitosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly - údaju o tom, dokedy správca dane kontrolu prerušuje. Konštatoval, že dobu prerušenia daňovej kontroly správca dane využil na odoslanie dožiadaní na vykonanie potrebných úkonov iných správcov dane z Veľkej Británie a Poľska v rámci medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“), pričom z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly bolo zrejmé, že v tejto sa bude pokračovať, len čo pominie prekážka prerušenia, ktorou je doručenie odpovedí v rámci takéhoto dožiadania. V tejto súvislosti žalovaný neuznal námietku sťažovateľa o nedodržaní jednoročnej lehoty na výkon daňovej kontroly, nakoľko k prerušeniu konania preukázateľne došlo a počas tohto prerušenia lehota na výkon daňovej kontroly neplynula. K námietke sťažovateľa o nulitnosti správneho aktu (rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly), nakoľko toto nebolo podpísané oprávnenou osobou, žalovaný uviedol, že daná písomnosť bola autorizovaná podpisom oprávnenej osoby v zmysle organizačného a podpisového poriadku finančnej správy, konkrétne Daňového úradu Žilina. Zároveň pripomenul, že sťažovateľovi neprináleží právo posudzovať kompetencie vedúcich pracovníkov správcu dane, ktoré priamo vyplývajú z jeho organizačného a podpisového poriadku.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Krajský súd v Žiline (ďalej ako „krajský súd“ či „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 30S/ 96/2018 z 22. septembra 2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5018200278.2 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP”) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
5. Podľa správneho súdu správca dane právoplatne prerušil daňovú kontrolu dňom 18.12.2015 až dovtedy, kým nezíska potrebné informácie pre správne určenie dane. Upozornil, že uvedená náležitosť sa nachádza na druhej strane rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, je zreteľná a identifikovateľná, a preto neprisvedčil žalobnej námietke sťažovateľa o absencii určenia pevného dňa prerušenia kontroly a vymedzenia doby jej prerušenia v odôvodnení onoho
rozhodnutia. Správny súd sa tak nestotožnil s námietkou žalobcu, že vydané rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je v dôsledku namietaných procesných nedostatkov nulitným správnym aktom bez akýchkoľvek právnych účinkov. 6.
Sťažovateľ v správnej žalobe formuloval pochybnosti, pokiaľ ide o kompetenciu osôb, ktoré podpísali rozhodnutie o prerušení konania a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, takéto rozhodnutia vydať a autorizovať a v tejto súvislosti vzniesol námietku, že ak by tieto rozhodnutia podpísala osoba neoprávnená, išlo by o nulitný správny akt, a tým pádom by nedošlo k zákonnému prerušeniu daňovej kontroly. Uvedené správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, poukazujúc pritom na Interný riadiaci akt č. 2/2014 vydaný žalovaným, v zmysle ktorého Riaditeľ DÚ a riaditeľ DÚ VDS podpisuje písomnosti vo veciach, ktoré patria do jeho pôsobnosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, príslušného organizačného poriadku alebo iného interného riadiaceho aktu, a to najmä rozhodnutia, oznámenia a poverenia. Ďalej v tejto súvislosti objasnil, že Podpisový poriadok finančnej správy - Interný riadiaci akt č. 2/2014 bol vydaný dňa 12.08.2014 a účinnosť nadobudol od 01.09.2014. Podľa Interného riadiaceho aktu č. 4/2014 vydaného Daňovým úradom Žilina, s účinnosťou
od 19.09.2014 sa stanovuje, že Riaditeľ DÚ na návrh riaditeľov jednotlivých odborov DÚ rozhodol, že písomnosti zaradené v 4. skupine rozdelené podľa jednotlivých odborov DÚ, podpisujú vedúci oddelení jednotlivých odborov priamo nadriadených zamestnancovi, ktorý ich vyhotovil, nasledovne (prenesené podpisové oprávnenia): B/odbor daňovej kontroly a analýz, IV. skupina písmeno a) rozhodnutia a ostatné písomnosti charakteru rozhodnutia, okrem uvedených v 5. skupine a okrem rozhodnutia o vyhovení v plnom rozsahu, rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty, rozhodnutia o prerušení konania, rozhodnutia súvisiaceho so zabezpečením a prepadnutím veci, rozhodnutia o nariadení, povolení alebo zamietnutí obnovy
konania. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podpísal W.. B. B., vedúci oddelenia daňovej kontroly 5 DÚ Žilina, pobočka Dolný Kubín v súlade s Interným riadiacim aktom č. 7/2017 vydaným Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, účinným od 01. januára 2018, jeho 3. dielom Podpisovanie písomností na DÚ a na DÚ VDS, 3. oddiel Rozsah podpisového oprávnenia podľa skupín písomností vydávaných DÚ a DÚ VDS, jeho odsek (36), keďže išlo o rozhodnutie zaradené do 3. skupiny h), t. j. išlo o rozhodnutie, patriace medzi rozhodnutia, okrem rozhodnutí uvedených v skupine 1., 2. a 4.
Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly podpísala W.. K. C., riaditeľka odboru daňovej kontroly a analýz Daňového úradu Žilina v súlade s Interným riadiacim aktom č. 4/2014 vydaným Daňovým úradom Žilina, účinným od 19.09.2014. Nakoľko Interný riadiaci akt č. 1/2018 vydaný Daňovým úradom Žilina nadobudol účinnosť až od 15.01.2018, prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane podpísal vedúci Oddelenia daňovej kontroly W.. B. B. ešte podľa pôvodne platného podpisového poriadku v súlade s Interným riadiacim aktom č. 7/2017.
7. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou sťažovateľa, že existuje dôvodná pochybnosť, či daňová kontrola, ktorej výsledky sú základom a podkladom pre napádané administratívne rozhodnutia, bola vykonaná v lehote jedného roka v zmysle ustanovenia § 46 ods. 10 daňového
poriadku. Z rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 11.12.2015 vyplýva, že správca dane daňovú kontrolu prerušil dňa 18.12.2015, a tedav roku 2015 daňová kontrola trvala 178 dní. Po doručení ostatnej odpovede na žiadosť o MVI správcovi dane dňa 21.04.2017, oznámil tento sťažovateľovi pokračovanie v daňovej kontrole listom zo dňa 04.05.2017, doručeným dňa 26.05.2017. Podľa správneho súdu niet pochybností, že daňová kontrola bola ukončená dňa 04.10.2017 doručením protokolu zo dňa 26.09.2017 vzťahujúcim sa k zdaňovaciemu obdobiu júl 2013 a september 2013 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Na základe uvedeného v roku 2017 daňová kontrola trvala 166 dní, a to od 21.04.2017 do 04.10.2017. Z uvedeného podľa správneho súdu nesporne vyplynulo, že celkovo daňová kontrola pri zohľadnení prerušenia od 18.12.2015 do 21.04.2017, ktoré sa do výkonu daňovej kontroly nezapočítava, trvala spolu 344 dní, čím nepresiahla jednoročnú
lehotu.
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská
8. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a navrhol v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zmeniť tak, že kasačný súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti správnemu súdu na ďalšie konanie. 9. Kasačný súd v stručnosti rekapituluje sťažnostné body, ktoré sa v zásade prelínajú so žalobnými námietkami: - krajský súd vec nesprávne posúdil, keď neakceptoval námietku sťažovateľa ohľadom procesných nedostatkov rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly; toto rozhodnutie považuje naďalej za nulitný správny akt, v zmysle ktorého nemohli nastať procesnoprávne a hmotnoprávne účinky predpokladané zákonom (opätovné poukazovanie na absenciu doby prerušenia daňovej kontroly v odôvodnení tohto rozhodnutia, ako aj pevne určeného dňa, ktorým sa konanie prerušuje), - ak je rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nulitným správnym aktom, jeho účinky nenastali, a teda daňová kontrola u sťažovateľa trvala dlhšie, ako to predpokladá ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku, teda od 23.06.2015 do 06.10.2017. Vzhľadom na uvedené nebolo možné prihliadať na prerušenie daňovej kontroly, ktoré správny súd stanovil na obdobie od 18.12.2015 do 21.04.2017, - rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nie je podpísané riaditeľom Daňového úradu Žilina ako oprávnenou osobou, ale riaditeľkou odboru daňovej kontroly a analýz Daňového úradu Žilina, pričom z interného riadiaceho aktu, na ktorý správny súd v tejto súvislosti odkazuje, vyplýva iba postup pri podpisovaní písomností na Daňovom úrade a jeho organizačných zložkách, nie oprávnenie a právomoc osôb takýto správny akt podpísať tak, ako to podľa názoru sťažovateľa upravuje Podpisový poriadok finančnej správy vydaný Finančným riaditeľstvom SR dňa 12.08.2014 s účinnosťou od 01.09.2014 - IRA č. 2/2014. Zároveň namieta, že interné riadiace akty, na ktoré sa v tejto súvislosti krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva, neboli zo strany súdu sťažovateľovi doručené. 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vzhľadom na totožnosť sťažnostných bodov so žalobnými námietkami zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k správnej žalobe a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
IV. Právne závery kasačného súdu
11. Dňa 1. augusta 2021 začal činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a prešiel naň výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ SSP). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 31. júla 2023 tento rozsudok, ktorým podľa § 461 S.s.p. kasačnú sťažnosť zamietol.
12. Kasačný súd bol postavený pred úlohu posúdiť relevantnosť kasačných námietok sťažovateľa (pozn. kopírujúcich jeho odvolacie a žalobné námietky), a to z pohľadu ich spôsobilosti spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
Je potrebné zdôrazniť, že uvedené námietky sú namierené výlučne voči procesným nedostatkom vedenej daňovej kontroly a s ňou súvisiacimi úkonmi, z ktorých vyhodnotením zo strany správneho súdu sťažovateľ nesúhlasil. Sťažovateľ tak nerozporuje kľúčové zistenie správcu dane vedúce k vydaniu prvostupňového rozhodnutia, a to, že k faktúre DF2013045 nebolo uplatnené právo na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
13. Kasačný súd zhodne so správnym súdom konštatuje, že z rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly je jasne identifikovateľný začiatok (deň) jej prerušenia a nepriamo aj doba, počas ktorej toto prerušenie trvá a lehota na výkon daňovej kontroly neplynie. Doba ukončenia
prerušenia bola v spornom rozhodnutí identifikovaná konkrétnym momentom - a to doručením odpovedí na správcom dane uskutočnené dožiadania o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za účelom preverenia sťažovateľom deklarovaných intrakomunitárnych dodávok. O doručení odpovedí a o pokračovaní v daňovej kontrole bol sťažovateľ notifikovaný zo strany správcu dane samostatným listom. K účinkom prerušenia daňovej kontroly tak preukázateľne došlo, pričom toto trvalo od 18.12.2015 do 21.04.2017, kedy jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly neplynula. Námietky sťažovateľa tak v tomto ohľade nenachádzajú opodstatnenie.
V kontexte uvedeného je irelevantnou i námietka sťažovateľa o prekročení maximálnej lehoty trvania daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. Z administratívneho spisu mal kasačný súd v zhode s krajským súdom za preukázané, že po zohľadnení časových okolností prerušenia daňovej kontroly táto celkovo trvala 344 dní, a teda neprekročila zákonom stanovenú maximálnu dĺžku trvania (1 rok).
14. Pokiaľ ide o oprávnenie riaditeľky odboru daňovej kontroly a analýz Daňového úradu Žilina autorizovať svojím podpisom sporné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, toto vyplýva priamo z obsahu onoho Interného riadiaceho aktu č. 4/2014 (ďalej len „IRA č. 4/2014“) účinného v čase vydania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly. V danom sa výslovne uvádza, že riaditeľ DÚ na návrh riaditeľov jednotlivých odborov DÚ rozhodol, že písomnosti zaradené v 4. skupine rozdelené podľa jednotlivých odborov DÚ (medzi nimi aj rozhodnutia o prerušení konania), podpisujú vedúci oddelení jednotlivých odborov priamo nadriadení zamestnancovi, ktorý ich vyhotovil. Nakoľko rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané priamo odborom daňovej kontroly a analýz, autorizovala ho na základe takto formulovaného preneseného podpisového oprávnenia riaditeľka uvedeného odboru.
Je teda možné bezpečne uzavrieť, že týmto úkonom neboli prekročené jej podpisové oprávnenia. Uvedené skutočnosti má kasačný súd preukázané z administratívneho spisu žalovaného, ktorý obsahuje uvedený IRA č. 4/2014. Je teda zrejmé, že takáto právomoc riaditeľky odboru daňovej kontroly a analýz bola oným interným predpisom daná. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľa, že IRA č. 4/2014 upravuje výlučne postup pri podpisovaní písomností na daňovom úrade, a nie aj právomoci na takéto podpisovanie. K námietke, že súvisiace interné riadiace akty, z ktorých krajský súd pri rozhodovaní o správnej žalobe vychádzal, neboli sťažovateľovi doručené, kasačný súd uvádza, že ich obsah bol predmetom argumentácie žalovaného i správneho súdu, tieto dokumenty sú súčasťou administratívneho a aj súdneho spisu k danej veci a sťažovateľ mal možnosť kedykoľvek do nich nahliadnuť, aby sa oboznámil s ich obsahom. 15.
S poukazom na vyššie uvedené a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.
16. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 17.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nieje prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. júla 2023