3Svk/23/2025

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej žalobcu: Obec Ľubica, so sídlom Gen. Svobodu 248/127, 059 17 Ľubica, IČO: 31942547, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Dentons Europe CS LLP,so sídlom One Fleet Place Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 7939/2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36861391, proti žalovanému: Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor, so sídlom Baštová 16/A, 060 01 Kežmarok, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ G. O., S. XXX/XX, J., 2/ H. F., H. XXX/XX, R. L., 3/ D. F., H. XXX/XX, R.Š. L., 4/ E. Š., L. XXXX/X F., 5/ H. Š., L. XXXX/X F., 6/ E. G., L. XXXX/X, F., 7/ E. G., L. XXXX/X, F., 8/ Ľ. L., L. XXXX/X, F., 9/ H. F., P. X. X, F., 10/ H. Š., Z. XXXX/XX, F., 11/ H. C., Z. XXXX/ XX, F., 12/ Z.F. E., Z. XXXX/XX, F., 13/ Z. H., Z. XXXX/XX, F., 14/ L. B., Z. XXXX/XX, F., 15/ M. S., Z. XXXX/X, F., 16/ L. J., Z. XXXX/XX, F., 17/ L. C., Z. XXXX/XX, F., 18/ Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, Bratislava, 19/ Prešovský samosprávny kraj , Nám. mieru 2, Prešov, 20/ J. E., D. XX, F., 21/. H. Š.V., J. XXXX/XXA, F., 22/ B. Š., G. XXXX/XX, H., 23/ R. Ľ., X. XXX/XX, R., 24/ R. H., Z. XXXX/X, F.H., 25/ P. C., J. XXXX/XX, F., 26/ O. R., X. R. XX, F., 27/ O. C., Z. XX, 28/ Y. C., Z. XXXX/XX, F., 29/ Y. P., Z. XXXX/XX, F., 30/ F. J., Z. XXXX/X, F., 31/ F. Ľ., Z. XXXX/X, F., 32/ Š. J., Z. XXXX/ XX, F., XX/ Š. H., Z. XXXX/XX, F., XX/ K. A., Z. XXXX/XX, F., 35/ D. G., Z. XXXX/XX, F., 36/ D. H., Z. XXXX/XX, F., 37/ L. O., Z. XXXX/XX, F., 38/ C. L., Z. XXXX/XX, F., 39/ O. Š., P. Y. XXX/X, XXXXX F., 40/ P. E., Z. XXXX/XX, F., 41/ P. E., Z. XXXX/XX, F., 42/ V. E., Z. XXXX/XX, F., 43/ V. J., Z. XXXX/XX, F., 44/ V. H., Z. XXXX/XX, F., 45/ P. U., Z. XXXX/XX, F., 46/ P. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 47/ D. H., Z.F. XXXX/XX, F., 48/ D. H., Z. XXXX/XX, F., 49/ X. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 50/ X. A., Z. XXXX/XX, F., 51/ H. O., Z. XXXX/ XX, F., 52/ H. H., Z.F. XXXX/XX, F., 53/ E. H., Z. XXXX/XX, F., 54/ E. Z., Z. XXXX/XX, F., 55/ K. H., Z. XXXX/XX, F., 56/ L. U., Z. XXXX/XX, F., 57/ L. C., Z. XXXX/XX, F., 58/ J. J., Z. XXXXX/XX, F., 59/ A.. H. J., E. XXX/XX, R. R. Y., 60/ P. E., Z. XXXX/XX, F., 61a/

H. XXXX/XX, F., 65b/ G. C., P. N. XX/X, B. L., 66/ K.Á_ Y., Z. XXXX/XX, F., 67/ D. Y., Z. XXXX/XX, F., 68/ K. O., Y. Z. Č.. XX, 69/ H. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 70/ F. O., Z. XXXX/XX, F.H_, 71/ F. V., Z. XXXX/XX, F., 72/ H. E., Z. XXXX/XX, F., 73/ H. E., Z. XXXX/XX, F., 74/ Č. J., Z. XXXX/XX, F., 75/ Č. G., Z. XXXX/XX, F., 76/ F. O., Z. XXXX/XX, F., 77/ F. F., Z.F_ XXXX/XX, F., 78/ Y. Z., Z. XXXX/XX, F., 79/ Y. U., Z. XXXX/XX, F., 80/ O. A., Z. XXXX/ XX, F., 81/ O. E., Z. XXXX/XX, F., 82/ O. V., Z. XXXX/XX, F., 83/ O. E., Z. XXXX/XX, F., 84/ L. H., Z. XXXX/XX, F., 85/ P. E., Z. XXXX/XX, F., 86/ F. J., Z. XXXX/XX, F., 87/ F. E., Z. XXXX/XX, F., 88/ H. H., Z. XXXX/XX, F., 89/ L. B., X. XXX, F. Z., Č., 90/ H. J., Z. XXXX/XX, F., 91/ L. H., Z. XXXX/XX, F., 92/ L. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 93/ P. H., Z. XXXX/

U., F.. F.X_ XXXX/XX, F., 117/ H.Č. E., F.. F. XXXX/XX, F., 118/ H. C., F.. F. XXXX/XX, F., 119/ F. U., F.. F. XXXX/XX, F., 120/ F. L., F.. F. XXXX/XX, F., 121/ L. E., F.. F. XXXX/XX,

L. S., F.. F. XXXX/XX, F., 129/ L. C., F.. F. XXXX/XX, F., 130/ H. O., F.. F. XXXX/XX, F., 131/ H. C., F.. F. XXXX/XX, F., 132/ Š. J., F.. F. XXXX/XX, F., 133/ Š. A., F.. F. XXXX/XX,

R. R., X.. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, J., 138c/ W. U. , X.. XX.XX.XXXX, F. - B. Č..X, 139/ W. H., F.. F. XXXX/XX, F., 140/ H. E., F.. F.X_ XXXX/XX, F., 141/ H. J., F.. F. XXXX/ XX, F., 142/ Š. H., F.. F. XXXX/XX, F., 143/ Š. Ľ., F.. F. XXXX/XX, F., 144/ Š. U., F..

XXXX/XX, F.H_, 151/ F.F_ E., F.. F. XXXX/XX, F., 152/ F. H., F.. F. XXXX/XX, F., 153/ P. E., F.. F. XXXX/XX, F., 154/ P. G., F.. F. XXXX/XX, F., 155/ H. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 156/

Š., F.. F. XXXX/XX, F.H_, 183/ L. H.K_, F.. F. XXXX/XX, F., 184/ E. K., F.. F. XXXX/XX, F., 185/ E. Z., F.. F. XXXX/XX, F., 186/ F. F., F.. F. XXXX/XX, F., 187/ J. H., F.. F. XXXX/

H.. R. B., F.X_ XXXX/XX, F., 201/ H. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 202/ Y.K_ K., B. XXXX/X, F., 203/ J. U., F. XXXX/XX, F., 204/ J. X., F. XXXX/XX, F., 205/ L. Ľ., F.. F.X_ XXXX/XX, F., 206/ J. G., L. XXXX/X, F., 207/ H. E., B. XXXX/XX, F., XXX/ R. C., F.. F. XXXX/XX, F., 209/ P. A., F.. F. XXXX/XX, F., 210/ J. J., D. XXXX/X, F., 211/ P. L., X..

Ž. Č.. XXX, 221/ O. H.K_, F.. F. XX, F., 222/223/ R. J., F. XXXX/XX, F., 224/ Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, 225/ F. Y., Z. XXXX/XX, F.H_, 226/ F. Y., Z. XXXX/XX, F., 227/ F. H., Z. XXXX/XX, F., 228/ F. H., L. XXX/XX, Ľ., 229/ B. E., Y. Č.. XXX, 230/ F. C., Z. XXXX/XX, F., 231/ F. K., Z.Š_ XXXX/XX, XXXXX F., 232/ N. E., J. XXXX/XX, F., 233/ N. H., J. XXXX/XX, F., 234/235/ K. H., Z. XXXX/XX, F., 236a/ H.. D. G., G.Á_ XXX/XX, J., 236b/ D. B., Y. D. XXX/XX, V., 237/ Š. E., Z. XXXX/XX, F., 238/ Š. Z., Z. XXXX/XX, F., 239/ Č. G., Z. XXXX/XX, F., 240/ F. C., Z. XXXX/XX, F., 241a/ Z. H., G. XXa, D., XXXX, K., 241b/ R. Y., K. XXX, C. XXXX, K., 242/ J. H., X. K. Č.. XX, 243/ J. H., X. K. Č..

V. Č.. XXX, 258/ J. C., J. XX, F.H_, 259/ J. F.X_, J. XX, F., 260/ S. K.,J. XX, F., 261/ S. C., K. Č.. X, 262a/ H. Ľ., D. Č.. XXX, 262b/ H. P., D. Č.. XXX, 263a/264/ H. L., P. XXXX/XX, F.Ž_, 263b/ J. F., Z. XXXX/X, F. C. 263c/ 265/ F. H., Ú. XXX/XX, P., 266/ S. B., V. XXXX/X, F.Ž_, 267/ P.F_ H., J. XX, F., 268/ F. B., F..F. XXXX/X, F., 269/ F. H., X. H. XXXX/XX, R. L., 270/ J. R., X. H. XXXX/XX, R. L., 271/ G. U., J. XXXX/XX, Z., 272/ R. U., R. Č.. XX, 273/ B. Y., H. XXXX/XX, F.H_, 274/ Š. C., J. XX, F., 275/ F. Š., J. XX, F., 276/ F. Y., J. XX, F., 277/ L. H., J. XX, F., 278/ L. H., J. XX, F., 279/ F. J., J. XXXX/XX, F., 280/ E. E., H. Č.. XX, 281/ S. H., F. XXXX/XX, F., 282/ P. J. R.., J. XXXX/XX, F., 283/ F. B., J. XXXX/XX, F., 284/ P. J. H.., J. XXXX/XX, F., 285a/ H. P., J. XXXX/XX, F., 285b/ H. P., F. XXXX/XX, F.; 285c/ D. P., J.

F. XXXX/XX, F., 300/ M. H., F.. F. XXXX/XX, F., 301/ F. J., F.. F. XXXX/XX, F., 302/ F. C., F.. F. XXXX/ XX, F., 303/ L. H., F.. F. XXXX/XX, F., 304/ X. C., F.. F. XXXX/XX, F.H_, 305/ V.F_ G., F.. F. XXXX/XX, F., 306/ V. C., F.. F. XXXX/XX, F., 307/ E.. Y. H., H. XXX/XX, J., 308/ Y. U., H. XXX/XX, J., 309/ L. E., D.. Š. XXXX/XX, F., 310/ L. X., D.. Š.Á_ XXXX/XX, F., 311/ J. V., E. XXXX/X, F., 312/ J. P., E.Á_ XXXX/X, F., 313/ E. J., Z. XXXX/XX, F., 314/ Maržič

XX, F., 320/ K. H., F.. F.Á_ XXXX/XX, F., 321/ R. K., F.. F. XXXX/XX, F., 322/ R. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 323/ F. H., F.. F. XXXX/XX, F., 324/ P. Ľ., F.. F. XXXX/XX, F., 325/ P. G., F.. F. XXXX/XX, F., 326/ R. E., F.. F. XXXX/XX, F., 327/ R. Ľ., F.. F. XXXX/XX, F., 328/ S. H., E. XXXX/X, F., 329/ B. O., F.. F. XXXX/XX, F., 330/ B. H., F.. F. XXXX/XX, F., 331/ F. H.,

341/ H. J., F.. F. XXXX/XX, F., 342/ H. D., F.. F. XXXX/XX, F., 343/ P. H., F.. F. XXXX/XX,

J., F.. F. XXXX/XX, F., 353/ B. U., F.. F. XXXX/XX, F., 354/ F. Š., F.. F. XXXX/XX, F., 355/ F. G., F.. F. XXXX/XX F., 356a/ Judita D., F. XXXX/XX; 356b/ H. D.K_, V. XXXX/XX, F.; 356c/ Z. C., W. XXXX/XX, R. L.; 356d/ V. D., L. XXXX/XX, Ľ., 356e/ L. D., L. XXXX/XX, Ľ., 357/ O. E., Č. XXXX/XX, K., 358/ L. Ľ., J.C_ XXXX/XX, F., 359/ L. H., J. XXXX/XX, F., 360/ F. H., J. XXXX/XX, F., 361/ F. E., J. XXXX/XX, F., 362/ G. S., X. L. XXXX/X, F., 363/ G. Z.,XXXXX P., Č.. XXX, 364a/ F. J., Y. Č.. XXX, 364b/ A..

H., E.. F. XX, Č., 383/ H. H., J. XXXX/XX, F., 384/ E. H., J. XXXX/XX, F., 385/386/ F. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 387/ J. C., F.. F. XXXX/XX, F., 388/ O. S., F.. F. XXXX/XX, F., 389/ O. L., F.. F. XXXX/XX, F., 390/ H. H., F.. F. XXXX/XX, F., 391/ H. H., F.. F. XXXX/XX, F., 392/ V. J.,

G. C., F.. F. XXXX/ XX, F., 403/ K. E., F.. F. XXXX/XX, F., 404/ R. E.,F.. F. XXXX/XX, F.H_, 405/ R. R.K_, F.. F. XXXX/XX, F., 406/ D. E., F..F. XXXX/XX, F., 407/ D. H., F.. F. XXXX/XX, F., 408/409/ F. F., F. XXXX/XX, F.F_, 410/ Š. H., F.. F. XXXX/XX, F., 411/ Š. B., F. XXXX/XX, F., 412/ R.

F.. F. XXXX/XX, F., 422/ F. L., F.. F.X_ XXXX/XX, F., 423/ A.. S. H., F. XXXX/XX, F., 424/ S. C., F. XXXX/XX, F., 425/ P. S., J..E..Š. XXXX/X, F., 426/ P. B., J..E..Š.K_ XXXX/X, F., 427/ C.Č. Z., F.. F. XXXX/XX, F., 428/ J. E., F.X_ XXXX/XX, F., 429/ L.Á_ H., F..

J. XX, F., 463/464/ E. B., J. XXXX/XX, F., 465/ O. R., J. XX, F., 466/ H. O., J. XX, F., 467/ J. H., F.. F. XXXX/X, F., 468/ F. F., Z. XXXX/X, F., 469/ C. L., Z.F_ XXXX/XX, F., 470/ C. E., H. XXXX/XX, R. Ľ., 471a/ R. H., P. X, H. - F., 471b/ R. C., L.., J. XXXX/XX, F., 472/ X. J., J. XX, F., 473/ Y. X., J. XX, F., 474/ V. H., R. P. XXXX/XX, F., 475/ Š. J., J.Á_ XXXX/XX, F., 476/ Š. B., J. XX, F., 477a/ F. Ľ., C.H_ XX, 477b/ F. F., C. XX, 478/ Š. E., XXX XX J. X, 479/ J. Ľ., V.C_ XXX/XX, F., 480/ H.K_ J., V. XXX/XX, F., 481a/ R. P., Y. F. X, 481b/ O. P. ,Y. F.Á_ X, 482/ P. H.K_, Y. F. Č.. X, 483/ H..

J. XXXX/XX, F., 489/ C. Š., J. XXXX/XX, F., 490/ L. Š., J.Á_ XX, F., 491/ L.Á_ P., J. XX, F., 492/ G. Y., Z. XXXX/XX, F., 493/ U. G., J. XXXX/XX, F., 494/ J. H., J. XX, F., 495/ G. J., J. XX, F., 496/ O. Z., J. XXXX/XX, F., 497/ Š. H.K_, J. XX, F., 498/ B. I., J. XXXX/XX, F., 499/ D. D., J. XX, F., 500/ F. H., J. XXXX/XX, F., 501/ Š. C., F. XXXX/X, F., 502/ F. E., Z. XXXX/ XX, F., 503/ V. H., J. XXXX/XX, F., 504/ G. C., Z. XXXX/X, F., 505/ Ď. U., H. XXXX/XX, J., 506/ D. H., Z. XXXX/X, F., 507/ P. K., J. XXXX/X, F., 508/ P. E., H. XXX/XX, Ľ., 509/ U.

R., Y. XXX/XX, Ľ.N_, 540/ Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, Bratislava, 541/ D. C., Z. XX, F., 542/ J. C., Z. XXXX/XX, F., 543/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, 544/ F. Š., Z. XX, F., 545/ G. F., Z. XX, XXXXX F., 546/ F. H., Z. XX, F., 547/ R. F., Z. XX, XXXXX F., 548/ G. H., Z. XX, F., 549/ H. G., Z. XX, F., 550/ Š. E., Z. XXXX/XX, F., 551/ F. E., L. XXX, XXXXX L. X. L., Č., 552/ F. H., H..K.. Š. XXXX/XX, P., 553/ D. H., Z. XXXX/ XX, F., 554/ H. K., Z. XXXX/XX, F., 555/ H. X., Z. XXXX/XX, F., 556/ D. R., Z. XX, F., 557/ F. D., Z.Á_ XX, F., 558/ F.K_ G., D.. Š. XXXX/XX, F., 559/ F. C., Z. XXX, F., 560/ G. E., F. F. XXXX/XX, F., 561/ B. G., F. F. XXXX/XX, F., 562/ J. U., Z. XX, F., 563/ L. H., Z. XXXX/ XX, F., 564/ Š. Ž., Z. XX, F., 565/ Z. H., J. XXXX/XXX, F., 566/ C. Z., J.C_ XXXX/XX, F.,

Z. Č.. XX, 574/ Z. S., J. XXXX/X, F., 575/ F. Z., J. XXXX/X, F., 576/ P. K., Z. XXXX/XX, F., 577/ C. P., Z.Á_ XXXX/XX, F., 578/ D. Ľ., Z. XX, F., 579/ F. C., Z. XX, F., 580/ O. B., D..R. XX, Ľ., 581/ O. F., X. H. XX, Ľ., 582/ O. D., X.H_ XX, Ľ., 583/ O. C., X.H_E_ XXX/XX, Ľ.,

E. C., Č.. XXX, Ľ., 593/ G. E. A.., R. P. XXXX/XX, F.H_, 594/ Slovenský zväz záhradkárov - ZO 35-26 Kamenná baňa, Krvavé pole 1316/46, Kežmarok, 595/ V. E., F. L. XX/XX, F., 596/ H. S., E. XXX/XX, Ľ., 597/ Daňový úrad, Štefánikova 3651/13, Poprad, 598/ P. J., Z. XXXX/ XX, F., 599/ P. E., S. H. XXXX/XX, F., 600/ K. Ľ.N_, J. XXXX/XX, F., 601/ M. J., H. XXX/ XX, F., 602/ D. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 603/ Y. D., F.. F. XXXX/XX, F., 604/ S. F., F..

F.. F.X_ XXXX/XX, F., 615/ L. H., F.. F. XXXX/XX, F., 616/ L. Z., L. XXXX/X, F., 617/ G. E., F.X_ XXXX/XX, F., 618a/ O. K., E. XXXX/XX, Ľ., 618b/ O. H., E. XXXX/XX, Ľ., 619/ F.

H. E., F.. F. XXXX/XX, F., 629/ Š. Y., F. XXXX/XX, F., 630/ J. H., F.. F. XXXX/XX, F., 631/ H. J., F.. F. XXXX/XX, F., 632/ F. G., F.. F. XXXX/XX, F., 633/ Š. H., F.. F. XXXX/XX, F.,

F., 638/ L. H., D.. Š. XXXX/XX, F., 639/ K. K., F.. F. XXXX/XX, F., 640/ P. H., F.. F. XXXX/ XX, F., 641/ D. H.X_, J. Z. XXXX/X, F., 642/ Š. C., F.. F. XXXX/XX, F., 643/ P. U., F..

F., F.. F. XXXX/XX, F., 650/ L. Y., F.. F.Á_ XXXX/XX, F., 651/ Z. K., F.. F. XXXX/XX, F., 652/ B. C., F.. F.X_ XXXX/XX, F., 653/ Y. B., F.. F. XXXX/XX, F., 654a/ S. V., R.. H. XXX/

O., F.. F. XX, F., 668/ D. Š., F.. F. XX, F., 669/ A. J., F.. F. XX, F., 670/ C. A., F.. F. XX, F., 671/ J. H., J. XX, 672/ H..Y. H., X. H. XXX/XX, R., 673/ O. O., J. XXXX/XX, F., 674/ F. Y.

F. XX, F., 682/ Š. E., F.. F. XX, F., 683/ C. Š., F.. F. XX, F., 684/ R. H., R. X. XXX/XX, J., 685/ R. H., L. X, F., 686/ G. H., F.. F. XX, F., 687/ L. J., F. XXXX/XX, F., 688/ L. C., F. XXXX/ XX, F., 689/ L. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 690/ B. L., F.. F.X_ XXXX/XX, F., 691/ P. E., F..

O.Á_ E., F.. F. XXXX/XX, F., 699/ H. O., F.. F. XXXX/XX, F., 700/701/ J. Y., J. XXXX/XX, F., 702/ F. K., F.. F. XXXX/XX, F., 703/ C. F., F.. F. XXXX/XX, F., 704/ X. C., P. XXXX/XX, L. - J., 705/ D. Z., P. X. XX/XX, F., 706/ G. E., F. XXX/XXX, Ľ., 707/ D. A., F..

XXX, 741/ H. S., Y. Č.. XXX, 742/ D. Š., Z. XX, F., 743/ H. U., Z. XX, F., 744/ Š. O., Z.Á_ XX, F., 745/ U.Z., Z. XX, F., 746/ L. Y., Z. XXXX/XX, F., 747/ H.Á_ H., Z. XXXX/XX, F., 748/ X. H., Z.Á_ XX, F., 749/ R.Á_ H., Z. XXXX/XX, F., 750/ L. C., Z. XX, F.F_, 751/ H. Z., Z. XXXX/XX, F., 752/ J. U., Z.F_ XXXX/XX, F., 753/ Č. Y., R. XXX/XX, D.U_, 754/ K. U., Z. XXXX/XX, F., 755/ J. Z., Z. XXXX/XX, F., XXX/ H. B., Z. XX, F., XXX/ P. H., Z. XX, F., 758/ Z. Y., X..

791/792/ F. K., Z. XXXX/X, F., 793/ Ť. H., Y. XX, V., 794/ D. F., Z. XXXX/XX, F., 795/ F.

XXXX/XX, F., 810a/ A.. H. H., J.., J. XXXX/XX, F., 810b/ H. Z., V. XXXX/XX, F., 811/ R. P., J. XX, F., 812/ L. C., F.. F.X_ XXXX/XX, F., 813/ F.N_ U., J. XXXX/XX, F., 814a/ J. H., K. XXX, 814b/ J. H., J. XXXX/XX, F., 815/ H. F., P. X. X, F., 816/817/ C. L., J. XXXX/XX, F., 818/ L. C., J. X, F., 819/ F. H., J. X, F., 820/ U. F., J. X, F., 821/ D. E.X_, J. X, F., 822/ F. S., J. X, F., 823/ R. J., J. X, F., 824/ S. R., J. X, F., 825a/ J. V., J. XXXX/X, F., 825b/ J. F., J. XXXX/X, F., 826/ Y. B., J.Ž_ X, F., 827/ F. H., J. X, F., 828/ E. E., J. X, F., 829/ C. E., J. X, F., 830/831/ O. H., R. XX, A., 832/ C. U., J. XXXX/X, F., 833/ D. C., J. XXXX/X, F., 834/ D. E., J. X, F., 835/ J. J., L. XXX/XX, Ľ., 836/ Y. Z., J. X, F.Ž_, 837/ H. Y., J. X, F., 838/839/ D.

XXX, 858/ R. Z., A.. Z. XXXX/X, B., 859/ R. P., L.Á_ X, F., 860/ Z. O.Š_, L. X, F., 861/ Y. Z., L. X, F., 862/ D. V., H. Z. XXXX/XX, F., 863/ D. Ľ., L. X, F., 864/ H. D., L. X, F., 865/ D. K., L. X, F., 866/ U. D., L. X, F.H_, 867/ Z. E., L. X, F., 868/ B. Z., L. X, F., 869/ J. E., F. F. XXXX/XX, F., 870/ J. G., Š. XXX/XX, F., 871/ H. U., L. X, F., 872/ H. Š., L. XXXX/X, F., 873/ L. E., L. X, F., 874/ E. L., L. X, F., 875/ H.. Š. G., Z. XXXX/X, F., 876/ R.,J., L. XXXX/X, F., 877/ H. R., L. XXXX/X, F., 878/ L. H., L. XXXX/X, F., 879/ Y. L., L. XXXX/X, F., 880/ H. H., L. XXXX/ X, F., 881/ E. H., L. XXXX/X, F., 882/ R. O., L. XXXX/X, F., 883/ U. R., L. XXXX/X, F., 884/ E. C., H. XXX/X, F., 885/ F. H., L. XXXX/X, F., 886/ G. F., L. XXXX/X, F., 887/888/ Z. K., L. XXXX/X, F., 889/ Č. V., L. XXXX/X, F., 890/ E. Č., L. XXXX/X, F., 891/ H. F., L.

F. H. H.., F.. F. XXXX/XX, F., 899/ X. A., F. XXXX/XX, F., 900/ X. P., F. XXXX/XX, F., 901/ 902/ E. J., F.. F. XXXX/XX, F., 903/ D. A., F.. F. XXXX/XX, F., 904/ F. E., F.. F.X_ XXXX/

K. C., F.. F. XXXX/XX, F.Ž_, 913/ R. H., F. XX, 914/ C. R., F. XX, 915/ R. R., J. XXXX/X, F., 916/ F. C., F.. F. XXXX/XX, F., 917/ Z. H., F. XXXX/XX, F., 918/ D. S., R. XXXX/XX, F., 919/ L. E., F.. F. XXXX/XX, F., 920/ R. Y., F. XXXX/XX, F., 921/ R. R. H., F. XXXX/XX, F., 922/ Y. E., F.. F. XXXX/XX, F., 923/ C. Y., F.. F. XXXX/XX, F.,

XX, F., 930/ L. K., F.. F. XX, F., 931/ N. H., F. XXXX/XX, F., 932/ N. H., F. XXXX/XX, F., 933/ O. E., F.. F. XXXX/XX, F., 934/ Y. O., F.. F. XXXX/XX, F., 935/ J. Ľ., F.. F. XXXX/XX,

945/946/ V. H., F. XXXX/XX, F., 947/ P. H., J. XX, F., 948/949a/ G. J., Z. XXXX/X, F., 949b/ G. B., X.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/X, F., 950a/ H. O., Ž. XXX/XX, Y. Z., 950b/ H. G., Ž. XXX/XX, Y. Z., 951/ W. G., F. XXXX/XX, F., 952/ J. R., F. XX, F., 953/ B. J., F. XX, F., 954/ V. Y., V. XXXX/XX, B. H., 955/ P. H., F. XX, F., 956/ Š. E., F. XXXX/XX, F., 957/ R. H., D.. Š. XXXX/XX, F., 958/ D. U., J. XXXX/X, F., 959/ S. G., F.. F. XXXX/XX, F., 960/ J. J., F..

XX, F., 961/ J. Ľ., L. XXXX/X, F., 962/ L. G., F.. F. XXXX/XX,F., 963/ O. E., F.. F.Á_ XXXX/ XX, F., 964/ H. E., F.. F. XXXX/XX, F., 965/ X. L., F.. F. XXXX/XX, F., 966/ H. X., F..

F. XXXX/ XX, F., 987/ R. H., F.. F. XX, F., 988/ R. E., F.. F. XXXX/XX, F., 989/ Ľ. R., F.. F. XXXX/XX, F., 990a/ H. D., V. XXX/XX, R. L., 990b/ V. H., F. XXXX/XX, F., 991/ R. G., M. XXX/XX, R. V., 992/ R. R., M. XXX/XX, R. V., 993/ X. A., Z. XXXX/XX, F., 994a/ Š. H., O. Č..

Y. J., F.. F. XX, F., 1001/ Y. U., F.. F. XX, F., 1002/ O. H., F.. F. XXXX/XX, F., 1003/ J. H., Z. XXXX/XX, F., 1004/ Č. Ľ., Z.Š_ XXXX/XX, F., 1005/ M. H., Z. XXXX/XX, F., 1006/ L. H., Z. XXXX/XX, F., 1007/ L. L., Z. XXXX/XX, F., 1008/ F. H., Z. XXXX/XX, F., 1009/ B. F., Z.Š_ XXXX/XX F., 1010/ F. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 1011/ F. F., Z. XXXX/XX, F., 1012/ L. J., Z. XXXX/XX, F., 1013/ Z. L., Z. XXXX/XX, F., 1014a/ G. E., Z. XXXX/XX, F., 1014b/ G. X., Z. XXXX/XX, F., 1015/ F. R., Z. XXXX/XX, F., 1016/ F. Z., Z. XXXX/XX, F., 1017/

A., Z. XXXX/XX, F., 1044/ P. R., Z. XXXX/XX, F., 1045/ R. C., Z. XXXX/XX, F., 1046/ W. R., Z. XXXX/XX, F., 1047/ R. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 1048/. H. R., Z. XXXX/XX, F., 1049/ K. O., Z. XXXX/XX, F., 1050/ F. K., Z. XXXX/XX, F., 1051/ G. E., L. XXXX/X, F., 1052/ L. G., L. XXXX/X, F., 1053/ J. H., L. XXXX/X, F., 1054/ J. Y., L. XXXX/X, F., 1055/ J. H., J. XXX/ X, Y. Z., 1056/ F. R., L. XXXX/X, F., 1057/ Ľ. F., L. XXXX/X, F., 1058/ Š. H., L. XXXX/X, F., 1059/ C. Š., L. XXXX/X, F., 1060/ L. E., L. XXXX/XX, F., 1061/ F. L., L. XXXX/XX, F., 1062/ F. L., L. XXXX/X, F., 1063/ G. F., L. XXXX/X, F., 1064/ G. O., L. XXXX/X, F., 1065/. G. G.Á_, L. XXXX/X, F., 1066/ Č. A., L. XXXX/X, F., 1067/ L. K., R. K. XXX/XX, P., 1068/ J. Ľ., L. XXXX/X, F., 1069/ H. J., L. XXXX/X, F., 1070/ Š. A., L. XXXX/X, F., 1071/ H. C.,

G.. O. XXX/XX, F., 1097/ R. Ľ., B. XXXX/XX, F.Ž_, 1098/ H. E., Z.Č. XXXX/X, F., 1099/ H. H., Z. XXXX/X, F., 1100. K. Y., Z. XXXX/X, F., 1101/ P. Š., Z. XXXX/X, F., 1102/ P. U., Z. XXXX/X, F. 1103/ D. H., F. XXX/XX, Ľ., 1104/ F. P., Z. XXXX/

XX, F., 1111/ H. Y., J. XXXX/XX, F., 1112/ L. H., J. XXXX/XX, F., 1113/ J. E., H. Č.. XX, 1114/ J. R., J. XXXX/XX, F.Ž_, 1115/ H. Z., J. XXXX/XX, F., 1116/ B. H., J. XXXX/XX, F., 1117/ J. A., J. XXXX/XX, F., 1118/ J. E., J. XXXX/XX, F., 1119/ L. J., J.Ž_ XXXX/XX, F., 1120/ K. S. H.., Z. XX, E., XXXXX, N., 1121/. X. K. H.., Z. XX, E., XXXXX, N., 1122/ L. Ľ., J. XXXX/ XX, F., 1123/ Y. L., J. XXXX/XX, F., 1124a/ F. L., Z. XXXX/XX, F., 1124b/ F. H., Z. XXXX/ XX, F., 1125/ L. H., R. Y. XXX, 1126/ E. Ľ., J. XXXX/XX, F., 1127/ E. Z., J. XXXX/XX, F.H_, 1128/ R. J., V. XXXX/XX, J., 1129a/ F. V., J. XXXX/XX, F., 1129b/ F. H., J. XXXX/XX, F.,

A.. J. H., Y. XXX/XX, Ľ., 1159b/ J. K., Y. XXX/XX, Ľ., 1160/ L. Š., Š. XXXX/X, Ľ., 1161/ U. L., Š. XXXX/X, Ľ., 1162/ B. E., J. XXXX/XX, F., 1163/ F. Ľ., J. XXXX/XX, F., 1164/ H. U., J. XXXX/XX, F., 1165/ H. K., Z. XXXX/XX, F., 1166/ Š. E., Z. XXXX/XX, F.Ž_, 1167/ F. Š.V_, Z. XXXX/XX, F., 1168/ F. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 1169/ G. F., Z. XXXX/XX, F., 1170/ F. E., Z. XXXX/XX, F., 1171/ H. F., Z. XXXX/XX, F., 1172/ Z. Š., Z. XXXX/XX, F., 1173/ B. Z., Z.F_ XXXX/XX, F., 1174/ J. C., Z. XXXX/XX, F. 1175/ E. H., Z. XXXX/XX, F., 1176/ H. E., Z. XXXX/XX, F., 1177/ B. H., Z. XXXX/XX, F., 1178/ G. L., Z. XXXX/XX, F., 1179/ Z. G., Z. XXXX/XX, XXXXX F., 1180/ D. K., Z. XXXX/XX, F., 1181/ H. D., Z. XXXX/XX, F., 1182/ Y. J., Z. XXXX/XX, F., 1183/ P.Ý_ L., Ľ. M. XXXX/XX, F., 1184/ P. A., R. Y. Č..

F. XXXX/XX, F., 1216/ C. H., F.. F. XXXX/XX, F., 1217/ P. C., F.. F. XXXX/XX, F., 1218/ C. P., F.. F. XXXX/XX, F., 1219/ J. E., F.. F. XXXX/XX, F., 1220/ G. L., F.. F. XX, F., 1221/ A. G., F.. F. XX, F., 1222/ Č. F., F.. F. XXXX/XX, F.H_, 1223/

F. XXXX/XX, F., 1229/ F. Z., F.. F. XXXX/XX, F., 1230/ R. S., F.. F. XXXX/XX, F., 1231/ C. R., F.. F.Á_ XXXX/XX, F., 1232/ H. L., F.. F. XXXX/XX, F., 1233/ G. H., F.. F. XXXX/XX,

Š. E., Č.. XX, XXXXX K. - P., 1243/ Š. G., F.. F. XXXX/XX, F., 1244/ D. E., F.. F. XXXX/ XX, F.H_, 1245/ C. D., F.. F. XXXX/XX, F., 1246/ H. H., F.. F. XXXX/XX, F., 1247/ F. G., Z.

F., 1262/ F. J., L. XXXX/XX, F., 1263/ F. C., L. Č.. XXX, 1264/ L. R., L. XXXX/XX, F.H_, 1265/ H. E.X_, L. XXXX/XX, F., 1266/ L. H., L. XXXX/XX, F., 1267/ H. G., L. XXXX/XX, F., 1268/ D. Y., K. XXXX/XX, Ľ., 1269/ E. D., K. XXXX/XX, Ľ., 1270/ X. K., H.. Z. XX, F., 1271/ E.. Š. Y., Z. XXXX/X, F., 1272/ E. Z., Z. XXXX/XX, F.H_, 1273/ L. U., Z. XXXX/X, F., 1274/ L. H., X. L. X, F., 1275/ F. L., X. L. X, F., XXXX/ V. J., F.. F. XXXX/XX, F., 1277/ H.

M. XXXX/ XX, F., 1294/ H.. G. O., Z. XXXX/XX, F., 1295/ G. Y., Z. XXXX/XX, F., 1296/ J. J., Z.R_ XXXX/X, F., 1297/ J.. J. H., R. V. XXX/XX, F., 1298/ F. G., J.C_ XXXX/X, F., 1299/ B. F., J. XXXX/X, F., XXXX/ Y. H., Z. XXXX/X, F., 1301/ F. C., Z. XXXX/X, F., 1302/ Y. E., F..F. XXXX/XX, F., 1303/ Š. H., Z. XXXX/XX, F., 1304a/ D. E., Z. XXXX/X, F., 1304b/ D. U., Z. XXXX/X, F., 1305/ J. J., Z. XXXX/X, F., 1306/ Y. J., Z. XXXX/X, F., 1307/ F. R., Z. XXXX/ X, F., 1308/1309/. C. G., Z. XXXX/X, F., 1310/ L. E., Z. XXXX/XX, F., 1311/ K. H., F.Á_ Y. XX, 1312/ G. E.Á_, Z. XXXX/X, F., 1313/ R. G., Z. XXXX/X, F., 1314/ R. H., J. XXXX/ XX, F., 1315/ L. K., Z. XXXX/X, F., 1316/ C. L., Z. XXXX/X, F.H_, 1317/ K.F_ K., J. XXXX/ XX, Ľ., 1318/ F. J., J. XXXX/XX, F., 1319/ H. F., J. XXXX/XX, F., 1320/ F. H., Z. XXXX/ X, F., 1321/ D. J., Z. XXXX/X, F., 1322/ U. D., Z. XXXX/X, F., 1323/.

Kežmarok, 1349/ O. H., XX-XX XXXth R. O. P., X. T., XXX XX, N., 1350/ Z. R., L. XX, Ľ. , 1351/ R. Y., L. XXX/XX, Ľ., 1352/ L. E., H. R. XX, J., 1353/ L. P., Z. XX, J., 1354/ F. H., E.. Ž. XXX, E., Č., S.. J.L., 1355/ Š. U.Y_ E.., E. XXXXXXX, J., 1356/ H. E., E., S.. P., 1357/ H.

G.. X. L., X. T. XX/XX-XXXX, N., 1363/ A. G., F. XXXX/XX, J. - Y., 1364/ L. K.U_, XXXX H. Z., R., X. T. XXXXX, N., 1365/ A. J., XXXA W. R. U. H. Xx A., V., M., XXXX/ A. H., F. XXXX/XX, J.- Y., 1367/ L. K., M. Č.. X, 1368/ J. J., R. A. XXX/X, J., 1369/ J. Y., R. A. XXX/ X, J., 1370/ J.Č. J., R. A. XXX/X, J., 1371/ J. E., R. A. XXX/X, J., 1372/ H. U., A..

XXX, 1379/ H. A., H.., P. XX, R. Y., 1380/ F. X., S. XXX/XX, J., 1381/ L. E., K. XXXX/X, B., 1382/. V. Š.C_, H.. L. XXXX/X, B. - H., 1383/ A. A., D. XX, F., 1384/ HEBA, spol. s r.o., Fr.

3906, Poprad, 1385/ P. H., H. X, Ľ., 1386/ L. H., F. XXX/XX, Ľ., 1387/ F. C., H. X.. X, L., 1388/ Štatistický úrad SR, Miletičova 3, Bratislava, 1389/ A.. F. H., E.. Ž. XXX, J., XXX XX, Č., 1390/ Ž. V., B. G. XX, X., 1391/ A. J., V. Z. XXXXX, 1392/ P. Ľ., Š. XXX/XX, Ľ. 1393/ D. C., Ľ. Č.. XX, 1394/ P. R. Z.Á_ XXXX/XX, F., 1395/ F. H., Z. XXXX/XX, F., 1396/ L. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 1397/ H. U., Z. XXXX/XX, F., 1398/ F. H., L. XXXXX/XX, Ľ., 1399/ J. J., Z. XXXX/X, F., 1400/ C. J., Z. XXXX/XX, F., 1401/ Y. E., Z. XXXX/XX, F., 1402/ C. Y.Č., Z. XXXX/XX, F., 1403/ P. R., Z. XXXX/XX, F., 1404/ D. Z., Z. XXXX/XX, F., 1405/ D. D., Z. XXXX/XX, F., 1406/1407/ S. G., Z. XXXX/XX, F., 1408/ H.. H. J., A. X, L., 1409/ P. U., H. XX, F., 1410/ V. U., V. XXXX/XX, F.H_, 1411/ S. H.X_, F. F. XXXX/X, F., 1412/ A. C.,

F. X, F., 1438/ S. H., J. XXXX/X, F., 1439/ J. H., J. XXXX/X, F., 1440/ C. J.Í_, J. XXXX/X, F., 1441/ F. R., P. Č.. XX, 1442/ V. H., Z. XXXX/X, F., 1443/ Spravbytherm s.r.o., Poľná 1494/2, Kežmarok, 1444/ A.. Š. U., Z. XXXX/X, F., 1445/ Š. J., F. XXXX/X, F., 1446/ H. Š., F. XXXX/ X, F., 1447/ J. S., R. XXXX/X, F., 1448/ F. H., F.. F. X, F., 1449/ C. F., F. X, F., 1450/ Š. E., J. XX, F., 1451/ J. H., S. H. XXXX/X, F., 1452/ S. J., S. H. XXXX/X, F., 1453/ R. H., Z. XXXX/ X, F., 1454/ R. J., L. XXXX/X, F., 1455/ E. R., L. XXXX/X, F., 1456/ D. J., Z. X, F., 1457/ P. E., E.. B.L. XXXX/XX, F., 1458/ O. G., J. XXXX/X, F., 1459/ E., J. XXXX/X, F., 1460/ R. D., K. XX, L.- J., 1461/ D. H., F.. F. XXXX/XX, F., 1462/ A. P., Z.Á_ XXXX/XX, F., 1463/ K. L., Z. XXXX/XX, F., všetci 1/ až 1463/ zastúpení spoločným zástupcom:

H.. D. Č., R. XXX/X, XXX XX Ľ., o preskúmanie záznamu žalovaného z 25.05.2018 pod č. 554/18, na základe záznamovej listiny Z 932/2018, o preskúmanie záznamu vykonaného dňa 25.05.2018 na základe záznamovej listiny Z 932/2018, zapísaný pod číslom zmeny 554/18, ktorý vykonal Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor dňa 25. mája 2018, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka v 815. rade Mesta Kežmarok proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/12/2024 zo dňa 31.03.2025 zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh ďalšieho účastníka v 815. rade na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Správny súd konštatoval, že vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností nemá skutočne povahu formalizovaného rozhodnutia, avšak jeho vykonaním dochádza k vneseniu (evidencii) do katastra nehnuteľností podstatných údajov o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb k nehnuteľnostiam, ktorým údajom § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, do okamihu preukázania opaku, prisudzuje správnosť a hodnovernosť aj pre prípadné ďalšie nakladanie či disponovanie s nehnuteľnosťami, je len logicky pochopiteľným dôsledkom uvedenej závažnej zmeny údajov v katastri nehnuteľností, hoc je len evidenčnej povahy, aby sa o jej vykonaní v prvom rade dozvedela osoba, ktorej sa tento úkon záznamu týka, a keďže tento úkon nemá formalizovanú podobu rozhodnutia, dotknutá osoba sa o ňom logicky môže dozvedieť, t. j. môže sa táto informácia dostať do jej dispozičnej sféry, iba osobitným formálnym oznámením o faktickom vykonaní tohto záznamu.

A keďže najskôr až okamihom doručenia dotknutej osobe predmetného osobitného oznámenia o vykonanom zázname v katastri nehnuteľnosti, na vykonanie ktorého sa nevzťahuje správny poriadok, sa táto podstatná informácia dostane do zorného poľa tejto dotknutej osoby, od okamihu ktorého sa tak táto osoba môže najskôr proti vykonanému záznamu brániť, preto aj zákonodarca zohľadniac špecifickú neformalizovanú podobu tohto záznamu, v cit. § 181 ods. 1 SSP zakotvil, že proti takémuto záznamu žalovaného majúceho pre účely správneho súdnictva charakter opatrenia (viď ďalej), ktorý záznam vykoná žalovaný bez prítomnosti dotknutej osoby, ktorá sa o ňom dozvie až doručením jej oznámenia o jeho vykonaní, možno podať všeobecnú správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od cit. „.

sféry. 4. Námietka o oneskorenom podaní žaloby bola nastolená pravdepodobne iba v spojitosti s ďalšou námietkou žalovaného a ďalších účastníkov 1/-1463/ o údajne nesprávnej formulácii žalobného petitu žaloby žalobcu, ktorý petit, podľa nich, v prípade, žeby lehota na podanie žaloby mala byť považovaná za zachovanú, tak potom by mal žalobca žalovať oznámenie/ nia, ktorým/mi mu bolo žalovaným oznámené vykonanie napadnutého záznamu v katastri

Na margo uvedeného, ako už aj bolo uvedené, správny súd dáva do pozornosti, že oznámenie o vykonaní záznamu je len „poslom“ resp. nosičom informácie pre záznamom dotknutú osobu o tom, že záznam bol žalovaným v katastri nehnuteľností vykonaný a teda až od okamihu doručenia tohto oznámenia sa záznamom dotknutá osoba môže proti záznamu prípadne brániť, preto je potrebné lehotu aj na podanie správnej žaloby proti záznamu počítať až od okamihu dotknutej osobe oznámenia o jeho vykonaní, nie od samotného vykonania tohto záznamu.

všeobecnej správnej žaloby a to, že žalobca sa všeobecnou správnou žalobou proti opatreniu orgánu verejnej správy môže domáhať iba ochrany cit. „. . . . svojich subjektívnych práv. . .“, ktorá podmienka v prípade žalobcu nemá byť splnená, pretože právo na (samo)správu určitého územia, ako aj právo na príjem z daní (dane z nehnuteľností) z určitého územia, či právo na trvalý pobyt osôb na určitom území a s tým spojený príjem z podielovej dane, nie sú subjektívnymi právami obce, t. j. žalobcu, obce Ľubica. Keďže aj s touto námietkou, ktorá bola aj kasačnou námietkou sa kasačný súd vysporiadal v prvej vete bodu 38. svojho rozhodnutia bez ďalšieho iba všeobecným konštatovaním, že cit. „.

V danom prípade, však z podstaty a účinkov napadnutého záznamu vyplýva, že pri podaní všeobecnej správnej žaloby žalobca (obec) nevstupuje skrz túto žalobu do súdneho konania titulom svojho statusu samosprávneho útvaru spravujúceho určité územie a osoby majúce na ňom trvalý pobyt, ale titulom ochrany svojho „subjektívneho“ vlastníckeho práva k napadnutým záznamom dotknutému svojmu majetku, sťa by právnickej osoby a to v súlade s, v čl. 20 ods. 1 ústavy deklarovaným esenciálnym princípom právneho štátu, podľa ktorého cit. „Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“

musieť podľa ním nastavených podmienok odvádzať dane zo svojho majetku, ktorý tak nebude môcť využívať iným spôsobom. 7. Okrem toho, na katastrálne konanie o zázname je síce normatívne explicitne vylúčená subsidiárna pôsobnosť Správneho poriadku, pričom podľa dôvodovej správy ku katastrálnemu zákonu je tomu tak preto, že sa jedná o konanie sui generis, v ktorom sa nerozhoduje o

materiálnej pravdy a informovanosti.“ Napokon to, že aj v katastrálnom konaní o zázname dochádza k dotyku na právach záznamom dotknutých osôb (akou osobou je aj žalobca), explicitne vyplýva aj zo znenia cit. § 37 katastrálneho zákona, podľa ktorého katastrálny úrad oznámi vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností tým osobám, cit. „.

8. Ako nedôvodnú vyhodnotil už v skoršom rozhodnutí v danej veci krajský súd aj námietku žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/ týkajúcu sa formálne nesprávneho označenia subjektu žalovaného v žalobe žalobcom, ktorý za žalovaného označil Slovenskú republiku v zastúpení katastrálnym úradom. Táto námietka už nebola predmetom kasačných sťažností, preto správny súd iba pre komplexnosť veci obdobne ako aj krajský súd opakuje a naviac dodáva, že akceptovanie namietaného, by podľa správneho súdu znamenalo prílišný formalizmus, ktorý by v okolnostiach veci (kedy je zrejmé aké opatrenie žalobca žalobou napáda a ktorý orgán verejnej správy ho vykonal) neobstál v teste proporcionality s požiadavkou materiálnej (vecnej) ochrany práv účastníkov správneho súdneho konania.

rozhodnutia.“ 9. K námietke žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/ ohľadne charakteru napadnutého záznamu, ktorý by podľa nich nemal byť opatrením, ale iným zásahom orgánu verejnej správy, sa už záväzne a to nie len judikatúrne v iných veciach, ale aj v tejto konkrétnej veci vysporiadal už najvyšší správny súd (kasačný súd), keď uzavrel, že záznam vykonaný žalovaným v katastrálnom záznamovom konaní je potrebné považovať jednoznačne za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní iniciovanom všeobecnou správnou žalobou.

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, nie však uznesenia vlády, ktorá nie je ani ústredným orgánom štátnej správy a nemožno ju stotožniť ani s ministerstvom; jednako (ii) je na voľbe každého subjektu, aký zákonný prostriedok ochrany svojich práv si zvolí, pričom v tomto prípade žalobca zvolil všeobecnú správnu žalobu proti napadnutému záznamu žalovaného, ktorá je zákonne prípustnou a ktorou je preto správny súd povinný sa zaoberať, a jednako (iii) žalobca sa v zmysle žalobného petitu podanou žalobou bráni nie proti Uzneseniu Vlády, ale proti napadnutému záznamu vykonanému žalovaným v katastri nehnuteľností, takže alternatívou tejto obrany nemôže byť zaiste konanie o súlade právnych predpisov v konaní pred ústavným súdom.

25.05.2018, iba na teoretickej úrovni poznamenáva, že by stálo za zamyslenie, či by sa žalobca mohol a kedy dovolávať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom o sťažnosti právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy, proti Uzneseniu Vlády, ktorá forma rozhodnutia vlády za istých okolností v zmysle rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 458/2013 z 26.09.2013 môže mať aj charakter individuálneho právneho aktu, keďže ústavný súd konštatoval cit. „Vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci (čl. 108 ústavy) sa zúčastňuje prostredníctvom výkonu svojich právomocí na celom rade rozhodovacích procesov, výsledkom ktorých je vydanie aktov riadenia, resp. rozhodnutí, ktoré majú nielen interné, ale aj externé účinky, ku ktorým nepochybne patria aj rozhodnutia o vymenovaní a odvolávaní do zákonom ustanovených verejných funkcií. V prevažnej väčšine prípadov, pokiaľ nejde o vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov (nariadení vlády), vláda svoje rozhodnutia, ktorými realizuje svoju ústavnú a zákonnú právomoc, realizuje formou uznesení.

IV. ÚS 478/2011). Aj napriek absencii akýchkoľvek procesných pravidiel vzťahujúcich sa na postup vlády pri vydávaní jej uznesení, ako aj náležitosti takéhoto rozhodnutia, z postavenia vlády v sústave štátnych orgánov ako vrcholného orgánu verejnej moci (čl. 108 ústavy) vyplýva, že vo vzťahu k uzneseniu vlády nemožno uvažovať o existencii takého opravného prostriedku dostupného sťažovateľovi, ktorý by mohol viesť k odloženiu účinnosti napadnutého uznesenia.

zastáva názor, že v tých prípadoch, v ktorých vláda pri realizácii svojej právomoci rozhoduje o subjektívnych právach, musí byť rešpektovaný minimálny štandard procesných práv priamo vyvoditeľný z ústavy (predovšetkým z čl. 46 ods. 1 ústavy). Medzi ne patrí aj právo byť

dozvedieť.“ 11. Na naznačenú úvahu by však bol oprávneným a povolaným dať relevantnú odpoveď jedine ústavný súd, v interakcii na to, v akej miere mohlo alebo nemohlo mať Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005 konštitutívne účinky na subjektívne práva a povinnosti a na ktoré subjektívne práva a povinnosti dotknutých obcí ako právnických osôb tak, ako to vyžaduje predikcia čl. 127 ods. 1 ústavy a s ohľadom na v tom ktorom rozhodnom čase existujúcou účinnou právnou úpravou (napr. zákona č. 575/2001 Z. z.). Žalobca sa svojej ochrany proti Uzneseniu Vlády dovolával aj všeobecnou správnou žalobou, ktoré konanie bolo rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. uznesením sp. zn. 1 Sž 50/2005 z 19.12.2008 zastavené kvôli nespôsobilému predmetu súdneho prieskumu v správnom súdnictve, keďže cit. „.

Takýmto rozhodnutím by v danom prípade mohlo byť za predpokladu splnenia zákonných podmienok až rozhodnutie povereného vykonávateľa štátnej správy vydané v správnom konaní, ktorým by práva alebo právom chránené záujmy žalobcu nepochybne dotknuté boli.“ [s účinnosťou od 01.09.2015 bol do zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, jeho zákonnou novelou č. 172/2015 Z. z. začlenený § 1aa v znení cit.

12. Tak či onak, opustiac uvedené žalovaným a spoločným zástupcom ďalších účastníkov 1/-1463/ naznačené úvahy o možnostiach, ktoré žalobca mal či mohol mať na bránenie sa proti Uzneseniu Vlády č. 429 z 31.05.2005, ktoré využil či nevyužil alebo využiť mal, tak v tomto prípade je pozornosť venovaná predmetu súdneho prieskumu, ktorým je napadnutý záznam vykonaný v katastri nehnuteľností žalovaným 25.05.2018 na základe záznamovej listiny, ktorou bolo zmienené Uznesenie Vlády a to na návrh ďalšieho účastníka 9/815/ (mesta

13. Pokiaľ ide o prvú žalobnú námietku, správny súd v prvom rade pripomína, že záver o strate účinkov Uznesenia Vlády v dôsledku derogačných účinkov nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008 bol nosným argumentom už pre skoršie rozhodnutie krajského súdu v tejto veci, ktorý záver bol tak aj predmetom prieskumu kasačného súdu (najvyššieho správneho súdu). Zo štrukturálneho členenia textu rozhodnutia kasačného súdu v tejto veci je zrejmým, že najprv sa venoval dôvodu, ktorý bol nosným pre záver o zrušení skoršieho rozhodnutia krajského súdu, spočívajúci v nenariadení pojednávania vo veci aj napriek žiadosti o jeho nariadenie účastníkom konania a následne sa venoval kasačným námietkam s ktorými sa nestotožnil a medzi nimi sa cit. „obiter dictum“ (na okraj) venuje, najprv vo všeobecnej rovine a potom aj vo vzťahu k Uzneseniu Vlády č. 429 z 31.05.2005, aj problematike vplyvu derogačných účinkov nálezu ústavného súdu o nesúlade ustanovení právnych predpisov na rozhodnutia vydané na ich podklade v individuálnej veci, pričom tieto úvahy zakončuje konštatovaním, že krajský súd cit. „.

14. Kasačný súd poukazuje na „vývoj“ judikatúry ústavného súdu ohľadne vnímania derogačných účinkov nálezu ústavného súdu o nesúlade právnej normy aj na rozhodnutia vydané v individuálnej veci na podklade tejto neústavnej právnej normy, a to v tom zmysle, že podľa skorších názorov ústavného súdu s poukazom na jeho rozhodnutie sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24.01.2018, podľa ktorého cit. interpretáciu z rozhodnutia kasačného súdu „právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované (v zásade) pro futuro (ex nunc). Prípadné spätné účinky takého nálezu musia mať (vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou právnej istoty) explicitnú zákonnú oporu (§ 41b zákona o ústavnom súde).“ - pre ďalšiu argumentáciu je nevyhnutné uviesť, že právna úprava pôvodne uvedená v cit. § 41b ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (t. j. zákona č. 38/1993 Z. z.), je aktuálne zhmotnená v identickom znení avšak v § 93 ods. 1 a 2 nového zákona o ústavnom súde (t. j. zákona č. 314/2018 Z. z.).

15. V ďalšom kasačný súd (v bode 37. svojho rozhodnutia) uvádza, že došlo k posunu v judikatúre ústavného súdu a to bez ďalšieho uvádzajúc iba doslovnú argumentáciu z časti bodu 20. z rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2021 s nasledovne zakončiac, bez ďalšieho, vyššie už uvedeným záverom kasačného súdu. Keďže z uvedeného odôvodnenia kasačného súdu nevyplývali pre správny súd pochopiteľné dôvody o tvrdenom posune v judikatúre ústavného súdu, bolo nevyhnutným, aby sa správny súd pre ozrejmenie svojej ďalšej argumentácie, oboznámil s podstatou rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/ 2021, na podklade ktorého kasačný súd dospel k záveru o nemožnosti vplyvu derogačných účinkov nálezu ústavného súdu v tejto veci sp. zn. PL. ÚS 19/05 na Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005. Z uznesenia ústavného súdu č. k. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021 vyplýva, že sa týka záverov z predbežného prerokovania návrhu okresného súdu na konanie o súlade

v, pred okresným súdom prejednávanom prípade a súčasne, že ak by skutočne ústavný súd konštatoval neústavnosť tejto normy, aby sa derogačný účinok takéhoto nálezu ústavného súdu reálne prejavil aj na rozhodnutí okresného súdu v prejednávanom prípade, v súvislosti s ktorým bolo konanie o súlade iniciované, takže cit. „Všeobecný súd je teda aktívne legitimovaný len na taký návrh derogačného nálezu, ktorý má potenciál ovplyvniť meritórne rozhodnutie všeobecného súdu v konkrétnom ním prerušenom konaní.“ (bod 14 rozhodnutia ústavného súdu). V ďalšom ústavný súd vo všeobecnej rovine vysvetľuje, legislatívny (zosúlaďovací) proces, ktorý prebieha po zverejnení derogačného nálezu ústavného súdu o nesúlade napadnutej normy a ktorý je realizovaný legislatívnou činnosťou orgánov, ktoré derogačným nálezom ústavného súdu zasiahnuté právne predpisy alebo normy vydali (práve túto časť kasačný súd odcitoval v bode 37. svojho rozhodnutia, pozn.) s tým, že takto v rámci tohto zosúlaďovacieho procesu prijatá nová norma, resp. norma v jej novom znení nadobudne účinnosť najskôr dňom jej vyhlásenia v zbierke zákonov.

Ak by okresný súd rozhodol podľa napadnutej normy tak premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy by nebolo možné vymáhať (t. j. veriteľovmu nároku by nebolo možné priznať vymožiteľnosť), a ak by okresný súd rozhodol podľa nového znenia napadnutej normy zmenenej v dôsledku derogačných účinkov nálezu ústavného súdu, ktorý by sa však netýkal inštitútu premlčania (keďže táto norma napadnutá nebola), ale iba inštitútu ne/vymáhateľnosti pohľadávky, tak derogačné účinky tohto nálezu ústavného súdu by nemali vplyv na toto civilné rozhodnutie okresného súdu, pretože, v zmysle § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde (č. 314/2018 Z. z.), by rozhodnutie okresného súdu síce nebolo derogačnými účinkami nálezu ústavného súdu dotknuté a ostalo by v platnosti, avšak nárok týmto rozhodnutím okresného súdu priznaný by aj tak nebolo možné nútene vymáhať (t. j. veriteľovmu nároku by nebolo možné priznať vymožiteľnosť), čo je identický stav, aký by bol nastolený rozhodnutím okresného súdu aj podľa napadnutej normy v jej pôvodnom znení pred nálezom ústavného súdu.

. .) Konštrukciou vykonávacej zákonnej úpravy je zároveň vyjadrené rozhranie medzi účinkami derogačného nálezu ústavného súdu pre obdobie po jeho vyhlásení (na základe čl. 125 ods. 3 ústavy, resp. § 91 ods. 1 a zároveň aj § 92 zákona o ústavnom súde sú také účinky upravené v § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako konštantný zosúlaďovací postup a v § 91 ods. 3 tohto zákona ako variabilný normatívny mechanizmus) a na obdobie pred vyhlásením derogačného nálezu ústavného súdu, keď ide o špecifické výnimky pre inak (generálne) nedotknuté právne vzťahy, ktoré vznikli v tomto skoršom období (osobitné ustanovenia jednak § 93 ods. 1 a jednak § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

17. Z uvedeného správnemu súdu nevyplýva, že by v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021, na základe ktorého kasačný súd obiter dictum vyvodil svoj záver, bolo došlo k posunu v ústavným súdom už v jeho skoršom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24.01.2018 prezentovanom názore, že pokiaľ ide o derogačné (zrušujúce) účinky nálezu ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov, tie v zásade bez výnimky pôsobia do budúcna (pro futuro) a ich spätné pôsobenie je v záujme zachovania právnej istoty iba výnimočné a iba za predpokladu, že na toto spätné pôsobenie existuje vopred predvídateľný zákonný podklad (zákonná úprava), ktorá bola v minulosti obsiahnutá v cit. § 41b ods. 1 a 2 zákona č. 38/1993 Z. z. a aktuálne je v § 93 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z. (obidva sú zákonmi o ústavnom súde). Uvedenému nasvedčuje aj v rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021 konštatovanie samotného ústavného súdu cit. „Pri nesplnení uvedenej podmienky sa návrh všeobecného súdu dostáva do pozície akademickej polemiky a rozhodnutie o ňom

(. . .) Ústavný súd dospel k uvedenému záveru vyjadrenému výrokom tohto uznesenia v súlade so svojou aktuálnou plenárnou judikatúrou o účinkoch derogačného nálezu ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov, a to v kontexte už prezentovanej požiadavky prejudiciality ako podmienky podania návrhu na také konanie všeobecným súdom po prerušení ním vedeného konania podľa čl. 130 ods. 1 písm. d), resp. čl. 144 ods. 2 ústavy (obe otázky riešené súčasne v sp. zn. PL. ÚS 1/2018“ T. j. kasačný súd poukazuje na posun v judikatúre ústavného súdu, ktorý mal nastať od rozhodnutia sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24.01.2018 k rozhodnutiu č. k. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021, avšak sám ústavný súd považuje túto svoju rozhodovaciu činnosť za konzistentnú, keďže sám v rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021 poukazuje, že toto je v súlade so skoršou jeho rozhodovacou činnosťou v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24.01.2018.

nesúlade § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení aj na Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005 prijatého na podklade týchto ustanovení. 19. Ako to bol konštatoval už aj ústavný súd, v zásade je vplyv derogačných účinkov nálezu ústavného súdu na rozhodnutia prijaté na podklade, neskôr ústavným súdom indikovaných neústavných noriem, vylúčený a tieto rozhodnutia ostávajú v platnosti bezo zmeny, ak zákon vyslovene nepripúšťa opak, t. j. ak vyslovene nepripúšťa takýto vplyv. Zákonný podklad, ktorý všeobecne umožňuje takýto prienik derogačných (zrušujúcich) účinkov nálezu ústavného súdu o konštatovanej neústavnosti právnej normy aj spätne do minulosti, je aktuálne obsiahnutý v § 93 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (č. 314/2018 Z. z.) a pôvodne v čase prijatia Uznesenia Vlády č. 429 bol obsiahnutý v cit. § 41b ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (č. 38/1993 Z. z.). Z označených ustanovení však vyplýva, že explicitne pripúšťajú takýto spätný vplyv derogačných účinkov nálezu iba na právne vzťahy o ktorých bolo rozhodnuté

skutkových stavov, ktoré nastali a boli uzavreté pred vyhlásením nálezu ústavného súdu. Pravidlá normované v § 93 zákona o ústavnom súde nemožno analogicky (teda bez explicitného právneho základu) aplikovať aj na skutkové situácie v minulosti uzavreté, ktoré tvorili základ pre vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv, avšak neboli predmetom mocenského právneho posúdenia (rozhodovania). Ústavný súd už judikoval, že z textu § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde (predtým § 41b ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov účinného do 28. februára 2019) vyplýva, že prednostné pôsobenie princípu zachovania a ochrany ústavnosti pred princípom zachovania právnej istoty zákonodarca prostredníctvom neho síce na jednej strane umožnil, ale zároveň na strane druhej jeho pôsobenie obmedzil, a to len na nemožnosť (zákaz) nútene vymáhať povinnosti, ktoré boli uložené právoplatnými rozhodnutiami vydanými v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti

2 zákona o ústavnom súde) umožňuje, aby nároky takýmito súdnymi rozhodnutiami priznané nebolo možné nútene vymáhať. V okolnostiach danej konkrétnej veci je však nepochybné, že Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005 nie je rozhodnutím súdu, ale jedná sa o mocenský akt riadenia vlády a teda vzhľadom k tomu, že § 93 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (č. 314/ 2018 Z. z.) a pôvodne v čase prijatia Uznesenia Vlády č. 429, ani cit. § 41b ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (č. 38/1993 Z. z.) nepovažuje tento typ rozhodnutia za taký, na ktorý by mohol mať spätný vplyv derogačný nález ústavného súdu a v tomto smere neexistuje v právnom poriadku ani žiadny iný zákonný podklad pre iný záver, než obiter dictum konštatovaný kasačným súdom a to, že derogačný nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008 nemá spätný vplyv aj na Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005, ktoré tak v tomto smere mohlo byť predmetom napadnutého záznamu v katastri nehnuteľností.

K tomu už ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 30/1997 z 13.05.1997 uviedol cit. „Uznesenie vlády sa neuverejňuje podľa zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, preto nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu.

v derogačnom náleze ústavného súdu vyplynie potreba dotknúť sa zosúlaďovacou úpravou podľa čl. 125 ods. 3 ústavy (§ 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde) aj právnych vzťahov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkrétneho derogačného nálezu ústavného súdu.

ústavný súd pripustil, že okrem zákonom o ústavnom súde predpokladaných, vyššie zmienených prípadoch možného spätného vplyvu derogačných účinkov nálezu ústavného súdu, môžu výnimočne ad hoc nastať aj iné prípady, kedy tento spätný derogačný účinok nálezu bude mať vplyv aj na iné, na základe neústavnej normy v minulosti vzniknuté právne vzťahy, ak táto neústavná norma cit. „atakovala základné princípy demokratického a právneho štátu.“, t. j. ak by sa aplikáciou tejto neústavnej normy zasiahlo do materiálneho jadra ústavy. 22. Ústavný súd zadefinoval materiálne jadro (ohnisko) ústavy, ako súbor nemenných princípov definujúcich (predurčujúcich) demokratický a právny štát, t. j. ako akési neotrasiteľné základy demokracie a práva, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30.01.2019 tiež uviedol cit. «.

. .) Ak je určitá objektívna hodnota explicitne vyjadrená v ústave alebo ju možno z ústavy implicitne vyvodiť, nadobúda charakter ústavnej hodnoty, ktorá požíva najvyššiu, t. j. ústavnú ochranu. Nositeľmi ústavných hodnôt sú ústavné princípy, ktoré možno charakterizovať ako regulatívne právne idey, ktoré svojím všeobecným normatívnym pôsobením vytvárajú normatívny základ nielen ústavy, ale aj celého právneho poriadku [podľa známeho amerického filozofa práva R. Dworkina je právny princíp „.

23. Rozsah princípov definujúcich Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, tvoriacich materiálne jadro ústavy, ústavný súd indikoval a rozvíjal vo svojej bohatej judikatúre, ako napr. v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 11/2022 z 26.10.2022 a v mnohých iných, pričom medzi tieto princípy patrí napr. princíp generality práva (všeobecnosti právnej normy) a právnej istoty ako súčasť princípu právneho štátu; princíp zvrchovanosti ľudu (čl. 2 ods. 1 ústavy); princíp proporcionality; princíp samostatnosti obce; princíp demokracie (väčšinového rozhodovania); princíp deľby moci a pod.

. . môže mať derogačný nález ústavného súdu spätné účinky len sprostredkovane, a to v prípade, ak z právneho názoru vyjadreného v derogačnom náleze ústavného súdu vyplynie potreba dotknúť sa zosúlaďovacou úpravou podľa čl. 125 ods. 3 ústavy (§ 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde) aj právnych vzťahov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkrétneho derogačného nálezu ústavného súdu.

. . obec je podľa čl. 64 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky základom územnej samosprávy a podľa čl. 64a Ústavy Slovenskej republiky samostatný územný samosprávny a správna celok Slovenskej republiky. Územie obce je teda jedným z jej základných atribútov. Kompetencia vlády rozhodnúť o inej zmene územia obce aj bez jej súhlasu podľa čl. I prvého bodu § 2 ods. 5 je podľa môjho názoru zásahom do ústavného princípu samostatnosti obce. Podľa rozhodnutia Ústavného

25. Napokon podstatným je názor ústavného súdu, ktorý v dotknutom náleze tiež uviedol cit. „Ústavný súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení absentuje princíp všeobecnosti právnej normy, čo zhodne konštatuje aj vedľajší účastník. Za závažnú skutočnosť ústavný súd považuje to, že v individuálne určenom prípade spôsob realizácie územného usporiadania ustanovuje zákon (bez participácie obce) v osobitnom ustanovení, na rozdiel od všeobecných pravidiel riešenia iných zmien územia v ďalšom ustanovení.

26. Z uvedeného názoru ústavného súdu je celkom zjavné, že ústavný súd stotožnil (zistil) v danom prípade porušenie dokonca viacerých elementárnych a nosných princípov tvoriacich materiálne jadro ústavy a to princíp právneho štátu; princíp všeobecnosti právnej normy a princíp samostatnosti obce a vlastného spravovania jej vecí a rozhodovania o nich.

sporu. Princíp generality práva tak chráni aj princíp deľby moci, ktorý je rovnako súčasťou materiálneho jadra ústavy, pretože reguluje a obmedzuje štátnu moc (pozri PL. ÚS 7/2021, bod 124 odôvodnenia)“» 27. Vzhľadom k tomu, že teda sám ústavný súd v dotknutom derogačnom náleze sp. zn. PL. ÚS 19/05 bezpochyby zistil, že ustanovením § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom znení, v znení jeho novely č. 535/2004 Z. z., boli porušené viaceré princípy na ktorých je vystavané materiálne jadro ústavy, ma správny súd za to, že v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou najvyššej súdnej autority, ktorou je ústavný súd, možno legitímne konštatovať, že derogačný nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008 mal v tomto jedinečnom prípade tieto derogačné účinky aj na Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005, pre prijatie ktorého bola podkladom protiústavná norma § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom znení, v znení jeho novely č. 535/2004 Z. z., pretože táto norma cit. z nálezu ústavného súdu č. k.

28. Uvedený záver, podľa správneho súdu, korešponduje aj so samotným zmyslom a účelom konania o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom podľa čl. 125 ústavy, ktoré konanie nie je samoúčelným, ale jeho cieľom je dohľad nad ústavnou čistotou právneho poriadku s tým, že v prípade indikovania neústavnej, resp. s ústavou nesúladnej právnej normy, táto norma stráca účinnosť, t. j. stáva sa neaplikovateľnou a jej autor je povinný do 6 mesiacov od vyhlásenia derogačného rozhodnutia ústavného súdu, dať túto normu do súladu s ústavou, v opačnom prípade táto nesúladná právna norma stráca aj platnosť, t. j. zaniká a prestáva byť súčasťou právneho poriadku. Inými slovami, účelom konania o súlade právnych predpisov je eliminovať ústavne nesúladnú právnu normu tak, aby už nemohla regulovať spoločenské vzťahy do budúca (pro futuro). Ak by v danom prípade derogačné účinky nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008 nemali mať žiadny vplyv na Uznesenie Vlády, tak aj samotné konanie o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom, ktorého výsledkom bol označený nález by vo svojej podstate bolo len akademickým a

Ustanovenie § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení (v znení účinnom v, pre toto konanie rozhodnom čase) totižto, aj napriek tomu, že bolo súčasťou „všeobecne“ záväzného právneho predpisu (t. j. zákona o obecnom zriadení), ktorého záväznosť sa tak mala vzťahovať „všeobecne“ na neurčitý počet obdobných prípadov, predsa len tento „všeobecný“ charakter nemala, ale riešila konkrétnu situáciu medzi obcami Ľubica a Kežmarok, ktorej nedostatok atribútu „všeobecnosti“ napokon bol aj nosným dôvodom, pre ktorý ústavný súd konštatoval jej neústavnosť.

29. Takže, aby by sa pripustila neexistencia derogačných účinkov nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008 na Uznesenie Vlády, vytvoril by sa takouto čisto formálnou aplikáciou práva pre budúcnosť „nebezpečný“ precedens, v zmysle ktorého by zákonodarca mohol na riešenie konkrétnej situácie pripraviť pôdu prijatím konkrétnej, na danú situáciu adresnej normy, ktorej aplikácia by bola vyslovene „na jedno použitie“ a po jej aplikácii, by bolo absolútne bez významu konať o jej súlade s Ústavou, pretože či by už taký nález ústavného súdu prijatý bol alebo nebol, nič by to nemenilo na závere, že táto hoc aj neústavná norma by poslúžila jednorazovo svojmu účelu na ktorý bola prijatá a nebola by nositeľom už žiadnej informácie pre spoločenské vzťahy pro futuro a preto aj akýkoľvek derogačný nález ústavného súdu so svojimi účinkami pro futuro by už uvedené nemohol zvrátiť, t. j. nemohol by fakticky zabrániť aplikácii takejto neústavnej normy do budúcna, pretože tá by aj tak do budúcna (t. j. aj bez existencie derogačného rozhodnutia ústavného súdu) už ani žiadne účinky nevyvolávala [ako to naznačil aj žalobca, k danej neželanej situácii by došlo

30. Akceptovaním opísaného právneho stavu, kedy by derogačný nález ústavného súdu nemal mať žiadny vplyv aj na Uznesenie Vlády, by súčasne v rozpore s princípom delenia moci v štáte došlo k neželanému zásahu jednej moci do kompetencii moci inej a k narušeniu fungovania medzi nimi vzájomného systému bŕzd a protiváh, slúžiacich k tomu, aby ani jedna z mocí v spoločnosti nemohla strhnúť na seba rozhodujúci podiel na verejnej moci, t. j. aby nemohla koncentrovať (absolutizovať) moc v štáte vo svojich rukách, a preto aby nemohla ostatným zložkám moci diktovať ako budú uplatňovať zverenú pôsobnosť.

V danom konkrétnom prípade totižto došlo Uznesením Vlády k uloženiu povinnosti žalobcovi (obci Ľubica) strpieť stratu časti svojho katastrálneho územia v inom ako štandardne zákonom všeobecne nastavenom procese [cit. § 2 ods. 5 zákon o obecnom zriadení - o inej zmene územia obce rozhoduje so súhlasom obce okresný úrad v sídle kraja, pozn.], ktorá povinnosť bola žalobcovi ako právnickej osobe vládou uložená nad rámec vláde daného ústavného zmocnenia upraveného v cit. čl. 13 ústavy, určujúceho formálnu podmienku pre zaťaženie jednotlivca (fyzickú či právnickú osobu) právnymi povinnosťami, a to tak, že povinnosť musí byť určená iba v ústavne uznanom prameni práva, ktorým je výlučne buď (i) zákon alebo (ii) vykonávací predpis k zákonu vydaný na základe výslovného splnomocnenia ustanoveného v zákone a v rozsahu udeleného splnomocnenia alebo (iii) medzinárodná zmluva uvedená vo výpočte čl. 7 ods. 4 ústavy alebo (iv) nariadenie vlády. Ako už bolo uvedené vyššie, Uznesenie Vlády ako interná forma rozhodovania vlády nie je ani jednou z ústavou aprobovaných právnych prameňov, ktorými by bolo možné jednotlivým subjektom práva ukladať povinnosti a nie

31. Moderná právna teória ruka v ruke so vzrastajúcou pozíciou a významom obce ako základnej jednotky územnej samosprávy a v podstate temer autonómnej zložky verejnej moci, čoraz viac uvažuje o prekonaní trojdelenia moci v štandardnej podobe [napr. „Deľba moci však nemusí znamenať jej trojdelenie“ (BARÁNY, E., 2015, s. 31)], s tým, že prichádza v úvahu, aby pozíciu „štvrtej moci“ v štáte zaujala miestna (územná) samospráva.

nebolo. Okrem toho, pri takomto pokrokovom vnímaní deľby moci v štáte, by v prípade nepripustenia derogačných účinkov nálezu ústavného súdu aj na Uznesenie Vlády došlo nie len k zásahu do moci súdnej (viď vyššie) ale ústavou nepredvídaným spôsobom aj do moci miestnej samosprávy.

. . napadnuté uznesenie, nie je rozhodnutím o práve alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, priamo neukladá, nemení ani nezrušuje práva, ani sa žiadnym spôsobom priamo nedotýka práv alebo právom chránených záujmov, či povinností fyzických alebo právnických osôb.

33. Z uvedených vyjadrení najvyšších súdnych autorít je nepochybne zrejmým, že Uznesenie Vlády nie je samo o sebe typom rozhodnutia, ktoré by mohlo a malo subjekty práva priamo zaväzovať a to jednako (i) z dôvodu charakteru mocenskej pozície jeho autora, t. j. vlády, ktorá vonkoncom nie je zákonodarcom zmocneným z tohto titulu, priamo všeobecne záväzným právnym predpisom ukladať povinnosti a rozhodovať o právach jednotlivcov, pričom uznesenie vlády ani nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, a jednako (ii) z dôvodu, že sa jedná o mocenské rozhodnutie, ktoré nie je výsledkom kontradiktórneho správneho procesu, v ktorom by boli jeho účastníkom garantované ich procesné práva.

opomenul. 34. V danom prípade žalovaný iba formálne vyhodnotil, že v rozhodnom čase prijatia Uznesenia Vlády č. 429 z 31.05.2005 bola vláda ustanovením § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení, zmocnená k jeho prijatiu a preto, aj keď už v čase vykonania samotného záznamu 25.05.2018 (derogačný nález sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008) označené ustanovenie § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení v jeho znení účinnom v rozhodnom čase, nebolo už súčasťou právneho poriadku, bez ďalšieho vykonal jeho záznam do katastra nehnuteľností, tvrdiac, že sa tak stalo, pretože aj údaje v Uznesení Vlády korešpondovali s údajmi v katastri. Výrok Uznesenia Vlády však pojednával iba o tom, že od územia obce Ľubica sa odčleňuje časť vo výmere 168499 m2, ktorá sa súčasne pričleňuje k územiu cit. „obce“ Kežmarok. Podľa správneho súdu z takto formulovaného rozhodnutia vlády nie je vôbec zrejmá identita (stotožnenie) konkrétnych parciel, ktoré mali byť do odčleňovanej výmery 168499 m2 pojaté (zahrnuté), takže správnemu súdu nie je ani zrejmým ako, resp. na podklade čoho mohol

. . technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam.“ Z uvedeného dôvodu, kvôli právnej istote a ochrane záväzných údajov katastra o právach k nehnuteľnostiam, musia byť rozhodnutím dotknuté parcely zadefinované bezprostredne v samotnom rozhodnutí (verejnej listine) a v tomto smere nepostačuje iba odkaz na číslo GP, ktorý nie je verejnou listinou a pod tým istým číslom sa dá vyhotoviť aj dodatočne s iným obsahom. Identická požiadavka na náležitosť rozhodnutia o právach k nehnuteľnostiam je žalovaným kladená aj na civilné súdne rozhodnutie, vo výroku ktorého musia byť rozhodnutím dotknuté nehnuteľnosti jasne a nezameniteľne (presne) v súlade s údajmi katastra označené a v tomto smere nepostačuje iba k rozsudku pripojený GP, pretože v opačnom prípade žalovaný odmietne vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností a takýto civilný rozsudok súdu je nevykonateľným. Práve z dôvodu už vyššie konštatovanej rovnosti a rovnocennosti mocí v štáte, t.j. zákonodarnej, výkonnej i súdnej, niet podľa správneho súdu

Vzhľadom k uvedenému mal správny súd teda za dôvodnú aj žalobnú námietku o nedostatkoch Uznesenia Vlády, napriek ktorým žalovaný vykonal napadnutý záznam do katastra nehnuteľností. 35. Okrem toho, že pre zápis Uznesenia Vlády do operátov katastra tu objektívne nemohlo byť žalovaným porovnané, či údaje o nehnuteľnostiach, ktorých sa územná zmena v dôsledku tohto Uznesenia Vlády týkala, sú alebo nie sú totožné s do tej doby v katastri nehnuteľností uvedenými údajmi, tak je potrebné prisvedčiť aj argumentácii žalobcu, ako už aj bolo zmienené, že Uznesenie Vlády nebolo listinou spôsobilou k zápisu da katastra aj pre absenciu vecného obsahu spôsobilého k zápisu záznamom, t. j. nebolo rozhodnutím o práve „obce Kežmarok“ k odčleňovanému územiu [§ 35 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona] a ani neukladalo obci Ľubica povinnosť strpieť jeho odčlenenie, napokon, ako už bolo vyššie uvedené, obci nie je možné ukladať povinnosti akýmkoľvek uznesením vlády (čl. 13 ústavy; § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení).

. . . po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom. . .“, avšak z Uznesenia Vlády nie je zrejmým žiadne odôvodnenie nesúladu s verejným záujmom a ani súladu ním nastoleného stavu s verejným záujmom, pričom ako je zrejmým aj z tohto konania, niektorí občania územnou zmenou dotknutých území s územnou zmenou nastolenou v dôsledku Uznesenia Vlády súhlasia iní zasa nie. V končenom dôsledku z Uznesenia Vlády nie je zrejmým, ani z akého dôvodu by nebolo vo verejnom záujem časť územnou zmenou dotknutých nehnuteľností odčleniť od územia Kežmarku a pričleniť k Ľubici, ale naopak. Z uvedeného vyplýva, že vláda neodôvodnila zákonom nastolenú podmienku pre prijatie Uznesenia Vlády a teda či bola vôbec založená jej právomoc dotknuté Uznesenie Vlády prijať.

V uvedenom smere neobstojí ani argument ďalších účastníkov konania, že žalovaný nemohol začať konať podľa § 58 ods. 2 katastrálneho zákona, pretože o zmene dotknutých katastrálnych území už rozhodla vláda. Totižto ak by iba na základe analógie legis (keďže zákonodárca nemohol predvídať uvedenú neštandardnú situáciu), bolo možné Uznesenie Vlády pripodobniť k rozhodnutiu vydanému v správnom konaní, tak potom s poukazom na v rozhodnom čase účinný cit. § 41b ods. 2 zákona o ústavnom súde (č. 38/1993 Z. z.), by sa jeho vykonania nebolo možné domáhať, a teda ani žalovaný toto Uznesenie Vlády nemal vykonať (tobôž keď od jeho prijatia uplynulo 13 rokov) a na jeho podklade uskutočniť napadnutý záznam, ale mal sám z vlastného podnetu začať konať v súlade s § 58 ods. 2 katastrálneho zákona.

návrh mesta Kežmarok žalovaný vybavil alebo nevybavil zákonným spôsobom.

a) kasačná sťažnosť 38. Proti rozsudku krajského súdu podal ďalší účastník v 815. rade v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kde namietal, že:

ochranu.“ Správny súd výslovne uznáva, že vlastnícke právo žalobcu k jeho nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú na spornom území, nebolo napadnutým opatrením žalovaného nijako dotknuté. (To napokon výslovne ustanovuje aj § 5 ods. 2 katastrálneho zákona: „Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.“) Dotknutým má byť podľa správneho súdu vlastnícke právo žalobcu k inému jeho majetku, z ktorého bude musieť uhrádzať daň z nehnuteľností.

nehnuteľností. Správny súd konkrétne tvrdí, že žalobca sa v správnom súdnictve domáha ochrany „titulom ochrany svojho „subjektívneho“ vlastníckeho práva k napadnutým záznamom dotknutému svojmu majetku“, pričom týmto záznamom dotknutým majetkom majú byť prostriedky, ktoré by žalobca musel v budúcnosti vynaložiť na úhradu dane z

ubytovanie. Aj tieto dane uhrádza daňovník zo svojho majetku a uhrádza ich ako miestne dane, t. j. na územnom princípe. 41. Samotný žalobca teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu neodvodzuje z faktu, že bude podliehať daňovej povinnosti a žalobou nechráni svoje subjektívne práva k majetku, ktorý na plnenie daňovej povinnosti bude musieť vynaložiť, pričom zároveň uvádza, že „zmenou hranice katastrálneho územia nedochádza k zmene vlastníckeho práva ani iného práva predpokladaného v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona a vlastnícke právo, ako aj iné práva k pozemkom nachádzajúcim sa v zmenou katastrálnej hranice dotknutých katastrálnych územiach ostali zachované.“ Tie dôvody, o ktoré žalobca oprel svoju aktívnu vecnú legitimáciu správny súd odmietol a tie dôvody, ktoré správny súd našiel, nezodpovedajú podstate právneho postavenia žalobcu v danom konaní. Žalobca v konaní od počiatku vystupoval ako subjekt územnej samosprávy a svoje právne postavenie v konaní odvodzoval práve od tejto okolnosti. To napokon celkom jednoznačne vyplýva práve z účelu žaloby a účinkov prípadného úspechu žalobcu: ani potvrdenie, ani zrušenie napadnutého opatrenia nijako neovplyvní obsah a výkon

vplyv. Tak, ako správny orgán nemá právomoc svojim administratívnym úkonom technickej povahy vylúčiť aktívnu vecnú legitimáciu, nemá ani právomoc ju svojim postupom založiť. 42. V kasačnom rozhodnutí č. k. 3 Svk/26/2021 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k otázke derogačných účinkov vyslovil, že „správny súd prijal nesprávny záver, že v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 19/05 stratilo právne účinky nielen ustanovenie § 2 ods.5 a 6 zákona o obecnom zriadení, ale aj uznesenie vlády č. 429/2005, vydané na jeho základe.“ Správny súd v reinštančnom konaní tento záver, už odmietnutý najvyšším správnym súdom, replikuje, dôvodiac pritom, že predmetné uznesenie vlády stratilo účinky v dôsledku záverov ústavného súdu vyslovených v bode 20.3 jeho nálezu PL. ÚS 5/2021. V tomto bode, citovanom správnym súdom, ústavný súd uvádza: „Okrem oboch prípadov popísaných v predchádzajúcich bodoch môže mať derogačný nález ústavného súdu spätné účinky len sprostredkovane, a to v prípade, ak z právneho názoru vyjadreného v derogačnom

Pôjde podľa povahy veci o výnimočné okolnosti, pokiaľ by skoršia nesúladná právna úprava atakovala základné princípy demokratického a právneho štátu. Spôsob legislatívneho riešenia môže mať povahu adekvátneho usporiadania dotknutých vzťahov (napríklad a typicky majetkovou kompenzáciou alebo naturálnou reštitúciou), v extrémnych prípadoch aj povahu nepravej alebo dokonca pravej retroaktivity.“ Správny súd si pri polemike s právnym záverom najvyššieho správneho súdu nevšimol, že predmetný záver ústavného súdu sa týka výlučne situácie, keď na derogačný nález reaguje zákonodarca zosúlaďovacou legislatívnou úpravou vydanou podľa čl. 125 ods. 3 ústavy v lehote šiestich mesiacov od vyhlásenia derogačného nálezu, a že ii) ústavným súdom spomenutá sprostredkovaná povaha derogačných účinkov znamená, že tieto derogačné účinky môže na individuálne právne akty vztiahnuť práve a len zákonodarca a aj to len v prípade, ak potreba takejto reakcie vyplýva priamo z derogačného nálezu. Je pritom nesporné, že žiadna z týchto okolností sa predmetného uznesenia vlády netýka. Z predmetného bodu nálezu, v

43. K opomenutiu malo podľa správneho súdu dôjsť tým, že žalovaný na predmetné uznesenie vlády nevztiahol rovnaké požiadavky, aké sa vzťahujú na výrok „civilného súdneho rozhodnutia“. Keď správny súd namieta, že „nepostačuje iba odkaz na číslo GP“, lebo ten sa „pod tým istým číslom dá vyhotoviť aj dodatočne s iným obsahom“, opomína skutočnosť, že uznesenie vlády neodkazovalo na číslo GP, ale príslušné geometrické plány tvorili jeho integrálnu súčasť v podobe príloh. O identite a obsahu geometrických plánov, na základe ktorých došlo k zmene hraníc katastrálneho územia, neboli počas uplynulých desaťročí nikdy žiadne pochybnosti, až zrazu správny súd hypotetizuje o možnosti ich dodatočnej úpravy, čiže o možnosti, že by mohlo dôjsť k ich sfalšovaniu. Napadnuté opatrenie pritom nevyvolalo žiadne pochybnosti o tom, ako sa zmenila hranica katastrálneho územia ani o tom, ktoré parcely patria do ktorého katastrálneho územia. Polemika súdu s potenciálnou neistotou je vyslovene akademická a odporuje skutočnému stavu. Správny súd z dôvodu akejsi rovnocennosti mocí stotožňuje požiadavky kladené na akúkoľvek záznamovú listinu s

parametrom. Javí sa, že problém má podľa správneho súdu spočívať v tom, že žalovaný síce dospel k záveru, že „údaje v Uznesení Vlády korešpondovali s údajmi v katastri“, avšak k takémuto záveru údajne dospieť nemohol, pretože „od prijatia Uznesenia Vlády do okamihu vykonania záznamu uplynulo takmer 13 rokov, počas ktorých nepochybne (napr. v dôsledku ROEP) došlo k zmene v označení a evidencii parciel“.

Aj v prípade, ak by najvyšší správny súd dospel k záveru, že správny súd takúto právomoc má, jej výkon je nesporne podmienený vlastným zisťovaním skutkového stavu zo strany správneho súdu (§ 119, § 120 SSP). Takéto zisťovanie však správny súd nevykonal a skutkový stav nahradil púhym predpokladom.

rozhodnutí. Pokiaľ ide o onen vecný obsah, správny súd nachádza „absenciu vecného obsahu spôsobilého k zápisu záznamom“ v tom, že rozhodnutie o zmene hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne hranicou obce nemá byť rozhodnutím o práve k územiu, ktorého sa predmetná zmena týkala. Sťažovateľ takéto odôvodnenie považuje za nezrozumiteľné a nepresvedčivé v intenzite, ktorá ho činí nepreskúmateľným. Správny súd nevysvetľuje, ako je možné dospieť k záveru, že samotná záznamová listina sa nedotýka práva k územiu, a zároveň k záveru, že opatrenie správneho orgánu, ktorý na základe takejto listiny vykoná záznam, t. j. takpovediac prenesie jej obsah do katastrálnej evidencie, už predstavuje zásah do subjektívnych práv. Sťažovateľ v konaní výslovne namietol nezlučiteľnosť týchto záverov, pričom správny súd sa s touto námietkou v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako nevysporiadal.

Buď sa zmena hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne hranicou obce, zapisuje do katastra záznamom (ako to predpokladá zákon) alebo vôbec nie je spôsobilá byť predmetom záznamu, pretože jej obsah nespočíva v rozhodnutí o právach (ako to tvrdí správny súd). Údajný nedostatok vecného obsahu uznesenia vlády, ktorým táto na základe výslovného zákonného zmocnenia rozhodla o zmene hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne hranicou obce, sa jednoducho nedá „doplniť“ postupom podľa § 58 ods. 2 a 4 katastrálneho zákona. Správny súd v skutočnosti odkaz na § 58 ods. 2 katastrálneho zákona používa ako nástroj na polemiku o kľúčovej právnej otázke konania, ktorou je validita a spôsobilosť uznesenia vlády ako verejnej listiny v konaní podľa § 34 a nasl. katastrálneho

prostredníctvom neho síce na jednej strane umožnil, ale zároveň na strane druhej jeho pôsobenie obmedzil, a to len na nemožnosť (zákaz) nútene vymáhať povinnosti, ktoré boli uložené právoplatnými rozhodnutiami vydanými v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť (.

48. Tvrdenie správneho súdu, že predmetné uznesenie vlády sa pre žiadne účely nemá považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní, ale má sa za také považovať práve a len pre účely aplikácie § 41b ods. 2 zákona 38/1993 Z. z. je nielen zjavne nesprávne, ale aj zjavne

Je zrejmé, že správny súd túto argumentáciu uplatňuje práve a len preto, aby prelomil právny záver kasačného súdu o validite uznesenia vlády ako záznamovej listiny, a tiež právny záver Najvyššieho súdu SR v zmysle ktorého „ak orgán katastra vykonáva zápis údajov na základe ešte nezapísanej listiny, vykoná ho záznamom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona“ (5Sžo/ 84/2010). Činí tak spôsobom, ktorý odôvodnenie napadnutého rozsudku zbavuje základnej presvedčivosti a zrozumiteľnosti.

38 Rozsudku NSS SR tak, že „ďalšie námietky sťažovateľov vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné“. Hoci je pravdou, že NSS SR osobitne nezdôvodnil, prečo odmietol aj námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, správny súd však rešpektoval tento právny názor a navyše sám odôvodnil tento záver.

Každý pozemok je definovaný príslušnosťou ku katastrálnemu územiu a k územiu obce (pozri § 3 ods. 1 a § 70 ods. 1 katastrálneho zákona). Údaje o jeho príslušnosti sú verejné a záväzné a používajú sa pre rôzne účely vymedzené v § 2 katastrálneho zákona. Ak platí, že istým obmedzením vlastníckeho práva sú napr. miestne dane z nehnuteľností či územný plán obce (z ktorého vyplývajú obmedzenia pri využívaní pozemkov), potom musí platiť, že zmena príslušnosti pozemku k obci má za následok zmenu obsahu takéhoto obmedzenia vlastníckeho práva. Veď zmenou príslušnosti pozemku k obci sa môžu zmeniť limity využívania pozemku, celkový účel využitia pozemkov, daňový režim apod.

NSS SR už vo svojej rozhodovacej praxi potvrdil, že na podanie správnej žaloby proti zapísaniu do určitého registra môže byť aktívne legitimovaný ten subjekt, ktorého sa registrácia týka, a to na základe toho, že zápisom v registri mu vznikajú nové zákonné povinnosti (napr. rozsudok sp. zn. 5Svk/12/2023, zverejnený v ZNSS č. 2/2024 pod č. 77/2024).

Ako prvý Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Sž/50/2005, následne Krajský súd v Prešove v Prvom rozsudku KS PO a teraz správny súd v Košiciach v Napadnutom rozsudku. K tomu, že vláda SR nie je štátnym orgánom, sa sťažovateľ ani nevyjadril. Vo vzťahu k druhému nedostatku sťažovateľ vytýkal správnemu súdu len to, že nepatrí do jeho právomoci preskúmavať, či uznesenie vlády č. 429 bolo spôsobilou záznamovou listinou.

52. Uznesenie vlády č. 429 neobsahovalo žiadnu identifikáciu dotknutých pozemkov. Takúto vadu nemožno zhojiť odkazom na geometrické plány či ich pripojením do príloh uznesenia vlády č. 429. Správny súd správne rozlišoval medzi uznesením vlády č. 429, ktoré malo byť „verejnou listinou“ / záznamovou listinou, a geometrickým plánom ako technickým podkladom pre zápis v katastri nehnuteľností. V zmysle § 35 ods. 2 katastrálneho zákona musí verejná listina, ktorá sa predkladá na vykonanie záznamu, potvrdzovať právo k nehnuteľnosti. Text uznesenia vlády č. 429 však znel tak, že „odčleňuje z územia obce Ľubica časť územia o výmere 168499 m2“ a „pričleňuje k územiu obce Kežmarok časť územia o výmere 168499 m2 odčlenenej z územia obce Ľubica“. Nikde v tomto texte nie sú identifikované nehnuteľnosti, ktorých sa zmena týka. V texte nie je ani odkaz na to, že odčlenená, resp. pričlenená časť územia je identifikovaná geometrickými plánmi, ktoré mali vyznačovať novú

Ak by skutočne boli súčasťou uznesenia vlády č. 429, nebol by dôvod tieto geometrické plány duplicitne prikladať k žiadosti o vykonanie záznamu. Dokonca ani materiály dostupné na webovom sídle Úradu vlády SR neuvádzajú medzi materiálmi predkladanými na rokovanie vlády SR, na ktorom bolo schválené uznesenie vlády č. 429, predmetné geometrické plány z r.

Skutočnosť, že mesto Kežmarok predložilo nové geometrické plány, zároveň preukazuje, že uznesenie vlády č. 429 spolu s geometrickými plánmi z r. 2004 nemohli byť v súlade s údajmi katastra nehnuteľností v čase vykonania záznamu. Inak by mesto Kežmarok nemalo potrebu predkladať nové geometrické plány.

54. Správny súd neprijal žiadne skutkové závery, ale vytkol žalovanému postup v záznamovom konaní, keď si nesplnil zákonnú povinnosť porovnať uznesenie vlády č. 429 s údajmi katastra nehnuteľností. Keď správny súd skonštatoval, že pre vykonanie záznamu neboli splnené zákonné podmienky, pretože uznesenie vlády č. 429 nebolo listinou potvrdzujúcou právo ku konkrétnym nehnuteľnostiam, neprekročil tým medze svojej právomoci. Toto je otázkou právneho posúdenia, či správny orgán postupoval v konaní v súlade so zákonom a či správne aplikoval a interpretoval relevantnú právnu normu.

zázname zákonného vecného bremena môže okresný úrad skúmať obsahovú stránku návrhu na vykonanie záznamu, a to či verejná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti zriadené podľa osobitného predpisu, obsahuje všetky rozhodné skutočnosti pre overenie toho, či toto právo podľa osobitného predpisu vzniklo. Následne, skúma to, či uvedené právo vzniklo v nevyhnutnom rozsahu, čo sú dve zákonné podmienky pre vznik zákonného vecného bremena (NSS SR sp. zn. 5Svk/16/2022). Preto je zrejmé, že záznamovú listinu môže okresný úrad v určitom rozsahu skúmať aj z obsahovej stránky. O nedovolené preskúmanie vecného obsahu záznamovej listiny by išlo až potom, ako si okresný úrad vyrieši základnú otázku, že ide o záznamovú listinu spĺňajúcu náležitosti podľa katastrálneho zákona. Avšak už túto základnú otázku si okresný úrad nevyriešil správne.

5 a 6 zveril vláde SR len právomoc rozhodnúť o zmene hranice obce Ľubica a obce Kežmarok (ak by sme pre tento účel vychádzali zo zachovania právnych účinkov uznesenia vlády č. 429). Uvedené ustanovenia nezverili vláde SR právomoc rozhodnúť aj o zmene katastrálnej

56. Je teda zrejmé, že najskôr sa musí rozhodnúť o zmene hranice obce (toto rozhodovanie sa spravuje zákonom o obecnom zriadení a príslušným orgánom je spravidla okresný úrad v sídle kraja) a až následne sa rozhoduje o zmene hranice katastrálneho územia (toto rozhodovanie sa už spravuje katastrálnym zákonom a príslušným orgánom je okresný úrad, katastrálny odbor). Podstata právneho záveru správneho súdu teda tkvie v tom, že zmena katastrálnej hranice obce Ľubica a mesta Kežmarok mala byť výsledkom osobitného rozhodnutia vydaného podľa § 58 ods. 2 katastrálneho zákona. Ak takéto rozhodnutie žalovaný nevydal, nemohol ani zapísať zmenu hranice katastrálneho územia. Správny súd výslovne uviedol, že § 41b ods. 2 vtedy účinného zákona o ústavnom súde aplikoval len na základe analógie legis.

zriadení, bolo len jednorazovou odchýlkou od „štandardného“ rozhodnutia o inej zmene územia podľa § 2 ods. 4 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom k 31. 5. 2005. Táto jednorazová odchýlka vrhla rozhodovanie o zmene územia obce do režimu, v ktorom samospráva má postavenie objektu, nie rovnocenného subjektu, ktorý sa aktívne podieľa na rozhodovacom procese.

Pre zmenu územia obcí Ľubica a Kežmarok podľa § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení sa ich súhlas nevyžadoval, a teda išlo o vnútenú zmenu územia, o ktorej rozhodla vláda SR zo svojej mocenskej pozície. Po druhé, rozhodnutie vydané v správnom konaní ako aj rozhodnutie o zmene územia dvoch obcí predpokladajú určitú formu núteného výkonu. Uznesenie vlády č. 429 nezakladalo žiadne právo či povinnosť, ale predpokladalo výkon v podobe jeho evidencie v katastri nehnuteľností. Pred napadnutým záznamom viedla totiž katastrálna hranica obce Ľubica a mesta Kežmarok cez iné pozemky, a to v súlade s pôvodnou hranicou týchto obcí. Pôvodne uznesenie vlády č. 429 v bode D ukladalo predsedníčke Geodézie, kartografie a katastra SR vykonať opatrenia vyplývajúce z tejto územnej zmeny. Inými slovami, predpokladalo, že príslušné orgány na úseku katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia vlády SR o zmene územia obcí zapíšu zmenu v katastri nehnuteľností. Za daných okolností zápis zmeny hranice katastrálnych území obcí Ľubica a Kežmarok bol v skutočnosti vnúteným výkonom rozhodnutia vlády SR o zmene územia týchto obcí. 59.

neobsahovalo. To znamená, že ak by sa odmietla analógiu legis s ustanovením § 41b ods. 2 zákona o ústavnom súde, bolo by to len z dôvodu „nedokonalosti“ uznesenia vlády č. 429 - nie pre odlišný účel uznesenia vlády č. 429. Ústavný súd SR vyslovil nesúlad § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení s Ústavou SR na základe toho, že §-u 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení chýbala povaha všeobecnej právnej normy, keďže sa tieto ustanovenia mali aplikovať len na jediný prípad sporu obce Ľubica a mesta Kežmarok. Uznesením vlády č. 429 bol naplnený účel § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení. A teda § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení už nemali iné uplatnenie a Derogačný nález US SR by nedopadal na žiadne budúce právne vzťahy. Zákon o ústavnom súde (a ani neskôr prijatý zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky) neriešil účinky derogačného nálezu na také právne akty, ktoré sú vydané mimo pravidelného a teda predvídateľného rozsahu právomoci orgánov verejnej správy. Čo je logické. O takýto výnimočný prípad tu išlo. Uznesenia vlády SR sú

vykladať na ťarchu žalobcu. Ak by sa odmietla analógia s § 41b ods. 2 zákona o ústavnom súde, eliminovala by sa právomoc Ústavného súdu SR a aprobovali také legislatívne zásahy, ktorým chýba všeobecná povaha. 60. Záverom žalobca dodal, že sama vláda SR zrušila tú časť uznesenia vlády č. 429, ktorá ukladala predsedníčke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vykonať opatrenia vyplývajúce zo schválenej územnej zmeny. K zrušeniu došlo uznesením vlády č. 406 z 21.9.2016, ktoré nasledovalo až po Derogačnom náleze US SR. Tento postup vlády potvrdzuje, že vláda SR ako pôvodca rozhodnutia uznala „problematickosť“ daného rozhodnutia a upustila od jeho zápisu v katastri nehnuteľností. Inými slovami, zrušujúce uznesenie vlády č. 406 možno považovať za ten pomyselný akt, ktorý formálne zrušil účinky uznesenia vlády č. 429. Hoci možno polemizovať o perfektnosti tohto zrušujúceho uznesenia č. 406, keďže ostatné časti uznesenia vlády č. 429 zostali formálne v platnosti, nemožno uprieť prinajmenšom to, že po 21. 9. 2016 uznesenie vlády č. 429 nezaväzovalo už nikoho. Dovtedy zaväzovalo výlučne predsedníčku Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, nie však dotknuté obce. Prehliadanie účinkov zrušujúceho uznesenia č. 406 na uznesenie vlády č. 429 by bolo prehnane formálne osobitne v kontexte toho, že už § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení, na základe ktorého bolo prijaté uznesenie vlády č. 429, nebol v súlade s Ústavou SR.

III. Konanie pred kasačným súdom

61. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podaných kasačných sťažností (§ 440 SSP), kasačné sťažnosti prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

67. Podľa § 36 ods. 2 Katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 68. Podľa § 37 Katastrálneho zákona, okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. 69. Podľa § 42 ods.1 Katastrálneho zákona, na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. 70. Podľa § 58 ods. 1 Katastrálneho zákona, za zmenu hranice katastrálneho územia sa považuje zmena hranice katastrálneho územia, ktorá nie je totožná s hranicou obce, a to a) zlúčenie dvoch alebo viacerých katastrálnych území, ktoré sú súčasťou jednej obce, b) rozdelenie doterajšieho katastrálneho územia na dve alebo viac katastrálnych území v tej istej obci, c) oddelenie časti jedného katastrálneho územia a jeho pričlenenie do iného katastrálneho územia v tej istej obci. 71. Podľa § 58 ods. 2 Katastrálneho zákona, o zmene hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne hranicou obce, rozhodne okresný úrad v súlade so zmenou hranice obce. 72. Podľa § 58 ods. 3 Katastrálneho zákona, na vykonanie zmeny podľa odseku 1 písm. a) a b) je potrebný súhlas úradu. 73. Podľa § 58 ods. 4 Katastrálneho zákona, o zmene hranice katastrálneho územia rozhodne okresný úrad v katastrálnom konaní z vlastného podnetu alebo na návrh dotknutej obce alebo na návrh dotknutej časti obce. 74. Podľa § 58 ods. 7 Katastrálneho zákona, na konanie o zmene hranice katastrálneho územia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 75. Podľa § 2 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska okresného úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza. 76. Podľa § 2 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, inou zmenou územia obce ako v odseku 3 je a) zmena hraníc územia obce v súvislosti so zmenou priebehu štátnej hranice, b) iná zmena hraníc územia obce ako v písmene a), c) zriadenie, zrušenie, rozdelenie alebo zlúčenie častí obce. 77. Zákon č. 535/2004 Z. z. zo dňa 07.09.2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/ 1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa § 2 doplnil odsekmi 5 a 6, ktoré zneli: „Vláda Slovenskej republiky rozhodne o inej zmene územia obce aj bez súhlasu obce podľa odseku 4, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce. Ustanovenie v odseku 5 sa vzťahuje na obce Kežmarok a Ľubica“. Tento zákon nadobudol účinnosť pätnástym dňom po jeho vyhlásení, t. j. 28.10.2004.

78. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Správneho súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

Rozhodnutím o zmene hraníc katastrálneho územia, tá ktorá obec nadobúda/stráca majetok s tým, že pri jeho správe vystupuje ako ktorýkoľvek iný subjekt súkromného práva. Zmena hraníc katastrálneho územia určuje územný rozsah obce a definuje územný základ výkonu samosprávy.

Obec má preto aktívnu legitimáciu vtedy, keď namieta, že štát alebo správny orgán zasiahol do jej samosprávnych kompetencií, pretože tieto sú priamo spojené s jej právami subjektívnej povahy. Ide tu o tzv. „inštitucionálne právo“ a obec Ľubica bola adresátom tohto aktu sui generis. V zmysle rozhodnutia NS SR spis. zn. 5Sžf/13/2012, „ak rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané vo formalizovanom procese podľa správneho poriadku alebo iného zákona, potom sa obmedzujúca podmienka § 250 ods. 2 OSP (t. j. účasť v správnom konaní) nepoužije a žalobcovi postačí všeobecná žalobná legitimácia vyplývajúca z ustanovenia § 247 ods. 1 OSP a to, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich

80. Ako relevantnú musel kasačný súd vyhodnotiť námietku sťažovateľa, ktorý sa odvolával na pôvodné rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu spis. zn. 3Svk/26/2021. V predmetnom rozhodnutí kasačný súd k otázke derogačných aktov vyslovil, že správny súd prijal nesprávny záver, že v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 19/05 stratilo právne účinky nielen ustanovenie § 2 ods.5 a 6 zákona o obecnom zriadení, ale aj uznesenie vlády č. 429/ 2005, vydané na jeho základe. Správny súd predmetný záver vyslovený v rozhodnutí spis. zn. 3Svk/26/2021 prelomil s odkazom na nález ÚS SR PL. ÚS 5/2021 a bod 20.3, kde ústavný súd uvádzal, že „Okrem oboch prípadov popísaných v predchádzajúcich bodoch môže mať derogačný nález ústavného súdu spätné účinky len sprostredkovane, a to v prípade, ak z právneho názoru vyjadreného v derogačnom náleze ústavného súdu vyplynie potreba dotknúť sa zosúlaďovacou úpravou podľa čl. 125 ods. 3 ústavy (§ 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde) aj

Spôsob legislatívneho riešenia môže mať povahu adekvátneho usporiadania dotknutých vzťahov (napríklad a typicky majetkovou kompenzáciou alebo naturálnou reštitúciou), v extrémnych prípadoch aj povahu nepravej alebo dokonca pravej retroaktivity.“ Tu kasačný sťažovateľ dôvodne argumentoval, že uvedený záver Ústavného súdu SR reflektuje len takú situáciu, keď na derogačný nález má legislatíva reagovať zosúlaďovacou legislatívnou úpravou vydanou podľa čl. 125 ods. 3 ústavy v lehote šiestich mesiacov od vyhlásenia derogačného nálezu. Musí ísť teda o prípad, kedy nález výslovne na takúto potrebu poukázal s tým, že spôsob legislatívneho riešenia môže mať povahu adekvátneho usporiadania dotknutých vzťahov (napríklad a typicky majetkovou kompenzáciou alebo naturálnou reštitúciou). Táto úloha je teda zverená NR SR.

429 bolo vydané na základe zákonného zmocnenia v § 2 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Ak Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom so sp. zn. PL. ÚS 19/05 vyslovil nesúlad § 2 ods. 5 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl. 67 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, znamená to len to, že pro futuro odpadlo zákonné zmocnenie vlády Slovenskej republiky na vydanie uznesenia podľa tohto ustanovenia.

republiky. Ide o mechanizmus, ktorý po strate účinnosti normatívneho textu zasiahnutého nesúladom právnych predpisov (teda po pominutí spôsobilosti byť normatívnym podkladom pre tvorbu právnych vzťahov), keď taká strata nastáva (až a práve) dňom vyhlásenia derogačného nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov (nie skôr, resp. spätne, teda ex tunc), predpokladá až následné zosúladenie právnych predpisov, a to legislatívnou činnosťou orgánov, ktoré derogačným nálezom ústavného súdu zasiahnuté právne predpisy vydali.

82. Vo všeobecnosti podľa kasačného súdu platí, že uznesenie vlády SR má povahu interného riadiaceho aktu, ktorý je aktom riadenia vlády ako vrcholného orgánu výkonnej moci. Vláda

osôb. Aby sa uplatnil právny účinok, obsah uznesenia vlády SR musí byť premietnutý do zákona, iného všeobecne záväzného právne predpisu, resp. individuálneho správneho aktu vydaného na základe zákona. Ide teda o interný normatívny akt riadenia.

Kasačný súd ďalej konštatuje, že uznesenie vlády č. 429 z 31.05.2005, ktoré bolo vydané podľa v danom čase účinných ustanovení § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení, predstavovalo v právnom poriadku ako aj v samotnej verejnej správe určitú anomáliu.

Uznesenie

vlády evidentne nevykazovalo vady administratívno-technického charakteru, ktoré by bránili jeho realizácii, čo znamená, že bolo normatívne aj technicky spôsobilé vyvolať právne účinky. Kasačný súd preto zastáva názor, že uznesenie č. 429/2005 predstavovalo verejnoprávny titul sui generis a hoci bolo svojou povahou atypické, rozhodujúci je jeho účinok a nie optika aktuálneho právneho nazerania na jeho spôsobilosť zápisu. V čase jeho prijatia vláda disponovala právomocou rozhodovať o tejto územno-správnej otázke a uznesenie bolo považované za relevantný verejnoprávny akt. Preto kasačný súd uzatvára, že označené uznesenie vlády o zmene katastrálneho územia obce bolo administratívne a technicky realizované prostredníctvom geometrických plánov v podobe príloh a bolo zapísané do katastra nehnuteľností Uvedené tak potvrdzuje jeho právnu spôsobilosť vyvolať zamýšľané právne účinky.

84. Nad rámec uvedeného kasačný súd dodáva, že v tejto veci nie je možné adekvátne aplikovať ustanovenia podľa § 58 ods. 2 a ods. 4 katastrálneho zákona, pretože ide o úplne iný režim vzťahov, kedy o zmene hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne hranicou obce, rozhoduje okresný úrad. Pritom pre kasačný súd nezrozumiteľne pôsobí záver správneho súdu to tom, že ak by žalovaný postupoval podľa § 58 ods. 2 a 4 katastrálneho zákona, tak ním tvrdený nedostatok záznamovej listiny by tým zanikol. Sťažovateľ pritom dôvodne namietal práve túto skutočnosť, ako aj to, že pri akceptácii tohto záveru by sa popreli povaha a účinky rozhodnutia vlády č. 429/2005 ako záznamovej listiny a teda o predmetnej hranice by sa rozhodovalo duplicitne, okrem rozhodnutia vlády by sa ešte rozhodlo aj z pozície okresného

41b ods. 2 zákona 38/1993 Z. z., ktoré sa vzťahuje na účinky nálezu Ústavného súdu SR, ktorým bol vyslovený nesúlad právneho predpisu alebo jeho časti s Ústavou SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ide výlučne o akty normatívnej povahy, čo vylučuje jeho aplikáciu na osobitnú povahu uznesenia vlády SR č. 429/2005, ktoré predstavovalo verejnoprávny akt sui generis s konkrétnym účinkom, viazaným na určité územie a konkrétnu situáciu. Uznesenie vlády SR ako bolo už uvedené, nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu a nebolo ani vydané „ povereným vykonávateľom štátnej správy v správnom konaní (rozhodnutie NS SR spis. zn. 1Sž/50/2025 zo dňa 19.12.2008)“. 85. V kasačnej sťažnosti žiadal ďalší účastník priznať odkladný účinok s tým, že absentuje rozpor s verejným záujmom a existuje hrozba závažnej ujmy, súvisiaca najmä s hrozbou právnej neistoty a zmätočného výkonu verejnej správy v rámci agendy evidencie obyvateľstva, katastrálnej agendy a inej agendy. Jedným z príkladov takejto hrozby sú okolnosti týkajúce sa prihlasovania nových vlastníkov nehnuteľností, nachádzajúcich sa v spornom katastrálnom území, na trvalý pobyt. Dominantná väčšina osôb, ktoré vlastnia alebo v tomto čase nadobúdajú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v spornom katastrálnom území, trvá na svojom domovskom práve k Mestu Kežmarok, t. j. na určení miesta svojho trvalého pobytu v tomto meste. Mesto Kežmarok by však v prípade nepriznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti nemalo žiadnu právnu ani skutkovú možnosť ich žiadosti vyhovieť. Predmetná okolnosť sa dotýka aj výkonu aktívneho a pasívneho volebného práva vo voľbách od orgánov územnej samosprávy, práva účasti na miestnom referende a ďalších právach, ktoré sú viazané na trvalý pobyt v Meste Kežmarok, vrátane práva uchádzať sa o prijatie na štúdium na základnej škole alebo do materskej školy v obvode Mesta Kežmarok. Sťažovateľ považoval priznanie odkladného účinku za potrebné pre účely predídenia stavu, v ktorom bude vysoký počet osôb vystavený právnej neistote, neprimeranej administratívnej záťaži a zásahu do viacerých svojich práv, tvoriacich súčasť ich domovského práva k Mestu Kežmarok. Návrh ďalšieho účastníka na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd zamietol v zmysle druhej vety § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu dospel k záveru, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vo svojich následkoch týkajúcich sa „zmrazenia“ právnych účinkov napadnutého rozhodnutia krajského súdu vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami rozhodnutia kasačného súdu o?kasačnej sťažnosti. Zrušením rozhodnutia správneho súdu totiž zanikli aj jeho právne účinky namietané sťažovateľmi. Pritom ide o veľmi výnimočný procesný inštitút.