2Svk/27/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte, v právnej veci žalobkyne: F.. S. N., adresa trvalého pobytu: I. XXX/XX, XXX XX J., dátum narodenia: X. O. XXXX, proti žalovanej: Obec Rabčice, so sídlom Rabčice 650, 029 45 Rabčice, IČO: 00314846, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Sa/ 3/2023-111, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

6. V reakcii na to žalovaná žiadosťou o predĺženie lehoty na rozhodnutie z 30. septembra 2022 požiadala Okresný úrad Žilina ako nadriadený orgán, aby jej lehota na vydanie rozhodnutia bola predĺžená do 30. novembra 2022. Okresný úrad Žilina odpovedal 24. októbra 2022 tak, že z dôvodu mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 môže žalovaná predĺžiť lehotu na vykonanie úkonu bez jeho súhlasu. 7. Žalovaná vydala 20. októbra 2022 oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu s termínom 10. novembra 2022 s prizvaním žalobkyne a vlastníka stavby. Štátny stavebný dohľad sa v daný deň uskutočnil. 8. Okresná prokuratúra Námestovo doručila 21. decembra 2022 ďalšie upozornenie prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre pre porušenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 4 a § 49 ods. 2 správneho poriadku. V upozornení žalovanej navrhla bez zbytočného odkladu konať. 9. Žalovaná následne vydala oznámenie o začatí konania o nevyhnutných úpravách stavby z 18. januára 2023, ktorým nariadila ústne pojednávanie na 10. februára 2023. Ústne pojednávanie sa v daný deň uskutočnilo. 10. Žalobkyňa podaním z 23. februára 2023 žiadala žalovanú o vydanie záverov štátneho stavebného dozoru. Žalovaná v nadväznosti na to vydala 16. marca 2023 oznámenie o zistených skutočnostiach z výkonu štátneho stavebného dohľadu. 11. Okresná prokuratúra Námestovo žiadosťou zo 14. septembra 2023 požiadala žalovanú o poskytnutie administratívneho spisu z dôvodu, že jej bol žalobkyňou, resp. jej právnym zástupcom doručený podnet na podanie upozornenia prokurátora na nečinnosť. Žalovaná administratívny spis doručila 28. septembra 2023, čo bola lehota určená okresnou prokuratúrou. V nadväznosti na to Okresná prokuratúra Námestovo upozornením prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre zo 6. novembra 2023 opätovne upozornila žalovanú na porušenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 4 a § 49 ods. 2 správneho poriadku s návrhom na konanie vo veci bez zbytočného odkladu. 12. Vlastník stavby doručil žalovanej 1. decembra 2023 podanie, v ktorom uviedol, že podklady pre rozhodnutie doručí najneskôr do konca mesiaca január 2024. Žalovaná na tomto základe rozhodnutím č. SOCÚ/20/0940/RE - 4 zo 7. decembra 2023 prerušila konanie do 31. januára 2024; do dňa stanoveného na predloženie požadovaných podkladov.

13. Žalobkyňa podala 20. novembra 2023 správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Navrhla, aby: · žalovaná v lehote 30 dní od vydania uznesenia správneho súdu konala a vydala rozhodnutie vo veci samej, · správny súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia správneho súdu, · správny súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu. 14. Žalovaná na výzvu Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) na oznámenie aktuálneho stavu konania zo 16. januára 2025 uviedla, že 22. marca 2024 vydala oznámenie o začatí konania o nevyhnutných úpravách stavby s nariadením pojednávania na 19. apríla 2024. Toto pojednávanie sa uskutočnilo. Žalovaná následne 4. júla 2024 vydala rozhodnutie č. SOcÚ/20/0940/RE-6 (ďalej len „rozhodnutie o oprave stavby“), ktorým nariadila vlastníkovi stavby vykonať nevyhnutné opravy na stavbe. Žalobkyňa 11. júla 2024 podala odvolanie, o čom boli ostatní účastníci konania upovedomení listom z 18. septembra 2024. Odvolanie žalobkyne žalovaná 3. októbra 2024 predložila na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorému vzápätí na to 4. októbra 2024 zaslala administratívny spis. 15. Správny súd následne uznesením č. k. 17Sa/3/2023-111 z 25. apríla 2025 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“) podľa § 248 SSP konanie zastavil a priznal žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- EUR spolu s právom na úplnú náhradu trov konania. Svoje uznesenie založil na dôvodoch, že žalovaná počas súdneho konania vo veci konečným spôsobom rozhodla, avšak pre do toho času trvania nedôvodnej nečinnosti žalovanej v celkovej dĺžke 1.366 dní; 3 roky, 8 mesiacov a 26 dní, priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie. Pri výške primeraného finančného zadosťučinenia správny súd zohľadnil, že: · žalobkyňa sa dostupnými právnymi prostriedkami opakovane domáhala odstránenia nečinnosti žalovanej, · žalobkyňa neprispela svojím správaním k tejto nečinnosti, · konanie o nevyhnutných úpravách stavby nebolo z povahy veci zložité, · žalobkyňa bližšie nezdôvodnila, prečo sa domáhala práve sumy 3.000,- EUR, · žalovaná odstránila svoju nečinnosť vydaním rozhodnutia o oprave stavby, · správny súd žalobkyni priznal aj právo na náhradu trov konania, · inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá charakter nároku na náhradu škody, či inej majetkovej ujmy.

16. Žalobkyňa podala voči uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, že správny súd vec nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa vo svojej kasačnej sťažnosti, okrem vyjadrení k nečinnosti žalovanej, pomerne obsiahlo poukazovala na nezákonnosť konania a rozhodnutia o oprave stavby.

nedošlo, · 8., resp. 11. júla 2024 žalobkyňa podala odvolanie voči rozhodnutiu o oprave stavby, ktoré žalovaná predložila odvolaciemu orgánu až 4. októbra 2024, napriek tomu, že § 57 ods. 2 správneho poriadku jej na tento úkon ukladá lehotu 30 dní, čím opätovne došlo k prieťahom, · nečinnosť žalovanej nebola odstránená vydaním rozhodnutia o oprave stavby, nebolo preukázané, že týmto vydaním žalovaná odstránila svoju nečinnosť, · správny súd je povinný skúmať nielen zákonnosť postupu žalovanej, ale aj samotného rozhodnutia o oprave stavby, ktoré nemá oporu v zákone, · žalovaná je nečinná, pretože nezačala konanie vo veci odstránenia stavby, ktoré žalobkyňa požadovala 28. septembra 2020. Konanie o opravu stavby je zbytočné zaťažovanie štátnej a

· konanie o nevyhnutných úpravách bolo predmetom kontroly zo strany Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval viacnásobné pochybenie, · žalovaná si mala vyžiadať doklady preukazujúce vlastníctvo k stavbe, čo neurobila, · žalovaná je nečinná tiež preto, lebo nezačala konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona, · k odstráneniu nečinnosti vydaním rozhodnutia o oprave, ktoré trpí vadou nezákonnosti,

Kasačnú sťažnosť žalobkyne navrhla podľa § 461 SSP zamietnuť ako nedôvodnú a nárok na náhradu trov konania navrhla priznať žalovanej. 18. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti zopakovala argumentáciu podanú v kasačnej sťažnosti. Následne do konania predložila vyjadrenie z 25. augusta 2025, ktorým poukázala na to, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky listom z 26. júna 2025 konštatoval nečinnosť žalovanej aj počas súdneho konania. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že nemožno odstrániť nečinnosť vydaním nezákonného

rozhodnutie. Spolu s týmto žalobkyňa doložila aj list z 25. novembra 2025, ktorým Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti vo veci nečinnosti Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Žilina v konaní o odvolaní žalobkyne tak, že sťažnosť žalobkyne vyhodnotil ako opodstatnenú.

24. Kasačný súd úvodom zdôrazňuje, že predmetom kasačného prieskumu je rozhodnutie správneho súdu v konaní o nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 242 ods. 1 SSP sa možno domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Pre správne porozumenie pojmu „nečinnosť“ zákonodarca zaviedol jeho legálnu definíciu v § 3 ods. 1 písm. d) SSP tak, že je to stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie (.

kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1195 - 1201). 25. Vzhľadom na zistenia ustálené správnym súdom možno prijať záver, že k nečinnosti zo strany žalovanej do dňa vydania rozhodnutia o oprave stavby došlo, čo je záver, ktorý žalobkyňa ani nerozporuje. Žalobkyňa však rozporuje správnosť zastavenia konania z dôvodu, že správny súd neskúmal, či nedošlo k nečinnosti aj po vydaní rozhodnutia o oprave stavby. Podľa § 248 SSP ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, správny súd konanie zastaví v prípade odstránenia nečinnosti žalovaného len v časti o žalobnom návrhu podľa § 242 ods. 1 prvá veta. Sporným sa tak v danej veci stáva interpretácia pojmu „odstránenie nečinnosti“.

27. Zohľadniac okolnosti prejednávanej veci, žalobkyňa sa správnou žalobou výslovne domáhala vydania rozhodnutia v konaní o nariadení nevyhnutných úprav k stavbe. O tomto počas súdneho konania žalovaná rozhodla tak, že nariadila vlastníkovi stavby vykonať potrebné úpravy na stavbe. Týmto rozhodnutím tak odstránila svoju nečinnosť, a to aj v intenciách žalobného návrhu „konať a vydať rozhodnutie vo veci samej“.

28. Kasačný súd nepopiera, že správny súd by mal posudzovať odstránenie nečinnosti v kontexte všetkých okolností prejednávanej veci a zvlášť citlivo, v danom prípade aj vzhľadom na opakovanú nečinnosť žalovanej. Poukazuje však na § 135 ods. 2 písm. a) SSP, podľa ktorého je pre správny súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l), pričom písm. e) odkazovaného ustanovenia vymedzuje žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Bolo preto prvoradé vyhodnotiť, či správny súd vôbec mohol vziať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia o oprave stavby.

Posúdenie (ne)činnosti po vydaní rozhodnutia o oprave stavby tak, hypoteticky, prichádzalo v úvahu. 30. Napriek tomu, k posúdeniu aktivity žalovanej, v čase od podania odvolania žalobkyňou do jeho predloženia odvolaciemu orgánu, správny súd pristúpiť nemusel. Žalovaná svoju nečinnosť odstránila práve vydaním rozhodnutia o oprave stavby. Predloženie odvolania odvolaciemu orgánu je skutočnosť, ktorá nastala až po odstránení nečinnosti žalovanej, preto nemá vplyv na závery správneho súdu. Pokiaľ sa žalobkyňa domnievala, že žalovaná aj po vydaní rozhodnutia o oprave stavby zostala opakovane nečinná, mala možnosť domáhať sa nápravy zákonnými prostriedkami, obdobne ako v prejednávanej veci.

32. V kontexte nedodržania lehoty na predloženie odvolania odvolaciemu orgánu je vhodné poukázať na § 57 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého: Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. V citovanom ustanovení určená lehota je procesnoprávna, poriadková. Jej nedodržanie preto samé osebe nemá vplyv na ďalší priebeh a výsledok konania. Po jej uplynutí orgánu verejnej správy nezaniká povinnosť konať, ale vzniká mu povinnosť konať v čo najkratšej lehote (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/14/2014 z 24. septembra 2014).

34. Za daných okolností zmeškanie 30-dňovej lehoty nezískalo na takej intenzite, aby bolo v tejto časti dôvodné konštatovať nečinnosť. Presnejšie vzaté, správnym súdom priznané primerané finančné zadosťučinenie sanovalo aj toto obdobie prieťahov. Bez ohľadu na to je namieste vyzdvihnúť, že žalobkyni v konečnom dôsledku bolo vyhovené a vec bola rozhodnutím Úradu o odvolaní vrátená žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie.

Žalobkyňa odôvodnenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia prináša až do diskurzu pred kasačným súdom, hoci doložené vyúčtovanie znalečného z 19. apríla a 27. júna 2022 mohla predložiť už pred správnym súdom. Predmetný sťažnostný bod tak predstavuje novú okolnosť, na ktorú kasačný súd neprihliada.

37. Na podklade citovaných právnych noriem možno ustáliť, že ide o sudcovskú úvahu. Ak žalobca má záujem na jej ovplyvnení, je právne na ňom, aby dostatočne ozrejmil dôvody, ktoré ho viedli k požadovanej výške primeraného finančného zadosťučinenia.

38. Kasačný súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že podľa dôvodovej správy k zákonu č. 293/2023 Z. z., ktorým sa SSP doplnil o inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, tento inštitút treba vnímať ako významovo totožný s právnym inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia priznávaného Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení o ústavnej sťažnosti za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

39. Vo vzťahu k ostatným sťažnostným bodom nesmerujúcim proti nečinnosti, ale proti zákonnosti rozhodnutia o oprave stavby kasačný súd konštatuje, že prostredníctvom žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa nemožno domáhať ochrany hmotnoprávnych subjektívnych práv. Konanie o žalobe proti nečinnosti slúži na odstránenie procesnej nečinnosti orgánu verejnej správy, aby ten následne rozhodol o konkrétnych právach a povinnostiach účastníka konania (pozri uznesenie kasačného súdu sp. zn. 8Sžk/25/2021 z 18. novembra 2021), čo v danom prípade bolo naplnené. V tomto ohľade potom je potrebné vyvrátiť presvedčenie žalobkyne, že správny súd je povinný skúmať aj zákonnosť rozhodnutia o oprave stavby, pretože na jeho prieskum slúži iný typ správnej žaloby. Kasačný súd dôvodnosť týchto sťažnostných bodov, pretože smerovali ku skutočnostiam nesúvisiacim s predmetom preskúmavanej veci, neposudzoval.