1Svk/2/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): W.. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX Z. - B., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/28/ 2018-38 z 18. februára 2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OÚ-KE- OOP4-2018/005523/Nan zo dňa 08.01.2018, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/28/2018-38 z 18. februára 2021 tak, že rozhodnutie žalovaného č.: OÚ-KE-OOP4-2018/005523/Nan zo dňa 08.01.2018 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi priznáva právo na náhradu trov kasačného konania a trov konania na krajskom súde.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

2. Rozhodnutím Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) zo dňa 06.05.2015 pod sp. zn.: OU-KE-PLO-2015/003876-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. júla 2017, bol v konaní podľa § 36 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ustanovený znalec Ing. Karol Jančok, v odbore stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod evidenčným číslom 914664, a bola mu uložená povinnosť vyhotoviť znalecký posudok podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a určiť v ňom všeobecnú hodnotu pozemkov v zriadenej záhradkovej osade 32-62 Kamenný potok III. v k. ú. W. na všetky pôvodné parcely podľa geometrického plánu č. 218/2014 vyhotoveného dňa 19.09.2014.

4. Verejnou vyhláškou zo dňa 03.11.2016 prvostupňový správny orgán pod sp. zn.: OU- KE-PLO-2016/001293-50-Mer oznámil začatie konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III. v k. ú. W. podľa § 7 zákona č. 64/1997 Z. z. Zároveň zverejnil úvodné podklady, a to: register pôvodného stavu, geometrický plán a znalecký posudok, ktoré boli k nahliadnutiu na správnom orgáne a Miestnom úrade mestskej časti Košice - Myslava v termíne od 14. novembra 2016 do 28. novembra 2016.

výške 9,94 eur/m2 . 6. Dňa 23.01.2017 sa uskutočnilo prejednanie námietok so žalobcom na prvostupňovom správnom orgáne a bol v zmysle zákona poučený a oboznámený s postupom konania v rámci vyporiadania pozemkov v obvode záhradkovej osady ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III. v k.ú. W., vzhľadom na to, že žalobca nebol prizvaný na terénnu ohliadku nedopatrením správneho orgánu.

7. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 12.09.2017 rozhodnutie pod číslom OU-KE- PLO-2017/001059-138-Mer, ktorým námietkam žalobcu proti úvodným podkladom v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 64/1997 Z. z. nevyhovel. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa

m bez akéhokoľvek odôvodnenia jeho záverov a úvah, na základe ktorých došiel k uplatnenej výške koeficientu, nevysvetlil prečo vo vypracovanom ZP použil len tie koeficienty, ktoré umožňujú znižovať hodnotu zo základnej vyhláškovej ceny 26,56 eur a prečo nepoužil aj koeficienty, ktoré umožňujú zvyšovať hodnotu pozemkov.

10. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol: - námietky žalobcu k úvodným podkladom zo dňa 29.12.2016 boli podľa prezenčnej pečiatky doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 03.01.2017. V spisovom materiáli sa nachádza doručenka adresovaná žalobcovi, na ktorej je uvedené, že opakované doručenie bolo vykonané dňa 16.11.2016 a deň uloženia zásielky dňa 16.11.2016.

odpustiť. Na základe toho skonštatoval, že prvostupňový správny orgán nemal vo veci konať a rozhodnúť, nakoľko námietka bola podaná po lehote a podľa zákona č. 64/1997 Z. z. sa na ňu neprihliada, - k námietke žalobcu o nedoručení rozhodnutia o ustanovení znalca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/24/2014 zo dňa 28. októbra 2015, podľa ktorého zákon č. 64/1997 Z. z. stanovil postup, na základe ktorého správny orgán určí výšku náhrady pozemkov v záhradkovej osade odlišne od znenia § 36 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Znalec na záver uviedol, že podľa jeho názoru bol znalecký posudok č. 79/2016 dokončený a tento nedoplní. - skutočnosti týkajúce sa nesúhlasu s vypracovaným znaleckým posudkom, ktoré žalobca namietal v odvolaní, boli dňa 23.06.2017 prerokované, k jeho námietkam zaujal stanovisko znalec a nie je v kompetencii správneho orgánu spochybňovať vypracovanie znaleckého posudku ako aj metódu akú znalec zvolí pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku.

11. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov konania.

Krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ani nie je arbitrárne. Rozhodnutie má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 47 ods.3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia žalovaný správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že opakované doručenie žalobcovi bolo vykonané dňa 16.11.2016, t.z. deň uloženia zásielky bol 16.11.2016. Zásielku si žalobca reálne prevzal dňa 30.11.2016, čo vyplýva z doručenky. V zmysle § 24 ods.2 správneho poriadku, správny orgán považoval za deň doručenia posledný deň tejto 3-dňovej lehoty (od 16.11.2016), t.j. 21.11.2016 (20.11.2016 bola nedeľa). V danom prípade lehota začala plynúť 21.11.2016 a posledným dňom lehoty na podanie námietok bol deň 21.12.2016. Aj v prípade keď by správny orgán považoval za dátum doručenia zásielky deň 30.11.2016, kedy žalobca reálne zásielku prevzal, došlo by k uplynutiu 30-dňovej lehoty na podanie námietok dňa 30.12.2016, pričom námietky boli doručené správnemu orgánu dňa 03.01.2017.

16. Krajský súd vo vzťahu k aplikácii fikcie doručenia v prípade neskoršieho reálneho prevzatia zásielky poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/35/02 z 27.08.2002 a uznesenie NS SR sp. zn. 4Sžo/14/2015 z 25.04.2012. Krajský súd mal s poukazom na obsah spisu za to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce nezdržiavanie sa v mieste bydliska v čase doručovania alebo iné skutočnosti vylučujúce aplikáciu inštitútu fikcie doručenia v zmysle § 24 ods.2 správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené súd v konaní, ani v rozhodnutí žalovaného nezistil porušenie žiadneho z ustanovení správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti, ktoré boli zistené žalovaným, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového

Cena stanovená znaleckým posudkom znalca, ustanoveného v súlade s § 18c zákona č. 64/1997 Z. z., korešponduje so znením rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trenčianske Biskupice proti Slovenská republika zo dňa 02.11.2007, na ktorý poukazuje žalobca vo svojich žalobných námietkach. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že nie je v kompetencii správneho orgánu spochybňovať vypracovanie znaleckého posudku, ako aj to akú metódu znalec zvolí pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009. Stotožnil sa tiež so záverom prvostupňového správneho orgánu, že správny orgán nevedie konanie pre bežnú kúpu, či predaj pozemku, cena pozemkov v obvode záhradkovej osady má byť primeraná trhovej cene, kde treba rozlišovať cenu pozemku a pridanú hodnotu, pričom pridaná hodnota nie je predmetom ohodnotenia

III. Konanie na kasačnom súde

19. Sťažovateľ namietal záver krajského súdu podľa ktorého zo strany žalobcu nebola preukázaná nemožnosť uplatnenia fikcie doručenia podľa § 24 správneho poriadku. Poukázal na skutočnosť, že v mieste bydliska sa z dôvodu výkonu svojho zamestnania v Bratislave nenachádzal, čo krajskému súdu preukázal čestným vyhlásením O. F., ktoré mal krajský súd k dispozícii, čím vyvrátil záver krajského súdu v bodoch 62 a 63 napadnutého rozsudku a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/101/2015, podľa ktorého aplikácia fikcie doručenia nie je možná, ak si adresát zásielku v priebehu odbernej lehoty reálne prevezme.

K doručeniu zásielky tak mohlo dôjsť až jej reálnym prevzatím, t.j. dňa 30.11.2016. 20. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie lehoty podľa § 8 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. na podanie námietok voči úvodným podkladom ako hmotnoprávnej lehoty. Sťažovateľ má za to, že lehota na podanie námietok voči úvodným podkladom podľa § 8 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. má procesnoprávny charakter. Svoj záver odvodzuje nielen od toho, že uvedená lehota je upravená v tretej časti zákona č. 64/1997 Z. z. s názvom „Konanie“, ale aj z dôvodu, že lehota je určená na urobenie procesného úkonu účastníkom konania, pričom jej uplynutím nedochádza k zániku, resp. premlčaniu hmotnoprávneho práva, ktorým je vlastnícke právo k pozemkom v záhradkovej osade ako predmet konania o vyporiadaní pozemkov v záhradkovej osade pred správnym orgánom. Má za to, že z napadnutého rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, ako dospel k záveru o hmotnoprávnej lehote. Krajský súd sa tiež nezaoberal tým, kedy boli jeho námietky odovzdané na poštovú prepravu. Tie podal dňa 29.12.2016

Podľa žalovaného je lehota na podanie námietok voči úvodným podkladom podľa zákona č. 64/1997 Z. z. nesporne hmotnoprávnou lehotou pretože je upravená hmotnoprávnym predpisom, čo vylučuje jej procesný charakter. Na podporu svojho tvrdenia poukázal žalovaný na právnu úpravu lehoty na uplatnenia si reštitučného nároku na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. 229/1991 Zb., stanovená do 31.12.1992, ktorá je hmotnoprávnou lehotou, a teda uplatnenie si reštitučného nároku muselo byť do 31.12.1992 už na príslušnom správnom orgáne, v opačnom prípade došlo k preklúzii a nárok zanikol. Na základe uvedeného kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť zamietol a sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

26. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 64/1997 Z. z. tento zákon upravuje užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom, postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách, nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „konanie“) na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. 27. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 64/1997 Z. z. konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa ods.2. 28. Podľa § 7 ods.4 cit. zákona, začatie konania oznámi obvodný pozemkový úrad verejnou vyhláškou. Súčasťou oznámenia sú úvodné podklady (§ 8 ods.2), proti ktorým možno podať námietky do 30 dní od vyvesenia verejnej vyhlášky. 29. Podľa § 8 ods.1 cit. zákona, k návrhu na začatie konania navrhovatelia priložia geometrický plán zriadenej záhradkovej osady (§ 2). 30. Podľa § 8 ods.3 cit. zákona, vlastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu je známe, doručí okresný úrad do vlastných rúk výpis z úvodných podkladov s uvedením pozemkov, ktoré sú v jeho vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať námietky v lehote 30 dní do dňa doručenia. Ak ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu, výpis doručí Slovenskému pozemkovému fondu. 31. Podľa § 9 ods.1 cit. zákona, námietky podané podľa § 7 ods.4 a § 8 ods.3 prerokuje okresný úrad s tým kto ich podal, a rozhodne o nich. Na námietky podané po určenej lehote a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, sa neprihliada. 32. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. 33. Podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 34. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku (v znení účinnom do 1.7.2017) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 35. Podľa § 27 ods. 3 správneho poriadku je lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.

36. V predmetnom prípade bolo potrebné posúdiť, či v prípade sťažovateľa mohla nastať fikcia doručenia, alebo či sa písomnosť považuje za doručenú jej reálnym prevzatím dňa 30.11.2016, či námietky sťažovateľa voči úvodným podkladom boli podané včas, ak boli podané na poštovú prepravu dňa 29.12.2016 a prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 03.01.2017.

38. Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný aplikáciou fikcie doručenia považoval zásielku za doručenú dňa 21.11.2016, na základe čoho mal za to, že sťažovateľ podal svoje námietky voči úvodným podkladom oneskorene.

40. Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobcom. Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, napr. či došlo k oznámeniu o ďalšom osobnom doručení, či sa adresát v mieste doručovania zdržiaval

41. Najvyšší správny súd uznáva, že judikatúra kasačného súdu nebola vo veci uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku jednotná. Napríklad ešte v rozhodnutí sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012 senát najvyššieho súdu uviedol, že ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o uložení dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej

43. Takýto záver je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu, ktorý v rozsudku sp. zn. 2Sžrk/14/2018 z 24.3.2021 uviedol „Najvyšší súd preskúmal tieto veci z hľadiska čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a dospel k záveru, že ak tá istá doručenka obsahovala údaje pre fikciu doručenia a súčasne obsahovala podpis adresáta s dátumom o reálnom doručení, tak reálne doručenie má v zmysle ústavne konformného výkladu prednosť, pretože chráni právnu istotu adresáta“. 44.

Nová právna úprava teda zohľadňuje skutočný deň prevzatia písomnosti v priebehu celej úložnej lehoty. Podľa dôvodovej správy bola predchádzajúca právna úprava fikcie doručenia voči občanom Slovenskej republiky ako adresátom písomností správnych orgánov nespravodlivá.

46. Vzhľadom na to, že sťažovateľ zásielku reálne prevzal, čo je pri posúdení doručenia skutočnosť majúca prednosť pred uplatnením inštitútu náhradného doručenia, najvyšší správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci už nebol dôvod skúmať splnenie podmienok pre náhradné doručenie, a teda dodržanie zákonného postupu pri doručovaní písomnosti, či skutočnosť, či sa sťažovateľ nachádzal v mieste bydliska.

48. Krajský súd v napadnutom rozsudku síce uviedol, že aj keby za dátum doručenia písomnosti považoval 30.11.2016, teda deň reálneho prevzatia písomnosti, k uplynutiu lehoty na podanie námietok došlo dňa 30.12.2016, pričom námietky boli správnemu orgánu doručené dňa 03.01.2017.

50. Pre prvotné posúdenie charakteru lehoty je potrebné zaoberať sa tým, či je obsahom predpisu práva hmotného alebo procesného, resp. časti predpisu upravujúcej hmotnoprávne vzťahy alebo procesné. Takýto systematický výklad sám o sebe však nie je definitívnym, slúži ako prvotné priblíženie sa k poznaniu obsahu normy spolu s jej jazykovým výkladom.

52. Podľa § 9 ods. 1 druhá veta predmetného zákona sa na námietky podané po určenej lehote a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, neprihliada. Kasačný súd túto právnu úpravu porovnal s právnou úpravou zákona č. 26/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 138 ods. 5 upravoval podávanie námietok „námietky sa podávajú v listinnej podobe a musia byť doručené úradu a kontrolovanému najneskôr do desiatich dní odo dňa [.

53. Z jazykového výkladu § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. „námietky podané“ má kasačný súd za to, že ide o procesnú lehotu, a teda v lehote 30 dní od doručenia výpisu z úvodných podkladov je potrebné námietky podať, avšak tie nemusia byť správnemu orgánu doručené v stanovej lehote, ale iba odovzdané orgánu, ktorý zabezpečuje doručovanie.

predpisy. Prerokovanie námietok upravuje samotný predpis zákon č. 64/1997 Z. z., pričom kasačný súd má za to, že na konanie sa subsidiárne vzťahuje správny poriadok vrátane svojej právnej úpravy § 27 ods. 3, podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na

56. Len samotná skutočnosť, že na námietky podané po lehote sa neprehliada, neodôvodňuje záver o hmotnoprávnej povahe lehoty, ako uzavrel krajský súd, ktorý navyše svoj záver nijako neodôvodnil. Rovnako nie je možné sa stotožniť s vyjadrením žalovaného, ktorý analogicky poukázal na právnu úpravu lehoty na uplatnenia si reštitučného nároku na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. V prípade uplatnenia si reštitučného nároku - práva na vydanie nehnuteľnosti, čo je jednoznačne hmotnoprávny nárok, muselo byť právo uplatnené do 31.12.1992, inak zaniklo. Táto právna úprava je však rozdielna od lehoty na podanie námietok v konaní podľa § 8 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z.

jeho námietkam. 59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, priznal právo na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.