1Svk/2/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: D.. F.. V. G., bytom A. XX/X, XXX XX K., proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/65/ 2019-583 zo dňa 21.09.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

dní. Lehota na predloženie znaleckého denníka skončila dňa 05.03.2014. Žalobca si uloženú povinnosť nesplnil, v dôsledku čoho žalovaný začal konanie vo veci a dňa 15.08.2014 rozhodnutím Č. 34120/2014/15 uznal žalobcu vinným, že na výzvu zo dňa 19.02.2014 nepredložil správnemu orgánu v období od 06.03.2014 do 14.08.2014 znalecký denník, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, čím porušil povinnosť uloženú v § 29 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia (ďalej aj „ZakZTP“ alebo „zákon č. 382/2004 Z. z.“) v spojení s § 23 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva ZakZTP, čím spáchal trváci správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP a podľa § 27 ods. 3 písm. d/ ZakZTP mu žalovaný uložil sankciu - vyčiarknutie zo zoznamu. Na rozklad žalobcu

2. Nakoľko žalobca ani k 23.02.2015 znalecký denník nepredložil (od 15.08.2014 do 23.02.2015), žalovaný opätovne začal konanie o správnom delikte dňa 04.03.2015. Začatie konania žalobcovi oznámil doručením Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 23.02.2015, v ktorom stanovil žalobcovi lehotu 10 dní na vyjadrenie sa. Dňa 18.03.2015 bolo

Zároveň skonštatoval, že žalobca sa k právnym a skutkovým zisteniam správneho orgánu uvedeným v Oznámení o začatí správneho konania zo dňa 23.02.2015 nevyjadril. Ani k podaniu zo dňa 29.06.2015 označenom ako „rozšírenie obvinenia zo spáchania správneho deliktu“ sa žalobca nevyjadril.

a zaburinením, a teda náležite odôvodnené nie je ani samotné stanovenie všeobecnej hodnoty ovocného sadu, c) pri stanovení všeobecnej hodnoty nezohľadnil vyhlášku č. 605/2008 Z. z. a vyhlášku č. 254/ 2010 Z. z., teda porušil

ZakZTP, v bode 2. c) - povinnosť pri vypracúvaní znaleckých posudkov postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 16 ods. 8 ZakZTP v spojení s prílohou č. 15 vyhlášky č. 492/2004 Z. z., čím spáchal

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca rozklad a následne i doplnenie rozkladu. Minister žalovaného na návrh osobitnej komisie rozhodnutím Č. 28386/ 2015/15/RK zo dňa 26.10.2015 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) (i) návrh žalobcu na prerušenie druhostupňového správneho konania podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“ alebo „SP“) zamietol, (ii) rozklad žalobcu podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie

to nemalo žiaden praktický význam, ale tieto námietky žalovaný preskúmal ako rozkladové námietky a dospel k záveru, že neexistoval dôvod na vylúčenie zamestnancov žalovaného podieľajúcich sa na rozhodovaní v prejednávanej veci. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie druhostupňového správneho konania a to s odôvodnením, že prebiehajúci súdny prieskum skôr vydaného právoplatného rozhodnutia (ktorým bola žalobcovi uložená peňažná pokuta a pozastavený výkon činnosti znalca) nemá žiaden význam pre prejednávanú vec a nemení nič na skutočnosti, že naďalej pretrváva protiprávny stav spočívajúci v nepredložení znaleckých denníkov za požadované obdobie. Taktiež uviedol, že aktuálne prejednávaná vec sa od skoršieho právoplatne skončeného správneho konania odlišuje aj predmetom konania, ktorým nie je len protiprávne konanie spočívajúce v nepredložení znaleckých denníkov, ale aj prejednanie administratívnej zodpovednosti v súvislosti s preskúmavaným úkonom.

6. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 7. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 5S/1/2016-184 zo dňa 04.07.2017 (ďalej aj „v poradí prvý rozsudok krajského súdu“) žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) zamietol. 8. V poradí prvom rozsudku krajský súd: - dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a žalobca neuviedol v žalobe žiadne relevantné dôvody, na základe ktorých by bolo možné žalobe vyhovieť. Krajský súd argumentoval tým, že žalobca si na výzvu prvostupňového orgánu nesplnil svoju povinnosť predložiť denníky, pričom túto povinnosť si nesplnil ani do rozhodnutia prvostupňového orgánu. Zákon č. 382/2004 Z. z. neustanovuje žiadnu lehotu, počas ktorej by oba orgány verejnej správy boli povinné, či oprávnené žiadať od účastníka konania predloženie znaleckých denníkov. Povinnosť predkladať znalecké denníky znalcovi vyplýva z § 27 v spojení s § 29 zákona č. 382/2004 Z. z. a nie je nijako časovo ohraničená, rovnako ako časovo nie je ohraničené oprávnenie žalovaného na vyžiadanie si týchto denníkov, na ktoré ho zmocňuje § 29 zákona č. 382/2004 Z. z. Povinnosť viesť o svojich úkonoch denník vyplýva znalcovi z § 14 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. Znalec je pritom povinný poskytnúť ministerstvu pri výkone dohľadu svoju súčinnosť a na jeho požiadanie tento denník predložiť; - sa nestotožnil s námietkou res iudicata vznesenou žalobcom, čo odôvodnil tým, že žalobca nepredložil prvostupňovému orgánu v období od 15.08.2014 do 28.07.2015 denníky, ktoré obsahujú záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013; - sa stotožnil so zisteniami oboch orgánov verejnej správy, že pri vykonávaní znaleckého posudku č. 14/2013 zo dňa 29.10.2013 žalobca postupoval tak, ako to uviedol prvostupňový orgán v bode 2. a), 2. b), 2. c) výroku rozhodnutia. Oba orgány verejnej správy vykonali dokazovanie a zabezpečili dostatočné dôkazy, ktorými bolo konanie žalobcu preukázané a riadne odôvodnené; - sa stotožnil so skutkovým stavom veci tak, ako bol uvedený v rozhodnutiach správnych orgánov prvého a druhého stupňa, pričom dospel k záveru, že žalobca spáchal iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z.; - skonštatoval, že dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona. 9. Proti v poradí prvému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Asan/8/2018 zo dňa 28.02.2019 (ďalej aj „zrušujúci rozsudok“) v poradí prvý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Najvyšší súd SR v zrušujúcom rozsudku: - skonštatoval, že (i) odôvodnenie v poradí prvého rozsudku krajského súdu nemožno považovať za presvedčivé a spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP, (ii) krajský súd svojím postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR;

Najdôležitejšou časťou odôvodnenia rozsudku je právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Výroku v poradí prvého rozsudku krajského súdu nekorešpondovalo relevantné odôvodnenie; - ďalej krajskému súdu vytkol, že v odôvodnení v poradí prvého rozsudku absentovala samotná logická úvaha krajského súdu, z ktorej by bolo zrejmé, ako krajský súd vzájomne vyhodnotil tie-ktoré skutkové zistenia a príslušnú právnu úpravu a z akého dôvodu vyvodil závery, ku ktorým dospel, vysporiadajúc sa pritom s konkrétnymi vecnými námietkami žalobcu.

nenastala; - vo vzťahu k ostatným porušeniam právnych predpisov, za ktoré bol sťažovateľ správnym orgánom sankcionovaný, krajskému súdu vytkol, že v odôvodnení v poradí prvého rozsudku neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu a nereagoval relevantne na žalobné námietky; - v ďalšom konaní krajskému súdu uložil vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť s tým, že bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. 12.

13. V odôvodnení v poradí druhého rozsudku krajský súd: - ako dôvod zrušenia napadnutých rozhodnutí uviedol vady v konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré zakladajú nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí; - prvostupňovému orgánu vytkol, že nedodržal preferenčnú zásadu zmierneho vybavenia veci upravenú v § 3 ods. 4 veta druhá Správneho poriadku, ktorá predpokladá, aby prvostupňový správny orgán v záujme splnenia povinnosti, i keď uloženej výzvou z predchádzajúceho správneho konania, vyzval žalobcu na dobrovoľné splnenie povinnosti v lehote, ktorú mu za tým účelom určí, a to pod následkom začatia nového správneho konania.

Z obsahu podania vyplýva žalobcova nespokojnosť s poskytnutou 10 dňovou lehotou na vyjadrenie, ktorú považoval za neprimerane krátku aj vzhľadom na jeho v tom čase pracovnú zaťaženosť, ktorá mu bránila sa k upovedomeniu o začatí konania v určenej lehote vyjadriť.

Rovnako mal správny orgán postupovať k tomuto podaniu aj v rozsahu výhrad k osobe konajúceho zamestnanca ministerstva P.. L. a vyzvať žalobcu, aby uviedol, či týmto podaním má na mysli vznesenie námietky zaujatosti, alebo sa jedná len o jeho postoj k postupu v konaní. Zároveň mal žalobcu poučiť, aké obsahové náležitosti má námietka zaujatosti obsahovať, pričom mal zvoliť formu poučenia odpovedajúcu okolnostiam osoby žalobcu a konaniu samotnému.

Správny súd dospel k presvedčeniu, že bolo potrebné posúdiť, či povaha a stupeň tvrdení žalobcu vo vzájomných súvislostiach sú takej intenzity, že prezrádzajú/neprezrádzajú nedostatok nestrannosti namietaného zamestnanca; - prvostupňovému orgánu vytkol, že si nesplnil povinnosť umožniť účastníkovi konania, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie. O to závažnejšie sa toto pochybenie správneho orgánu správnemu súdu javilo v spojení so skutočnosťou, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie, keďže uvedený nedostatok nemôže byť zhojený ani tým, že žalobca sa na výzvu správneho orgánu nevyjadril k doručenému stanovisku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre;

na skutočnosť, že skoršími rozhodnutiami, ktorými bolo zavŕšené predchádzajúce správne konanie, bol žalobca uznaný vinným a bola mu uložená sankcia (po zmene rozkladového rozhodnutia) - peňažná pokuta 1.000,- eur a zákaz výkonu činnosti po dobu 10-tich mesiacov za nepredloženie znaleckého denníka za obdobie od 06.03.2014 do 14.08.2014.

V predmetnom súdnom konaní (vedenom pod sp. zn. 5S/65/2019 a pôvodne pod sp. zn. 5S/1/2016) správny súd preskúmava rozhodnutia vydané pre nesplnenie povinnosti predložiť znalecký denník v období od 15.08.2015 (správne má byť 2014 - pozn. kasačného súdu) do 28.07.2015.

Omeškanie, do ktorého sa dostal žalobca s predložením znaleckého denníka, plynie od dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 10 dní v zmysle výzvy zo dňa 19.02.2014, tzn. odo dňa 06.03.2014. Ak teda prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie Č. 28386/2015/15 dňa 29. júla 2015, v uvedenom čase lehota na vyvodenie zodpovednosti za tento iný správny delikt neuplynula; - k námietke žalobcu, že správne orgány mali vo veci nariadiť ústne pojednávanie, správny súd uviedol, že orgány verejnej správy mali riadne preukázané porušenie príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z., a preto v danej veci nevyvstala potreba objasniť vec na ústnom pojednávaní.

Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva jasné a presné vymedzenie, čo je samotná znalecká činnosť a čo sú iné s ňou súvisiace úkony znalca s ich subsumáciou pod príslušné ustanovenia zákona. Ak žalobca v rozklade namietal, že splneniu povinnosti predložiť znalecký denník mu bránila právoplatne uložená sankcia - zákaz výkonu činnosti, potom bolo povinnosťou žalovaného, aby dostatočne zrozumiteľne ozrejmil, na ktoré činnosti sa zákaz vzťahuje a čo je možné legitímne i naďalej napriek zákazu od znalca požadovať. Rovnako bolo povinnosťou nielen uviesť, ale aj zákonným ustanovením podložiť a toto vyložiť, po akú dobu je znalec povinný znalecký denník archivovať a prečo nie je možné pri absencii úpravy v ZakZPT aplikovať všeobecné právne predpisy upravujúce archivovanie v štátnej správe. Žalovaný týmto námietkam uplatneným v rozklade nevenoval dostatočnú pozornosť, a preto rozhodnutie žalovaného nezodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti;

Dankovičovi a následne po jej posúdení a prípadne i rozhodnutí vo veci samej opätovne rozhodnúť, a v novom rozhodnutí riadne a dostatočne preskúmateľne sa vysporiadať so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v správnom i súdnom preskúmavacom konaní.

14. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. i/ SSP).

26.05.2021. Súčasne podotkol, že výzva na dobrovoľné splnenie povinnosti by nebola v tomto prípade efektívnym procesným úkonom a bola by v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, keďže žalobca v priebehu správneho konania denník nepredložil; - vyzývanie žalobcu na to, aby uviedol, či návrhom na prerušenie konania nemienil podať aj návrh na vylúčenie zamestnancov žalovaného resp. poučovanie žalobcu o obsahových náležitostiach námietky zaujatosti by bolo neúčelným procesným postupom; - rozporoval, že žalobca vzniesol námietku zaujatosti resp. návrh na vylúčenie o. i. E. A. a P. L. v rozklade. Tvrdil, že toto bolo obsahom až inej písomnosti, a to doplnenia rozkladu tzn. v čase, keby bol spisový materiál predložený druhostupňovému správnemu orgánu; - namietal, že krajský súd žiadnym spôsobom nerozvinul úvahu v tom smere, z akého dôvodu nestačí vysporiadať sa s námietkou zaujatosti v rámci meritórneho rozhodnutia druhostupňového správneho konania. Správny súd v zrušujúcom rozsudku taktiež neuviedol, že preskúmavané správne rozhodnutia sú vecne nesprávne, prípadne, že E. A. alebo P. L. boli

Sťažovateľ tvrdil, že nie je pravdou, že žalobca namietal nepreskúmateľnosť správnych rozhodnutí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, pokiaľ ide o vylúčenie E. A. a P. L.. Podľa sťažovateľa žalobca nenamietal ani nepreskúmateľnosť správnych rozhodnutí z dôvodu nevysporiadania sa s námietkou žalobcu spočívajúcou v tej okolnosti, že sťažovateľ mal pri rozhodovaní o uložení sankcie zohľadniť predchádzajúce potrestanie; - pokiaľ ide o námietku doby archivácie, sťažovateľ mal za to, že s touto námietkou sa v druhostupňovom rozhodnutí riadne vysporiadal. Rovnaký názor zastával, aj pokiaľ ide o výhradu krajského súdu, že v druhostupňovom rozhodnutí sťažovateľ neuviedol, na aké úkony žalobcu resp. právomoci sťažovateľa sa zákaz výkonu znaleckej činnosti vzťahuje.

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 681/2017-15 zo dňa 07.11.2017; - ďalej namietal, že krajský súd sa v poradí druhom rozsudku v prevažnej miere zameral na skutočnosti, ktoré v predchádzajúcom konaní nepovažoval za nezákonné. 16. Žalobca vo vyjadreniach ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa zotrval na svojich tvrdeniach prezentovaných už v priebehu administratívneho konania, konania pred správnym súdom ako aj predchádzajúceho konania pred Najvyšším súdom SR. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Zároveň sa domáhal odloženia vykonateľnosti resp. priznania odkladného účinku vo vzťahu k sťažovateľom podanej kasačnej sťažnosti. Tvrdiac, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je zavádzajúca a účelová, namietal, že v nej absentuje konkretizácia sťažovateľom uplatnených kasačných dôvodov.

Zdôrazňoval, že rešpektuje zákonné právo žalovaného žiadať znalecké denníky v lehote 3 rokov spätne, ale nie 8 rokov spätne. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení platnom v rokoch 2014 a 2015, kedy rozhodoval žalovaný, tzn. na prekluzívnu 3 ročnú

IV. Právny názor kasačného súdu

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku: „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“ 19.

21. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku: „Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.“

24. Podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku: „O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.“

26. Kasačnú námietku sťažovateľa o nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a skutkové a právne závery, na ktorých založil svoje rozhodnutie, aj náležite odôvodnil.

27. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra

28. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že vyzývanie žalobcu na to, aby uviedol, či návrhom na prerušenie konania nemienil podať návrh na predĺženie lehoty na vyjadrenie a návrh na vylúčenie zamestnancov žalovaného resp. poučovanie žalobcu o obsahových náležitostiach námietky zaujatosti by bolo neúčelným procesným postupom. Orgány verejnej správy v rámci výkonu svojej pôsobnosti v oblasti verejnej správy nemôžu pri posudzovaní obsahu podaní vo veci samej vychádzať z domnienok, čo malo, resp. mohlo byť cieľom podania (v danom prípade podľa názoru sťažovateľa oddialenie rozhodnutia vo veci samej), ale posudzovať podanie účastníka konania podľa jeho obsahu, a to bez ohľadu na spôsob označenia tohto podania. Postupovať majú tiež v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a majú im poskytovať poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Keďže žalovaný zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania (ktorý mal byť podľa svojho obsahu zrejme návrhom na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania), sťažovateľ sa mohol dôvodne domnievať, že v zameškanej lehote už nemôže podať vyjadrenie, čím mohlo dôjsť aj k zmareniu alebo minimálne sťaženiu uplatnenia jeho práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Uvedené platí o to viac, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie.

30. Argumentáciu sťažovateľa prezentovanú v kasačnej sťažnosti spočívajúcu v tom, že zrušenie rozhodnutia vydaného nezaujatou osobou len preto, že o námietke zaujatosti nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, je formalizmom, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Napriek opakovaným výhradám žalobcu o participácií namietaných zamestnancov na úkonoch v administratívnom konaní, žalovaný neprijal žiadne rozumné opatrenia, ktoré bolo možné od neho očakávať a nezabránil tak účasti na ďalších procesných úkonoch týchto osôb do okamihu, kým by v objektívnej rovine bolo preverené a rozhodnuté, či reálne neexistujú okolnosti, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam, že namietaný zamestnanec žalovaného disponuje k veci alebo k účastníkovi konania určitým vzťahom. V tomto smere sa kasačný súd plne stotožňuje s názorom krajského súdu, že z dôvodu právnej istoty a aj s ohľadom na výhrady vznesené žalobcom pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, bolo potrebné venovať námietkam žalobcu náležitú pozornosť a posúdiť, či povaha a stupeň tvrdení žalobcu vo vzájomných súvislostiach sú takej intenzity, že prezrádzajú/neprezrádzajú nedostatok

rokov. Kasačný súd má z obsahu tohto podania za to, že sťažovateľ týmto mienil uplatniť námietku zaujatosti (z obsahu je zrejmé, kto ho podáva a voči ktorému zamestnancovi smeruje a vyplýva z neho aj konkrétny popis skutočností, ktoré nasvedčujú vylúčenie zamestnanca). Povinnosťou správneho orgánu bolo na toto podanie reflektovať, vyzvať na jeho prípadné doplnenie a zaoberať sa ním predpísaným zákonným postupom. Správny orgán ho však nechal úplne bez povšimnutia a konkrétny zamestnanec vo veci ďalej konal. Tým orgán verejnej

Podľa kasačného súdu však žalobca prezentoval celkom konkrétne tvrdenie, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť, či vzbudzuje dôvodnú pochybnosť, že namietaný zamestnanec je voči osobe žalobcu zaujatý práve z dôvodu, že žalobca verejne kritizoval jeho osobu a činnosť.

V rozsudku sp. zn. 8Sžfk/58/2020 zo dňa 27.05.2022 Najvyšší správny súd SR uviedol, že: „(Sťažovateľ - Finančné riaditeľstvo SR“) poukazuje na výsledok následného rozhodovania o námietke zaujatosti a z toho ex tunc odvodzuje zákonnosť svojho postupu. Kasačný súd nemôže s takouto argumentáciou vysloviť súhlas. Správny súd jasne a prehľadne vo svojich záveroch odôvodnil procesné pochybenie správcu dane, keď po vznesení námietky zaujatosti bezodkladne nerozhodol o jej dôvodnosti. Tým, že svojou nečinnosťou správca dane umožnil ďalej konať takto namietaným zamestnancom, zaťažil svoju rozhodovaciu činnosť podstatnou procesnou vadou. “

34. Sťažovateľ s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/8/2019 z 26.05.2021 rozporoval názor správneho súdu o potrebe aplikácie zmierneho vybavenia veci. K tomuto sťažnostnému bodu kasačný súd uvádza, že zmier je jedným zo spôsobov ukončenia správneho konania v sporných veciach, v ktorých však vystupujú aspoň dvaja účastníci konania zastávajúci protichodné závery. Zmier je v správnom konaní možné uzavrieť len medzi účastníkmi konania a právna úprava z povahy veci nepripúšťa, aby sa zmier uzavrel so

Sťažovateľ na strane 11 druhostupňového rozhodnutia podľa kasačného súdu zrozumiteľne vysvetlil, že zákaz činnosti ako sankcia sa vzťahuje na uskutočňovanie znaleckej činnosti samotným znalcom, avšak nie na plnenie povinností znalcom voči ministerstvu v rámci výkonu jeho dohľadu, čo kasačný súd považuje za dostatočné.

37. Kasačný súd ďalej považuje za potrebné pre úplnosť uviesť, že v súdenej veci ide o konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. Konanie vo veciach správneho trestania je upravené v § 194 až 197 SSP. Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch podľa § 195 písm. a) až e) SSP.

38. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že krajský súd mal prekročiť medze svojej prieskumnej právomoci z dôvodu, že žalobca v žalobe nenamietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí vo vzťahu k vysporiadaniu sa s námietkou zaujatosti a vo vzťahu k zohľadneniu predchádzajúcej sankcie v ukladanej sankcii. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca namietal právne závery a skutkové zistenia sťažovateľa, ako i zmätočnosť správnych rozhodnutí a nevysporiadanie sa so zásadnými argumentami uvedenými v rozklade.

39. V prípadoch, kedy krajský súd nie je viazaný žalobnými bodmi, nie je ani kasačný súd viazaný kasačnými bodmi (§ 195, § 453 ods. 2 SSP). Z tohto dôvodu považuje kasačný súd za potrebné vyjadriť sa aj k námietke premlčania a námietke res iudicata, ktoré žalobca uplatňoval v administratívnom i súdnom konaní. Kasačný súd pripomína, že žalobca už bol právoplatne potrestaný za nepredloženie znaleckého denníka, ktorý mal obsahovať údaje za obdobie rokov 2006 - 2013, a to v čase od 06.03.2014 do 14.08.2014. Keďže žalobca nepredložil znalecký denník ani v čase od 15.08.2014 do 23.02.2015, bolo voči nemu začaté ďalšie správne konanie a uložená ďalšia sankcia s tým, že (i) spáchaný delikt sa viaže k inému časovému úseku a z tohto dôvodu rozhodnutie o predchádzajúcom potrestaní nepredstavuje prekážku res iudicata a s tým, že (ii) znalec má povinnosť viesť a predkladať denník počas celého obdobia, po ktoré mu svedčí status znalca, a teda prekluzívna/premlčacia doba sa neuplatní, resp. že premlčacia/ prekluzívna doba troch rokov plynie od výzvy žalovaného na predloženie denníka, ako uviedol

Ak znalec objektívne nie je schopný znalecký denník predložiť, nie je podľa kasačného súdu v podmienkach právneho štátu ústavne udržateľný taký výklad a aplikácia právnych predpisov zo strany žalovaného, ktorá spočíva v opakovanom vyvodzovaní zodpovednosti za správny delikt nepredkladania denníka. Nepremlčateľné sú podľa Trestného zákona len najzávažnejšie trestné činy proti mieru a ľudskosti či trestné činy vojnové, ktorých spoločenskú nebezpečnosť nie je možné ani zďaleka porovnávať so spoločenskou nebezpečnosťou iného správneho deliktu neposkytnutia súčinnosti ministerstvu znalcom spočívajúcom v nepredložení znaleckého denníka. Úlohou žalovaného bude preto v ďalšom konaní riadne zistiť skutkový stav, teda zistiť, v čom spočíval dôvod opakovaného nepredloženia znaleckého denníka a s týmito skutočnosťami sa vysporiadať vo vydanom rozhodnutí. Ak totiž znalec objektívne nemôže splniť povinnosť opakovane predložiť žalovanému znalecký denník, potom bude dôvodné potrestať znalca jednorazovo za také konanie, ktorého sa dopustil, a to po hmotnoprávnej stránke (napr. za porušenie povinnosti vedenia denníka, ktoré by konzumovalo

súd v tejto súvislosti preto nepovažuje skutkový stav zistený žalovaným za dostatočný a v administratívnych rozhodnutiach, v ktorých išlo už o takéto opakované sankcionovanie znalca, chýba zmienka o vysporiadaní sa s vyššie uvedenými skutočnosťami, a to aj s ohľadom na neposkytnutie riadnej možnosti žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a na nenariadenie ústneho pojednávania. Žalobca v súdnom konaní uvádzal tvrdenia o skartovaní denníkov po troch rokoch (obdobné námietky uplatňoval už aj v pôvodnom konaní, v ktorom došlo k predchádzajúcemu uloženiu sankcie), preto bude úlohou žalovaného sa s týmito okolnosťami zaoberať. 40.

41. Podľa § 446 ods. 1 SSP: „Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 42. Podľa § 446 ods. 2 písm. c) SSP: „Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.“

44. K návrhu žalobcu na priznanie odkladu vykonateľnosti kasačnej sťažnosti, ktorú však podal žalovaný - sťažovateľ, nebolo možné vyhovieť. Žalobca v petite návrhu žiadal, aby kasačný súd žalovanému nariadil vrátiť žalobcovi znalecké insígnie a obnoviť jeho zápis v zozname znalcov, na čo však kasačný súd nemá podľa zákona zverenú právomoc, a preto na podanie žalobcu ani nemohol prihliadať a reagovať naň vo výroku rozsudku.

45. V nadväznosti na uvedené vyhodnotil kasačný súd námietky uvedené v kasačnej sťažnosti ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Kasačný súd sa teda stotožnil s názorom krajského súdu, že bolo potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj z dôvodov, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

46. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania s tým, že o výške náhrady trov kasačného konania bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 47. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. júna 2023