12Skž/1/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Moniky Valašikovej, PhD, LL.M., JUDr. Juraja Vališa, LL.M., prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, proti žalovanému: Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, so sídlom Špitálska 22, 812 74 Bratislava, IČO: 00808603, za účasti: C. K., dátum narodenia: X.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX U., o kompetenčnej žalobe žalobkyne zo 14. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky určuje, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie vo veci „Žiadosť o zvýšenie dôchodku za dobu vykonanej práce“ z 30. marca 2022 C. K., narodeného dňa X. A. XXXX, bytom I. XX, XXX XX U. má Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Obsah kompetenčnej žaloby

2. Poukázala na to, že z vyjadrenia žalovaného z 20. apríla 2022 je zrejmé, že C. K., nar. X. A. XXXX (ďalej len „žiadateľ“) bol rozhodnutím žalovaného č. 80352/2 z 10. februára 1992 priznaný od 1. januára 1992 starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), a to z I. kategórie funkcií.

4. Rozhodnutím žalovaného č. 65313008035206 z 15. augusta 2002 bol žiadateľovi priznaný podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Pre výsluhový dôchodok bola žiadateľovi zhodnotená doba služby od 1. septembra 1951 do 29. augusta 1979, od 30. augusta 1979 do 28. februára 1987 a od 1. marca 1987 do 31. decembra 1991.

zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a pomerný starobný dôchodok podľa § 26 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, avšak nie na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.“

Zb. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb., podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Zb. nezaniká uplynutím času.

Nárok na starobný dôchodok žiadateľovi podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) nevznikol, a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003.

Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2020, k zjednoteniu rozhodovacej činnosti k zjednoteniu rozhodovacej činnosti NS SR a všeobecných súdov (správnych súdov - poznámka Najvyššieho správneho súdu) k pôsobnosti orgánov na administratívne konanie o žiadosti profesionálnych vojakov o starobný dôchodok po nadobudnutí účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. a zákona č. 328/2002 Z. z. (ďalej aj ako „Stanovisko“). 9. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žiadateľ už pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. splnil všetky tri podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., teda nielen podmienku získania aspoň 20 rokov služby v I. kategórii funkcií, ale aj podmienku 25 rokov zamestnania, ako aj podmienku dosiahnutia veku 55 rokov. Nárok na starobný dôchodok mu teda vznikol dňom 1. januára 1992. 10. Podľa ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozhodnutí č. 57 uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2015 starobný dôchodok priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia príslušného ministerstva alebo žalovaným je naďalej starobný dôchodok, za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Na účely nároku na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bola zohľadnená tak doba služby, ako a aj doba civilného zamestnania. Právna veta uvedeného rozhodnutia znie: „I. Okolnosť, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov už raz priznaný, vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku (starobný dôchodok) podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení. II. Navrhovateľ má však nárok na zvýšenie starobného dôchodku za doby zamestnania, ktoré neboli zhodnotené pre nárok a výšku starobného dôchodku, pričom o zvýšení rozhodne orgán, ktorý rozhodoval o priznaní starobného dôchodku“. 11. Podľa názoru žalobkyne, z uvedeného vyplýva, že ide jednoznačne o výnimku z pôsobnosti žalobkyne definovanú v bode 3 zjednocujúceho Stanoviska, v zmysle ktorého, ak vojakovi bol pred 1. májom 1998 priznaný starobný dôchodok, je pôsobnosť na vykonanie administratívneho konania o žiadosti o starobný dôchodok, ako aj žiadosti o zvýšenie jeho sumy, naďalej daná žalovanému. 12. Žalobkyňa tvrdila, že kompetenčné ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a) v spojení s § 143 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. jednoznačne zakladajú pôsobnosť žalovaného vykonať administratívne konanie o podanej žiadosti žiadateľa o zvýšenie sumy starobného dôchodku. 13. Rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobkyňa zasiela žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku priznaného osobitným orgánom sociálneho zabezpečenia pred účinnosťou osobitného právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, ktoré jej boli postúpené, späť osobitnému orgánu sociálneho zabezpečenia ako orgánu príslušnému na rozhodnutie. 14. Vzájomným postupovaním žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku medzi žalobkyňou a žalovaným nastal stav, kedy žalobkyňa, ani žalovaný nechcú vo veci rozhodnúť, nakoľko sa nepovažujú za kompetentný orgán.

U. - poznámka Najvyššieho správneho súdu) o zvýšenie starobného dôchodku. 16. Vo vzťahu k pôsobnosti, ktorý orgán sociálneho zabezpečenia je príslušný na rozhodnutie vo veci zhodnotenia doby „civilného“ zamestnania od roku 2013 do roku 2021 pána C. K. argumentoval nasledovnými skutočnosťami: 1. V roku 1993 došlo zákonom NR SR č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a zákonom NR SR č. 8/1993 Z. z. o Fonde nemocenského poistenia a Fonde dôchodkového poistenia a ich hospodárení v Slovenskej republike k legislatívnej zmene systému dôchodkového zabezpečenia na poistný systém, v rámci ktorého vznikajú, menia sa a zanikajú sociálno-poisťovacie právne vzťahy členiace sa na poistný vzťah a dávkový vzťah, v rámci ktorých medzi nimi existujú viaceré synalagmatické väzby korelujúcich práv a povinností účastníkov, čo vyjadruje bezprostrednú väzbu medzi príspevkovými povinnosťami a právom na poskytnutie príslušnej dávky.

17. Citujúc ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1 písm. a), § 60 ods. 1, § 65 ods. 1 a § 177 zákona č. 461/2003 Z. z. zopakoval, že pán C. K. bol v rokoch 2013 až 2021, ktoré je obdobím dôchodkového poistenia (§ 60 ods. 1), zamestnancom na účely dôchodkového poistenia (§ 4 ods. 1), ktorý bol povinne dôchodkovo poistený (§ 15 ods. 1 písm. a), a teda bol poistencom podľa zákona č. 461/2003 Z. z. (§ 6 ods. 1), a z tohto dôvodu je na konanie o jeho žiadosti príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne (§ 177).

Ostatné starobné dôchodky (§ 21, § 26 a § 26a zákona č. 100/1988 Zb.), ktoré zhodnocujú predovšetkým dobu „civilného“ zamestnania prešli pod právny režim zákona č. 461/2003 Z. z. Tomu zodpovedá aj spôsob pravidelného zvyšovania a financovania dávok. Transformáciou vzniknuté výsluhové dôchodky sa zvyšujú ako „originálne“ výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a sú financované z

Zákonom č. 328/2002 Z. z. nedošlo k zrušeniu ustanovení § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že zákon č. 328/2002 Z. z. mal vstúpiť do účinnosti spolu s novým zákonom o sociálnom poistení, ktorým bol zákon č. 100/1988 Zb. zrušený.

z 23. októbra 2001. Na tomto rokovaní došlo k dohode o vypracovaní a predložení dvoch samostatných zákonov upravujúcich problematiku sociálneho zabezpečenia tak, že všeobecný zákon o sociálnom poistení vypracuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a osobitný zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vypracuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s ostatnými dotknutými subjektami.“

prostredníctvom prechodných ustanovení, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej právnej úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté

21. K odvolaniu sa žalobkyne na bod 3 písm. d) a bod 4 Stanoviska žalovaný uviedol, že predmetná vec nespadá pod tieto body Stanoviska, nakoľko sa tieto týkajú starobných dôchodkov z III. pracovnej kategórie. Citujúc ustanovenie § 92 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. argumentoval, že na priznávanie starobných dôchodkov z III. pracovnej kategórie bol žalovaný pôvodne do 30. apríla 1998 príslušný podľa § 142 ods. 5 písm. a) zákona č. 100/ 1988 Zb., pričom išlo o dôchodok občana, ktorý bol vojakom z povolania a nesplnil podmienky nároku na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.; išlo teda o civilné dôchodky podľa druhej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 21 a § 26 zákona č. 100/1988 Zb.).

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalovaný zastal názor, že pán C. K. aktuálne poberá výsluhový dôchodok, ktorý nie je možné zvyšovať za odpracované civilné doby po jeho priznaní a nie je dôvodné tvrdenie žalobkyne, že poberá starobný dôchodok, ktorý sa iba považuje za výsluhový dôchodok a z uvedeného dôvodu žalobkyňa nemôže vykonať administratívne konanie o starobnom dôchodku pána C. K..

23. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v replike) argumentovala tým, že zákonné rozdelenie pôsobnosti rozhodovať v oblasti sociálnej agendy bolo v minulosti upravené prostredníctvom piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., pričom v súčasnosti je táto oblasť regulovaná novými právnymi úpravami, a to všeobecnou právnou úpravou, zakotvenou v zákone č. 461/2003 Z. z. na jednej strane, ako aj špeciálnymi právnymi predpismi medzi ktoré je, v prejednávanej veci, významný zákon č. 328/2002 Z. z. 24. Poukázala ďalej na to, že Najvyšší súd, v súvislosti so vzniknutými výkladovými rozpormi, označil v obdobných doteraz prejednávaných veciach, za otázku zásadného právneho významu, výklad prechodného ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré rieši vplyv prijatého zákona na právne vzťahy upravené dovtedajšími právnymi predpismi a na skôr vzniknuté nároky na dávku a na jej výplatu z dôchodkového zabezpečenia a uprednostňuje na rozhodnutie veci použitie predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ďalej uviedla, že z ďalšieho právneho názoru Najvyššieho súdu vyplýva jednoznačný záver, že prijatím zákona č. 114/1988 Z. z. (správne malo byť uvedené 114/1998 Z. z. - poznámka Najvyššieho správneho súdu) bolo v jeho ustanovení § 1 ods. 1 pod písmenami a) až d) vymedzené, že na aplikáciu v oblasti nárokov zo sociálneho zabezpečenia vojakov sa nevzťahujú už ustanovenia vyslovene určenej piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 130 až § 145), avšak s účinkami „pro futuro“ t. j. pre sociálne zabezpečenie vojakov, vzniknuté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona (od 1. mája 1998). Obdobne to platí aj na aplikáciu ustanovenia § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. 25. Stotožnila sa s právnym názorom Najvyššieho súdu, že systém dôchodkového zabezpečenia zakotvený v zákone č. 100/1988 Zb. bol aj pre vojakov z povolania (neskôr aj policajtov) radom osobitných zákonov pretransformovaný na systém dávok výsluhového zabezpečenia, avšak s účinkami do budúcna („ex nunc“). 26. Dôvodila, že z prechodného ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. potom vyplýva, že na konanie o nároku žiadateľa (žiadosti z 30. marca 2022 o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia v rokoch 2013 - 2021), ak po vzniku nároku, ktorý mu vznikol pred účinnosťou osobitnej úpravy (1. mája 1998) splnením všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pokiaľ nebol po vzniku nároku (do 31. decembra 2003) nepretržite zamestnaný, sa musia aplikovať relevantné ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. dodajúc, že relevantná právna úprava a na ňu nadväzujúca aplikačná prax nerieši, či bol žiadateľovi starobný dôchodok priznaný z I. či II. kategórie funkcií, alebo z III. pracovnej kategórie. 27. Žalovaný sa k replike žalobkyne nevyjadril. 28. Kompetenčná žaloba, vyjadrenie žalovaného ako aj replika žalobkyne bola doručovaná aj žiadateľovi C. K., ktorý sa písomne nevyjadril.

29. Najvyšší správny súd ako súd príslušný podľa § 11 písm. g) Správneho súdneho poriadku, preskúmal kompetenčnú žalobu a bez nariadenia pojednávania podľa § 419 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žalovaný je tým orgánom verejnej správy, ktorý má pôsobnosť vykonať administratívne konanie vo veci žiadosti C. o zvýšenie dôchodku za dobu vykonanej práce.

31. Je nepochybné, že tak žalobkyni, ako aj žalovanému je v zmysle zákonných oprávnení (kompetenčné ustanovenia obsiahnuté tak v zákone č. 461/2003 Z. z., ako aj v zákone č. 328/ 2002 Z. z.) zverená pôsobnosť vykonávať verejnú správu v oblasti sociálnych vecí, či už vo forme sociálneho poistenia alebo sociálneho zabezpečenia, konkrétne ide o ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 1 zákona č. 328/2002 Z. z.

33. Z dôvodu nejednotnosti rozhodovacej činnosti tak Najvyššieho súdu, ako aj správnych súdov prijalo správne kolégium Najvyššieho súdu dňa 17. júna 2020 pod sp. zn. Snj 24/ 2020 Stanovisko práve za účelom zjednotenia rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu a všeobecných súdov (správnych súdov) k pôsobnosti orgánov na vykonanie administratívneho konania o žiadosti profesionálnych vojakov o starobný dôchodok.

36. Na záver predmetného Stanoviska je skonštatované, že pri určení pôsobnosti nie je relevantná skutočnosť, že zákonodarca opomenul upraviť povinnosť Sociálnej poisťovne previesť na účet Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia poistné za uvedené doby.

38. Zákon č. 100/1988 Zb. inštitút výsluhového dôchodku nepoznal. Výsluhový dôchodok bol zavedený zákonom č. 114/1998 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 1998. Preto sa pochopiteľne v Stanovisku v bode 3 pracuje s pojmom „starobný dôchodok“, ktorý sa podľa § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok.

40. Je nesporné, že žiadateľ nepoberá starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne a jedinou dávkou sociálneho zabezpečenia je starobný dôchodok, ktorý bol žiadateľovi priznaný od 1. januára 1992 s poukazom na § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. rozhodnutím žalovaného.

V Bratislave dňa 20. novembra 2023