1Asan/1/2021

1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/164/2019-139 z 21. apríla 2021 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/023001-002 zo dňa 26. júna 2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Nitra (ďalej aj len „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) č. SP 19988/2017-022-JUDr.Sp z 13. marca 2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán žalobcovi podľa § 105 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj len „stavebný zákon“), za spáchanie priestupku tam uvedeného, uložil pokutu vo výške 25000,- €.

stavebného dohľadu vydal dňa 22. novembra 2017 oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu dňa 29. novembra 2017 (ďalej len „ŠSD“), za účelom zistenia skutkového stavu vo veci nepovolenej stavby s tvaromiestnou obhliadkou. Zo záznamu o vykonaní štátneho

Bol vyzvaný, aby bezodkladne zastavil práce spojené s naskladňovaním kontajnerov a iné súvisiace práce na uvedených pozemkoch. Žalobca v zázname uviedol, že účelom naskladnenia je uskladnenie kontajnerov. Výkonu ŠSD sa zúčastnil aj zástupca Útvaru hlavného architekta Mesta Nitra (ďalej len „UHA Nitra“), ktorý žalobcu vyzval, aby požiadal o vydanie záväzného stanoviska k umiestneniu skladových kontajnerov, ako aj zástupkyňa KPU Nitra, ktorá ho vyzvala na podanie žiadosti o vydanie Rozhodnutia o zámere úprav v pamiatkovom území podľa § 32 ods. 5 a 7 pamiatkového

Zároveň oznámil začatie konania podľa § 88 ods. 1 písm. b/ v nadväznosti na § 88a ods. 1 stavebného zákona a vyzval vlastníka stavby, aby v určenej lehote (60 dní) predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby „sklad z kontajnerov“ nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Konanie o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby „sklad z kontajnerov“ bolo rozhodnutím z 11. decembra 2017 prerušené. Orgány ŠSD predložili výsledky oboch ŠSD stavebnému úradu na prejednanie priestupku.

osadeného v celej šírke (4 ks kontajnerov vedľa seba) a z podporných úchytiek z oceľovej pásoviny končiacich v „oceľových zámkoch“ (v počte 16 ks), 2) utesnenie medzier medzi viacerými kontajnermi izolačnou Pur penou, 3) prekrytie 4. podlažia kontajnerov (strechy skladu) OSB doskami a fóliou, na ktorej, sú nepravidelne uložené časti stavebného materiálu a zábradlia, 4) vytvorenie otvoru - vyrezaním steny v kontajneri na 2. podlaží (prvý vpravo - od Z. Q.), v ktorom je osadená dverná zárubňa, 5) vyhotovenie a osadenie vonkajších dverí uchytených na 3 pántoch navarených na kontajneri na 2. podlaží (zo strany Z. Q.), 6) vyhotovenie „lávky“ (prístupovej rampy) vo výške cca 2,9 m, ktorá je vyhotovená ako oceľová konštrukcia privarená ku kontajneru v mieste vonkajších dverí a je osadená na oceľových stĺpoch ukotvených v betónových kockách, uložených na pozemku parc.č. 187/21, pričom drevená „lávka“ tvorí premostenie a prístup do stavby „sklad z kontajnerov“ priamo z komunikácie - Z. Q., 7) vypílenie časti oceľového zábradlia (tvoriaceho súčasť miestnej komunikácie na Z. Q..) a

rozhodnutie. Uviedol, že kontajnery stavebný zákon a s ním súvisiace predpisy, neupravujú, pričom definícia pojmu „kontajner“ je uvedená v Zbierke zákonov SR v Oznámení č. 71/ 2000 Z.z., v ktorom Ministerstvo zahraničných vecí SR oznamuje, že od 21. januára 1994 bol v Ženeve prijatý Dohovor o colnom vybavovaní kontajnerov spoločného fondu (pool) používaných v medzinárodnej preprave. Podľa čl. 1 písm. b/ cit. dohovoru, pojem „kontajner“ znamená prepravné zariadenie (zdvíhateľná skriňa, premiestniteľná nádrž alebo iné podobné zriadenie), z uvedenej definície vyplýva, že kontajner je predovšetkým prepravné zariadenie slúžiace na prepravu tovaru pri rôznych druhoch dopravy. Konštatoval, že pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu bolo zrejmé, že objekt vytvorený zo 16 naskladaných kontajnerov v štyroch podlažiach neslúži ako uložené prepravné zariadenia.

novembra 2017. K určeniu výšky sankcie konštatoval, že prvostupňový orgán prvého stupňa postupoval podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, a dostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty, pričom z hľadiska následkov spáchania priestupku zohľadnil najmä skutočnosť, že žalobca predmetnú stavbu uskutočnil v lokalite, ktorá používa ochranu z hľadiska ustanovení nielen stavebného zákona (Územný plán Centrálnej mestskej zóny v Nitre), ale aj z hľadiska pamiatkového zákona, pretože ide o pamiatkovú zónu, pre ktorú KPÚ Nitra vydal v r. 2015 Zásady ochrany pamiatkového územia. Stavba vyhotovená pospájaním veľkých kontajnerov rôznych farieb s rôznymi nápismi, hrubo narušila celkový vzhľad pamiatkovo chránenej lokality a vzbudila veľké pobúrenie občanov Mesta Nitra, čo bolo prezentované aj vo viacerých periodikách, tak ako to je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí.

prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. I napriek vyhláseniam žalobcu a jeho zástupcu, že ide len o prenosné zariadenia, ktoré budú upravované, predávané a prenajímané, celá stavba „sklad z kontajnerov“ naďalej stojí a ani jeden z kontajnerov nebol demontovaný a už vôbec nie odvezený.

majetkom. Obdobne realizácia novej Z. ulice súvisela s povinnosťou mesta zabezpečovať výstavbu a údržbu miestnych komunikácií. K tomu ďalej uviedol, že na základe § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení a § 117 ods. 1 stavebného zákona je potrebné rozlišovať medzi tým, kedy mesto koná ako samosprávny subjekt a nakladá s vlastným majetkom, ako každý iný vlastník v zmluvnom vzťahu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (KZ, NZ a pod.), a na druhej strane, kedy vystupuje ako orgán miestnej štátnej správy, t.j. stavebný úrad.

6. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu krajský súd dospel k záveru, že správne orgány sa zaoberali a vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu uvádzanými v priebehu celého administratívneho konania, ako aj hodnotením ním predložených dôkazov, a tieto aj vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnili. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia konštatovali, že posudzovaný objekt napĺňa definíciu stavby podľa § 43 prvá veta stavebného zákona, z dôvodu, že ide o stavebnú konštrukciu, postavenú stavebnými prácami, zo stavebných výrobkov a osadenie stavby vyžadovalo úpravu podkladu tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného. S ohľadom na argumentáciu žalobcu (účel naskladnenia kontajnerov) krajský súd uvádza, že žalovaný sa dôkladne zaoberal aj samotnou definíciou pojmu „kontajner“ podľa článku 1 písm. b/ Dohovoru o colnom vybavovaní kontajnerov spoločného fondu (pool) používaných v medzinárodnej preprave prijatého dňa 21. januára 1994 v Ženeve.

7. Podľa krajského súdu žalovaný postupoval správne, keď vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je uvedený záznamoch o vykonaní ŠSD a ktorý vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá preukazuje, že ide o stavebnú konštrukciu (§43f stavebného zákona), postavenú stavebnými prácami (§ 43g ods. 1 stavebného zákona), zo stavebných výrobkov (dvere - položka č. 2401 až 2405 prílohy č. 1 vyhlášky č. 162/2013 Z.z., kontajner, ktorý v danom prípade nie je prepravným zariadením, ale ako stavebný prvok vyhotovený z oceľových prvkov do celku podobne ako sú prefabrikované stavebné bunky uvedené v položke č. 1702 až 1703 prílohy č. 1 vyhlášky č. 162/2013 Z.z.), ktorej osadenie vyžadovalo úpravu podkladu (podsypovým kamenivom). Vykonanie týchto stavebných prác žalobca ani nespochybňoval, vyjadril sa, že ide o realizáciu jeho vlastníckeho práva. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov týkajúcou sa § 43 ods. 1 stavebného zákona, ktoré je z hľadiska definície stavby formulované alternatívne a následne formy pevného spojenia stavby so zemou sú relevantné len ak nie je splnená druhá alternatíva za slovom „alebo“ a to, že ide o stavbu, na osadenie

Kontajnery neboli voľne položené, resp. osadené na pozemku, ale ich umiestnenie vyžadovalo jeho úpravu, a to v tom zmysle, že bolo potrebné aspoň sčasti upraviť podklad (terén) pre ich uloženie. V dôsledku takejto úpravy podkladu potom „sklad z kontajnerov“ treba s poukazom na § 43 stavebného zákona v znení neskorších predpisov považovať za stavbu.

9. Krajský súd neakceptoval ani argumentáciu, v rámci ktorej žalobca s poukazom na ustanovenie § 32 ods.1 správneho poriadku namietal imputovanie vôle zo strany správnych orgánov. K tomu uviedol, že umiestňovať stavbu možno len na základe rozhodnutia o umiestnení stavby, pokiaľ stavebný zákon neustanovuje inak. V § 39a ods. 3 písm. a/ až e/ stavebného zákona je taxatívne upravené, kedy sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom stavbu „sklad z kontajnerov“ sem podľa názoru krajského súdu nemožno zahrnúť. Rovnako tak uskutočňovať stavbu možno len podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu. Stavebné povolenie na stavbu sa vyžaduje pri stavbách každého druhu bez ohľadu na účel a čas trvania stavby vždy, pokiaľ vyššie cit. zákon, resp. vykonávací právny predpis alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

10. Krajský súd k výške uloženej sankcie uviedol, že správne orgány postupovali v intenciách právnej úpravy týkajúcej sa správnej úvahy a v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite odôvodnili, z akých dôvodov sankciu uložili a akými úvahami sa riadili pri ukladaní jej

podlažnosť, ani percento zastavanosti, ktoré určuje Územný plán mesta Nitra a Územný plán Centrálnej mestskej zóny v Nitre a tiež rozhodnutie KPU Nitra, čím spôsobil porušenie záujmu spoločnosti, ktoré má trvalé následky, pretože stavba z kontajnerov nebola nielenže odstránená, ale žalobca pokračoval v uskutočňovaní stavebných prác, a to aj napriek výzve správnych orgánov na ich bezodkladné zastavenie.

12. K námietkam žalobcu týkajúcim sa realizácie Z. ulice, prenajatia pozemku a uzatvárania kúpnej zmluvy z roku 1995 krajský súd uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného. Rovnako ako žalovaný uviedol, že predaj pozemku bol realizáciou samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra v zmysle § 4 zákona o obecnom zriadení a z ustanovení cit. zákona vyplýva, že predaj parc. č. 313, k. ú. E. z majetku mesta žalobcovi, ako aj jeho prenájom a následné odstúpenie od nájomnej zmluvy k pozemku parc. č. 187/21 spadá pod realizáciu samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra pri nakladaní s jeho majetkom. Taktiež pokiaľ ide o realizáciu novej Z. ulice, táto súvisí s povinnosťou mesta zabezpečovať výstavbu a údržbu miestnych

13. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne navrhol priznať sťažovateľovi úplnú náhradu trov konania. S poukazom na svoje žalobné námietky uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a majú dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Namietal neprimeranú výšku pokuty, ktorá mu bola uložená pričom poukázal na pokutu pre mesto Nitra, ktoré podľa žalobcu za rozsiahlejšiu stavbu dostalo pokutu 600,- €. Namietal, že považuje za zneužitie práva pokiaľ mesto Nitra sťažovateľovi uložilo dva krát pokutu vo výške 25000,- € a sebe pokutu vo výške 600,- €.

Namietal záver ohľadom neposudzovania otázky týkajúcej sa postavenia Z. ulice v súlade, či nesúlade so stavebným povolením, pretože sa podľa sťažovateľa jedná o totožnú kauzálnu otázku. Nesprávne právne

postúpilo tento priestupok voči sebe obci Dolné Obdokovce, ktoré mestu uložilo pokutu vo výške 600,- €. Okrem uvedeného predložil fotografie nehnuteľnosti sťažovateľa a uviedol, že v čase rozhodovania z pôvodných kontajnerov bez stavebného povolenia boli sociálne byty, čo nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. 14. Žalovaný 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti namietal, že je nepravdivé tvrdenie sťažovateľa, že mesto Nitra pri rozsiahlejšej stavbe bez stavebného povolenia dostalo pokutu 600,- €, keďže mesto Nitra disponovalo riadnym stavebným povolením a v danom prípade išlo o zmenu stavby, ktorá bola realizovaná v rozpore so stavebným povolením (§106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona). Navyše za túto realizáciu zmeny stavby bola mestu Nitra uložená pokuta vo výške 1200,- €, nie 600,- € ako tvrdil sťažovateľ. Poukázal na to, že v sťažovateľovom prípade išlo o realizáciu úplne novej stavby a to bez stavebného povolenia a teda nejde ani o porovnateľné a už vôbec nie o skutkovo zhodné prípady. Ďalej v súvislosti s výškou uloženej sankcie poukázal na to, že sťažovateľ naplnil svojim konaním skutkovú

KPÚ Nitra. Podľa žalovaného 1/ takto porušil verejný záujem chránený stavebným zákonom, pretože išlo o nezákonnú výstavbu, teda o ,,čiernu stavbu“ a okrem toho porušil aj verejný záujem chránený zákonom o ochrane pamiatkového fondu, keďže nerešpektoval ani rozhodnutie KPÚ Nitra. Ďalej namietal nepravdivosť tvrdení sťažovateľa aj z dôvodu, že príslušným stavebným úradom prejednávajúcim vec, v ktorej bola uložená pokuta mestu Nitra, bola obec Dolné Lefantovce a nie Dolné Obdokovce. K tvrdeniu sťažovateľa, že pokuta vo výške 25000,- € mu bola uložená dva krát žalovaný 1/ uviedol, že druhá pokuta v tejto výške mu bola uložená za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. e/ stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že nevykonal v určenej lehote do 6. mája 2018 rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby vydané mestom Nitra pod č. SP 18674/2017-013-Ing.

Ku kompetencii vo vzťahu k rozhodovaniu o výške pokuty žalovaný 1/ poukázal na § 10, § 13 ods. 4 a 5, § 24 ods. 2 zákona o obecnom zriadení a § 117 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ aj sťažovateľ ,,sklad z kontajnerov“ prebudoval na bytový dom z kontajnerov, stále ide o „čiernu“ stavbu a teda stavbu bez stavebného povolenia. V tejto súvislosti poukázal na to,

16. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 12. januára 2021 a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 1Asan/1/2021.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky http://www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

výšky pokuty. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

úpravách. 19. Podľa § 105 ods. 3 písm. b/ zák.č_ 50/1973 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), priestupku sa dopustí a pokutou do 33193,91 € sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

Aj po opakovane vykonaných ŠSD a výzvam na zastavenie prác pokračoval v stavebných prácach. 21. Keďže počas administratívneho konania sťažovateľ rozporoval charakter lodných kontajnerov, ktoré nepovažoval za stavbu ale za prenosné zariadenie, žalovaný (ako aj stavebný úrad) sa touto otázkou zaoberal, pričom vychádzal zo všetkých relevantných podkladov zabezpečených v rámci administratívneho konania, s ktorými sa mal sťažovateľ možnosť oboznámiť a svoj záver ako aj úvahy, ktoré ho k tomuto záveru viedli premietol do odôvodnenia. Súčasne sa správne orgány zaoberali aj argumentáciou sťažovateľa, ktorej podstatou bolo popretie vykonávania stavebných prác na dotknutej stavbe z kontajnerov, ktorú poukazujúc na dôkazy zabezpečené v rámci vykonaného dokazovania ako aj jeho doplnenia (napr. záznamy z vykonaného ŠSD, vyjadrenie Odboru majetku MsÚ v Nitre, zápisnica o výsluchu svedka a pod.) neakceptovali, pričom uvedené taktiež premietli do odôvodnenia

23. Vzhľadom na to, že predpokladom vydania rozhodnutia o uložení sankcie podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona je preukázanie, že dotknutá osoba ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci bol tento predpoklad splnený a teda sťažovateľ svojim konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona.

Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/163/2010).

Rozhodujúcimi okolnosťami odôvodňujúcimi výšku pokuty boli najmä vyššia miera negatívnych dôsledkov konania sťažovateľa, keďže stavbu uskutočňoval bez stavebného povolenia (nie ,,len“ v rozpore s ním), išlo o rozsiahlu stavbu, ktorá bola navyše situovaná v pamiatkovo chránenej lokalite, pričom bol vyzvaný na zastavenie prác, čo však nerešpektoval. Ako správne konštatoval aj krajský súd, sťažovateľ týmto nekonal „len“ v rozpore so stavebným zákonom, ale taktiež týmto nerešpektoval ani pamiatkový zákon, Územný plán mesta Nitra a Územný plán Centrálnej mestskej zóny v Nitre a ani rozhodnutie KPU Nitra, čo malo za následok porušenie verejného záujmu, chráneného práve citovanými právnymi aktmi. Výška pokuty podľa názoru kasačného súdu zodpovedá závažnosti spáchaného priestupku a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu, pričom všetky okolnosti porušenia zákona, na ktoré poukazovali správne orgány, ako aj krajský súd, je potrebné posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, teda určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia

Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, žalovaným 1/ a 2/ ich náhrada nevyplýva zo zákona.

V Bratislave dňa 1. júla 2022