1Asan/1/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200530.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/156/2018
- IČS
- 4018200530
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): O. P., I. XX, E., právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Veis, advokát, Štefánikova 22, Nitra, proti žalovaným: 1/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, a 2/ Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova tr. 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- NR-OVBP2-2018/023001-002 zo dňa 26. júna 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/156/2018-204 z 1. júla 2020, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/164/2019-139 z 21. apríla 2021 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/023001-002 zo dňa 26. júna 2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Nitra (ďalej aj len „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) č. SP 19988/2017-022-JUDr.Sp z 13. marca 2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán žalobcovi podľa § 105 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj len „stavebný zákon“), za spáchanie priestupku tam uvedeného, uložil pokutu vo výške 25000,- €.
Napadnutým rozsudkom krajský súd súčasne zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a účastníkom konania ani ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Dňa 20. novembra 2017 bolo na príslušný stavebný úrad doručené písomné oznámenie C. G., že na Z. Q.. boli na voľný pozemok navozené lodné kontajnery, ktoré majú slúžiť ako ubytovňa kvôli plánovanej investícii vo výstavbe Jaguár v Priemyselnom parku a následne bolo na stavebný úrad doručené podanie Krajského pamiatkového úradu Nitra (ďalej len „KPU Nitra“), ktorým KPU Nitra oznámil, že na nehnuteľnosti, parc.č. 313, k.ú. E., ktorá sa nachádza na území Pamiatkovej zóny Nitra, sú vykonávané nepovolené stavebné úpravy, resp. novostavba a žiadal o preverenie situácie a okamžité zastavenie prác. Orgán štátneho
stavebného dohľadu vydal dňa 22. novembra 2017 oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu dňa 29. novembra 2017 (ďalej len „ŠSD“), za účelom zistenia skutkového stavu vo veci nepovolenej stavby s tvaromiestnou obhliadkou. Zo záznamu o vykonaní štátneho
stavebného dohľadu (ďalej len „ŠSD“) vyplynulo, že žalobca ako stavebník a ako vlastník kontajnerov a nájomca pozemkov parc.č. 313 a 187/21, k.ú. E. na týchto naskladnil 16 kusov lodných kontajnerov bez akéhokoľvek povolenia.
Bol vyzvaný, aby bezodkladne zastavil práce spojené s naskladňovaním kontajnerov a iné súvisiace práce na uvedených pozemkoch. Žalobca v zázname uviedol, že účelom naskladnenia je uskladnenie kontajnerov. Výkonu ŠSD sa zúčastnil aj zástupca Útvaru hlavného architekta Mesta Nitra (ďalej len „UHA Nitra“), ktorý žalobcu vyzval, aby požiadal o vydanie záväzného stanoviska k umiestneniu skladových kontajnerov, ako aj zástupkyňa KPU Nitra, ktorá ho vyzvala na podanie žiadosti o vydanie Rozhodnutia o zámere úprav v pamiatkovom území podľa § 32 ods. 5 a 7 pamiatkového
zákona. Po vykonaní opätovného ŠSD žalobca aj napriek výzve pokračoval v stavebných prácach bez akýchkoľvek povolení. Stavebný úrad listom oznámil výsledky vykonaných ŠSD a podľa § 102 ods. 5 písm. a) stavebného zákona vyzval žalobcu na bezodkladné zastavenie prác na stavbe.
Zároveň oznámil začatie konania podľa § 88 ods. 1 písm. b/ v nadväznosti na § 88a ods. 1 stavebného zákona a vyzval vlastníka stavby, aby v určenej lehote (60 dní) predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby „sklad z kontajnerov“ nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Konanie o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby „sklad z kontajnerov“ bolo rozhodnutím z 11. decembra 2017 prerušené. Orgány ŠSD predložili výsledky oboch ŠSD stavebnému úradu na prejednanie priestupku.
Počas vykonania opätovného (tretí v poradí) ŠSD stavby „sklad z kontajnerov“ boli zistené drobné zmeny oproti predošlému stavu. 3. Stavebný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že v období od 10. novembra 2017 do 19. februára 2018 (do vykonania tretieho štátneho stavebného dohľadu) na pozemkoch parc. č. 313 a 187/21, k. ú. E., ako stavebník začal bez stavebného povolenia uskutočňovať novú stavbu „sklad z kontajnerov“ vyhotovenú zo 16 ks lodných kontajnerov naskladaných na seba v 4 podlažiach, pričom celkový pôdorysný rozmer štyroch kontajnerov vedľa seba bol cca 10,0 m x 12,2 m, s celkovou výškou štyroch kontajnerov nad sebou cca 12,0 m. Po osadení kontajnerov na podklade upravenom podsypovým kamenivom boli na stavbe uskutočnené stavebné práce v rozsahu: 1) spevnenie 2. podlažia kontajnerov montážnymi prácami proti posunu, resp. pošmyknutiu vo vodorovnom smere, a to oceľovou konštrukciou zloženou z oceľového profilu v tvare „L“
osadeného v celej šírke (4 ks kontajnerov vedľa seba) a z podporných úchytiek z oceľovej pásoviny končiacich v „oceľových zámkoch“ (v počte 16 ks), 2) utesnenie medzier medzi viacerými kontajnermi izolačnou Pur penou, 3) prekrytie 4. podlažia kontajnerov (strechy skladu) OSB doskami a fóliou, na ktorej, sú nepravidelne uložené časti stavebného materiálu a zábradlia, 4) vytvorenie otvoru - vyrezaním steny v kontajneri na 2. podlaží (prvý vpravo - od Z. Q.), v ktorom je osadená dverná zárubňa, 5) vyhotovenie a osadenie vonkajších dverí uchytených na 3 pántoch navarených na kontajneri na 2. podlaží (zo strany Z. Q.), 6) vyhotovenie „lávky“ (prístupovej rampy) vo výške cca 2,9 m, ktorá je vyhotovená ako oceľová konštrukcia privarená ku kontajneru v mieste vonkajších dverí a je osadená na oceľových stĺpoch ukotvených v betónových kockách, uložených na pozemku parc.č. 187/21, pričom drevená „lávka“ tvorí premostenie a prístup do stavby „sklad z kontajnerov“ priamo z komunikácie - Z. Q., 7) vypílenie časti oceľového zábradlia (tvoriaceho súčasť miestnej komunikácie na Z. Q..) a
následné osadenie vypílenej časti ako bráničky zavesenej na privarené pánty na zábradlí, 8) odstránenie - odpílenie podporných úchytiek z oceľovej pásoviny končiacich v „oceľových zámkoch“ (v počte 16 ks), a to zo spevnenia 2. podlažia kontajnerov popísaného v bode 1),za čo mu uložil podľa § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona pokutu vo výške 25000,- €. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. Uviedol, že kontajnery stavebný zákon a s ním súvisiace predpisy, neupravujú, pričom definícia pojmu „kontajner“ je uvedená v Zbierke zákonov SR v Oznámení č. 71/ 2000 Z.z., v ktorom Ministerstvo zahraničných vecí SR oznamuje, že od 21. januára 1994 bol v Ženeve prijatý Dohovor o colnom vybavovaní kontajnerov spoločného fondu (pool) používaných v medzinárodnej preprave. Podľa čl. 1 písm. b/ cit. dohovoru, pojem „kontajner“ znamená prepravné zariadenie (zdvíhateľná skriňa, premiestniteľná nádrž alebo iné podobné zriadenie), z uvedenej definície vyplýva, že kontajner je predovšetkým prepravné zariadenie slúžiace na prepravu tovaru pri rôznych druhoch dopravy. Konštatoval, že pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu bolo zrejmé, že objekt vytvorený zo 16 naskladaných kontajnerov v štyroch podlažiach neslúži ako uložené prepravné zariadenia.
Poukázal na to, že stavebný úrad posudzoval, či predmetný objekt spĺňa kritériá definície stavby uvedené v § 43 ods. 1 stavebného zákona a dospel k záveru, že sú kumulatívne splnené zákonné znaky pre záver, že sa jedná o stavbu, a to z dôvodu, že je to: stavebná konštrukcia, postavená stavebnými prácami, zo stavebných výrobkov a osadenie stavby vyžadovalo úpravu podkladu, ako je to uvedené a náležite odôvodnené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej poukázal na to, že prvostupňový orgán skonštatoval, že sklad z kontajnerov je tzv. pozemnou stavbou, v zmysle § 43 ods. 2 stavebného zákona, pretože ide o priestorovo sústredenú zastrešenú nebytovú budovu, ktorá je stavebnotechnicky vhodná a určená na ochranu vecí, v tomto prípade stavebného materiálu (Oceľové lešenárske dielce, drevené hranoly a pod.), určeného pre budúcu stavbu polyfunkčného objektu, čo bolo aj vyjadrenie zástupcu žalobcu z 29.
novembra 2017. K určeniu výšky sankcie konštatoval, že prvostupňový orgán prvého stupňa postupoval podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, a dostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty, pričom z hľadiska následkov spáchania priestupku zohľadnil najmä skutočnosť, že žalobca predmetnú stavbu uskutočnil v lokalite, ktorá používa ochranu z hľadiska ustanovení nielen stavebného zákona (Územný plán Centrálnej mestskej zóny v Nitre), ale aj z hľadiska pamiatkového zákona, pretože ide o pamiatkovú zónu, pre ktorú KPÚ Nitra vydal v r. 2015 Zásady ochrany pamiatkového územia. Stavba vyhotovená pospájaním veľkých kontajnerov rôznych farieb s rôznymi nápismi, hrubo narušila celkový vzhľad pamiatkovo chránenej lokality a vzbudila veľké pobúrenie občanov Mesta Nitra, čo bolo prezentované aj vo viacerých periodikách, tak ako to je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí.
Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca konal aj v rozpore v článkom 20 ods. 3 Ústavy SR, ktorý zakazuje zneužitie vlastníckeho práva v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom (stavebný zákon a pamiatkový zákon) a spôsob výkonu jeho vlastníckeho práva, kedy z lodných kontajnerov uskutočnil stavbu, výrazne poškodil kultúrne pamiatky a životné
prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. I napriek vyhláseniam žalobcu a jeho zástupcu, že ide len o prenosné zariadenia, ktoré budú upravované, predávané a prenajímané, celá stavba „sklad z kontajnerov“ naďalej stojí a ani jeden z kontajnerov nebol demontovaný a už vôbec nie odvezený.
S poukazom na § 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (zákon o obecnom zriadení) uviedol, že uvedené upravuje samosprávnu pôsobnosť obce resp. mesta a z tohto taktiež vyplýva, že predaj parc. č. 313, k.ú. E. z majetku mesta žalobcovi, ako aj prenájom a následné odstúpenie od nájomnej zmluvy k pozemku parc. č. 187/21, boli realizáciou samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra, ktoré takto nakladá so svojím
majetkom. Obdobne realizácia novej Z. ulice súvisela s povinnosťou mesta zabezpečovať výstavbu a údržbu miestnych komunikácií. K tomu ďalej uviedol, že na základe § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení a § 117 ods. 1 stavebného zákona je potrebné rozlišovať medzi tým, kedy mesto koná ako samosprávny subjekt a nakladá s vlastným majetkom, ako každý iný vlastník v zmluvnom vzťahu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (KZ, NZ a pod.), a na druhej strane, kedy vystupuje ako orgán miestnej štátnej správy, t.j. stavebný úrad.
Mesto Nitra v predmetnej veci konalo ako stavebný úrad, ktorý je v rámci preneseného výkonu štátnej správy príslušný na prejednanie priestupku podľa § 105 stavebného zákona, keďže žalobca porušil stavebný zákon. 5. Krajský súd za spornú otázku medzi účastníkmi považoval to, či „sklad z kontajnerov“ umiestnený žalobcom na dotknutých pozemkoch v k. ú. E., je stavbou v zmysle stavebného zákona, na ktorej uskutočnenie, resp. užívanie je potrebné stavebné povolenie (čo tvrdil žalovaný), resp. sa jedná o prenosné krátkodobé zariadenia, lodné kontajnery, slúžiace ako tovar, ktorý žalobca upravuje, prenajíma a predáva (čo tvrdil žalobca).
6. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu krajský súd dospel k záveru, že správne orgány sa zaoberali a vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu uvádzanými v priebehu celého administratívneho konania, ako aj hodnotením ním predložených dôkazov, a tieto aj vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnili. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia konštatovali, že posudzovaný objekt napĺňa definíciu stavby podľa § 43 prvá veta stavebného zákona, z dôvodu, že ide o stavebnú konštrukciu, postavenú stavebnými prácami, zo stavebných výrobkov a osadenie stavby vyžadovalo úpravu podkladu tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného. S ohľadom na argumentáciu žalobcu (účel naskladnenia kontajnerov) krajský súd uvádza, že žalovaný sa dôkladne zaoberal aj samotnou definíciou pojmu „kontajner“ podľa článku 1 písm. b/ Dohovoru o colnom vybavovaní kontajnerov spoločného fondu (pool) používaných v medzinárodnej preprave prijatého dňa 21. januára 1994 v Ženeve.
Krajský súd konštatoval, že pri vykonaní ŠSD bolo preukázané, že objekt vytvorený zo 16 naskladnených kontajnerov v štyroch podlažiach neslúži ako úložné prepravné zariadenie pre účely dopravy tovaru, tak ako to predpokladá čl. 1 vyššie uvedeného Dohovoru, a nejde ani o krátkodobé prenosné zariadenia, ktoré budú upravované, predávané a prenajímané (tak ako tvrdil žalobca), celá stavba „sklad z kontajnerov“ naďalej stojí, a žiadny z naskladnených kontajnerov nebol demontovaný a ani odvezený, a to aj napriek žalobcom predložených objednávok.
7. Podľa krajského súdu žalovaný postupoval správne, keď vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je uvedený záznamoch o vykonaní ŠSD a ktorý vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá preukazuje, že ide o stavebnú konštrukciu (§43f stavebného zákona), postavenú stavebnými prácami (§ 43g ods. 1 stavebného zákona), zo stavebných výrobkov (dvere - položka č. 2401 až 2405 prílohy č. 1 vyhlášky č. 162/2013 Z.z., kontajner, ktorý v danom prípade nie je prepravným zariadením, ale ako stavebný prvok vyhotovený z oceľových prvkov do celku podobne ako sú prefabrikované stavebné bunky uvedené v položke č. 1702 až 1703 prílohy č. 1 vyhlášky č. 162/2013 Z.z.), ktorej osadenie vyžadovalo úpravu podkladu (podsypovým kamenivom). Vykonanie týchto stavebných prác žalobca ani nespochybňoval, vyjadril sa, že ide o realizáciu jeho vlastníckeho práva. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov týkajúcou sa § 43 ods. 1 stavebného zákona, ktoré je z hľadiska definície stavby formulované alternatívne a následne formy pevného spojenia stavby so zemou sú relevantné len ak nie je splnená druhá alternatíva za slovom „alebo“ a to, že ide o stavbu, na osadenie
ktorej postačuje úprava podkladu, z čoho jednoznačne vyplýva, že nie je potrebné pevné spojenie stavby so zemou. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že osadenie kontajnerov na dotknutom pozemku v k.ú. E., vyžadovalo úpravu podkladu, čo jednoznačne vyplýva z fotodokumentácie vyhotovenej pri všetkých ŠSD.
Kontajnery neboli voľne položené, resp. osadené na pozemku, ale ich umiestnenie vyžadovalo jeho úpravu, a to v tom zmysle, že bolo potrebné aspoň sčasti upraviť podklad (terén) pre ich uloženie. V dôsledku takejto úpravy podkladu potom „sklad z kontajnerov“ treba s poukazom na § 43 stavebného zákona v znení neskorších predpisov považovať za stavbu.
8. Krajský súd konštatoval, že správna úvaha správnych orgánov zodpovedá aplikácii § 43 ods. 1 stavebného zákona a že z pripojenej fotodokumentácie v administratívnom spise preukázané skutočnosti uvedené v záznamoch zo ŠSD, preto žalobcom namietané nedostatočné zistenie skutkové stavu považoval za nedôvodné.
9. Krajský súd neakceptoval ani argumentáciu, v rámci ktorej žalobca s poukazom na ustanovenie § 32 ods.1 správneho poriadku namietal imputovanie vôle zo strany správnych orgánov. K tomu uviedol, že umiestňovať stavbu možno len na základe rozhodnutia o umiestnení stavby, pokiaľ stavebný zákon neustanovuje inak. V § 39a ods. 3 písm. a/ až e/ stavebného zákona je taxatívne upravené, kedy sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom stavbu „sklad z kontajnerov“ sem podľa názoru krajského súdu nemožno zahrnúť. Rovnako tak uskutočňovať stavbu možno len podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu. Stavebné povolenie na stavbu sa vyžaduje pri stavbách každého druhu bez ohľadu na účel a čas trvania stavby vždy, pokiaľ vyššie cit. zákon, resp. vykonávací právny predpis alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Krajský súd mal za preukázané, že žalobca ako stavebník začal uskutočňovať stavbu, na realizáciu ktorej bolo potrebné najprv územné rozhodnutie (§ 39b stavebného zákona) a najmä stavebné povolenie. Uvedené potom znamená, že žalobca sa dopustil priestupku podľa ust. § 105 ods. 3, písm. a/, b/ stavebného zákona, keď umiestnil a uskutočnil stavbu, na ktorú sa vyžadovalo územné rozhodnutie a aj stavebné povolenie, nakoľko stavebný úrad nerozhodol inak. Tejto skutočnosti podľa krajského súdu svedčí aj to, že žalobca následne inicioval konanie o dodatočné povolenie stavby.
10. Krajský súd k výške uloženej sankcie uviedol, že správne orgány postupovali v intenciách právnej úpravy týkajúcej sa správnej úvahy a v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite odôvodnili, z akých dôvodov sankciu uložili a akými úvahami sa riadili pri ukladaní jej
výšky. Poukázal na to, že bola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu, a vo vzťahu k spáchanému priestupku a jeho dôsledkom nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške. Pokutu uloženú vo výške 25000,- eur, t. j. nad hornou polovicou sadzby zákonom stanovenej, považoval krajský súd za primeranú okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúcu aj požiadavke generálnej prevencie. K tomu ďalej konštatoval, že pri ukladaní sankcie bolo prihliadané na správanie sa žalobcu, ktorý bol viackrát upozornený na protiprávny stav, napriek tomu však v stavbe pokračoval a o dodatočné stavebné povolenie požiadal až s odstupom dlhšieho časového úseku. Krajský súd uviedol, že pri ukladaní sankcie správny orgán v rámci svojej diskrečnej právomoci postupoval v súlade so zásadami logického uvažovania, a rozhodnutia, ktoré boli výsledkom tohto procesu (správneho uváženia), boli náležite odôvodnené tým, že žalobca uskutočnil stavbu na pozemku, ktorý je pamiatkovo chránený, požíva ochranu nielen v zmysle stavebného ale aj pamiatkového zákona, pričom nejde o jednoduchú stavbu, ale o rozsiahlu štvorpodlažnú budovu nerešpektujúc pritom
podlažnosť, ani percento zastavanosti, ktoré určuje Územný plán mesta Nitra a Územný plán Centrálnej mestskej zóny v Nitre a tiež rozhodnutie KPU Nitra, čím spôsobil porušenie záujmu spoločnosti, ktoré má trvalé následky, pretože stavba z kontajnerov nebola nielenže odstránená, ale žalobca pokračoval v uskutočňovaní stavebných prác, a to aj napriek výzve správnych orgánov na ich bezodkladné zastavenie.
11. Námietku nepreskúmateľnosti krajský súd aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veciach sp.zn. 1Sžso/23/2010 a sp.zn. 1Sžr/66/2013 ) vyhodnocoval na základe dvoch kritérií , pričom v rámci prvého kritéria konštatoval, že nezistil výskyt takých skutkových vád, ktoré by evidentne signalizovali nesprávny výber právnej normy v spojení so záverom vysloveným vo výroku napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k druhému kritériu konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nachádza citácia množstva právnych ustanovení, o vhodnosti aplikácie ktorých na zistený skutkový stav nevznikajú v spojení so záverom vysloveným vo výroku tohto rozhodnutia pochybnosti a žalovaný v odôvodnení uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a tak isto analyzoval svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
12. K námietkam žalobcu týkajúcim sa realizácie Z. ulice, prenajatia pozemku a uzatvárania kúpnej zmluvy z roku 1995 krajský súd uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného. Rovnako ako žalovaný uviedol, že predaj pozemku bol realizáciou samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra v zmysle § 4 zákona o obecnom zriadení a z ustanovení cit. zákona vyplýva, že predaj parc. č. 313, k. ú. E. z majetku mesta žalobcovi, ako aj jeho prenájom a následné odstúpenie od nájomnej zmluvy k pozemku parc. č. 187/21 spadá pod realizáciu samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra pri nakladaní s jeho majetkom. Taktiež pokiaľ ide o realizáciu novej Z. ulice, táto súvisí s povinnosťou mesta zabezpečovať výstavbu a údržbu miestnych
komunikácií. Podľa § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení a § 117 ods. 1 stavebného zákona je potrebné rozlišovať medzi tým, kedy mesto koná ako samosprávny subjekt a nakladá s vlastným majetkom, ako každý iný vlastník v zmluvnom vzťahu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (KZ, NZ a pod.) a tým, kedy vystupuje ako orgán miestnej štátnej správy, t.j. stavebný úrad. K námietkam, že správny orgán žalobcovi na jeho žiadosť neposkytol požadované listiny krajský súd uviedol, že z predloženého úradného záznamu z 21. augusta 2018 jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu a boli mu poskytnuté aj kópie písomností, preto tieto tvrdenia považuje za účelové a nedôvodné, pričom rovnako takto vníma aj námietku o porušení žalobcovho vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR (čl. 20 Ústavy SR), pretože okrem toho, že Ústava SR garantuje vlastnícke právo, stanovuje taktiež limity jeho obmedzenia (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR), ktoré sú normatívne vymedzené práve v stavebnom zákone (napr. úprava inštitútu územného rozhodnutia, stavebné povolenie) ako aj pamiatkovom zákone.
13. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne navrhol priznať sťažovateľovi úplnú náhradu trov konania. S poukazom na svoje žalobné námietky uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a majú dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Namietal neprimeranú výšku pokuty, ktorá mu bola uložená pričom poukázal na pokutu pre mesto Nitra, ktoré podľa žalobcu za rozsiahlejšiu stavbu dostalo pokutu 600,- €. Namietal, že považuje za zneužitie práva pokiaľ mesto Nitra sťažovateľovi uložilo dva krát pokutu vo výške 25000,- € a sebe pokutu vo výške 600,- €.
Sťažovateľ ďalej namietal nenariadenie pojednávania a poukázal na § 5 ods. 6 SSP. K tomu ďalej uviedol, že nariadenie pojednávania malo byť odôvodnené aj tým, že medzi vydaním napadnutého rozhodnutia a rozhodovaním krajského súdu uplynul určitý čas a skutková veta nemusela zodpovedať skutočnému stavu v čase rozhodovania krajského súdu. Sťažovateľ uviedol, že v čase rozhodovania krajského súdu sa na dotknutom pozemku nenachádza sklad z kontajnerov, ale ekologický bytový dom, pričom tento podľa sťažovateľa napĺňa verejný záujem tým, že v ňom býva jeho dcéra s matkou a jeho družka s maloletým dieťaťom.
Namietal záver ohľadom neposudzovania otázky týkajúcej sa postavenia Z. ulice v súlade, či nesúlade so stavebným povolením, pretože sa podľa sťažovateľa jedná o totožnú kauzálnu otázku. Nesprávne právne
posúdenie sťažovateľ namietal s odôvodnením, že prvostupňový orgán vôbec neskúmal, či na dotknutom pozemku, ktorý kupoval od mesta Nitra stála alebo nestála nejaká stavba. K uvedenému ďalej uviedol, že správny orgán nemal vôbec vedomosť o tom, aký dom na predmetnej parcele stál, ďalej či mesto Nitra postavilo Z. ulicu v súlade so stavebným povolením a vytvorilo alebo nevytvorilo stavebníkovi prekážku, či mesto Nitra pri podobnom, ak nie väčšom porušení zákona dostalo 600,- € pokutu oproti jeho pokute 2 x 25000,- €; či mesto Nitra resp. orgán verejnej správy vydal alebo nevydal kolaudačné rozhodnutie na Z. ulicu a nie je zrejmé ani akým spôsobom sa žalovaný vyrovnal s námietkou nezákonného postupu pri udelení sankcie stavebníkovi dňa 26. júna 2018, keď vlastníkom pozemku nebol stavebník-sťažovateľ ale jeho dcéra. V doplnení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že vzhľadom na to, že krajský súd nevytýčil pojednávanie, neoboznámil sa celkom so skutkovým stavom v čase rozhodovania. Predložil 5ks fotografií športovej haly na Čermáni, ktorú postavilo mesto Nitra ako železnú prefabrikovanú halu bez stavebného povolenia a na podnet občanov
postúpilo tento priestupok voči sebe obci Dolné Obdokovce, ktoré mestu uložilo pokutu vo výške 600,- €. Okrem uvedeného predložil fotografie nehnuteľnosti sťažovateľa a uviedol, že v čase rozhodovania z pôvodných kontajnerov bez stavebného povolenia boli sociálne byty, čo nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. 14. Žalovaný 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti namietal, že je nepravdivé tvrdenie sťažovateľa, že mesto Nitra pri rozsiahlejšej stavbe bez stavebného povolenia dostalo pokutu 600,- €, keďže mesto Nitra disponovalo riadnym stavebným povolením a v danom prípade išlo o zmenu stavby, ktorá bola realizovaná v rozpore so stavebným povolením (§106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona). Navyše za túto realizáciu zmeny stavby bola mestu Nitra uložená pokuta vo výške 1200,- €, nie 600,- € ako tvrdil sťažovateľ. Poukázal na to, že v sťažovateľovom prípade išlo o realizáciu úplne novej stavby a to bez stavebného povolenia a teda nejde ani o porovnateľné a už vôbec nie o skutkovo zhodné prípady. Ďalej v súvislosti s výškou uloženej sankcie poukázal na to, že sťažovateľ naplnil svojim konaním skutkovú
podstatu závažnejšieho priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona, pričom novostavbu uskutočnil na pozemku, ktorý je pamiatkovo chránený, jednalo sa o rozsiahlu štvorpodlažnú budovu a nerešpektoval podlažnosť ani percento zastavanosti určené Územným plánom mesta Nitra, Územným plánom Centrálnej mestskej zóny v Nitre a rozhodnutím
KPÚ Nitra. Podľa žalovaného 1/ takto porušil verejný záujem chránený stavebným zákonom, pretože išlo o nezákonnú výstavbu, teda o ,,čiernu stavbu“ a okrem toho porušil aj verejný záujem chránený zákonom o ochrane pamiatkového fondu, keďže nerešpektoval ani rozhodnutie KPÚ Nitra. Ďalej namietal nepravdivosť tvrdení sťažovateľa aj z dôvodu, že príslušným stavebným úradom prejednávajúcim vec, v ktorej bola uložená pokuta mestu Nitra, bola obec Dolné Lefantovce a nie Dolné Obdokovce. K tvrdeniu sťažovateľa, že pokuta vo výške 25000,- € mu bola uložená dva krát žalovaný 1/ uviedol, že druhá pokuta v tejto výške mu bola uložená za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. e/ stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že nevykonal v určenej lehote do 6. mája 2018 rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby vydané mestom Nitra pod č. SP 18674/2017-013-Ing.
Br. Z 13. marca 2018, ktoré žalovaný potvrdil rozhodnutím č. OÚ-NR-OVBP2-2019/009113-003 z 11. februára 2019, pričom proti uvedenému podal sťažovateľ správnu žalobu, o ktorej koná Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp.zn. 15S/56/2019.
Ku kompetencii vo vzťahu k rozhodovaniu o výške pokuty žalovaný 1/ poukázal na § 10, § 13 ods. 4 a 5, § 24 ods. 2 zákona o obecnom zriadení a § 117 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ aj sťažovateľ ,,sklad z kontajnerov“ prebudoval na bytový dom z kontajnerov, stále ide o „čiernu“ stavbu a teda stavbu bez stavebného povolenia. V tejto súvislosti poukázal na to,
že sťažovateľ až po 8 mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby a keď ho stavebný úrad v zmysle § 88a stavebného zákona vyzval na preukázania toho, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, sťažovateľ relevantné doklady nepredložil. Žalovaný 1/ sa stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. 15. Žalovaný 2/ sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
16. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 12. januára 2021 a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 1Asan/1/2021.
V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky http://www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.
17. Kasačný súd v kontexte kasačných námietok považuje za kľúčové pre rozhodnutie veci posúdenie toho, či skutkový stav zistený správnymi orgánmi preukazoval, že sťažovateľ svojim konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona. Subsidiárne je v nadväznosti na uvedené potrebné zaoberať sa následne aj súvisiacou otázkou
výšky pokuty. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
18. Podľa § 55 ods. 1 zák.č_ 50/1976 Zb., stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných
úpravách. 19. Podľa § 105 ods. 3 písm. b/ zák.č_ 50/1973 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), priestupku sa dopustí a pokutou do 33193,91 € sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
20. S poukazom na podklady pre rozhodnutie, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, pričom z týchto ide osobitne o záznamy a fotodokumentáciu z vykonaných ŠSD (č. SP 18674/ 2017-004-Ing. Br. z 29. novembra 2017; č. SP 18674/2017-005-Ing. Br. zo 6. decembra 2017 a č. SP 18674/2017-012-Ing. Br. z 19. februára 2018) a zápisnice z ústnych pojednávaní (z 24. januára 2018 a 07. marca 2018) má kasačný súd za preukázané, že zo strany stavebného úradu bolo jednoznačne zistené ako aj preukázané porušenie stavebného zákona v rozsahu a spôsobom, ako stavebný úrad uviedol v prvostupňovom rozhodnutí. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ ako stavebník na pozemkoch parc.č. 313 a 187/21, k.ú. E., začal bez stavebného povolenia uskutočňovať novú stavbu „sklad z kontajnerov“ vyhotovenú zo 16 ks lodných kontajnerov naskladaných na seba v 4 podlažiach, pričom celkový pôdorysný rozmer štyroch kontajnerov vedľa seba bol cca 10,0 m x 12,2 m, s celkovou výškou štyroch kontajnerov nad sebou cca 12,0 m.
Aj po opakovane vykonaných ŠSD a výzvam na zastavenie prác pokračoval v stavebných prácach. 21. Keďže počas administratívneho konania sťažovateľ rozporoval charakter lodných kontajnerov, ktoré nepovažoval za stavbu ale za prenosné zariadenie, žalovaný (ako aj stavebný úrad) sa touto otázkou zaoberal, pričom vychádzal zo všetkých relevantných podkladov zabezpečených v rámci administratívneho konania, s ktorými sa mal sťažovateľ možnosť oboznámiť a svoj záver ako aj úvahy, ktoré ho k tomuto záveru viedli premietol do odôvodnenia. Súčasne sa správne orgány zaoberali aj argumentáciou sťažovateľa, ktorej podstatou bolo popretie vykonávania stavebných prác na dotknutej stavbe z kontajnerov, ktorú poukazujúc na dôkazy zabezpečené v rámci vykonaného dokazovania ako aj jeho doplnenia (napr. záznamy z vykonaného ŠSD, vyjadrenie Odboru majetku MsÚ v Nitre, zápisnica o výsluchu svedka a pod.) neakceptovali, pričom uvedené taktiež premietli do odôvodnenia
svojich rozhodnutí. Kasačný súd považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený správnymi orgánmi. 22. V nadväznosti na uvedené kasačný súd poukazuje na to, že bolo v administratívnom konaní preukázané, že sťažovateľ bol v postavení stavebníka a uskutočňoval stavebné práce na stavbe z kontajnerov, čo ani výslovne nerozporoval, keďže podstata jeho argumentácie spočívala v spochybnení charakteru kontajnerov ako stavby. Ďalej kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že na tento účel sťažovateľ nedisponoval stavebným povolením, čoho si bol vedomý a rovnako bol sťažovateľ riadne vyzvaný na zastavenie týchto prác (výzva na zastavenie prác č. SP 18674/2017-007-Ing. Br. z 11. decembra 2017), čo však nerešpektoval ako je zrejmé zo záznamov o opakovanom výkone ŠSD.
23. Vzhľadom na to, že predpokladom vydania rozhodnutia o uložení sankcie podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona je preukázanie, že dotknutá osoba ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci bol tento predpoklad splnený a teda sťažovateľ svojim konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona.
24. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa určenia výšky pokuty, kasačný súd v zhode s krajským súdom konštatuje, že rozhodnutia správnych orgánov sú v tomto smere riadne a dostatočne odôvodnené a to aj vo vzťahu k stanoveniu výšky uloženej sankcie.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/163/2010).
25. V nadväznosti na uvedené kasačný súd konštatuje, že postup správnych orgánov zodpovedal vyššie uvedenému. Správne orgány postupovali v súlade s právnou úpravou, pričom podľa názoru kasačného súdu aj vzhľadom na skutkové okolnosti nedošlo k neprimeranej tvrdosti pri aplikácii zákona a práva sťažovateľa neboli určením výšky pokuty hrubým spôsobom porušené.
Rozhodujúcimi okolnosťami odôvodňujúcimi výšku pokuty boli najmä vyššia miera negatívnych dôsledkov konania sťažovateľa, keďže stavbu uskutočňoval bez stavebného povolenia (nie ,,len“ v rozpore s ním), išlo o rozsiahlu stavbu, ktorá bola navyše situovaná v pamiatkovo chránenej lokalite, pričom bol vyzvaný na zastavenie prác, čo však nerešpektoval. Ako správne konštatoval aj krajský súd, sťažovateľ týmto nekonal „len“ v rozpore so stavebným zákonom, ale taktiež týmto nerešpektoval ani pamiatkový zákon, Územný plán mesta Nitra a Územný plán Centrálnej mestskej zóny v Nitre a ani rozhodnutie KPU Nitra, čo malo za následok porušenie verejného záujmu, chráneného práve citovanými právnymi aktmi. Výška pokuty podľa názoru kasačného súdu zodpovedá závažnosti spáchaného priestupku a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu, pričom všetky okolnosti porušenia zákona, na ktoré poukazovali správne orgány, ako aj krajský súd, je potrebné posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, teda určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia
ustanovenej zákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila svoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu. 26. Kasačný súd sa v ostatnom stotožňuje s posúdením krajského súdu v napadnutom rozsudku a konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné.
Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, žalovaným 1/ a 2/ ich náhrada nevyplýva zo zákona.
28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 1. júla 2022