31D/7/2022

ROZHODNUTIE

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), Mgr. Michala Novotného a prísediacich sudkýň Mgr. Mariany Leontiev, Mgr. Evy Kováčechovej, v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenému: O.. W. O., Z. P. Z. R., W. D.: XX. M. XXXX, N.: Š. X, XXX XX W. D., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), f), i), ods. 3 písm. d) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení, takto

rozhodol:

W. O., Z. P. Z.Ú_ R., W. D.: XX. M. XXXX, N.: Š. X, XXX XX W. D., uznáva vinným, že 1) dňa 1. marca 2021 v pojednávacej miestnosti č. 18 na Okresnom súde vo R. v čase o 10:00 h, po tom, čo vyvolal vec sp. zn. 6Ps/4/2020 a prokurátorka v postavení účastníčky konania ho upozornila, že nemá prekryté horné dýchacie cesty rúškom, uviedol, že si rúško nezabudol nasadiť, že je zdravý, rúško nepotrebuje a žiadny zákon mu takúto povinnosť neukladá, že rúško nenosí ani vo verejnom priestranstve a že i naďalej bude pojednávať bez neho, hoci mu povinnosť používať preventívnu ochrannú pomôcku za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest ukladala v danom čase účinný § 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad verejného zdravotníctva“) č. 11/2020 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len zákon o ochrane verejného zdravia), pričom v dôsledku jeho konania prokurátorka

hoci mu povinnosť používať preventívnu ochrannú pomôcku za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest ukladala v danom čase účinný § 1 ods. 2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 111/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, a zastupujúcemu sudcovi oznámil, že zrejme tieto pojednávania bude musieť vykonať on, pričom tieto pojednávania boli zastupujúcim sudcom na základe pokynu navrhovateľky následne odročené, hoci sa po túto dobu disciplinárne obvinený nachádzal vo svojej kancelárii v budove okresného súdu, 4) dňa 12. apríla 2021, potom čo bol navrhovateľkou o 8.35 h. upozornený na jeho pohyb po budove súdu bez prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom a zároveň na otázku navrhovateľky uviedol, že v tento deň vykoná pojednávania, respirátor si na dýchacie cesty nenasadí a to ani v pojednávacej miestnosti, pretože „absolútne nemá zákonnú povinnosť nosiť rúško ani respirátor“, hoci mu povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest použitím respirátora ukladal v danom čase účinný § 2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 133/

žiadnym ochranným prostriedkom, 5) dňa 13. apríla 2021 v dopoludňajších hodinách o 7.55 h pri vstupe do budovy súdu si až na vyzvanie člena justičnej stráže prekryl horné dýchacie cesty respirátorom, ďalej sa premiestnil do svojej kancelárie, keď bezprostredne po tom, čo prešiel zónou justičnej stráže si tento respirátor z dýchacích ciest sňal, hoci mu povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest použitím respirátora ukladal v danom čase účinný § 2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, pričom následne navrhovateľke na je výzvu odmietol predložiť k nahliadnutiu potvrdenia o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starší ako 7 dní, a odmietol predložiť aj doklad, že sa na neho nevzťahuje zákaz vstupu podľa § 2 ods. 5 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 132/2021, hoci mu takáto povinnosť vyplývala z § 2 ods. 2 účinnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v., a následne napriek výzve navrhovateľky odmietol disciplinárne obvinený opustiť budovu

zdravotníctva č. 133/2021 V. v., pričom následne bol navrhovateľkou zakázaný disciplinárne obvinenému vstup na pracovisko alebo do iných priestorov zamestnávateľa, teda svojím konaním uvedeným v bodoch 1 až 6 úmyselne porušil svoju povinnosť sudcu · pri výkone funkcie sudcu sa zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu a ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie

konania zvýšená, čím sa dopustil pokračovacieho závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 písm. b), zákona o sudcoch. Za to sa disciplinárne obvinenému ukladá podľa § 117 ods. 3 písm. b) a ods. 6 zákona o sudcoch disciplinárne opatrenie, a to zníženie funkčného platu o 60 % na obdobie jedného roka.

1. Predsedníčka Okresného súdu R. (ďalej len „navrhovateľka“) podala návrh na začatie disciplinárneho konania zo dňa 21. apríla 2021 voči disciplinárne obvinenému. V podanom návrhu mu kládla za vinu, že 1/ dňa 01. marca 2021 v pojednávacej miestnosti č. 18 na Okresnom súde vo R., M.. G. XX, v čase o 10:00 h, po tom, čo disciplinárne obvinený vyvolal vec sp.zn. 6Ps/4/2020 a strany konania vstúpili do pojednávacej miestnosti, pričom jednou zo strán bola aj prokurátorka Okresnej prokuratúry R. M.. H. N., ktorá sudcu upozornila na skutočnosť, že nemá prekryté horné dýchacie cesty rúškom, na čo jej sudca uviedol, že si rúško nezabudol nasadiť, že je zdravý, rúško nepotrebuje a žiadny zákon mu takúto povinnosť neukladá, že rúško nenosí ani vo verejnom priestranstve a že i naďalej bude pojednávať bez neho, pričom po krátkej slovnej výmene medzi sudcom a prokurátorkou, keď sudca i napriek opakovanej žiadosti prokurátorky rúško nepoužil, prokurátorka opustila pojednávaciu miestnosť s odôvodnením, že za takéhoto stavu ona v jednej miestnosti s osobou, ktorá nemá prekryté dýchacie cesty

spáchania priestupku, ktorá v zložení dvoch príslušníkov polície (ČOZ: 11970, 312752) sa dostavila do budovy súdu vyzývajúc disciplinárne obvineného na prekrytie dýchacích ciest, čo disciplinárne obvinený urobiť opäť odmietol, z dôvodu ktorého na vyzvanie príslušníkov polície a po zadokumentovaní uvedenej situácie, disciplinárne obvinený spolu s príslušníkmi polície opustili budovu okresného súdu, pričom zo strany navrhovateľky dňa 15. marca 2021 v čase o 10.05 h bol disciplinárne obvinený oboznámený s tým, že v tento deň vykoná kontrolu zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia v budove zamestnávateľa v súvislosti s ohrozením života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie (v zmysle § 42 ods. 1 písm. d) zák. č. 757/2004 Z. z., § 8d písm. b) bod 2 zák. č. 330/1996 Z. z. opatrenia predsedníčky súdu č. 90/2021, Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 111/2021), 3/ dňa 18. marca 2021 napriek tomu, že disciplinárne obvinený sa na pracovisku nachádzal už v čase o 08.15 h, keď predtým do priestorov budovy súdu a po zmeraní teploty justičnou

oznámil predsedníčke a podpredsedníčke súdu, disciplinárne obvinený sa za účelom vykonania týchto pojednávaní do pojednávacej miestnosti nedostavil a tieto pojednávania na základe pokynu predsedníčky súdu boli následne odročené zastupujúcim sudcom M.. A. N., pričom po túto dobu zákonný sudca disciplinárne obvinený sa nachádzal vo svojej kancelárii v budove

na požiadanie navrhovateľky vstúpil do jej kancelárie a to bez prekrytia horných dýchacích ciest, na jej vyzvanie si odmietol dýchacie cesty prekryť, upozornený na jeho pohyb po budove súdu bez prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom a zároveň na otázku predsedníčky uviedol, že v tento deň vykoná pojednávania, respirátor si na dýchacie cesty nenasadí a to ani v pojednávacej miestnosti, pretože „absolútne nemá zákonnú povinnosť nosiť rúško ani respirátor“ a ďalej bol navrhovateľkou dôrazne vyzvaný na rešpektovanie všetkých povinností uložených mu príslušnými právnymi predpismi a opatreniami navrhovateľky v súvislosti so zabezpečením bezpečnosti a ochrany zdravia a v súvislosti s ohrozením života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, 5/ dňa 13. apríla 2021 v dopoludňajších hodinách o 07.55 h, vstúpil do budovy Okresného súdu R. disciplinárne obvinený, ktorý až na vyzvanie členky justičnej stráže I. F. si prekryl horné dýchacie cesty respirátorom, ďalej sa premiestnil do svojej kancelárie, keď bezprostredne po tom, čo prešiel zónou justičnej stráže si tento respirátor z dýchacích ciest sňal, pričom následne

príslušníkov polície, na čo disciplinárne obvinený zareagoval slovami: „to chcem vidieť, čo páni policajti urobia“, 6/ dňa 14. apríla 2021 v čase o 08.00 h sa do budovy Okresného súdu R. dostavil disciplinárne obvinený bez prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom, ktorý i napriek výzve navrhovateľky si odmietol nasadiť a ktorý na vyžiadanie zamestnávateľa - navrhovateľky odmietol predložiť doklad, ktorý by preukazoval potvrdenie o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo potvrdenie o negatívnom výsledku antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní a zároveň odmietol predložiť aj doklad za účelom overenia, že sa na zamestnanca nevzťahuje zákaz vstupu podľa § 2 ods. 5 Vyhlášky č. 132 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa, ktorý doklad by preukazoval niektorú zo skutočností podľa § 2 ods. 5 písm. a) až j) citovanej vyhlášky, z dôvodu ktorého mu bol zamestnávateľom - navrhovateľkou podľa § 2 ods. 9

3. Navrhovateľka uviedla, že disciplinárne obvinený svojím konaním uvedeným pod bodom 1/ porušil aj § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, § 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 11/2020 V. v., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest v znení účinnom od 29. októbra 2020 (ďalej len „vyhláška č. 11/2020 V. v.“), čl. 1 bod 7, čl. 3 bod 12 opatrenia navrhovateľky č. Spr 40/2021.

Konaním uvedeným pod bodom 4/ mal porušiť aj § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, § 1 ods. 2 vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133/2021 V. v., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (ďalej len „vyhláška č. 133/2021 V. v.“), čl. 1 body 1, 7, 14, čl. 3 bod 12 opatrenia navrhovateľky č. Spr 90/2021. Konaním uvedeným pod bodmi 5/ a 6/ mal porušiť aj § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, § 1 ods. 2 vyhlášky č. 133/2021 V. v., čl. 1 body 1, 7, 14, čl. 3 bod 12 opatrenia navrhovateľky č. Spr 90/2021, uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160/2021 o porušení zákazu vychádzania vyplývajúceho z núdzového stavu v Slovenskej republike, § 2 ods. 2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 132/ 2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa (ďalej len „vyhláška č. 132/2021 V. v.“).

Navrhovateľka navrhla uložiť disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 zákona o sudcoch, a to odvolanie z funkcie sudcu. 5. Disciplinárne obvinený vo vyjadrení k disciplinárnemu návrhu uviedol, že sa vyššie popísaným konaním nedopustil disciplinárneho previnenia. Navrhol, aby bol spod obvinený uvedených v návrhu oslobodený.

nezúčastnili predseda Súdnej rady Slovenskej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorí boli o ústnom pojednávaní upovedomení podľa § 28 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) (ďalej len „DSP“). Svoju neúčasť neospravedlnili.

Zároveň zastal názor, že konanie malo byť zastavené a vec postúpená regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Pokiaľ by disciplinárny senát nezastavil konanie, disciplinárne obvinený navrhol, aby bol spod disciplinárneho návrhu oslobodený. Disciplinárne obvinený zaujal stanovisko, podľa ktorého vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva nie sú platnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, najmä pre ich rozpor s čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava“), a teda ich nerešpektovaním sa nedopustil protiprávneho konania, teda ani disciplinárneho previnenia.

8. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom disciplinárne obvineného a listinnými dôkazmi: listiny z disciplinárneho spisu (pôvodný spis) č. 31D/18/2021 - č. l. 15 - 83, listiny z disciplinárneho spisu - č. l. 26-29, 35, listiny z osobného spisu - č. l. 52, 80, 93, 104, 127, listiny zo súdneho spisu Okresného súdu R. sp. zn. 6Ps/4/2020 - č. l. 79-80, listiny zo súdneho spisu Okresného súdu R. sp. zn. 6C/1/2021 - č. l. 33-34, listiny zo súdneho spisu Okresného súdu R. sp. zn. 6P/5/2021 - č.l. 32-34, listiny zo súdneho spisu Okresného súdu R. sp. zn. 5Ps/25/2019 - č.l. 121-123, listiny zo súdneho spisu Okresného súdu R. sp. zn. 6P/ 41/2020 - č.l. 60-63, listiny zo súdneho spisu Okresného súdu R. sp. zn. 6Csp/38/2019 - č.l. 203-204, § 1 vyhlášky č. 11/2020 V. v., § 1 ods. 2 vyhlášky č. 111/2021 V. v., § 2 ods. 2 vyhlášky č. 133/2021 V. v., § 2 ods. 2 vyhlášky č. 132/2021 V. v., čl. 1 bod 7, čl. 3 bod 12 opatrenia navrhovateľky č. 40/2021.

Mám jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, manželka pracuje v zdravotníctve, okrem príjmu z funkcie sudcu iný príjem nemám, ten t. č. pozostáva zo 40% platu sudcu, čo je takisto predmetom sporu. Doteraz som nebol disciplinárne riešený. Kvôli zníženiu príjmu som musel zrušiť poistku na krytie nákladov na úvery. Domnievam sa, že účelom tohto konania je odpovedať na spoločenskú objednávku vytiahnuť jedného sudcu, aby všetci videli, čo sa stane tomu, kto sa riadi striktne zákonom a ústavou. Nedopustil som sa vytýkaného previnenia a vôbec previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu, žiadam oslobodenie, ak v zmysle návrhu môjho obhajcu nebude konanie zastavené. Cit. § 116 ods. 3 zákona o sudcoch, skutkové podstaty pod písm. a), b), c), e) a f) sú vo vzťahu ku mne irelevantné, môže sa ma týkať len písm. d), to však odkazuje na § 116 ods. 2 písm. a), c), ktoré sú irelevantné, a písm. e), na ktoré sa odvoláva disciplinárny návrh. Pojem sudcovská spôsobilosť je nejasný pojem, hľadal som aj v judikatúre.

K tomu odkazujem aj na čl. 16 ods. 1 Ústavy zaručujúci nedotknuteľnosť osoby a čl. 15 zaručujúci právo na život. Opakovane som hovoril predsedníčke, že s rúškom mám závrate, zdravotné problémy, nenosil som ho ani na verejnosti. Nemal som s tým problém ani v lekárni ani v

kontroly v pojednávacie dni, prišla vždy až po prvej veci, niekedy s podpredsedníčkou, potom so zástupcom ZVJS a potom už aj s policajtami. Chovala sa arogantne, účastníkom vyhlasovala, že pojednávanie nebude, ja som ju upozorňoval, že nechcem vstupovať do konfrontácie, ale ak to bude treba podám trestné oznámenie. Povedal som jej, že na jej riadiacom mieste by som dovolil zamestnancom rúško nenosiť, ak majú zdravotné problémy. Dňa 15. marca 2021 ma dala takmer vyviezť policajtami, preto som kontaktoval členku súdnej rady O.. G..

odôvodnená, navyše ako povinnosť to neukladal zákon. Zdôrazňujem, že som nikdy nenaliehal na účastníka, aby si dal dole rúško, povolil som ho dať si dole, ak to účastník chcel. Viacerí tak urobili, niektorí dokonca poďakovali. Ja som nechcel degradovať funkciu predsedníčky súdu, zdôrazňoval som, že ak bude konať sama podľa ústavy a zákona, môžu ju len odvolať z funkcie predsedníčky súdu, ale zachováva si česť. Po právnej stránke poukazujem na čl. 71 a 78 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 4/2021, kde sa jasne uvádza, že čl. 13 ods. 2 ústavy nedovoľuje splnomocniť zákonný predpis na úpravu medzí základných práv, a že takýto postup je typický pre policajné štáty. Rovnako poukazujem na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva o tom, že musia existovať účinné prostriedky právnej

Na záver zdôrazňujem, že na tomto miestne, na miesto mňa, mala stáť predsedníčka súdu, lebo ona porušovala ústavu a zákon. Myslím, že príde čas, kedy nastúpi skutočný právny štát a zodpovedné osoby budú potrestané. Po výpovedi disciplinárne obvinený využil svoje právo neodpovedať na žiadne otázky z dôvodu, že celá vec sa týka právneho posúdenia skutku.

Po otvorení pojednávania požiadala (vyzvala) zástupkyňa Okresnej prokuratúry R. disciplinárne obvineného, aby si nasadil rúško. Disciplinárne obvinený uviedol, že je zdravý, nemá na tvári rúško, pretože nie je tu ani žiadna zákonná povinnosť rúško u zdravého človeka nosiť. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry R. následne uviedla, že nakoľko nemá disciplinárne obvinený rúško, odchádza z pojednávacej miestnosti a žiada doručiť opis zápisnice. Disciplinárne obvinený následne zástupkyni Okresnej prokuratúry R. oznámil, že má možnosť zotrvať na pojednávaní alebo opustiť pojednávaciu miestnosť, načo následne zástupkyňa Okresnej prokuratúry R. z miestnosti odišla.

Disciplinárne obvinený s tým nesúhlasil. Následne navrhovateľka zabezpečila prítomnosť dvoch členov justičnej stráže s tým, že trvala na tom, aby disciplinárne obvinený opustil pojednávaciu miestnosť. Disciplinárne obvinený navrhovateľke oznámil, že pojednávaciu miestnosť

Vec bola listom z toho istého dňa odstúpená Obvodným oddelením Policajného zboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru navrhovateľke z dôvodu, že útvary Policajného zboru nie sú oprávnené prejednať v priestupkovom konaní konanie disciplinárne obvineného, nakoľko je disciplinárne obvinený sudcom.

v predmetných veciach pojednávať on ako zastupujúci sudca. Zastupujúci sudca priamo na pojednávaniach v nariadených veciach na tento deň disciplinárne obvineným sp. zn. 6P/5/2021, 5Ps/25/2019, 6P/41/2020 jednotlivé pojednávania odročil na neurčito. Zdôvodnil to tým, že sa o pojednávaniach dozvedel ráno a zákonný sudca nemôže dané veci pojednávať.

V čase od 9:00 hod do 9:08 hod disciplinárne obvinený pojednával vo veci sp. zn. 6Csp/38/2019, pričom nemal na tomto pojednávaní prekrytie horných dýchacích ciest. 15. Dňa 13. apríla 2021 o 7:55 hod vstúpil disciplinárne obvinený do budovy Okresného súdu R. bez prekrytia horných dýchacích ciest, pričom po vyzvaní členky justičnej stráže si nasadil respirátor. Po prechode zónou justičnej stráže si disciplinárne obvinený respirátor sňal. Navrhovateľka vošla spolu s podpredsedníčkou Okresného súdu R. do kancelárie disciplinárne obvineného s výzvou, aby jej predložil doklad, ktorý by preukazoval, že sa na disciplinárne obvineného vzťahuje niektorá z výnimiek na vstup na pracovisko a do iných priestorov zamestnávateľa podľa § 2 ods. 5 vyhlášky č. 132/2021 V. v.

Navrhovateľka privolala príslušníkov Policajného zboru. Po zadokumentovaní tohto stavu príslušníkmi Policajného zboru, v priebehu ktorého disciplinárne obvinený uviedol to chcem vidieť, čo páni policajti urobia“ disciplinárne obvinený naďalej zotrval v kancelárií.

17. Dňa 30. októbra 2020 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 11/ 2020 V. v. . V § 1 ods. 1 tejto vyhlášky je uvedené, že podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona o ochrane verejného zdravia sa všetkým osobám nariaďuje za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest (nos a ústa) používať preventívne ochranné pomôcky, ktorými sú rúško, respirátor bez výdychového ventilu, šál, alebo šatku a to na verejnosti v exteriéroch, v priestoroch interiérov budov alebo v prostriedkoch verejnej dopravy. V ods. 2 sa uvádza, že povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na nasledovné osoby: a) detí do 6 rokov veku, b) osoby v exteriéroch mimo zastavaného územia (intravilánu) obce, pokiaľ sú od ostatných osôb, s ktorými nežijú v jednej domácnosti, vzdialené viac ako 5 metrov, c) osoby so závažnými poruchami autistického spektra, d) osoby so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím, e) osoby pri výkone športu, f) fotografované osoby na čas nevyhnutný pre výkon procesu fotografovania, g) osoby nevesty a ženícha pri sobáši, h) výkonných umelcov

. Podľa § 1 ods. 2 tejto vyhlášky podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona o ochrane verejného zdravia sa všetkým osobám nariaďuje za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest (nos a ústa) používať preventívnu ochrannú pomôcku, ktorou je respirátor alebo obdobný prostriedok (vždy bez výdychového ventilu) naplňujúci minimálne všetky technické podmienky a požiadavky pre filtračnú polomasku s klasifikáciou najmenej FFP2 podľa normy STN EN 149+A1 a to na verejnosti v priestoroch interiérov budov alebo v prostriedkoch verejnej dopravy.

. . 2 . . . sa ďalej nevzťahuje na: a) osobu, ktorá prekonala ochorenie COVID-19 a má o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace, b) osobu, ktorá sa preukáže, že jej bolo diagnostikované ochorenie COVID-19 v období nie dávnejšom ako 3 mesiace od okamihu vstupu, c) osobu zaočkovanú proti ochoreniu COVD-19 aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, d) dieťa do desiatich rokov veku, e) osobu, ktorej zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19, f) osobu, ktorej bolo diagnostikované stredne ťažké alebo ťažké mentálne postihnutie, g) osobu dispenzarizovanú so závažnou poruchou autistického spektra, h) osobu dispenzarizovanú pre ťažký, vrodený alebo získaný imunodeficit, i) onkologických pacientov po chemoterapii alebo transplantácii, ktorí majú leukopéniu alebo osoby s onkologickou liečbou alebo inou liečbou ovplyvňujúcou imunitný systém (napr. biologickou liečbou) z dôvodu rizika z omeškania pravidelného podania liečby, rádioterapie alebo inej plánovanej liečby napr. onkológom, hematológom alebo rádiológom plánovanej liečby, j)

20. Dňa 22. marca 2021 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 133/ 2021 V. v. V § 2 ods. 1 tejto vyhlášky je uvedené, že podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám nariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov a prostriedkoch verejnej

c) zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu, pri ktorej sú vystavení záťaži teplom alebo fyzickej záťaži, zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, 3 ) 9 d) zamestnancov, u ktorých na základe vyjadrenia pracovnej zdravotnej služby pracovné podmienky alebo spôsob práce neumožňujú nosenie respirátora.

nevhodnosti. Súdna rada uznesením č. 132/2022 zo dňa 15. júna 2022 schválila stanovisko, v ktorom k veci uvádza: 8. Sudca je povinný preukazovať a presadzovať správanie na vysokej úrovni, a to s cieľom posilnenia dôvery verejnosti v súdnictvo, ktorá je základom zachovania sudcovskej

10. Vzťahy medzi sudcami by mali byť založené na dôvere, čestnosti, tolerancii, rešpekte, ohľaduplnosti, vzájomnej pomoci a výmene skúseností. 11. K povinnostiam sudcu patrí rešpektovanie platného právneho poriadku Slovenskej republiky. Každý sudca je povinný vychádzať z prezumpcie ústavnosti a zákonnosti prijatých zákonov a právnych predpisov nižšej právnej sily, prijatých na ich vykonanie.

14. Z uvedeného vyplýva, že nie je akceptovateľné správanie a vystupovanie sudcu, ktorými dlhodobo porušuje právne povinnosti ustanovené vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva, nerešpektuje upozornenia a príkazy navrhovateľky na dodržiavanie protiepidemických opatrení a zákroky príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky bez dôvodov, ktoré by ospravedlnili konanie sudcu.

výborný. Voči disciplinárne obvinenému nebolo v minulosti vedené disciplinárne konanie a ani nebol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia, s výnimkou uloženého napomenutia predsedníčkou Okresného súdu R. zo dňa 28. januára 2003 podľa § 117 ods. 7 zákona o sudcoch za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 34 ods. 1 DSP ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný, a uloží mu disciplinárne opatrenie. Podľa čl. 141a ods. 6 Ústavy do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí b) prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov.

. . x) uloženie povinnosti zamestnávateľom prijať hygienické opatrenia na pracoviskách vrátane zákazu vstupu zamestnancov alebo iných osôb na pracoviská alebo do iných priestorov zamestnávateľa, . . . z) ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia Fyzické osoby sú povinné plniť

. . opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. . . . r) . . . nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie. Podľa § 30 ods. 1 zákona o sudcoch v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Podľa § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä dodržiavať zásady sudcovskej etiky. Podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti sudcu. Podľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch závažným disciplinárnym previnením je konanie uvedené v odseku 1 .

IV. Právne posúdenie

24. Disciplinárny senát následne posudzoval vznesenú námietku disciplinárne obvineného, či má právomoc vo veci konať, z dôvodu uplynutia lehoty na rozhodnutie ešte pred nadobudnutím účinnosti DSP. Disciplinárny senát vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú.

26. Uvedené ustanovenie síce uvádza povinnosť rozhodnúť do troch mesiacov od doručenia disciplinárneho návrhu, avšak túto svoju povinnosť nespája s nemožnosťou disciplinárneho senátu rozhodnúť po uplynutí tejto lehoty. Na to, aby lehota na rozhodnutie v uvedenom ustanovení mohla byť považovaná za prekluzívnu, muselo by to priamo vyplývať z účinnej právnej úpravy. 27.

28. Právny záver týkajúci sa skutočnosti, že predmetná lehota nie je prekluzívnou podporuje aj skutočnosť, že § 129 ods. 1 zákona o sudcoch v znení účinnom do 30 novembra 2021 obsahuje pojem „spravidla“, pričom tento pojem možno definovať ako zvyčajne, obvykle (porovnaj Krátky slovník slovenského jazyka 4, 2003). Prekročenie lehoty, ktorá je určená slovným spojením spravidla, tak nemôže byť spájaná s nemožnosťou vykonať úkon (rozhodnúť) po uplynutí tejto lehoty.

Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle považovať lehotu podľa § 129 ods. 1 zákona o sudcoch v znení účinnom do 30 novembra 2021 za prekluzívnu, ktorá by mala povinne viesť k zastaveniu konania, táto úprava by negovala § 118 zákona o sudcoch, ktorý prekročenie v tomto ustanovení uvedených lehôt výslovne spája so zánikom disciplinárnej zodpovednosti sudcu a jeho následným oslobodením meritórnym disciplinárnym rozhodnutím.

31. Disciplinárny senát ako ďalšiu posudzoval námietku vznesenú voči nezávislosti disciplinárneho senátu z dôvodu, že o výbere sudcov a prísediacich sudcov rozhodovala Súdna rada, ktorej časť členov je politicky nominovaná a môže byť kedykoľvek odvolaná.

33. Disciplinárne obvinený v tejto súvislosti neodkazoval primárne na judikatúru vnútroštátnych súdov, ale najmä na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP) vo veci Dolińska-Ficek a Ozimek proti Poľsku č. 49868/19, 57511/19 z 8. novembra 2021, ktorý sa primárne zaoberal tým, kedy možno súd považovať za „zriadený zákonom“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Tento rozsudok pritom nadväzuje na zásadnejší rozsudok veľkej komory vo veci Gu?mundur Andri Ástrá?sson proti Islandu č. 26374/18 zo dňa 1. decembra 2020, v ktorom uviedol, že účelom požiadavky, aby bol súd zriadený zákonom, je zabezpečiť, aby súdna organizácia v demokratickej spoločnosti nezávisela od voľnej úvahy výkonnej moci, ale aby bola upravená právom, ktorého zdrojom je parlament. Už z povahy pojmu „súd“ vyplýva, že musí pozostávať zo sudcov, ktorí spĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti a morálnej integrity. Zriadenie súdu zákonom má za cieľ chrániť súdnu moc pred protiprávnym

Po druhé, toto porušenie treba skúmať práve s ohľadom na predmet a účel požiadavky „súdu zriadeného zákonom“, preto porušenia len formálnych predpisov spravidla nedosiahnu určený prah. Po tretie, dôležitú rolu v tomto teste hrá to, ako porušenie týchto predpisov posúdili samy vnútroštátne súdy (aplikujúc Dohovor a judikatúru k nemu).

veciach. Tento proces je teda riadne upravený zákonom, ktorého súlad s Dohovorom doteraz nebol spochybnený Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“). Takisto v procese ustanovenia sudcov Najvyššieho správneho súdu, ako aj prísediacich doteraz žiaden vnútroštátny orgán nekonštatoval akékoľvek porušenie zákonných pravidiel.

35. Tak pri sudcoch ako aj pri prísediacich sudcoch sú stanovené zákonné kritériá, ktoré museli byť splnené, aby sa osoba mohla stať sudcom ako aj prísediacim sudcom (viď § 5 zákona o sudcoch a § 10 ods. 4 DSP). Súdna rada po tom ako vo vymenúvacích procesoch realizovala svoje oprávnenia, nemá zákonné možnosti, ako ovplyvňovať prácu sudcov i prísediacich sudcov a vstupovať do výkonu ich činnosti. Dôvody zániku funkcie sudcu sú upravené v § 17 zákona o sudcoch, pričom Súdna rada (po novele ústavy vykonanej ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z.) nemá oprávnenia v procese zániku tejto funkcie.

Sudcovia a disciplinárni sudcovia sú pri výkone sudcovskej činnosti nezávislí od Súdnej rady. Z tohto dôvodu samotná odvolateľnosť členov Súdnej rady nemá žiaden vplyv na výkon funkcie sudcu a prísediaceho sudcu. 36. Disciplinárny senát tiež upriamuje pozornosť na to, že Súdna rada na prijatie rozhodnutia potrebuje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov, teda nemôže sa stať, že by osoby volené alebo nominované do Súdnej rady držiteľmi iných štátnych mocí ako súdna moc, prijali rozhodnutie bez súhlasu aspoň jedného člena Súdnej rady vykonávajúceho funkciu sudcu a zvoleného sudcami (čl. 141a ods. 7 Ústavy). Zákon o súdnej rade stanovuje pomerne striktné podmienky na členstvo v súdnej rade, vrátane požiadaviek na bezúhonnosť i nezlučiteľnosť funkcie člena Súdnej rady s taxatívne vymedzenými funkciami a povolaniami. To, že člen Súdnej rady môže byť odvolaný počas funkčného obdobia neznamená, že v jednotlivých hlasovaniach je na neho vyvíjaný nátlak. Ak by sme aj pripustili hypoteticky možnosť nátlaku, opätovne zdôrazňujeme, že ani jeden z orgánov nominujúcich členov Súdnej rady nemá dostatok členov na to, aby dosiahol prijatie rozhodnutia.

37. Uvedená argumentácia dáva odpoveď aj na výhrady disciplinárne obvineného, ktoré sa prejavili jeho návrhom podaným dňa 25. augusta 2022, aby disciplinárny senát prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) prejudiciálne otázky v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ohľadom požiadaviek nezávislosti súdov v zmysle čl. 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.

V oboch týchto rozsudkoch Súdny dvor (zjednodušene povedané) vyslovil, že je vecou vnútroštátneho súdu posúdiť, či úprava a spôsob ustanovenia určitého súdneho orgánu vyhovuje požiadavkám čl. 47 Charty základných práv, ktorý obsahovo zodpovedá čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

„politickí nominanti“, ale osobnosti s odbornou praxou (bývalý generálny advokát Súdneho dvora, bývalý sudca Ústavného súdu, bývalí sudcovia, advokáti, predstaviteľka akademickej obce). Proti rozhodnutiu súdnej rady je prípustný opravný prostriedok - ústavná sťažnosť, ktorá

39. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že disciplinárne obvinený konal v rámci výkonu funkcie sudcu v rozpore s § 1 vyhlášky č. 11/2020 V. v. v., § 1 ods. 2 vyhlášky č. 111/2021 V. v. a § 2 vyhlášky č. 133/2021 V. v., keď v skutku v špecifikovaných dňoch nemal prekryté horné dýchacie cesty v týchto vyhláškach špecifikovaných spôsobom. Rovnako konal v rozpore s § 2 ods. 2 a 5 vyhlášky č. 132/2021 V. v., keď disciplinárne obvinený nepredložil navrhovateľke dokument oprávňujúci jeho vstup na pracovisko a do priestorov zamestnávateľa.

41. V zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy je Slovenská republika právny štát, v ktorom v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy možno povinnosti ukladať zákonom, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. V zmysle čl. 13 ods. 2 možno medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.

42. S ohľadom na uvedené bolo pre disciplinárny senát pri posudzovaní veci kľúčové, že všetky disciplinárne obvineným spochybňované vyhlášky boli vydané v súlade s čl. 123 Ústavy na základe zákonného splnomocnenia uvedeného v § 48 ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia. Zákon teda v danej splnomocňovacej právnej norme zakotvil oprávnenie Úradu verejného zdravotníctva vyššie uvedené vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva vydať. Ich vydaním sa stali súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorou zostali až do okamihu, kým neboli zrušené alebo kým na to je určená autorita, ktorou je v súlade s čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy Ústavný súd, nevyslovila ich nesúlad s Ústavou (viď uznesenie Ústavného súdu č. k. PL ÚS 10/2021-38 zo dňa 13. júla 2021, bod 14).

V právnom štáte je každá osoba povinná konať v súlade s účinnými právnymi predpismi. Je však zároveň aj dôležité, aby právny poriadok ustanovoval postupy, ktorými by sa osoby napádajúce rozpor jednotlivých právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily mohli brániť. Pokiaľ sa teda disciplinárne obvinený domnieval, že sporné vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva odporujú právnym predpisom vyššej právnej sily, mohol ako občan postupovať právnym poriadkom predpokladaným spôsobom, a to napríklad prostredníctvom prokuratúry, verejného ochrancu práv, prípadne sa domáhať ochrany prostredníctvom súdu (čl. 46 ods. 1 Ústavy). Pokiaľ bol presvedčený, že povinnosti uložené týmito vyhláškami sa týkajú jeho rozhodovacej činnosti sudcu v konkrétnych tým, že nedovolene zasahujú do nezávislosti rozhodovania sudcu ako nositeľa súdnej moci (napríklad mu znemožňujú konať pojednávania spôsobom, ktorý on považoval za správny a zákonný), mal postupovať podľa cit. čl. 144 ods. 2 Ústavy, ktorého ustanovenie je kogentné (porov. príkaz „konanie preruší a podá“).

Už na tomto mieste nemožno nepostrehnúť určitú vnútornú rozpornosť argumentácie disciplinárneho obvineného, ak na jednej strane hľadal oporu pre svoj postup v čl. 13 Ústavy, no ponechal nepovšimnutým ustanovenie čl. 144 ods. 2 Ústavy.

Štát teda ustanovuje právo, ktorého súčasťou sú aj právne prostriedky ochrany práv každého občana. Zákaz svojpomoci v rozpore s právom možno vyvodiť aj z čl. 32 Ústavy, podľa ktorého právo na odpor len za predpokladu, že sú znemožnené činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov. A contrario tak platí, že pokiaľ ústavné orgány fungujú a je možné použiť zákonné prostriedky na ochranu základných práv, nie je možné legálne uplatňovať právo na (hoci aj neozbrojený). Pokiaľ Slovenská republika je právnym štátom, je zásadne povinnosťou každého dodržiavať povinnosti stanovené v zmysle čl. 13 ods. 1 Ústavy, teda aj povinnosti, ktoré vyplývajú z podzákonného právneho predpisu vydaného na základe zákona. 47.

125 ods. 3), a teda nemožno hovoriť o tom, že by to spôsobovalo jeho „nulitu“. Obrana disciplinárne obvineného o možnej nezáväznosti vyhlášok však nemôže byť úspešná ani vtedy, ak by sa pripustilo, že takúto nezáväznosť by mohlo zakladať zjavné a flagrantné prekročenie kompetencií splnomocňujúceho a splnomocneného orgánu. Ústavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že je zásadne prípustné, aby všeobecne záväzný právny predpis orgánu štátnej správy upravil napríklad rozsah povinného očkovania na základe splnomocnenia daného v zákone o ochrane verejného zdravia (porov. nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 10/ 2013 zo dňa 10. decembra 2014). V dôsledku toho nemožno povedať, že by splnomocnenie úradu verejného zdravotníctva na vydanie tu sporných vyhlášok malo od počiatku charakter zjavného prekročenia kompetencií zákonodarcu, prípadne tohto úradu.

49. To, samozrejme, neznamená, že každé porušenie zákona sudcom pri výkone súdnictva automaticky narušuje vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu a ohrozuje dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie. Aj sudcovia sú ľudia, ktorí sú prirodzene omylní, a práve preto v systéme súdnictva existujú opravné prostriedky. Také porušenie však takúto intenzitu dosahuje vtedy, ak sudca svojím konaním dáva najavo neochotu rešpektovať uvedené základné východisko, podľa ktorého sa právne spory riešia zásadne právnymi prostriedkami. Inak povedané, dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov znižuje každé konanie, ktorým sudca dáva svojvoľne najavo, že on sám nie je ochotný rešpektovať hranice platného a účinného práva i prostriedky, ktoré mu účinné právo na ochranu jeho práv (či už ako osoby alebo ako sudcu rozhodujúceho konkrétnu vec) priznáva, a namiesto toho sa uchyľuje k tej či onej forme „samosúdu“.

Takýto postoj sudcu vedie tiež k vytváraniu dojmu, že v spoločnosti existuje skupina ľudí, ktorá nemusí rešpektovať uložené povinnosti právnym poriadkom, čo je v rozpore s čl. 12 ods. 1 Ústavy, podľa ktorého sú ľudia rovní v dôstojnosti i právach. V prípade sudcu je takéto konanie o to závažnejšie, že sudca ako nositeľ súdnej moci má vyslovene zaručenú nezávislosť pri výkone svojej funkcie (čl. 144 ods. 1 Ústavy). Nezávislosť súdov, ani nezávislosť sudcov však nie „samoúčelná“, keďže sa poskytuje funkčne pre potreby riadneho výkonu súdnictva. V dôsledku toho ju nemožno považovať ani za akúsi „výsadu“ súdnej moci, ale (a naopak) za nevyhnutný predpoklad naplnenia jej zodpovednosti za nestranné a spravodlivé súdne rozhodnutia (porov. uznesenie Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 52/99 zo dňa 4. júla 2000). Sudca, ktorý pri výkone svojej funkcie opakovane vykonáva „samosúd“, teda svojvoľne a bez opory v právnom poriadku odmieta rešpektovať časť platného práva, ohrozuje aj správne vnímanie nezávislosti sudcu a celej súdnej moci. Vytvára totiž dojem, že nezávislosť slúži

Aj v tom spočíva ohrozovanie dôvery v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdnictva, ktoré sa tak iným osobám môže javiť ako pristupujúce inak k samému sebe a inak ku všetkým ostatným. 51. Disciplinárny senát opätovne zdôrazňuje, že v Slovenskej republike nemáme právne upravenú takúto možnosť, aby sudca sám rozhodol o tom, že platné a účinné vyhlášky, ktoré mu ukladajú určité povinnosti, voči nemu nemajú účinky, a prestal plniť nimi uložené povinnosti. Disciplinárne obvinený mohol využiť právne prostriedky ochrany, čo neurobil. Nerešpektovaním týchto vyhlášok vo svojej podstate zneužil svoje postavenie s odkazom minimálne účastníkom konania na pojednávaniach, ktorí by bez prekrytia horných dýchacích ciest ani nemohli v danom čase vstúpiť do budovy súdu, že on ako sudca z titulu svojho postavenia nemusí mať prekryté horné dýchacie cesty.

sudcoch. 53. Disciplinárne obvinený svojím konaním porušil aj čl. III bod 1 Zásad sudcovskej etiky. Disciplinárny senát zhodne s názorom prezentovaným Súdnou radou dospel k záveru, že k povinnostiam sudcu patrí rešpektovanie platného právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom každý sudca je povinný vychádzať z prezumpcie zákonnosti a ústavnosti aj právnych predpisov nižšej právnej sily prijatých na ich vykonanie. Sudca môže vyjadriť svoj názor o tom, že súčasť platného právneho poriadku nie je platná alebo v rozpore s právnymi predpismi vyššej právnej sily. Sudca však nesmie pri výkone súdnej moci prijímať pri výkone súdnej moci, na verejných pojednávaniach vo veciach, v ktorých je zákonným sudcom, rozhodnutia o tom, že súčasť právneho poriadku je neplatná a svoje názory transformovať do protiprávnych úkonov. 54.

55. Pri posúdení bral disciplinárny senát na zreteľ, že pojem morálna integrita nemá svoju legálnu definíciu. Možno ju však považovať za mravnú celistvosť (Krátky slovník slovenského jazyka 4, 2003). 56. Posúdenie mravnej celistvosti, vhodného správania a vystupovania je nutné vykladať v súlade čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy. S ohľadom na systémový výklad týchto dvoch článkov má sudca povinnosť konať a rozhodovať aj v súlade s podzákonnými predpismi vydanými na základe zákonného splnomocnenia, pričom pokiaľ takýto podzákonný predpis podľa názoru sudcu odporuje zákonu alebo aktu vyššej právnej sily, je sudca povinný konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o súlad podľa čl. 125 Ústavy (porovnaj s Orosz, L., Svák, J. a kol. Ústava Slovenskej republiky - komentár, Wolters Kluwer SK, 2021, komentár k čl. 144 ods. 1 Ústavy).

V podrobnostiach disciplinárny senát odkazuje na dôvody v bodoch 47 až 52. 58. So zreteľom na všetky tieto skutočnosti disciplinárne obvinený porušil čl. III bod 1 Zásad sudcovskej etiky. Týmto porušením prišlo zo strany disciplinárne obvineného k porušeniu § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch.

60. Konaním v rozpore s vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva prišlo aj k nesvedomitému konaniu v jednotlivých veciach a k znemožneniu činnosti súdnictva. Za svedomité konanie je tak potrebné považovať také konanie, kedy sudca vykonáva svoje povinnosti v súlade s právnymi predpismi (porovnaj rozhodnutie disciplinárneho senátu sp. zn. 31D/20/2021 zo dňa 13. mája 2022). Súčasťou povinnosti konať v jednotlivých veciach svedomito je tak aj povinnosť konať tak, aby civilná vec bola prejednaná čo najrýchlejšie (čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“, čl. 12 základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v účinnom znení) a aby pojednávania boli odročované len z dôležitých dôvodov (§ 183 CSP). Z oboch týchto povinností možno logicky vyvodiť aj povinnosť sudcu zdržať sa toho, aby vytváral dôvody na odročenie pojednávania. V skutkoch uvedených v bode 1 disciplinárne obvinený neuskutočnil pojednávania predpokladaným spôsobom.

Je si potrebné uvedomiť, že v spornom období mnoho osôb malo strach o seba, prípadne o im blízke osoby. Vyžadovanie nosenia rúška (navyše v súlade s ustanovením vyhlášky úradu verejného zdravotníctva) tak možno pričítať aj strachu z nákazy a preto nemožno zazlievať zástupkyni prokuratúry opustenie pojednávacej miestnosti. Zástupkyňa prokuratúry tak opustila pojednávaciu miestnosť v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti disciplinárne obvineným. Tým zo strany disciplinárne obvineného prišlo aj k znemožňovaniu činnosti súdnictva, pretože v dôsledku opustenia pojednávacej miestnosti zástupkyňou prokuratúry prišlo k ukrátená na právach, s ktorými je jej účasť na pojednávaní spojená.

62. Konanie disciplinárne obvineného bolo zavineným konaním v rovine úmyslu. Podľa § 15 písm. a) zákona č. 300/2015 Z. z. Trestný zákon v účinnom znení, ktorý je podľa § 150 ods. 2 zákona o sudcoch použiteľný na disciplinárnu zodpovednosť, je disciplinárne previnenie spáchané úmyselne, ak obvinený chcel zákonom uvedeným spôsobom porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Z dokazovania a aj samotnej obrany disciplinárne obvineného je zrejmá jeho vedomosť o tom, že koná v rozpore s uvedenými vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva, ako aj to, že takto chcel konať. Pritom nie je podstatné, ako si sám pre seba svoje konanie ospravedlňoval či odôvodňoval, pretože jeho odôvodnenia celkom zrejme nemali oporu v právnom poriadku. Samotná obrana disciplinárne obvineného bola v tomto smere nekonzistentná, nakoľko najprv tvrdil, že má v dôsledku rúška, respirátora zdravotné problémy a následne prišiel z argumentáciou, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva ho vo svojej podstate nezaväzujú. To samo osebe potvrdzuje účelového „hľadania“ ospravedlnenia ich porušovania, nie úprimného presvedčenia disciplinárne obvineného, že jeho konanie je v

Disciplinárny senát opätovne zdôrazňuje, že disciplinárne obvinený ako sudca nebol oprávnený prestať na základe vlastného úsudku dodržiavať platné a účinné právne predpisy a vyhlasovať bez zákonného dôvodu, že sa na neho nevzťahujú.

66. Disciplinárne obvinený nielenže nemal prekryté horné dýchacie cesty, ako to ustanovovali vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, ale na pojednávaniach dokonca podľa jeho výpovede povoľoval účastníkom konania, aby si aj oni prekrývku horných dýchacích ciest (rúško, respirátor) sňali. Na takéto konanie disciplinárne obvinený nemá v právnom poriadku žiadne splnomocnenie. Konanie sudcu verejne (na pojednávaniach a budove súdu) prezentujúceho, že časti formálneho práva v podobe podzákonných právnych predpisov nemusia byť rešpektované, vytvára o justícií negatívny vzor narúšajúci dôveryhodnosť justície.

Disciplinárny senát vyhodnotil konanie disciplinárne obvineného ako pokračovací disciplinárny delikt. Konanie dávané disciplinárne obvinenému za vinu v jednotlivých bodoch spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe spáchania, v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť spočívajúca najmä v jednotiacom zámere disciplinárne obvineného spáchať uvedený disciplinárny delikt (porovnaj s § 122 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v účinnom znení v spojení s § 150 ods. 2 zákona o sudcoch).

70. Disciplinárny senát sa nestotožnil s námietkou disciplinárne obvineného, že mal konanie zastaviť a postúpiť vec príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Konanie disciplinárne obvineného sa síce týkalo porušenie vyhlášok na úseku verejného zdravotníctva, avšak pri výkone funkcie sudcu. Konanie disciplinárne obvineného tak malo za následok porušenie povinností sudcu v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa písmena b) § 124 ods. 1 zákona o sudcoch účinného do 30. novembra 2021 mohlo prísť k postúpeniu veci inému príslušnému orgánu, avšak disciplinárny senát takúto právomoc nemá. 72. Disciplinárny senát by mohol konanie prerušiť a vec postúpiť v súlade s § 27 ods. 1 DSP. S ohľadom na skutočnosti uvedené v bode 71 tohto rozhodnutia však na takýto postup nebol dôvod, nakoľko disciplinárne obvinený svojím konaním porušil povinnosti sudcu v rozsahu, ktoré je kvalifikované ako závažné disciplinárne previnenie sudcu. Orgány na úseku verejného zdravotníctva pritom nemajú právomoc vyvodzovať zodpovednosť za porušenie povinností sudcu podľa § 30 a nasl. zákona o sudcoch, napríklad nemôžu posudzovať vplyv konania sudcu na dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, jeho súlad s Zásadami sudcovskej etiky a pod.

74. S disciplinárne obvineným bolo možné súhlasiť v tom, že tieto pojmy sú veľmi všeobecné, čo však neznamená, že by ich obsah nebolo možné zistiť výkladom. Povinnosť sudcu spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti plynie z § 5 ods. 1 písm. e) zákona o sudcoch.

Predmet oboch rozhodovaní tak musí byť odlišný. 75. Disciplinárny senát už vysvetlil, že pojem morálna integrita možno vykladať ako mravnú celistvosť. Vo všeobecnosti tak možno povedať, že morálny štandard a integrita predstavuje súhrn (celok) všetkých vlastností sudcu, ktoré ho robia spôsobilým súdiť.

písm. f) zákona o sudcoch, ktoré tieto dve povinnosti upravujú samostatne. 76. Napriek závažnosti disciplinárneho previnenia disciplinárne obvineného, disciplinárny senát dospel k záveru, že jeho konanie nesvedčí o strate morálneho štandardu a integrity.

Nebolo preukázané, že by v rozhodnutiach odmietal rešpektovať podzákonné právne predpisy všeobecne (napríklad vyhlášku č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a rokovacom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy Špeciálny súd a vojenské súdy) pri svojom rozhodovaní, že by bez zákonných dôvodov odmietal uznať práva z nich odvodzované alebo vynucovať nimi ukladané povinnosti.

77. S ohľadom na uvedené nie je možné konštatovať, že disciplinárne obvinený by v dôsledku svojho disciplinárneho previnenia prestal spĺňať morálny štandard i integritu sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie. Zo strany sudcu síce išlo o pokračovací správny delikt, ktorý však bol jednorazovým, aj keď závažným pochybením v doteraz bezúhonnej profesijnej kariére.

79. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát bral do úvahy závažnosť skutku, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil. V súlade s už uvedeným disciplinárne obvinený vidí ako neprípustné, aby sudca prestal rešpektovať formálne právo, ku ktorému má výhrady, namiesto toho, aby využil právne prostriedky na vykonanie nápravy.

S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti disciplinárny senát uložil disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie v hornej hranici zákonnej sadzby s cieľom zabezpečiť represívny a preventívny charakter tohto rozhodnutia. So zreteľom na vážnosť disciplinárneho previnenia v spojení s postojom disciplinárne obvineného k tomuto disciplinárnemu previneniu bolo nutné uložiť také disciplinárne opatrenie, ktoré by disciplinárne obvineného dostatočne postihlo v tom smere, aby ho odradilo páchať obdobné skutky v budúcnosti.

V. Záver

81. S ohľadom na uvedené skutočnosti disciplinárny senát rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. 82. Toto rozhodnutie prijal disciplinárny senát v časti viny pomerom hlasov 3:2 a v časti trestu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu môže podať navrhovateľka odvolanie do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Disciplinárne obvinený nemá právo podať voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. novembra 2022