Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Tento zákon ustanovuje základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a všeobecné zásady prevencie.

Tento zákon sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.

Tento zákon sa vzťahuje na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré zamestnávajú fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch, v obdobných pracovných vzťahoch,¹⁾ a na právnické osoby a fyzické osoby, u ktorých sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa a žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy (ďalej len „zamestnávateľ“).

Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa primerane vzťahujú aj na samostatne zárobkovo činné osoby, ktorými sa na účely tohto zákona rozumejú

Pôsobnosť tohto zákona môže byť osobitným zákonom obmedzená alebo vylúčená na určené pracovné činnosti vykonávané v služobnom pomere. Zamestnávateľ je však povinný zabezpečiť najvyšší možný stupeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Na účely tohto zákona

Dozor nad plnením podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány inšpekcie práce²⁾ a orgány dozoru podľa osobitných predpisov³⁾ (ďalej len „orgán dozoru“).

Odborové orgány a iné organizácie zastupujúce zamestnancov (ďalej len „reprezentatívna organizácia“) kontrolujú plnenie úloh zamestnávateľov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na plnenie týchto úloh si môžu vytvoriť vlastný systém kontroly.

Orgány štátnej správy a obce

Projektanti, konštruktéri a tvorcovia nových technologických postupov musia vyhotoviť projekty, konštrukčné diela a technologické postupy tak, aby vyhovovali požiadavkám vyplývajúcim z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou projektov, konštrukčných diel a technologických postupov musí byť vyhodnotenie neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození vyplývajúcich z navrhovaných riešení v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach a návrh ochranných opatrení proti týmto nebezpečenstvám a ohrozeniam.

V schvaľovacom konaní projektov, konštrukčných diel a technologických postupov sa musí posúdiť rozsah rizika, ak rozsah rizika nebol posúdený podľa osobitného predpisu.^3a)

Výrobca a osoby uvádzajúce výrobky na trh, okrem výrobkov podľa osobitného predpisu,^3a) sú povinní

Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti vyhradených technických zariadení a technických zariadení vykonáva Technická inšpekcia.

Technická inšpekcia nevykonáva činnosť podľa odseku 1 na technických zariadeniach používaných v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu a na technických zariadeniach podliehajúcich dozoru orgánov podľa osobitných predpisov.^4a)

Technická inšpekcia je príspevková organizácia, ktorú riadi a kontroluje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Na čele Technickej inšpekcie je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Technická inšpekcia

Technická inšpekcia vykonáva činnosti podľa odseku 4 za úhradu.

Na činnosť Technickej inšpekcie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Všeobecné zásady prevencie sú najmä

Zamestnávateľ pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane prevencie rizika a zabezpečovania informácií a vzdelávania, ako aj zabezpečovania organizácie práce a prostriedkov vychádza zo všeobecných zásad prevencie uvedených v odseku 1.

Zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný dodržiavať povinnosti ustanovené osobitnými predpismi⁵⁾ a ďalej je povinný

Na zabezpečenie ochrany života alebo zdravia zamestnancov pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný

Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom

Zamestnávateľ je povinný presvedčiť sa, či zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí budú vykonávať práce v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho priestory, najmä informácie podľa § 8b ods. 2 písm. a) a b), a ak ich nedostali, upozorniť na to ich zamestnávateľa a podľa potreby vykonať opatrenia.

Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách ustanovených osobitnými predpismi.^6c)

Povinnosť zamestnávateľa starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sú s jeho vedomím v jeho priestoroch.

Plnenie úloh zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zabezpečujú vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

Zodpovednosť a povinnosti zamestnávateľa pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení nie sú dotknuté povinnosťami vedúcich zamestnancov a zamestnancov pri starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci znáša zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný najmä

Zamestnávateľ je povinný zamestnancom, príslušnému odborovému orgánu a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „zástupca zamestnancov“) poskytnúť potrebné informácie o

Zamestnávateľ poskytne potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých poveril vykonávaním úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj tým, ktorí tieto jeho úlohy plnia dodávateľským spôsobom.

Oboznamovanie, školenie a výcvik zamestnancov a zástupcov zamestnancov, ktoré zabezpečuje zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, musia sa uskutočňovať v pracovnom čase.

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ povinný najmä

Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb.

Zamestnávateľ je povinný

Zamestnávateľ umožňuje zamestnancom, príslušnému odborovému orgánu a zástupcovi zamestnancov zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred s nimi prerokúvať otázky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä im umožňuje vyjadriť sa k

Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov. Na účely poskytovania rekondičných pobytov sú vybranými povolaniami tie, ktoré spĺňajú kritériá sťažených pracovných podmienok a súčasne spĺňajú podmienky účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Náklady na rekondičné pobyty uhrádza zamestnávateľ.

Na základe návrhu zamestnávateľa vypracovaného v spolupráci s príslušným lekárom zabezpečujúcim závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov^6e) určí záväzným vyjadrením vybrané povolania podľa odseku 1 príslušný orgán na ochranu zdravia^6f) po dohode so zamestnávateľom, s príslušným odborovým orgánom a zástupcom zamestnancov.

Na rekondičnom pobyte je povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý vykonáva vybrané povolania nepretržite počas najmenej piatich rokov alebo ak tieto povolania vykonáva za mimoriadne sťažených pracovných podmienok a v kontrolovaných pásmach počas najmenej štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním vybraného povolania je aj jeho prerušenie na menej ako osem týždňov.

Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybraných povolaniach alebo v kontrolovaných pásmach s ionizujúcim a rádioaktívnym žiarením najmenej 600 pracovných zmien, a zamestnanec, ktorý pracuje s vyhlásenými chemickými a biologickými karcinogénmi, ak odpracoval najmenej 400 pracovných zmien.

Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za dva roky, ak pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a odpracoval v tomto období vo vybraných povolaniach 275 pracovných zmien.

Za odpracovanú zmenu sa považuje pracovná zmena, v ktorej zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť pracovnej zmeny vo vybranom povolaní.

U zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je podmienka odpracovaného počtu pracovných zmien splnená, ak ich počet po prepočítaní zodpovedá určenému počtu pracovných zmien zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.

Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej dva týždne. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Deň nástupu a miesto rekondičného pobytu určuje zamestnávateľ na základe odporúčania príslušného lekára zabezpečujúceho závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov.

Zamestnancovi musí byť na celý čas rekondičného pobytu zabezpečený programovo riadený zdravotný režim a pri internátnom rekondičnom pobyte aj ubytovanie a celodenné stravovanie.

Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.^6g)

Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte určil. Účasťou na rekondičnom pobyte sa rozumie plnenie rekondičného programu. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je i cesta naň a späť, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte; nie je ňou povolená, ale poskytovateľom rekondičného pobytu neorganizovaná vychádzka.

Ak na jednom pracovisku plnia úlohy zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie, je spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť súčasťou uzavretých zmlúv. Medzi nimi musí byť uzavretá písomná dohoda, ktorá určí, kto z nich zodpovedá za vytvorenie podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. Ak sa nedohodnú, zodpovedá každý z nich v plnom rozsahu.

Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na jednom pracovisku, sú povinní navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a o opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov.

Zamestnávateľ vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné, revízne a odborné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby na ich pracovisku dohodne s objednávateľom zabezpečenie a vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené.

Právnická osoba a fyzická osoba, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba, a zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje práce spojené s výstavbou, sú povinní okrem povinností ustanovených týmto zákonom dodržiavať podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave projektu stavby a uskutočňovaní stavby v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.

Právnická osoba a fyzická osoba, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba, je povinná na účely stavebného konania predložiť Technickej inšpekcii na posúdenie podľa § 7a ods. 4 písm. e) projektovú dokumentáciu stavby vyhotovenú v súlade s § 6 ods. 1. Kópiu vydaného odborného vyjadrenia zašle Technická inšpekcia príslušnému inšpektorátu práce.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 10 zamestnancov, vymenúva jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov

Jeden zástupca zamestnancov nemá zastupovať viac ako 20 zamestnancov. Ak zamestnávateľ preukáže orgánu dozoru minimálny stupeň ohrozenia bezpečnosti a zdravia pri práci, môže byť jeden zástupca zamestnancov vymenovaný pre viac ako 20 zamestnancov, ale nie pre viac ako 100 zamestnancov.

Zástupca zamestnancov je oprávnený

Zástupca zamestnancov nesmie byť za plnenie úloh podľa odseku 3 zamestnávateľom znevýhodňovaný ani inak postihovaný.

Zamestnávateľ je povinný zástupcom zamestnancov zabezpečiť na plnenie úloh podľa odseku 3 školenie, poskytnúť v primeranom rozsahu pracovné voľno s náhradou mzdy a vytvoriť nevyhnutné podmienky na výkon ich funkcie.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, zriaďuje ako svoj poradný orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov.

Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Ustanovením komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov.

Zamestnávateľ zamestnávajúci viac ako 100 zamestnancov je povinný určiť dostatočný počet odborne spôsobilých zamestnancov (bezpečnostného technika), ktorí budú vykonávať úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „bezpečnostnotechnická služba“). Úlohy bezpečnostnotechnickej služby môže zamestnávateľ zabezpečiť aj dodávateľským spôsobom.

Zamestnanci poverení plnením úloh bezpečnostnotechnickej služby musia byť vybavení potrebnými prostriedkami a oprávneniami a musí sa im poskytnúť dostatočný čas na plnenie ich povinností.

Bezpečnostným technikom môže byť len osoba, ktorá má úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, absolvovala odbornú prípravu a získala osvedčenie o odbornej spôsobilosti u právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie podľa § 15 ods. 3 alebo odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci získala stredoškolským alebo vysokoškolským štúdiom.

Orgán inšpekcie práce a príslušný orgán dozoru^6h) môžu v odôvodnených prípadoch nariadiť zriadenie bezpečnostnotechnickej služby aj pri menšom počte zamestnancov.

Zamestnávateľ zamestnávajúci menej ako 100 zamestnancov si určí spôsob zabezpečovania úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tieto úlohy môže zabezpečovať aj dodávateľským spôsobom.

Bezpečnostnotechnická služba spolupracuje s komisiou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zástupcami zamestnancov a závodnou zdravotnou službou.

Zriadením bezpečnostnotechnickej služby alebo zabezpečovaním úloh bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom podľa odsekov 1 a 5 nie je dotknuté plnenie povinností a zodpovednosť zamestnávateľa za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Zamestnávateľ je povinný na svoje náklady zabezpečiť v rozsahu určenom všeobecne záväznými právnymi predpismi závodnú zdravotnú službu,⁷⁾

Závodná zdravotná služba najmä

V rámci týchto úloh závodná zdravotná služba spolupracuje s komisiou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnostnotechnickou službou, s príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcom zamestnancov.

Zamestnanec je pri práci povinný

Zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnanca, u ktorého je výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením týchto úloh zvyčajne spojené.

Zamestnanec má právo

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na osoby, ktoré sú s vedomím zamestnávateľa v jeho priestoroch.

Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a metódy prevencie rizík sú predmetom výučby na školách pripravujúcich žiakov a študentov na výkon povolania a ďalšieho vzdelávania dospelých vrátane rekvalifikácií.

Zamestnávateľ zabezpečí, aby súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých zamestnancov bola bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a prevencia rizík.

Právnické osoby a fyzické osoby môžu vykonávať poradenstvo, výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce ako podnikateľskú činnosť len na základe oprávnenia vydaného orgánom inšpekcie práce²⁾ a príslušným orgánom dozoru.⁹⁾

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví rozsah a podrobnosti o

Ak zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, považuje sa toto plnenie za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným primeraným spôsobom.

Zamestnanec vykonávajúci úlohy bezpečnostného technika je povinný získať osvedčenie podľa § 12 ods. 3 najneskôr do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Osoba vykonávajúca úlohy bezpečnostného technika dodávateľským spôsobom je povinná získať osvedčenie podľa § 12 ods. 3 najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Zrušujú sa:

§ 31 písm. a) až d), § 32 a § 33 ods. 1 až 3 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997 okrem § 13, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 1998 a pre rozpočtové organizácie 1. januára 1999.