1Svk/60/2022

1. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím Číslo 00346/2017-Os-18 zo dňa 05.12.2017 ako príslušný orgán podľa § 45 ods.1 a § 46 ods.1 písm. f) v spojení s § 72 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. ( ďalej aj ako „zákon č. 122/2013“ alebo „zákon o ochrane osobných údajov“) v konaní o ochrane osobných údajov podľa tretej hlavy tretej časti zákona č. 122/2013 Z. z. a podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) začatom dňa 23.09.2016 pod číslom 01094/2016-Os na základe návrhov dotknutých osôb H. Y., J. H. XX, XXX XX J. H., B. L., Y. X, XXX XX L., R. H., L. X, XXX XX R., A.. D. Y., C. X, XXX XX . L., A.. Y. H., F. X, XXX XX L., J. R., G. XX, XXX XX. R. D. ( ďalej len „navrhovatelia“) proti spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o. pre podozrenie z porušenia práv navrhovateľov a povinností ustanovených zákonom č.

navrhovateľov - porušil § 34 ods. 2 písm. b) v spojení s § 35 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. tým, že informačný systém, v ktorom spracúva o navrhovateľoch osobné údaje prinajmenšom v rozsahu, ako ich obsahuje písomnosť prevádzkovateľa adresovaná jednotlivým navrhovateľom zo dňa 13.09.2016 označená ako „Predexekučná výzva“ (meno, priezvisko, adresa, údaj o tom, že boli zamestnancami spoločnosti Salve Finance, a.s., po zmene názvu od 21.08.2015 Festin, a.s. a údaje o bankovom prevode z účtu Salve Finance, a.s. v prospech jednotlivých navrhovateľov: dátum prevodu, suma, konštantný a variabilný symbol platby), neoznámil úradu napriek tomu, že ako právny základ spracúvania predmetných osobných údajov deklaruje § 10 ods.3 písm. g) zákona č. 122/2013 Z. z., - porušil § 15 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. tým, že nakoľko osobné údaje, ktoré o navrhovateľoch spracúva, nezískal priamo od nich, mal povinnosť oznámiť navrhovateľom bez zbytočného odkladu informácie podľa § 15 ods.2 zákona č.122/2013 Z. z., ktorú nesplnil,

opatrenia: 1. prevádzkovateľ je v lehote 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia povinný oznámiť úradu podľa § 35 zákona č.122/2013 Z. z. informačný systém, v ktorom spracúva osobné údaje navrhovateľov na základe § 10 ods. 3 písm. g) zákona č. 122/2013 Z.

bodoch. 2. Predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím č. k.: 00150/2018-Op-37 zo dňa 29.júna 2018 podľa § 103 ods.1 v spojení s § 110 ods.9 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v spojení s § 59 ods.2 správneho poriadku zmenila prvostupňové rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 05.12.2017 č.k.: 00346/ 2017-Os-18 tak, že podľa § 65 ods.1 zákona č. 122/2013 Z. z. v znení zákona č 84/2014 Z. z. prevádzkovateľovi informačného systému osobných údajov spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o., ktorý porušil § 34 ods.2 písm. b) v spojení s § 35 ods.1 zákona č. 122/2013 Z. z. tým, že informačný systém, v ktorom spracúva o dotknutých osobách osobné údaje prinajmenšom v rozsahu ako ich obsahuje písomnosť prevádzkovateľa adresovaná jednotlivým dotknutým osobám zo dňa 13.09.2016 označená ako „Predexekučná výzva“ (meno, priezvisko, adresa, údaj o tom, že boli zamestnancami spoločnosti Salve Finance, a.s., po zmene názvu

3. Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v čase prebiehajúceho konania o ochrane osobných údajov došlo po podaní rozkladu prevádzkovateľa k zmene právnej úpravy ochrany osobných údajov. Právna úprava platná do 24.08.2018 sa odo dňa 25.04.2018 zrušila a nahradila novou právnou úpravou, t.j. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov) a zákonom č. 18/2018 Z. z. V zmysle prechodného ustanovenia § 110 ods.9 zákona č. 18/2018 Z. z. úrad dokončí konania, ktoré boli začaté a neboli právoplatne ukončené do 24.08.2018, podľa doterajšieho zákona, t.j. zákona č. 122/2013 Z. z. Predsedníčka úradu preto vydala rozhodnutie podľa č. 18/2018 Z. z., avšak porušenie konštatovala podľa zákona č. 122/2013 Z. z. Týmto rozhodnutím nebolo napriek zistenému porušeniu uložené opatrenie, nakoľko opatrenie, ktoré malo byť uložené, by nebolo účelné

§15 ods.3 zákona č. 122/2013 Z. z. V zmysle § 15 ods.3 písm. b) zákona č. 122/2013 Z. z. prevádzkovateľ nebol povinný oznamovať dotknutej osobe informácie uvedené v § 15 ods.1 zákona č. 122/2013 Z. z., ak spracúval osobné údaje podľa § 10 ods.1 a ods.2 zákona č. 122/2013 Z. z. a tiež nebol povinný podľa tohto ustanovenia oznamovať dotknutým osobám (ak nezískal osobné údaje priamo od nich) ani informácie podľa § 15 ods.2 zákona č. 122/ 2013 Z. z. ak spracúval podľa 10 ods. 1 a ods.2. V zmysle § 10 ods.1 a ods.2 zákona č. 122/2013 Z. z. bolo možné osobné údaje spracúvať na základe zákona č. 122/2013 Z. z., osobitných zákonov, priamo vykonateľného právne záväzného právneho aktu Európskej únie

II. Konanie na krajskom súde

10. Ďalej uviedol, že právna úprava v súlade s obsahom článkov 10 a 11 smernice 95/46/ ES rozlišuje situácie, keď boli osobné údaje priamo získané od dotknutej osoby, keď boli získané od inej ako dotknutej osoby, prípadne boli získané bez jej súhlasu, napr. na základe osobitného zákona. Ustanovenie § 15 ods.1 sa týka situácií, keď prevádzkovateľ, resp. zástupca prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľ, ktorý koná v ich mene, získava osobné údaje priamo od dotknutej osoby. V ustanovení § 15 ods.1 písm. a) až d) sú uvedené informácie, ktoré je prevádzkovateľ povinný dotknutej osobe oznámiť. V písmene e) sú ďalšie informácie, ktoré je potrebné dotknutej osobe oznámiť vtedy, ak s ohľadom na všetky okolnosti spracúvania osobných údajov sú pre dotknutú osobu pre zaručenie jej práv a právom chránených záujmov, najmä právo byť informovaná o podmienkach spracúvania svojich osobných údajov. Ustanovenie § 15 ods.2 zákona sa týka situácií, keď prevádzkovateľ získal osobné údaje o dotknutej osobe od inej osoby. V takomto prípade bol povinný dotknutej osobe dodatočne oznámiť potrebné informácie o ich získaní a možnom ďalšom spracúvaní. Prevádzkovateľ bol povinný tieto základné informácie rozšíriť o doplňujúce informácie a to s ohľadom na špecifické okolnosti, za ktorých budú osobné údaje získavané na zabezpečenie zákonného spracúvania. 11. Správny súd musel preto konštatovať, že subjektívne právo žalobkyne na ochranu osobných údajov bolo porušené, nakoľko spoločnosť SLOVDAN, spol. s r.o. mala podľa § 15 ods.2 zákona č. 122/2013 Z. z. žalobkyni oznámiť relevantné informácie ako aj ďalšie informácie, ktoré boli vzhľadom na okolnosti potrebné pre navrhovateľku (žalobkyňu) pre zaručenie jej práv a právom chránených záujmov a zabezpečenia zákonného spracovania osobných údajov. Inštitút informačnej povinnosti prevzala aj nová právna úprava, t.j. zákona č. 18/2018 Z. z. (§20 zákona), a teda žalovaný s odvolaním sa na novú právnu úpravu spolu s konštatáciou, že „opatrenie, ktoré malo byť uložené, by nebolo účelné vzhľadom na zánik povinnosti oznamovať spracovateľské činnosti prevádzkovateľa úradu podľa novej právnej úpravy“.

12. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ spoločnosť SLOVDAN, spol. s r.o. v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

14. Sťažovateľ dôvodil i nálezom II.ÚS 608/2021-51 z 02.03.2022, alebo rozhodnutím ESĽP vo veci SLOVDAN, spol. s r.o. proti Slovenskej republike č. 46341/17, kde bolo konštatované porušenie základných práv sťažovateľa nevysporiadaním sa s jeho vecným vyjadrením k veci. (Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (II. ÚS 608/2021). 15. Ďalej uviedol, že k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods.1 písm. f) S.s.p. došlo aj tým, zo strany súdu neboli sťažovateľovi doručované všetky vyjadrenia žalobkyne, žalovaného a ostatných účastníkov konania na vyjadrenie.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že právny základ osvedčil (i) oznámením MS SR z 23.05.2017 dôvodne predpokladanej majetkovej ujmy spôsobenej sťažovateľovi žalobkyňou a ostatnými účastníkmi, ale aj (ii) šiestimi odporovacími súdnymi konaniam voči žalobkyni a ostatným účastníkom, pričom všetko dokonca spory právne zastúpené tým istým právnym zástupcom AK JUDr. Silvia Predná, s.r.o., čím tento právny základ nielen že bol preukázaný ale ani nebol v konaní sporný. V tejto súvislosti poukázal na zmätočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ako i na rozpor jednotlivých častí textu rozsudku, pretože krajský súd mal konštatovať na jednej strane, že po oboznámení sa s obsahom spisu ako i administratívneho spisu zistil, že právny základ §10 ods.3 písm. g) zákona č. 122/2013 Z. z. nie je sporný a na druhej starne konštatoval, že právny základ postupu prevádzkovateľa podľa ustanovenia § 10 ods.3 písm. g) zákona č. 122/2013 Z. z. nevyvstal zo žiadneho relevantného dôkazu a v konečnom dôsledku nebol preukázaný v následných súdnych konaniach.

OZ, tak sťažovateľ disponoval právnym základom spracúvania osobných údajov žalobkyne a ostatných účastníkov podľa § 10 ods.3 písm. g) zákona č. 122/ 2013 Z. z. (spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, najmä osobné údaje spracúvané v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa).

Všetko s poukazom na to, že krajským súdom zmieňované ustanovenie § 34 ods.2 písm. b) a § 35 zákona č. 122/2013 Z. z. sa vzťahujú na základný/úvodný § 34 ods.1, podľa ktorého Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky informačné systémy, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami spracúvania, vo vzťahu k čomu sťažovateľ od počiatku namietal, že on osobné údaje žalobkyne a ostatných účastníkov úplne ani čiastočne nespracúval automatizovanými prostriedkami spracúvania.

V prípade, ak by sa kasačný súd stotožnil s tým, že kasačnú sťažnosť podala neoprávnená osoba, aby ju odmietol. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a považuje ho za vecne správny.

21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. januára 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

konania. 24. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

V súlade s judikatúrou európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29.septembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13.júna 2006 č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vysporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania a to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd v tejto zákonnej povinnosti neobstojí, a to jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia.

Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p.

27. Krajský súd nedostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci. Odôvodnenie rozsudku spôsobom, že len vyslovuje konečné závery o tom, že napadnuté rozhodnutie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky v časti aplikácie výnimky z informačnej povinnosti podľa § 15 ods.3 písm. b) zákona č. 122/2013 Z. z. je nezákonné a práve v danej časti je žaloba dôvodná, bez toho aby ozrejmil aj proces uvažovania, ktorý tomuto záveru predchádzal, nedáva priestor pre pochopenie, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.

29. Kasačný súd porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku s vyššie uvedenými kritériami na jeho zrozumiteľnosť a presvedčivosť dospel k záveru, že krajský súd sa týmito požiadavkami dostatočne neriadil. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nespĺňa uvádzané požiadavky.

31. V odôvodnení rozsudku krajský súd opakovane iba zrekapituloval priebeh konania pred správny orgánom, no k zásadným otázkam týkajúcim sa merita veci zaujal len stručné závery, pričom z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú relevantné úvahy súdu, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť závery o tom, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť.

33. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil (teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú vec.

35. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p. Svojím postupom krajský súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto podľa § 462 ods. 1 S.s.p. rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S.s.p.). 38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3:0 (§ 147 ods.2 S.s.p. v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.)

V Bratislave dňa 31. januára 2024