2Svk/11/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200036.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3S/43/2016
- IČS
- 9622200036
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej žalobcov: 1/ R. M., N. T., C. XXX, 2/ S. N., N. D. Š., A. XX, 3/ O. Č., N. T., C. XXX, 4/ U. X., N. A., G. X, 5/ M. B., N. A., Z. XX, všetci zastúpení: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., IČO: 51913984, so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, Pozemkový a lesný odbor, Masarykova 10, za účasti 1/ Obce Fintice, Grófske nádvorie 210/1, 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. septembra 2016, č. OÚ-PO- PLO 2016/1357-25/LY, o kasanej sťažnosti sťažovateľov - žalobcov v rade 1/ až. 5/ proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/43/2016 - 63 zo dňa 27. októbra 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/43/2016 - 63 zo dňa 20.06.2019 zrušuje a vec vracia Správnemu súd v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol podľa § 190 SSP žalobu žalobcov v rade 1/ až 5/, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorý podľa 3 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. v súčinnosti so zákonom č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkovo právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, rozhodol tak, že výrokom 1. nariadil podľa 2 ods. 2 zákona č. 66/ 2009 Z. z. a 8 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkové úpravy v katastrálnom území Fintice na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb., t. j. z dôvodu potreby usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu v dôsledku historického vývoja pred účinnosťou zákona. Výrokom 2. určil podľa 8b ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., že sa pozemkové úpravy vykonajú formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou.
Výrokom 3. určil v zmysle 3 Zákona č. 330/1991 Zb. obvod jednoduchých pozemkových úprav, ktoré tvoria hranice a plocha parcely CKN XXX/X 0 výmere 5.707 m2 . Výrokom 4. určil v zmysle § 3 ods. 3 zákona č.66/2009 Z. z., že usporiadaním vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou finančnej náhrady podľa osobitného predpisu (vyhláška č.38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav) v zmysle § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb.
Určenie druhu pozemku sa vykoná podľa druhu pozemku v čase pred jej zastavením. 2. Správny súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného vydané podľa zákona č. 330/1991 Zb. v spojení so zákonom č. 66/ 2009 Z. z., ktorý na základe žiadosti Obce Fintice o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku C KN XXX/X o výmere 5.707 m2, k. ú. T., na ktorom sa nachádza stavba športového areálu vo vlastníctve obce, nariadil pozemkové úpravy podľa 2 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., v súlade s 8b ods. I citovaného zákona určil, že budú vykonané formou jednoduchých pozemkových úprav, určil obvod pozemkových úprav (§ 3 zákona č. 330/ 1991 Zb.) a výrokom č. 4. rozhodol, že v zmysel 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná formou finančnej náhrady podľa osobitného predpisu. rozhodnutiu v zmysle 8 ods. 6 zákona č. 330/1991 Zb. nie je prípustný opravný prostriedok, preto ide o rozhodnutie, ktoré súdnemu prieskumu podlieha. Rozsah preskúmavacieho konania súdom bol daný rozsahom žalobných námietok, pričom
žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnej aplikácii 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z., keďže podmienky v ňom stanovené musia byť splnené kumulatívne, zdôraznili, že žiadali a žiadajú o usporiadanie vlastníckych vzťahov formou náhradných pozemkov, nie formou finančnej náhrady (v podstate namietali zákonnosť výroku 3/ a 4/ preskúmavaného rozhodnutia), v procesnoprávnej rovine namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý je naviac v rozpore s administratívnym spisom.
3. Správny súd poukázal nato, že vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia aj z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný sa predmetnou vecou náležite zaoberal, v potrebnom rozsahu zisťoval, či sú k dispozícii pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré by mohli byť ponúknuté žalobcom (vlastníkom pozemku) ako náhradné pozemky a po zistení, že ani Obec ani Slovenský pozemkový fond nedisponujú pozemkami vo vlastníctve SR, rozhodol v zmysle 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. o usporiadaní vlastníckych vzťahov k spornému
pozemku formou finančnej náhrady. Správny súd sa nestotožnil s námietkami žalobcov, že neboli splnené podmienky pre postup podľa 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z., lebo podmienky stanovené v bodoch a) - c) musia byť splnené kumulatívne, lebo z gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia uvedené nevyplýva a potvrdzuje to aj skutočnosť, že pri prijatí takéhoto záveru, by usporiadanie vlastníckych vzťahov nebolo prakticky možné, lebo zákon č. 66/2009 Z. z. neupravuje ako usporiadať vlastnícke vzťahy pod stavbou v prípade, ak náhrada v pozemkoch nie je možná (náhradné pozemky vo vlastníctve SR nie sú) a nie je možná ani finančná náhrada (pri podmienke splnenia bodov a) - c) 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. kumulatívne) čo nie je účelom tohto zákona.
4. Na veci nič nemení podľa správneho súdu odkaz žalobcov na rozhodnutia sp. zn. 4MCdo/2/
2014 zo dňa 23.04.2015 a sp. zn. 10Co/134/2012, ktoré pre správny súd v tomto konaní nie sú záväzné. Osobitne správny súd poukázal na iniciatívu žalovaného, ktorý listom č. OU-POPLO 2016/1357-18 zo dňa 22.02.2016 a č. OU-PO-PLO 2016/1357-19 zo dňa 23.05.2016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadrili, akou formou žiadajú usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemku, či formou poskytnutia náhradného pozemku (uviesť číslo parcely), alebo formou finančnej náhrady, keď v stanovenej lehote, až na základe opakovanej výzvy zo dňa 23.05.2016 reagovala len p. R. M. tak, že vyjadrila nespokojnosť s prerušením konania a vyslovila názor, že správny orgán mal už dávno nariadiť pozemkové úpravy, bez konkrétneho návrhu na možné riešenie formou náhradných pozemkov vo vlastníctve SR. V tomto smere ostali žalobcovia nečinní aj v súvislosti s ich predvolaním na osobné rokovanie na 25.08.2016, kde sa mohli okrem iného oboznámiť s podkladmi rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia (predvolanie zo dňa 12.08.2016 č. OU-PO-PLO 2016/1357-24/Ly), s možnosťou do dvoch dní od doručenia predvolania telefonicky dohodnúť iný termín rokovania. 5. Keďže náležitým zisťovaním skutkového stavu dospel žalovaný k záveru, že usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku formou náhradného pozemku nie je možné, nepochybil a postupoval v súlade so zákonom, ak nariadil vykonanie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav, formou finančnej náhrady a teda náležite zistený skutkový stav žalovaný správne právne posúdil. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu.
II. Kasačná sťažnosť žalobcov v 1. až 5. rade a vyjadrenie žalovaného
a ďalšieho účastníka 1. a) kasačná sťažnosť 6. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia 1. až 5. v procesnom postavení sťažovateľov (ďalej len „sťažovatelia“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, kde namietali, že: - krajský súd vec nesprávne posúdil, keď konštatoval, že v administratívnom konaní boli splnené podmienky podľa § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z., keď poukázal na gramatický výklad tohto ustanovenia. Z tohto dôvodu tieto podmienky nemusia byť splnené kumulatívne, pričom poukazoval aj na účel zákona. - v predmetnej veci bol vyslovený právny názor v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Ncdo/2/2014, pričom tento súd konštatoval, že podmienky pod písmenami al až c/ 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 musia byť splnené kumulatívne.
Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Trnave rozsudkom pod spis. zn.. 10 C/134/2012. Sťažovatelia mali teda za to, že Okresný úrad Prešov konal v rozpore so zákonom, keď vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie. Mali za to, že výrok 4/ napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týkal spôsobu vykonania pozemkových úprav formou finančnej náhrady podľa osobitného predpisu v administratívnom konaní neprichádza do úvahy, nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. V dôsledku nezákonnosti a nesprávnosti výroku č. 4/ je nesprávny aj výrok 3/ rozhodnutia, ktorým bol určený obvod pozemkových úprav, iba na hranice a plochu parcely CKN XXX/X 0 výmere 5707 m2 .
Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok krajského súdu v Prešove zrušiť a vrátiť súdu na ďalšie konanie. b) vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa písomne vyjadril ku kasačnej sťažnosti sťažovateľov v rade 1/ až 5/. Uviedol, že pre pochopenie ustanovení 3 ods. 3 Zákona č. 66/2009 Z. z. je nevyhnutné poznať ustanovenia zákona č. 330/1991 Z. z., inak dochádza iba ku gramatickému výkladu a nesprávnemu logickému záveru.
Zákon č. 66/2009 Z. z. v § 3 ods. 3 písm. a/ , b/,c/ rieši tri samostatné prípady, kedy sa usporiadaním vlastníckych vzťahov za pozemok pod stavbou rieši formou finančnej náhrady: 1/ Nie sú v obvode pozemkových úprav k dispozícii pozemky, na účely poskytnutia náhrady, vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou sa usporiadajú formou finančnej náhrady, 2/ Pôvodný pozemok vlastníka pod stavbou má menej ako 400 m2, poskytne sa finančná náhrada. Toto ustanovenie stanovuje podmienku minimálnej výmery pôvodného pozemku pre pridelenie náhradného pozemku.
Zákon č. 66/2009 stanovuje jednoznačne, že za pozemok o výmere do 400 m2 poskytuje sa vlastníkovi finančná náhrada, k tomu nie je potrebný súhlas vlastníka. 3/ V obvode pozemkových úprav sú k dispozícii pozemky na účely poskytnutia náhrady za pôvodný pozemok vlastníka, pozemok pod stavbou má výmeru viac ako 400 m2 , vlastník sa môže rozhodnúť akú formu náhrady si vyberie v zmysle § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. a to buď náhradný pozemok, alebo požiada o
finančnú náhradu. Na základe správneho konania, vyjadrení SPF ako správcu majetku štátu, správny orgán dospel k záveru, že v katastrálnom území obce T. nie sú k dispozícii náhradné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere , bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, preto vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou sa usporiadajú v zmysle 3 ods. 3 písm. a/ formou finančnej náhrady. c) vyjadrenie ďalšieho účastníka v 1. rade
8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril písomne aj účastník konania v rade 1/.Uviedol, že rozsudok Krajského súdu Prešov považuje za správny. Navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.
III. Konanie pred kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podaných kasačných sťažností (§ 440 SSP), kasačné sťažnosti prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách obsahom pozemkových úprav l) je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.
11. Podľa § 2 odsek 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb. (1) pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak a) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona, b) došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav (§ 3), c) došlo alebo má dôjsť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo v jeho ucelenej časti tým, že rozdelí pozemky vlastníkov, obmedzí prístup k pozemkom alebo sťaží ich užívanie, d) je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, e) má dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby z dôvodu vyhláseniaochranných pásiem, chránených území alebo z iných dôvodov, f) sa v katastrálnom území vyčlenilo do bezplatného dočasného náhradného užívania viac ako 25 percent výmery poľnohospodárskej pôdy, g) je potrebné riešiť dôsledky živelných
pohrôm, 1aaa) h) je potrebné usporiadať pozemky vzhľadom na ich budúce použitie na iné účely, ako je hospodárenie na pôde, i) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v súvislosti s rozsiahlou zmenou štátnej hranice. (2) Ak sa pozemkové úpravy vykonávajú z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a), c) až g) a i), nariaďuje ich príslušný okresný úrad.
12. Podľa 8b odsek 1 zákona č. 330/1991 Zb. Okresný úrad môže povoliť alebo nariadiť vykonanie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou, ak sa rieši len časť katastrálneho územia alebo hospodárskeho obvodu. Jednoduché pozemkové úpravy sa môžu vykonávať pre všetky dôvody pozemkových úprav uvedené v 2 ods. 1. Osobitosti konania z dôvodov podľa § 2 ods. I písm. b), c) a h) upravujú ustanovenia 8c až 8e. Okresný úrad v rozhodnutí podľa S 8 môže upraviť rozsah vyhotovených častí s ich odôvodnením.
13. Podľa § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. ak sú pozemky v obvode pozemkových úprav, ktoré by mohli byť vyňaté z obvodu pozemkových úprav podľa S 4 ods. 2 a na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu alebo obce, alebo vyššieho územného celku ako sú cestné komunikácie, železnice a vodné plochy vybudované do 24. júna 1991 alebo iné stavby podľa osobitného predpisu, 5c) môže Slovenský pozemkový fond alebo správca poskytnúť vlastníkovi iný pozemok vo vlastníctve štátu alebo vyrovnanie v peniazoch podľa osobitného predpisu. 7d) Určenie druhu pozemku sa vykoná podľa druhu pozemku v čase pred jeho
zastavaním. 14. Podľa § 1 ods. 1 až 3 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovo právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). 2) Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. 3) Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. 3)
15. Podľa 2 ods. 1 až 3 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby”), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v
jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu ( zákon č. 330/1991 Zb.). Ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.
16. Podľa § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 66/2009 Z. z. 1) konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. 2) Nezistených vlastníkov pozemkov pod stavbou a vlastníkov pozemkov pod stavbou, ktorých miesto pobytu nie je známe, zastupuje v konaní podľa odseku 1 Slovenský pozemkový fond alebo správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len "správca"). 3) Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, a) ak v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.
V. Rozsudok NS SR spis. zn. 8Sžrk/2/2018 zo dňa 20.06.2019 a nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 322/2020-47 zo dňa 20.12.2021
a) rozsudok NS SR spis. zn. 8Sžrk/2/2018 zo dňa 20.06.2019 17. Najvyšší súd SR rozsudkom spis. zn. 8Sžrk/2/2018 zo dňa 20.06.2019 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcov 1. až 5. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/43/2016 - 63 zo dňa 27.10.2017 s odôvodnením, že „medzi účastníkmi konania zostal sporný výklad ustanovenia § 3 ods. 3 pís. a) - c) zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku, pričom podľa žalovaného nemuselo ísť o podmienky kumulatívne splnené (následne aj podľa správneho súdu), podľa sťažovateľov išlo o podmienky, ktoré by mali byť splnené kumulatívne, t. j. súčasne.
Podľa názoru najvyššieho súdu doslovným gramatickým výkladom, že ide o kumulatívnu právnu normu, takýto výklad by viedol k situácii, že za pozemky o výmere nad 400 m2, by už nebolo možné poskytnúť finančnú náhradu a vlastník pozemku by zostal bez náhrady, v tom prípade, ak by nebolo
možné poskytnúť náhradný pozemok. 18. „V prípadoch, v ktorých gramatický výklad a aplikácia zákona vedú k zmierneniu dôsledkov, je nevyhnutné aplikovať ústavne konformný výklad podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR, ktorá povinnosť je uložená nielen súdom, ale všetkým orgánom verejnej moci, vrátane
žalobcu i žalovaného. V danom prípade je nevyhnutné vychádzať z toho, že ani samotné ustanovenie ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. neuvádza medzi podmienkami písm. a/ až c/ kumulatívnu spojku „a" resp. „a súčasne” (pozri k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Sžrk/1/2017 zo dňa 21. marca 2018).
Z týchto dôvodov podľa názoru kasačného súdu bolo vydané rozhodnutie zo strany žalovaného, ktorý nariadil podľa 2 ods. 2 Zákona č. 66/2009 Z. z. a podľa 8 ods. I Zákona č. 330/1991 Zb. pozemkové úpravy, v katastrálnom území T. na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vo vzťahu k pozemku CKN č.XXX/X 0 výmere 5707 m2 a zároveň určil formu pozemkových úprav, teda formu jednoduchých pozemkových úprav s poukazom na 8b ods. 1 Zákona č. 330/1991 Zb, 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. za vydané v súlade so zákonom.“ b) nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 322/2020-47 zo dňa 20.12.2021 19. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. IV. ÚS 322/2020-47 zo dňa 20.12.2021 zrušil vo veci pôvodne vydaný rozsudok NS SR spis. zn. 8Sžrk/2/2018 zo dňa 20.06.2019 a vec vrátil Najvyššiemu správnemu súdu SR na ďalšie konanie.
Zároveň vyslovil, že základné právo sťažovateľov (žalobcov) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené.
V odôvodnení predmetného nálezu konštatoval, že „prvou (a azda najzásadnejšou) otázkou, ktorú bol najvyšší súd povinný riešiť v kontexte obsahu kasačnej sťažnosti podanej sťažovateľmi, je tá, či zákonné podmienky pre nariadenie pozemkových úprav formou finančnej náhrady uvedené v 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. sú stanovené kumulatívne, teda či je potrebné, aby nastali všetky tri zákonné predpoklady súčasne.
Podľa právneho názoru najvyššieho súdu vyjadreného v napadnutom rozhodnutí je odpoveď na túto otázku záporná, pričom hlavným argumentom najvyššieho súdu pre tento záver je, že , doslovným gramatickým výkladom, že ide o kumulatívnu právnu normu, takýto výklad by viedol k situácii, že za pozemky o výmere nad 400 m2, by už nebolo možné poskytnúť finančnú náhradu a vlastník pozemku by zostal bez náhrady, v tom prípade, ak by nebolo možné poskytnúť náhradný pozemok. Ústavný súd však v tejto súvislosti podotýka, že uvedený záver najvyššieho súdu by bol bez ďalšieho akceptovateľný jedine vtedy, keby skutočne platilo, že vlastník stavby podľa 2 ods. I zákona č. 66/2009 Z. z. (ďalej len „vlastník stavby") je oprávnený vyvolať prostredníctvom inštitútu pozemkových úprav odňatie vlastníckeho práva vlastníkovi pozemku bez náhrady a bez ohľadu na jeho vôľu - inými slovami, že vlastník pozemku môže byť postupom podľa zákona č. 66/2009 Z. z. defacto proti jeho vôli zbavený
vlastníckeho práva.“ 20. S prvkom dobrovoľnosti podľa Ústavného súdu SR „pri pozemkových úpravách úzko súvisí ďalší podstatný rozdiel medzi vyvlastnením a pozemkovými úpravami, ktorým je zákonom určený spôsob výpočtu výšky prípadnej finančnej náhrady (v prípadoch, ak nie je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku). Podľa § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. sa v rámci pozemkových úprav postupuje pri výpočte finančnej náhrady podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav (ďalej len „vyhláška č. 38/2005 Z. z.”).
Výška náhrady sa v súlade s vyhláškou č. 38/2005 Z. z. určuje podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb podľa druhu pozemku, ktoré sú uvedené prílohách uvedenej vyhlášky. Naproti tomu pri vyvlastnení sa výška náhrady určí minimálne vo výške všeobecnej hodnoty pozemku na základe znaleckého posudku (§ 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z.), resp. primerane k trhovej hodnote určenej znaleckým posudkom (§ 11 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.).
Aj keď otázka konkrétnej výšky finančnej náhrady pri pozemkových úpravách presahuje rozsah prieskumu ústavného súdu v tejto veci, nemožno nespomenúť, že určenie výšky pri pozemkových úpravách je diametrálne odlišné ako pri vyvlastnení, kde spôsob určenia reflektuje na skutočnú hodnotu dotknutého pozemku.“ 21. „Pri najvyšším súdom spomínanej možnosti vykonania pozemkových úprav bez náhrady je potrebné zohľadniť aj kontext historických okolností vzniku väčšiny stavieb, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 66/2009 Z. z. Tie boli postavené v období neslobody na cudzích pozemkoch bez ohľadu na vôľu ich vtedajších vlastníkov, nerešpektujúc ich vlastnícke právo.
Pozbavenie vlastníctva k takémuto pozemku pri pozemkových úpravách proti vôli jeho vlastníka (resp. minimálne bez jeho súhlasu) a súčasne za náhradu podstatne nižšiu, než je jeho reálna hodnota, sa v uvedených okolnostiach môže javiť ako pokračovanie negatívneho prístupu štátu k
súkromnému vlastníctvu. V naznačenej rovine možno (aj keď len v rovine hypotéz) uvažovať i o obchádzaní inštitútu vyvlastnenia prostredníctvom pozemkových úprav na účely priznania nižšej náhrady za pozemok pre jeho vlastníka. Ústavný súd sa preto nemôže stotožniť s názorom najvyššieho súdu uvedeným v bode 27 napadnutého rozhodnutia, pretože v prípade nesúhlasu vlastníka pozemku s vykonaním pozemkových úprav formou finančnej náhrady podľa zákona č. 66/2009 Z. z. má obec k dispozícii inštitút vyvlastnenia, keď v prípade splnenia zákonných podmienok možno zbaviť vlastníka pozemku jeho vlastníctva aj proti jeho
vôli, ale vždy za náhradu.“ 22. „Z ustanovení zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva záver, že usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku podľa 3 ods. 3 uvedeného zákona sa vykoná buď poskytnutím náhradného pozemku s tam špecifikovanými vlastnosťami, alebo formou poskytnutia finančnej náhrady
za splnenia podmienok v písm. a) až c). Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu však neposkytuje presvedčivé odôvodnenie v prospech vysloveného výkladu, že sa usporiadanie vlastníckych vzťahov vykoná aj proti vôli vlastníka pozemku pod stavbou, ak vlastník stavby nevie vlastníkovi pozemku ponúknuť adekvátny náhradný pozemok.
Na tomto predpoklade pritom najvyšší súd postavil právny názor, že nesúhlas vlastníka pozemku s usporiadaním formou finančnej náhrady by mal za následok pozbavenie vlastníctva k pozemku bez náhrady. V napadnutom rozhodnutí však absentuje presvedčivé zdôvodnenie tohto záveru napriek tomu, že nevyhnutne podmieňuje správnosť právneho názoru najvyššieho súdu. Ústavný súd uvažuje v tých intenciách, že pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa zákona č. 66/ 2009 Z. z. sa prihliada na potreby vlastníka stavby (§ 3 ods. 1 infine), pričom sa sleduje verejný záujem na dosiahnutí racionálneho priestorového usporiadania pozemkového vlastníctva v určitom území (ktorý vyplýva z obsahu a účelu pozemkových úprav vymedzeného v 1 ods. I zákona č. 330/1991 Zb.). Ani to však bez ďalšieho (samo osebe) neumožňuje vykladať § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. tak, že by vlastník stavby (v tomto prípade obec) mohol presadiť pozemkové úpravy o obvode jediného pozemku za finančnú náhradu proti vôli vlastníka tohto pozemku, keď vlastníkovi pozemku nie je schopný poskytnúť náhradný pozemok v primeranej
výmere, bonite a rovnakého druhu (ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním) a v tom istom katastrálnom území. V tejto súvislosti ústavný súd musí poukázať na inštitút zákonného vecného bremena v prospech vlastníka stavby, ktoré vzniklo podľa 4 ods. I a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. a ktoré spoľahlivo zabezpečuje potreby vlastníka stavby až do vykonania pozemkových úprav, prípadne iného vyriešenia právneho vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom na ňom stojacej stavby.“ 23. „Najvyšší súd použil pri gramatickom výklade predpisu argument o absencii kumulatívnej spojky „a“ resp. „a súčasne" bez toho, aby sa zároveň vysporiadal s platnými legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov, prípadne zrozumiteľne vysvetlil použitie odlišných interpretačných metód.
Ak najvyšší súd naďalej zastáva názor, že 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. obsahuje alternatívne vymedzenie podmienok pre poskytnutie peňažnej náhrady, musí za daných okolností a pri existujúcom texte právneho predpisu ponúknuť strane sporu podstatne presvedčivejšie vysvetlenie o to viac, že ide o zásah do jej vlastníckych práv.
Z už uvedených dôvodov ústavný súd poukazuje na nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v tejto súvislosti uzatvára, že identifikovanými nedostatkami odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prioritne vo vzťahu k rozpornému a nekonzistentnému spôsobu interpretácie textu 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. v spojení s bližšie neodôvodneným záverom o možnosti „zbavenia" vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez náhrady, došlo k zásahu do základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. I ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
24. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľov je dôvodná.
Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovatelia namietali dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP.
25. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti (ako aj v samotnej žalobe) vecne, jasne a predovšetkým legitímne namietali, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval, že podmienky uvedené v § 3 ods. 3 pod písm. a) až c) cit. zákona nemusia byť splnené
kumulatívne. Pritom svoju argumentáciu podložili aj predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou NS SR (uznesenie NS SR spis. zn. 4MCdo/2/2014 zo dňa 23.04. 2015). Ak by teda nemuseli byť splnené všetky podmienky súčasne, takýto postup by obchádzal zámer tejto právnej úpravy, ktorá sledovala usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku a to v odlišnom režime ako je inštitút vyvlastnenia. Kasačný súd dodáva, že účelom zákona č. 66/2009 Z. z. je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré boli nadobudnuté podľa osobitných predpisov a to vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Z ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona pritom vyplýva, že zákonodarca poskytnutie náhrady vlastníkovi dotknutého pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby (obec Fintice) na uzavretie tzv. zámennej zmluvy. V takom prípade musí náhradný pozemok spĺňať isté kritériá (výmera, bonita a druh, lokalizácia), t. j. aké mal dotknutý pozemok pôvodne pred zastavaním.
Ak sa takýto postup neuplatní, podľa zákona sa usporiadanie vlastníckych vzťahov vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. Osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je iba vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby s tým, že aj pri nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov podľa § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav, alebo formou finančnej náhrady.
26. Povinnosti správneho súdu v odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/ 2, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010), ako aj Európsky súd pre ľudské práva (Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Sťažovatelia v žalobe namietali nesprávnu interpretáciu ust. § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z., no v predmetnej veci sa krajský súd obmedzil na konštatovanie, že z gramatického výkladu právny záver žalobcov nevyplýva a pri jeho akceptácii „by usporiadanie vlastníckych vzťahov nebolo prakticky možné, lebo zákon č. 66/2009 Z. z. neupravuje ako usporiadať vlastnícke vzťahy pod stavbou v prípade, ak náhrada v pozemkoch nie je možná
( náhradné pozemky vo vlastníctve SR nie sú ) a nie je možná ani finančná náhrada ( pri podmienke splnenia bodov a) - c) 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. kumulatívne ) čo nie je účelom tohto zákona“. Táto konštatácia krajského súdu sama o sebe nepredstavuje preskúmateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia s tým, že je v priamom rozpore s výkladom, ktorý v cit. nález č. IV. ÚS 322/2020-47 zo dňa 20.12.2021 poskytol Ústavný súd Slovenskej republiky. Právny režim podľa zákona č. 66/2009 Z. z. predstavuje „miernejšiu“ formu zásahu do vlastníckych práv dotknutých subjektov pri pozemkových úpravách a v prípade nesúhlasu vlastníka pozemku (sťažovatelia takú vôľu neprejavili) s vykonaním pozemkových úprav formou finančnej náhrady v režime tohto zákona, majú obce a vyššie územné celky iné zákonné možnosti usporiadania vlastníckych vzťahov k dotknutým pozemkom, na ktorých sú postavené stavby verejného významu. Kasačný súd musí zároveň dodať, že pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozhodnutia NS SR (sp. zn. 4MCdo/2/2014 zo dňa 23.04.2015 a sp. zn. 10Co/
134/2012), krajský súd by sa pri formulácii presvedčivého odôvodnenia nemal obmedziť na konštatáciu, že závery vyslovené v rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít nie sú v tomto konaní pre neho záväzné. Kasačný súd zároveň poukazuje na ust. § 25 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 a 2 CSP, v zmysle ktorého „ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“ 27.
V ďalšom konaní sa správny súd dôsledne vysporiada s námietkou žalobcov o nesprávnej interpretácii ust. § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. a to s nadväznosťou na právny rámec, ktorý bol prezentovaný Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze č. IV. ÚS 322/2020-47 zo dňa 20.12.2021, ktorý konštatoval porušenie práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Kasačný súd zároveň dáva do pozornosti, že zákonom č. 257/2022 Z. z. bol novelizovaný zákon č. 66/2009 Z. z. s tým, že sa vypustilo ust. § 3 ods. 3 a zároveň bol novelizovaný aj zákon č. 330/1991 Zb., ktorý v § 8i upravuje jednoduché pozemkové úpravy vykonávané na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Zároveň podľa § 42y ods. 2 zákona č. č. 330/1991 Zb., konanie o pozemkových úpravách, ktoré sa začalo a právoplatne
neskončilo do 31. augusta 2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. augusta 2022.
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
28. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľov je dôvodná, napadnutý
rozsudok
správneho súdu vychádza (aj vzhľadom na nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 322/ 2020-47 zo dňa 20.12.2021) z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP a krajský súd nezdôvodnil odklon od citovaných rozhodnutí NS SR (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP]. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/43/2016-63 zo dňa 20.06.2019. Správny súd po dôslednom preskúmaní veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd (§ 467 ods. 3 SSP). 30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. augusta 2024