1Asan/9/2021

1. Hlavný banský úrad (ďalej aj „HBÚ“) začal voči žalobcovi správne konanie o uloženie pokuty podľa § 44 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (ďalej aj „zákon o banskej činnosti“) z dôvodu, že pri previerke vykonanej dňa 09.10.2014 vo výrobnom stredisku Hradová, v dobývacom priestore Košice IV - Hradová bolo zistené, žalobca porušil § 5 ods. 2 zákona o banskej činnosti. Toto ustanovenie mal porušiť tým, že činnosť v dobývacom priestore nevykonával v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou overenou obvodným banským úradom (ďalej aj „OBÚ“) v konaní o vydanie povolenia banskej činnosti, t. j. činnosť vykonával v rozpore s rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach (ďalej aj „OBÚ KE“) č. 2643/2005 z 09.11.2005 o povolení banskej činnosti a trhacích prác veľkého a malého rozsahu (ďalej aj „rozhodnutie o povolení banskej činnosti“), ktorého neoddeliteľnou prílohou bol plán otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska Košice IV - Hradová z 15.07.2005 (ďalej aj „POPD“ alebo „plán“).

3. Proti rozhodnutiu o zastavení konania podal prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica listom č. Kd 275/16/6600-15 z 24.02.2017 protest prokurátora, ktorým navrhol rozhodnutie o zastavení konania zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Mal za to, že rozhodnutím o zastavení konania boli porušené ustanovenia § 1, § 5 ods. 1 a 2, § 17 ods. 2 a 6, § 18b ods. 1 písm. b) a 2, § 18d ods. 1 a § 44 ods. 1 zákona o banskej činnosti, a súčasne § 1, § 10 ods. 1 písm. d) a h), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 6 zákona č. 44/ 1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) (ďalej aj „banský zákon“) v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku.

HBÚ protestu prokurátora nevyhovel a predložil protest prokurátora žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 18359/2017-4110-16411 z 26.04.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie o zastavení konania. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, o ktorom rozhodol minister hospodárstva rozhodnutím č. 9/2017, číslo 21011/2017-2061-25852 z 28.07.2017 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

rozhodnutia “. Vo výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti žalobcovi bola výslovne určená záväznosť overeného plánu, ktorý sa v zmysle výroku rozhodnutia stal jeho neoddeliteľnou súčasťou. Žalovaný sa tak nestotožnil s námietkou žalobcu, že plán by sa stal neoddeliteľnou a záväznou súčasťou rozhodnutia o povolení banskej činnosti len v prípade, ak by ho OBÚ určil ako osobitnú technickú podmienku. Za neodôvodnený a nemajúci oporu v zákone preto považoval žalovaný právny názor, že oznamovanie výsledkov banskej činnosti podľa § 5a ods. 6 zákona o banskej činnosti je možné považovať za ohlásenie zmeny podľa § 18d zákona o banskej činnosti.

6. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. 7. Žalobca v podanej žalobe namietal: - nesprávne právne posúdenie veci, poukazujúc na § 18d zákona o banskej činnosti, ktorý upravuje zmenu povolenej banskej činnosti a ods. 1 tohto ustanovenia, ktorý upravuje zmeny povolenej činnosti, ktoré môže organizácia vykonať bez povolenia OBÚ, - vykonanie zmeny povolenej banskej činnosti bez povolenia OBÚ je § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti podmienené kumulatívnym splnením podmienok, - že v konaní bolo preukázané, že prekročením v POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nedošlo k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky a ani k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho časti, - že nebolo možné preukázať, že prekročením v POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu boli dotknuté objekty a záujmy chránené osobitnými predpismi, nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, - že nie je možné vysloviť, že zmenu povolenej banskej činnosti bolo možné vykonať len na základe povolenia OBÚ, - skutočnosť, že vykonaná zmena povolenej banskej činnosti mala byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. (EIA), bola právne irelevantná, - skutočnosť, že prekročením v POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu vydobyl ročne množstvo, ktoré už podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie bez posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti, nebolo porušením zákona o banskej činnosti, ale § 17 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, za porušenie ktorého nie sú orgány štátnej banskej správy oprávnené ukladať pokutu, - nemožnosť vyvodiť záver, že by konal v rozpore so zákonom a porušil § 5 ods. 2 v spojení s § 18d ods. 2 zákona o banskej činnosti, - záver žalovaného o záväznosti POPD určenej priamo výrokom rozhodnutia o povolení banskej činnosti, pretože mal za to, že z výroku rozhodnutia jeho záväznosť nevyplýva. 8. Krajský súd označil za podstatnú námietku v konaní nesprávne právne posúdenie veci žalovaným z hľadiska toho, či činnosťou žalobcu, ktorý v roku 2013 vyťažil 200.900 t nerastu, došlo k porušeniu zákona o banskej činnosti, a to v spojitosti s rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi povolená banská činnosť v lome Hradová. S touto námietkou súvisí aj námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska toho, či sa žalovaný vysporiadal s tým, či plán je/nie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o povolení banskej činnosti žalobcovi.

10. Krajský súd posúdil, že zákon o banskej činnosti v žiadnom svojom ustanovení nespája s pravidelným oznámením výsledkov vykonávanej banskej činnosti zmenu v povolenej banskej činnosti (§ 5a ods. 6 zákona o banskej činnosti, § 13a Vyhl. č. 89/1988 Zb.). Ustanovenie § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti nepredpokladá oznámenie banskému úradu.

činnosti. 11. K záväznosti plánu krajský súd uviedol, že rozhodnutie o povolení banskej činnosti vo výroku výslovne konštatuje, že overený plán priložený k žiadosti sa stáva neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Kvantitatívne obmedzenie tak bolo (odkazom) súčasťou výroku rozhodnutia, a tým aj záväznou podmienkou. Len výrok rozhodnutia nadobúda záväznosť (právoplatnosť a vykonateľnosť), preto ak vo výroku sú požiadavky OBÚ riadne a zrozumiteľne vyjadrené, niet pochýb o povinnosti organizácie ich pri výkone banskej činnosti plniť a dodržiavať (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). Podľa krajského súdu je tak tomu aj v prejednávanej veci, kde bolo jasne stanovené množstvo nerastu, ktoré mal bez ďalšieho žalobca povolené ročne vyťažiť.

13. Krajský súd poukázal na to, že žalobca mal povinnosť vykonávať banskú činnosť v zmysle podmienok stanovených v rozhodnutí OBÚ KE o povolení banskej činnosti, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bol POPD, ktorý presne stanovoval maximálne množstvo ročne vyťaženého nerastu (98.000 t), čo však žalobca porušil, keď v roku 2013 vyťažil 200.900

14. Krajský súd ďalej poukázal na to, že HBÚ sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal splnením obligatórnej podmienky vyriešenia stretov záujmov, konkrétne so záujmami chránenými zákonom č. 24/2006 Z. z. (§ 5 ods. 5, § 17 ods. 2, § 18b ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona o banskej činnosti, §10 ods. 1 písm. d/, § 33 banského zákona), ku ktorému bez pochýb v danom prípade došlo. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa správny súd nemohol stotožniť s právnym posúdením veci HBÚ v jeho rozhodnutí o zastavení konania o uloženie pokuty žalobcovi.

V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný zrozumiteľným spôsobom a logicky vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. 16. K námietke nerešpektovania právneho názoru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SžoNS/83/ 2004 z 11.02.2005 krajský súd uviedol, že nešlo o totožnú vec ako je prejednávaná v tomto konaní a potom ani vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je možné použiť, pretože ten sa na rozdiel od predmetnej veci týkal využívania ložiska nevyhradeného nerastu, išlo o posudzovanie činnosti vykonávanej banským spôsobom a nie o banskú činnosť a zároveň normatívny text Nariadenia vlády SR č. 520/1991 Zb. je odlišný od zákona o banskej činnosti, podľa ktorého sa postupovalo v tomto konaní.

III. Konanie na kasačnom súde

posúdenia veci. 19. V podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal: - nesprávny výklad § 18d ods. 1 a 2 zákona o banskej činnosti žalovaným a správnym súdom, - prekročením plánovaného ročného vydobytého množstva nerastu došlo k zmene povolenej banskej činnosti podľa § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti, na ktorú sa nevyžaduje povolenie OBÚ, pričom aplikácia § 18d ods. 2 zákona o banskej činnosti v jeho prípade

neprospech. Má za to, rovnako ako HBÚ, že POPD by sa stal súčasťou výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti v prípade, ak by OBÚ KE kvantitatívne obmedzenie dobývania určil ako osobitnú technickú podmienku podľa § 18b ods. 3 zákona o banskej činnosti, pričom výrok rozhodnutia o povolení banskej činnosti explicitne nekonkretizuje kvantitatívne obmedzenie

povolení banskej činnosti, - splnenie všetkých podmienok ustanovených v § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti, pričom prekročením POPD plánovaného ročného vydobytého množstva nerastu došlo k zmene povolenej banskej činnosti podľa § 18d ods. 1, na ktorú sa nevyžaduje povolenie OBÚ, - správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o aplikácii § 18d ods. 2

samotného povolenia na vykonávanie banskej činnosti, - záver krajského súdu, že rozsudok NS SR sp. zn. 1SžoNS/83/2004 z 11.02.2005 nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, keď obe činnosti rieši zákon o banskej činnosti a výsledkom je rozhodnutie o povolení banskej činnosti, - porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré spočívalo v nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré ho robí arbitrárnym, - krajský súd sa nevyjadril ku všetkým námietkam sťažovateľa uplatneným v správnej žalobe - konkrétne k námietke o nemožnosti ukladania sankcie za porušenie § 17 ods. 2 zákona č. 17/ 1992 Zb., čo má zakladať nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu.

IV. Právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy

25. Podľa § 5 ods. 1 zákona o banskej činnosti pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom sa musia dodržiavať zásady ochrany a využitia nerastného bohatstva, požiadavky racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, zásady banskej technológie, ako aj požiadavky ochrany pracovného a životného prostredia.

27. Podľa § 5a ods. 6 zákona o banskej činnosti organizácia písomne oznámi obvodnému banskému úradu príslušnému podľa miesta výkonu činnosti každoročne výsledky vykonanej banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom alebo inej činnosti upravenej týmto zákonom za uplynulý rok. Výsledky oznámi v správe, ktorá sa predkladá najneskôr do konca januára nasledujúceho roka.

29. Podľa § 17 ods. 2 zákona o banskej činnosti ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov. 30. Podľa § 17 ods. 6 zákona o banskej činnosti bez povolenia obvodného banského úradu sa banská činnosť nesmie vykonávať.

Podľa § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti organizácia môže vykonať zmenu technickej dokumentácie, podľa ktorej je banská činnosť povolená bez povolenia obvodného banského úradu, ak nedôjde k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti a nedôjde k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho častí.

35. Podľa § 39 ods. 1 zákona o banskej činnosti Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady vykonávajú hlavný dozor a) nad dodržiavaním banského zákona, tohto zákona a predpisov vydaných na ich základe, ak upravujú ochranu a využívanie ložísk nerastov, bezpečnosť prevádzky, zabezpečenie chránených objektov a záujmov pred účinkami banskej činnosti, b) nad dodržiavaním banského zákona, tohto zákona a predpisov vydaných na ich základe a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť technických zariadení, požiarnu ochranu v podzemí a pracovné podmienky, v organizáciách pri vykonávaní banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom. 36.

VI. Právny názor kasačného súdu

38. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku, ktorým zamietol podanú správnu žalobu. 39. Úlohou kasačného súdu bolo v prejednávanom prípade posúdiť, či krajský súd vec správne právne posúdil, keď uzavrel, že sťažovateľ postupom podľa § 5a ods. 6 zákona o banskej činnosti, teda pravidelným oznamovaním výsledkov vykonávanej banskej činnosti

40. Predpokladom pre uplatnenie § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti je kumulatívne splnenie negatívnych podmienok. Organizácia na zmenu technickej dokumentácie, na základe ktorej jej bola povolená banská činnosť, nepotrebuje povolenie OBÚ len za súčasného splnenia všetkých nasledovných podmienok:

41. Kasačný súd má zo súdneho a administratívneho spisu za preukázané, že v prípade sťažovateľa neboli súčasne splnené všetky vyššie uvedené podmienky, konkrétne podmienka, že zmenou technickej dokumentácie nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov12b) nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti. Zákon o banskej činnosti odkazuje na viacero zákonov, vrátane zákona EIA. Sťažovateľovi bolo v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bol POPD, určené plánované ročné množstvo vydobytého nerastu 98.000 t, pričom sťažovateľ v roku 2013 vydobyl až 200.900 t nerastu.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v prípade sťažovateľa bola vylúčená aplikácia § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti. Na vykonanie iných zmien ako v odseku 1 je potom potrebné aplikovať § 18d ods. 2, ktorý vyžaduje povolenie OBÚ, v zmysle ktorého mal postupovať aj sťažovateľ.

nerastu. Z rozhodnutia o povolení banskej činnosti je jednoznačne zrejmé, že overený POPD sa stal neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o povolení banskej činnosti. V POPD bolo stanovené ročné kvantitatívne obmedzenie ťažby nerastu, z čoho vyplýva, že súčasťou samotného rozhodnutia je kvantitatívne obmedzenie ťažby. Sťažovateľ však vyťažil nad rámec podmienok stanovených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, čím vylúčil aplikáciu § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti.

Záväznosť POPD však bola určená samotným výrokom rozhodnutia o povolení banskej činnosti, ktoré je pre sťažovateľa záväzné. Požiadavka určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia správneho orgánu tak bola bezpochyby naplnená. Rozhodnutie o povolení banskej činnosti predstavuje individuálny správny akt s vykonateľným výrokom, ktorého obsahom je rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sťažovateľa. Sťažovateľovi rozhodnutie o povolení banskej činnosti založilo oprávnenie vykonávať banskú činnosť za podmienok určených v rozhodnutí, vrátane kvantitatívneho obmedzenia vydobytého nerastu, ktoré bol sťažovateľ povinný rešpektovať.

45. Námietke sťažovateľa, že k vyriešeniu stretov došlo, v opačnom prípade by OBÚ nevydal povolenie banskej činnosti, nemôže kasačný súd priznať úspech. V čase vydávania povolenia banskej činnosti nebol založený stret dotknutých záujmov, keďže ťažba nerastu bola obmedzená na 98.000 ton ročne. Sťažovateľ svoju ťažbu navýšil v rozsahu, ktorým založil povinnosť posúdenia vplyvov ťažby na životné prostredie, čím bezpochyby založil aj stret dotknutých záujmov banskej činnosti so záujmom na ochrane životného prostredia.

46. Tvrdeniu sťažovateľa, že jeho konaním došlo k porušeniu § 17 ods. 2 zákona o životnom prostredí, a mal byť preto za priestupok postihovaný orgánom na úseku ochrany životného prostredia, nie je možné priznať úspech. Kasačný súd má za to, že konaním sťažovateľa jednoznačne došlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení zákona o banskej činnosti, za ktoré tento zákon v § 44 ods. 1 dáva príslušným banským úradom možnosť uložiť pokutu, pričom nie je vylúčené, že konaním sťažovateľa je založená aj jeho administratívna zodpovednosť na úseku životného prostredia. Kasačný súd v súvislosti s uvedeným pritom nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou, či vôbec a akým spôsobom je potrebné pristúpiť k aplikácii trestnoprávnych zásad ukladania sankcií za prípadný súbeh správnych deliktov či zásady ne bis in idem. Z kasačnej sťažnosti ani z administratívneho a súdneho spisu totiž nevyplynulo, žeby za porušenie zákona o životnom prostredí bolo vedené konanie alebo uložená sankcia sťažovateľovi orgánom ochrany životného prostredia.

prax. Navyše išlo o rozhodnutie vydané dňa 11.02.2005, a to za iného skutkového a právneho stavu, kedy pre túto vec rozhodujúce ustanovenie § 18d zákona o banskej činnosti platí až od 1.1.2008 a aj samotný zákon EIA, na ktorý toto ustanovenie odkazuje, platí až od 1.2.2006. Kasačný súd síce uznáva, že súdne orgány majú v záujme právnej istoty a rovnosti účastníkov konania dbať na to, aby v skutkovo a právne obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, avšak pripomína, že súdna prax nie je nemenná; naopak je žiaduce, aby sa vyvíjala a reflektovala tak na vývoj spoločenských vzťahov, obzvlášť v aktuálne citlivej oblasti ochrany životného prostredia.

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05 alebo sp. zn. II.ÚS 76/ 07).“ S poukazom na uvedené sa kasačný súd nestotožnil s námietkou sťažovateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku.

sťažovateľa. Námietka sťažovateľa, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho námietkou o porušení § 17 ods. 2 zákona o životnom prostredí, nezakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pretože nie je rozhodujúca pre prejednávanú vec, keďže v prejednávanej veci išlo o porušenie ustanovení zákona banskej činnosti.

50. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd SR tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 31. mája 2023