1Sfk/38/2024

1. Na základe Jednotného exekučného titulu zn. 100000/52449/2007-106 vydaného rakúskym colným úradom Zollamt Wien dňa 04. 09. 2009 bola žalobcovi ako dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť colný dlh v sume 592.803,17 €, z ktorého časť v sume 8.113,36 € už bola v priebehu colného exekučného konania uhradená. Jednotný výkaz nedoplatkov preukazuje, že žalobca bol povinný zaplatiť: a. na základe rozhodnutia č. 100/42234/99-5 clo v sume 45.466,23 €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume 7.485,01 € a zvýšenie poplatkov v sume 1.994,51 €, b. na základe rozhodnutia č. 100/42237/99-5 clo v sume 45.204,17 €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume 7741,69 € a zvýšenie poplatkov v sume 1.744,58 €, c. na základe rozhodnutia č. 100/42231/99-5 clo v sume 45.466,23 €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume 7.712,91 € a zvýšenie poplatkov v sume 2.003,08 €, d. na základe rozhodnutia č. 100/42229/99-5 clo v sume 45.466,23 €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume 7.568,37 € a zvýšenie poplatkov v sume 1.997,63 €,

k. na základe rozhodnutia č. 100/42239/99-5 clo v sume 45.204,17 €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume 7.565,39 € a zvýšenie poplatkov v sume 1.738,77 €, 2. Rakúsky colný úrad Zollamt Wien dňa 27. 01. 2010 požiadal Colné riaditeľstvo SR o vymáhanie colného dlhu na základe čl. 14b smernice Rady č. 2008/55/ES o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení.

Rozhodnutím Colného úradu Trnava č. 332869/2022 zo dňa 28.07.2022, colnou exekučnou výzvou, colný úrad ako vymáhajúci orgán podľa § 4 ods. 2 a § 9 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 466/2009 Z. z.) vyzval žalobcu ako daňového dlžníka, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok na daňový exekučný účet v sume 584.689,81 €, a to na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný Jednotný exekučný titul zn. 100000/52449/2007-106 vydaný rakúskym úradom Zollamt Wien dňa 04 09.2009.

Colný úrad žalobcu poučil aj o možnosti podať odvolanie, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, prípadne sú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 91 ods. 5 DP). 5. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. 434298 zo dňa 27.12.2022 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 332869/2022 zo dňa 28.07.2022 ako vecne a právne správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v odvolaní nepreukázal okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nedoplatku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, a ani neuviedol dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná v zmysle § 91 ods. 5 DP.

6. K rozšíreniu daňovej exekúcie o ďalší majetok v zmysle § 91 ods. 7 DP zadržaním vodičského preukazu colný úrad pristúpi vtedy, ak exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb (účet v banke) a exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov nevedie k efektívnej úhrade vymáhaného nedoplatku.

II. Konanie pred správnym súdom

9. Správny súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že predmetom prieskumu správnym súdom bolo v rozsahu žalobných bodov rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - colná exekučná výzva na vymáhanie colného dlhu, ktorý ku dňu začatia exekúcie predstavoval sumu 584.689,81 € na základe vykonateľného Jednotného exekučného titulu zn. 100000/52449/2007-106 vydaného rakúskym úradom Zollamt Wien dňa 04.09.2009.

10. Ako ďalej uviedol správny súd rozhodnutím o začatí daňového (colného) exekučného konania sa začína daňová exekúcia; správcom dane sa rozumie aj colný úrad, ktorý je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu.

iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Žalobca však v odvolaní netvrdil ani jednu z uvedených skutočností. V odvolaní argumentoval len dobrými mravmi, pretože zadržanie vodičského preukazu ako spôsob vykonania exekúcie je podľa jeho názoru v rozpore s jeho záujmom a nutnosťou na cestovanie k lekárom. Výslovne uviedol, že nenamieta žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by spôsobili zánik exekúcie

Do právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia zákonodarca umožňuje daňovému dlžníkovi využiť právne nástroje na svoju obranu, opravné prostriedky a návrhy na vykonanie dokazovania. Zo správy Zollamt Wien vyplýva, že žalobca tieto nástroje v konaní pred rakúskymi orgánmi využil.

12. O výkon rozhodnutia Zollamt Wien na území Slovenskej republiky požiadala Rakúska republika podľa zákona č. 466/2009 Z. z., ktorý pri jednotlivých spôsoboch vedenia exekúcie odkazuje na slovenský právny poriadok - v tomto prípade na Daňový poriadok (§ 9 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z.). Preto nie je správny argument žalobcu, že vzhľadom na to, že Rakúska republika nežiadala o výkon rozhodnutia zadržaním jeho vodičského preukazu, je tento spôsob exekúcie neprípustný. Práve naopak, colný úrad postupoval v súlade ustanoveniami § 148a a § 165 ods. 3 DP a vykonal colnú exekúciu zadržaním vodičského preukazu žalobcu. Je pravdou, že colné exekučné konanie sa začalo za účinnosti zákona č. 511/ 1992 Zb. účinného do 31. 12. 2011 na základe žiadosti Zollamt Wien zo dňa 27.01.2010, avšak v zmysle prechodného ustanovenia § 165 ods. 3 DP ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové/colné exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov. Preto colné orgány oboch stupňov postupovali správne, keď v začatom exekučnom konaní pokračovali podľa Daňového poriadku účinného od 01.01.2012.

Z. z. však neobsahuje žiadne špeciálne prechodné ustanovenia vo vzťahu k neskončeným colným exekučným konaniam (a contrario § 165i, § 165j). Z uvedeného dôvodu je v začatom a neskončenom colnom exekučnom konaní opodstatnená aplikácia všeobecného prechodného ustanovenia Daňového poriadku, ktoré je zakotvené v už spomínanom § 165 ods. 3, a teda ustanovenie § 148a DP je možné aplikovať aj na daňové/colné exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov. Colné úrady oboch stupňov na základe uvedených záverov postupovali v súlade s Daňovým poriadkom.

15. Správny súd poukázal na to, že žalobca namieta aj rozpor napadnutého rozhodnutia žalovaného s dobrými mravmi. Správny súd v prvom rade uvádza, že pojem „dobré mravy“ sú charakteristické pre oblasť súkromnoprávnu (civilné právo, pracovné právo, rodinné právo, obchodné právo a podobne), nie pre oblasť verejnoprávnu. Oblasť daňového práva / colného práva nepochybne tvorí súčasť verejného práva, kde sa dobré mravy môžu aplikovať len v prípade, ak je to výslovne uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu právne irelevantná. 16. Taktiež správny súd uviedol, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.02.2024 poukázal aj na tzv. amnestiu týkajúcu sa žalobcovho colného dlhu, ktorá mu mala byť udelená v Rakúskej republike. Hoci ide o žalobný bod vznesený až po uplynutí prekluzívnej lehoty na jeho uplatnenie, správny súd mu venoval pozornosť z toho dôvodu, že by mohol predstavovať dôvod zániku colného dlhu, na ktorý má orgán verejnej správy a súd prihliadať ex offo.

17. Správny súd sumarizujúc uviedol, že nezistil žiadne namietané porušenia zásad colného konania, colné orgány náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Rozhodnutia colných orgánov oboch stupňov sú riadne a presvedčivo odôvodnené a nevykazujú znaky arbitrárnosti ani prekročenia ich právomoci. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil.

18. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) SSP a to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi plnú náhradu trov kasačného konania.

Sťažovateľ však nesúhlasí s odôvodnením žalovaného, že k rozšíreniu daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu colný úrad pristúpi vtedy, ak exekúcia napr. zrážkami zo mzdy z dôchodku nevedie k efektívnej úhrade vymáhaného nedoplatku. Colný úrad z vlastnej činnosti má k dispozícii kompletné informácie ohľadne majetku a príjmov sťažovateľa.

Podľa názoru sťažovateľa ustanovenie § 148a zákona č. 563/2009 Z. z. má prinútiť osoby, ktoré nemajú oficiálny príjem nakoľko sú napr. dobrovoľne nezamestnaní alebo sú živnostníci, aby splatili dlh a nie 70 ročných dôchodcov, ktorí majú oveľa obmedzenejšie možnosti zabezpečiť splatenie dlhu, ktorý je v tomto prípade okolo 584000,- €.

24. Sťažovateľ následne uviedol, že jeho zdravotný stav nie je dobrý, cca, každé dva týždne je nútený navštevovať diabetologickú ambulanciu v Bratislave, nefrologickú ambulanciu v Bratislave, internú srdcovú ambulanciu v Bratislave, urologickú ambulanciu v Šamoríne a ortopedickú ambulanciu v Dunajskej Strede. Nakoľko má poškodený meniskus v ľavom kolene a artritídu 3. stupňa tieto kontroly, vyšetrenia a zákroky vie absolvovať jedine motorovým vozidlom, k čomu potrebuje vodičský preukaz.

26. Sťažovateľ absolútne nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného ako i správneho súdu, že výkon verejnej moci pri spravovaní pohľadávky štátu môže odporovať dobrým mravom, nakoľko podľa sťažovateľa inštitút dobrých mravov je výlučne právnou kategóriou uplatňovanou v súkromnoprávnych vzťahoch. Takéto tvrdenie môže evokovať dojem, že kým právne vzťahy medzi súkromnými osobami sú chránené a musia byť v súlade s dobrými mravmi. Táto teória však neplatí v prípade ak jednou zo strán právneho vzťahu je štát.

Takáto forma výkonu exekúcie by mohla byť na mieste pri začatí exekúcie v roku 2010, kedy mohol byť ako- tak naplnený reálny účel ustanovenia § 148a zákona č 563/2009 Z. z. 28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú.

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu voči ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

31. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov, ktoré spolu s uvedením dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, s ktorými sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje a v plnej miere naň odkazuje.

33. Ako dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že (i) nesúhlasí s odôvodnením žalovaného, že k rozšíreniu daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu colný úrad pristúpi vtedy, ak exekúcia napr. zrážkami zo mzdy z dôchodku nevedie k efektívnej úhrade vymáhaného nedoplatku, (ii) že ustanovenie § 148a zákona č. 563/2009 Z. z. má prinútiť osoby, ktoré nemajú oficiálny príjem nakoľko sú napr. dobrovoľne nezamestnaní alebo sú živnostníci, aby splatili dlh a nie 70 ročných dôchodcov, ktorí majú oveľa obmedzenejšie možnosti zabezpečiť splatenie dlhu, ktorý je v tomto prípade okolo 584000,- €, (iii) že vydaním exekučného daňového príkazu na zadržanie vodičského preukazu by sťažovateľ teda de facto prišiel o vodičský preukaz, ktorý potrebuje s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, a že ani páchateľom trestného činu usmrtenia, ktorí spôsobili dopravnú nehodu pod vplyvom návykovej látky zákon neukladá vo všetkých prípadoch zákaz viesť motorové vozidlá doživotne, (iv) že jeho zdravotný stav nie je dobrý, pričom kontroly u lekára, vyšetrenia a

34. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, mal kasačný súd za preukázané, že skutkový stav v danej veci nebol sporný. Samotný sťažovateľ napokon v kasačnej sťažnosti uviedol, že: „Nikdy ani v odvolaní a ani v správnej žalobe nenamietal žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by spôsobili zánik exekúcie ako takej. To znamená, že ani podaná žaloba nesmerovala proti povinnosti zaplatiť daňový nedoplatok.“ Ide pritom o meritórne a explicitné dôvody obrany voči colnej exekučnej výzve, ktorú pripúšťa ustanovenie § 91 ods. 5 daňového poriadku.

36. Podľa ustanovenia § 148a ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu daňového dlžníka, ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, pričom daňová exekučná výzva neobsahuje údaje uvedené v § 91 ods. 2 písm. i) (ods. 1). Daňový exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu správca dane doručí daňovému dlžníkovi a orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu daňového dlžníka (ods. 2).

spôsobmi súčasne. Je teda na zvážení správcu dane, aký spôsob zvolí, podmienkou je, aby konal v súlade so zásadami zákonnosti, efektívnosti a hospodárnosti. 38. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 91 ods. 7 prvá veta Daňového poriadku, podľa ktorého ak majetok daňového dlžníka označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo s ním nakladá, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania; spolu s oznámením správca dane zašle aj rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.

Správca dane k tomu pristúpil z dôvodu, že preverením majetkových pomerov daňového dlžníka nebol zistený iný exekúciou postihnuteľný majetok. 40. V tejto súvislosti je takisto kasačný súd toho názoru (zhodne s názorom správneho súdu), že argumenty sťažovateľa týkajúce sa jeho zdravotného stavu a potrebou používania motorového vozidla na dopravu k lekárovi sú v súvislosti s uvedeným skutkovým stavom právne irelevantné. Uvedené argumenty nepredstavujú v colnom exekučnom konaní zákonom predpokladaný dôvod na zrušenie colnej exekučnej výzvy podľa § 91 ods. 5 Daňového

41. Ako je ďalej zrejmé, sťažovateľ opakovane v kasačnej sťažnosti poukazoval na rozpor zvoleného spôsobu výkonu exekúcie s dobrými mravmi. Kasačný súd upriamuje pozornosť na znenie Daňového poriadku a zákona č. 466/2009 Z. z. Uvedené právne normy neobsahujú ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné v daňovom/colnom konaní aplikovať dobré mravy. V tejto súvislosti kasačný súd udáva, že správny orgán pri rozhodovaní o zvolení spôsobu exekúcie by mohol prihliadať na rozpor s dobrými mravmi jedine v prípade, že by právna norma (Daňový poriadok) na dobré mravy odkazovala a spájala by s nimi závažné právne následky. Daňový poriadok na dobré mravy neodkazuje, takže pri výkone exekúcie nie je možné na ne prihliadať.

43. Podľa názoru kasačného súdu colné orgány oboch stupňov postupovali správne, keď v začatom exekučnom konaní pokračovali podľa Daňového poriadku účinného od 01.01.2012. Ustanovenie § 148a ods. 1 DP sa aplikuje s účinnosťou od 01.01.2020, kedy nadobudla účinnosť novela Daňového poriadku realizovaná zákonom č. 369/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona (ďalej len zákon č. 369/2019 Z. z.). Zákon č. 369/2019 Z. z. neobsahuje žiadne špeciálne prechodné ustanovenia vo vzťahu k neskončeným colným exekučným konaniam (a contrario § 165i, § 165j).

45. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného ako prvostupňového orgánu a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

47. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.