4Sfk/31/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BB- 76S/55/ 2022 zo dňa 11. septembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/012859/2021-243/1132 zo dňa 25. októbra 2021 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako druhostupňový orgán potvrdil rozhodnutie Úradu vládneho auditu, pracovisko Zvolen (ďalej ako „prvostupňový orgán“) č. UVA-001141/2021 zo dňa 22.06.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 19 ods. 3 v spojení s § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) uložil žalobcovi pokutu v sume: 40.000,00 eur za porušenie zásady hospodárnosti s verejnými prostriedkami v

nepriznal. 2. Správny súd k námietke žalobcu ohľadne absencie oprávnenia Slovenskej agentúry životného prostredia (ďalej len „SŽAP“) na vykonanie administratívnej kontroly uviedol, že vzhľadom na ustanovenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorú sa žalobca dobrovoľne rozhodol uzavrieť a rešpektovať prísne podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku, je táto námietka žalobcu nedôvodná.

2016/0065/B4, pričom tieto dôkazy v čase vykonania predchádzajúcich kontrol neexistovali. 3. Správny súd tiež podotkol, že prvostupňový orgán v priebehu administratívneho konania zmenil právnu kvalifikáciu skutku a porušenie zákona kvalifikoval ako nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. a nie ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z.. Podotkol, že za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. môže prvostupňový orgán podľa § 32 uložiť pokutu až do výšky 500000,- eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky protiprávneho stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. Zároveň prvostupňový orgán umožnil žalobcovi vyjadriť sa podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, pričom žalobca svoje právo vyjadriť sa aj využil podaním zo dňa 21.05.2021.

4. Ohľadne námietky uplynutia objektívnej prekluzívnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt a uloženie pokuty za porušenie finančnej disciplíny, správny súd túto vyhodnotil taktiež za nedôvodnú keď poukázal na § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z. a uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal touto námietkou v rámci odvolacieho konania a dospel rovnako ako prvostupňový orgán k záveru, že v posudzovanom prípade nedošlo k uplynutiu objektívnej ani subjektívnej lehoty na uloženie pokuty.

5. Námietka žalobcu, ktorý mal za to, že plynutie objektívnej lehoty je potrebné počítať od momentu uzavretia Kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako prijímateľom a spoločnosťami FABOK spol. s r.o. a STROMANO HOLDINGS LTD, teda odo dňa 06.05.2010, prípadne najneskôr odo dňa schválenia správy z vyhodnotenia ponúk (04.08.2010), podľa názoru správneho súdu neobstojí s ohľadom na dohodnutý spôsob financovania projektu č. 24140110065: Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling, s.r.o. (ďalej aj ako „Projekt“), a to kombinovaným systémom predfinancovania (v rámci ktorého sa poskytujú platby na oprávnené výdavky Projektu na základe prijímateľom predložených a neuhradených účtovných dokladov dodávateľov Projektu) a systémom refundácie (v rámci ktorého sa poskytujú platby na základe skutočne vynaložených výdavkov zo strany prijímateľa, ktorý uhradí výdavky dodávateľovi Projektu najskôr z vlastných zdrojov), ktorý bol dohodnutý zmluvnými stranami v ustanovení čl. 5.1 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v spojení s článkom 16 ods. 8 a čl. 17 ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok.

6. Zároveň sa podľa správneho súdu správne orgány vysporiadali aj s otázkou určenia začiatku plynutia subjektívnej (päťročnej) lehoty, hoci uplynutie tejto žalobca v správnej žalobe nenamietal, pričom dospeli k zhodnému záveru, že začiatok plynutia päťročnej subjektívnej lehoty na uloženie pokuty sa viaže na deň preukázaného zistenia porušenia povinnosti zachovávať hospodárnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami, ktorý sa odvíja od Záznamu z (opakovanej) administratívnej kontroly verejného obstarávania po podpise zmluvy s úspešným uchádzačom zo dňa 29.04.2019, čo je deň, kedy bolo zistené porušenie (nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami) zachytené v písomnom výstupe z administratívnej kontroly a doručené žalobcovi ako prijímateľovi dňa 02.05.2019, kedy bol prijímateľ oboznámený so zisteným porušením. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/4/2022 zo dňa 30.11.2023.

Podľa názoru správneho súdu výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje zákonom predpísané náležitosti, keď určuje žalobcovi povinnosť zaplatiť pokutu za nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami, spolu s uvedením porušených normatívnych ustanovení a tiež ustanovení, podľa ktorých sa rozhodlo o uložení pokuty. Prvostupňový orgán vo výroku svojho rozhodnutia uviedol skutkovú identifikáciu porušenia ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. vymedzením konkrétneho spôsobu nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami, najmä tým, že obsahuje špecifikáciu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, špecifikáciu Projektu, na ktorý bol príspevok poskytnutý, výšku príspevku, spôsob jeho poskytnutia, konkretizáciou skutkových zistení vyplývajúcich zo znaleckých posudkov, ktoré viedli k záveru o nehospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami, špecifikáciu administratívnej kontroly a zároveň aj to, aké konania žalobcu bolo sankcionované, keďže toto konanie bolo v rozhodnutí identifikované spôsobom, ktorý vylučoval jeho zámenu s akýmkoľvek iným konaním.

Prvostupňový orgán zároveň však podľa správneho súdu prihliadal aj na vysokú závažnosť porušenia povinnosti, zohľadnil celkový objem finančných prostriedkov a zistené navýšenie fakturovaných cien oproti obstarávacím cenám stanovených znalcami, poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti, pričom svoju správnu úvahu presvedčivým spôsobom odôvodnil.

10. K námietke ohľadne nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho posúdenia skutkových zistení správny súd konštatoval, že prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu vznesenými voči Znaleckému posudku vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 247/2018 zo dňa 30.11.2018 (ďalej ako „Znalecký posudok USI“), a to konkrétne na stranách 15 až 17 prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán hodnotil oba znalecké posudky jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom z oboch vyplynulo nadhodnotenie fakturovanej ceny oproti obstarávacej cene určenej znalcom. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že v znaleckom posudku ÚSI úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky, nemal dôvod spochybňovať jeho závery ohľadom vyčíslenia obstarávaného tovaru.

znalcom. Vzhľadom na konštatované závery mal správny súd za to, že správne orgány sa dostatočným spôsobom zaoberali námietkami žalobcu proti vypracovanému Znaleckému posudku USI a tieto správne vyhodnotili.

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi úplnú náhradu trov konania.

teoreticky, porušenia finančnej disciplíny bol okamih uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. deň 22.06.2010, eventuálne najneskôr dňom schválenia správy z vyhodnotenia ponúk, t. j. dňa 04.08.2010. 14. V ďalšom sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne vyložil právny predpis, a to v časti týkajúcej sa možnosti vykonania opätovnej administratívnej kontroly verejného

15. Sťažovateľ tak bol presvedčený o absencii zákonného oprávnenia SAŽP na vykonanie opätovnej administratívnej kontroly verejného obstarávania. Toto oprávnenie nevyplývalo ani zo zákona č. 502/2001 Z. z., ktorým sa riadil proces kontroly uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku ani z verzie SRŠFaKF 2007 - 2013 (verzia 3.0) platnej v čase podpisu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

V zmysle zásady zákazu retroaktivity právnej normy však túto právnu normu nemožno aplikovať na právne vzťahy, založené pred nadobudnutím jej účinnosti. 17. V ďalšom sťažovateľ namietal, že prvostupňový správny orgán síce opakovane uvádzal, že oba znalecké posudky (Znalecký posudok ÚSI a Znalecký posudok vypracovaný znalcom

18. Záverom sťažovateľ nesúhlasil s odôvodnením správneho súdu, že výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky určitosti, zrozumiteľnosti a nezameniteľnej identifikácie skutku tak, ako to vyžadujú platné právne predpisy. Podľa neho vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje úplný a nezameniteľný popis skutku, ktorého sa mal sťažovateľ ako účastník konania dopustiť, absentuje konkrétne zákonné ustanovenie, ktorej skutkovej podstaty správneho deliktu sa mal dopustiť, v čom sa vidí protiprávnosť tohto skutku a kedy a akým spôsobom sa sťažovateľ ako účastník konania mal tohto konania (resp. opomenutia) dopustiť. Samotná skutková podstata správneho deliktu, ktorého sa mal dopustiť, je vo výroku prvostupňového rozhodnutia vymedzená a určená veľmi nekonkrétne, iba odkazom na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. k) zákona č. 502/2001 Z. z. a § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. pričom takto bol potvrdený aj rozhodnutím žalovaného. Rovnako podľa sťažovateľa vo výroku prvostupňového rozhodnutia ani výroku rozhodnutia žalovaného nie je ani nezameniteľne

Z. z., ku ktorému došlo vzhľadom na kombinovaný systém predfinancovania a refundácie, dňom refundácie záverečnej žiadosti o platbu zo dňa 19.04.2011 a desaťročná objektívna lehota sa počíta od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny, a teda od 01.01.2012. Na základe mal za to, že obe rozhodnutia boli vydané a právoplatné v objektívnej desaťročnej lehote, ktorá uplynula až dňa 01.01.2022.

V súvislosti s oprávnením na vykonanie opätovnej administratívnej kontroly SAŽP prvostupňový orgán vo výroku rozhodnutia a takisto aj v jeho odôvodnení poukázal aj na časť 4.2.3. Realizácia projektov, ods. 37, 46 a 47 SRŠFaKF 2007 - 2013, verzia 4. 12.

21. Ohľadne námietok v súvislosti s vyhodnotením znaleckých posudkov žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán sa námietkami voči znaleckému posudku ÚSI podrobne zaoberal v odôvodnení rozhodnutia a oba predložené znalecké posudky preskúmal v celom rozsahu, hodnotil ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a pristupoval k nim ako rovnocenným, oba vyhodnotil ako relevantné dôkazy a pripustil ich ako dôkaz v správnom konaní. Prvostupňový orgán nespochybnil Znalecký posudok V.. Y., ale z hľadiska významu pre rozhodnutie vo veci z neho zohľadnil len vyčíslenie obstarávacej ceny strojových zariadení pre dodanie koncovému zákazníkovi v Slovenskej republike. Na ďalšie závery znalca ohľadom vyčíslenia obstarávacích cien pri dodaní strojových zariadení zo Slovenskej republiky do inej krajiny EÚ a s tým súvisiace výpočty ich priemerného percentuálneho navýšenia pri ich dodaní z Cypru do Slovenskej republiky neprihliadal, keďže boli pre rozhodnutie vo veci irelevantné.

Podľa žalovaného z výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, kto sa protiprávneho konania dopustil, v akom čase k nemu došlo a v čom spočívalo, akým spôsobom je toto konanie právne kvalifikované a s použitím akej právnej normy bola pokuta uložená a obsahuje všetky relevantné skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia a zároveň vylučuje jeho zameniteľnosť s iným skutkom, resp. bráni prípadnému opakovanému postihu.

III. Konanie na kasačnom súde

Na kasačnom súde bola vec pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn.: 4Sfk/31/2025. 24. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Úrad vládneho auditu, pracovisko Zvolen ako príslušný prvostupňový správny orgán Oznámením o začatí správneho konania č. UVA-001141/2021 zo dňa 18.03.2021, začal správne konanie vo veci uloženia sankcie podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. Podnetom pre začatie správneho konania boli výsledky opätovnej administratívnej kontroly verejného obstarávania vykonanej SAŽP ako sprostredkovateľským orgánom pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiacim orgánom u žalobcu, vykonanej podľa zákona č. 528/2008 Z. z. a v súlade s kapitolou 4.2.3. Realizácia projektov, ods. 37, 46 a 47 Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 (verzia 4.12 z 10.11.2015 - platná v čase vypracovania záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania) v termíne od 31.12.2018 do 29.04.2019, a to v súvislosti s realizáciou projektu č. 24140110065: Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling, s.r.o.

25. Prvostupňový orgán verejnej správy vo veci porušenia § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. rozhodnutím č. UVA-001141/2021 zo dňa 22.06.2021 rozhodol tak, že: „Spoločnosť ERSON Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36331201 ako prijímateľ uzatvorila s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky ako poskytovateľom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 021/4.2MP/2009 zo dňa 27.07.2009 na spolufinancovanie projektu č. 24140110065:

Projekt bol financovaný nenávratným finančným príspevkom poskytnutým v rámci Operačného programu Životné prostredie a vlastnými zdrojmi prijímateľa v pomere 60 % : 40 %, z toho nenávratný finančný príspevok tvorili prostriedky Kohézneho fondu 51 % a prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky 9 % (uvedené v Oznámení o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok s podmienkou zo dňa 16.12.2008) a bol poskytnutý kombinovaným systémom predfinancovania a refundácie v celkovej sume 6959695,81 eur, a to: - dňa 20.09.2010 v sume 1967292,17 eur na základe žiadosti o platbu č. 24140110065301 zo dňa 03.08.2010 (predfinancovanie), - dňa 09.12.2010 v sume 3274673,72 eur na základe žiadosti o platbu č. 24140110065303 zo dňa 25.11.2010 (predfinancovanie), - dňa 09.12.2010 v sume 1062903,30 eur na základe žiadosti o platbu č. 24140110065304 zo dňa 26.11.2010 (predfinancovanie), - dňa 19.04.2011 v sume 654826,62 eur na základe žiadosti o platbu č. 24140110065607 zo dňa 16.02.2011 (refundácia).

HOLDINGS LTD., Cyprus, následne zahrnutej v žiadosti o platbu č. 24140110065405 zo dňa 22.12.2010 (zúčtovanie predfinancovania), - dňa 19.04.2011 boli refundované výdavky v sume 654826,62 eur, deklarované v žiadosti o platbu č. 24140110065607 zo dňa 16.02.2011 (záverečná platba), zahrnuté vo faktúre č. 21000070 zo dňa 24.11.2010 v sume 631673,88 eur a čiastočne vo faktúre č. 21000064 zo dňa 29.10.2010 v sume 5917493,34 eur vystavených spoločnosťou STROMANO HOLDINGS LTD., Cyprus.

prostredia bol Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vypracovaný Znalecký posudok č. 247/2018 zo dňa 30.11.2018 vo veci stanovenia obstarávacích cien cestných vozidiel a strojových zariadení v čase vyhlásenia zákazky (v roku 2010), ktoré boli obstarané pre projekt ERSON Recycling, s.r.o. implementovaný v rámci Operačného programu Životné prostredie. V závere Znaleckého posudku č. 247/2018 zo dňa 30.11.2018 znalec vyčíslil obstarávaciu cenu strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel v sume 6296418,00 eur. Porovnaním fakturovanej ceny oproti obstarávacej cene určenej znalcom bolo zistené navýšenie cien o sumu 5303075,00 eur (z toho nenávratný finančný príspevok v sume 3181845,00 eur), čo predstavuje nadhodnotenie o 84 %. Na žiadosť spoločnosti ERSON Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36331201 vypracoval znalec V.. C. Y., C.. Znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa 06.08.2019 vo veci stanovenia obstarávacích cien strojových zariadení. Cestné vozidlá značky MAN neboli predmetom znaleckého posúdenia.

(platného v čase použitia nenávratného finančného príspevku) rozumie minimalizovanie nákladov na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác a služieb pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality. Nehospodárnym nakladaním s verejnými prostriedkami došlo k

použitia. Za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Úrad vládneho auditu, podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil spoločnosti ERSON Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36331201 pokutu v sume: 40000,00 eur slovom : Štyridsaťtisíc eur, ktorú je spoločnosť ERSON Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36331201 povinná uhradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu vládneho auditu.“

Poskytnutý nenávratný finančný príspevok v sume 6959695,81 eur prijímateľ použil na obstaranie strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel v celkovej sume 11599493,00 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. MF/012859/2021-243/1132 zo dňa 25.10.2021, ktorým odvolanie sťažovateľa zamietol.

28. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.

33. Podľa § 24b ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3.

35. Podľa § 24c zákona č. 528/2008 Z. z., administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom. 36. Podľa § 24d ods. 2 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z., sú zamestnanci riadiaceho orgánu pri vykonávaní administratívnej kontroly povinní oboznámiť kontrolovaný subjekt so závermi administratívnej kontroly. 37.

38. Podľa § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z., odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, najneskôr do desiatich rokov od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

40. Podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2021, Ministerstvo financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 500000 eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky trvania protiprávneho stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa § 31. Za nesplnenie povinností ustanovených v § 8a ods. 10 a § 19 ods. 3 a 6 môže uložiť pokutu aj Úrad vládneho auditu až do výšky 500000 eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky trvania protiprávneho stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa § 31. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

42. Podľa časti 4. 2. 3 Realizácia projektov ods. 46 SRŠFaKF 2007 - 2013, verzie 4.12; vykonávanie administratívnej kontroly je možné vykonať v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu, pričom predmetom kontroly môže byť aj overenie výkonu predchádzajúcich kontrol, ktoré riadiaci orgán vykonal u prijímateľa.

Podľa čl. 3, bod 3.6 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 021/4.2 MP/2009 zo dňa 27.07.2009; prijímateľ súčasne berie na vedomie, že podpisom tejto zmluvy je povinný dodržiavať Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013.

46. Podľa čl. 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.

skončila. Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia. Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie prerušené v zmysle článku 6 ods. 1.

49. Kasačný súd k námietkam sťažovateľa v prvom rade uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010 konštatoval, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré právne normy citoval, zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

50. Kasačný súd po vyhodnotení kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pri vyslovení výroku napadnutého rozsudku.

52. K námietke sťažovateľa ohľadne posúdenia uplynutia prekluzívnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za spáchaný delikt kasačný súd uvádza, že správny súd, rovnako ako aj žalovaný správne posúdili uplynutie objektívnej ako aj subjektívnej lehoty na uloženie sankcie. V zmysle § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z. možno pokutu za porušenie finančnej disciplíny uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, najneskôr však do desiatich rokov od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Kasačný súd sa stotožňuje s posúdením veci, kedy sa objektívna lehota na uloženie sankcie odvíja od okamihu porušenia povinnosti uvedenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí jednoznačne a správne vysvetlil, že vzhľadom na kombinovaný systém predfinancovania a refundácie, začala lehota plynúť od 01.01.2012, teda od 01. januára nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za ktorú považoval deň refundácie záverečnej žiadosti o platbu, konkrétne 19.04.2011.

prostriedkami. Uvedené sa vzhľadom na spôsob financovania mohlo uskutočniť až po dni refundácie záverečnej žiadosti o platbu, resp. až po ukončení celého Projektu. Dovtedy síce existovala kúpna zmluva medzi prijímateľom a dodávateľom, avšak porušenie finančnej disciplíny mohlo nastať a aj nastalo až samotným čerpaním predmetných finančných prostriedkov. Samotný podpis zmluvy totiž nezaručuje, že k čerpaniu finančných prostriedkov dôjde v uvedenom rozsahu a za porušenia princípu hospodárnosti. Z uvedeného dôvodu mohol

54. K námietkam sťažovateľa ohľadne vykonania opakovanej administratívnej kontroly kasačný súd uvádza, že ich považuje za rovnako nedôvodné. Kasačný súd uvádza, že aj po ukončení administratívnej finančnej kontroly, v prípade, že nastanú skutočnosti, ktoré budú vyžadovať vykonanie opakovanej finančnej kontroly, orgán verejnej správy, t. j. riadiaci orgán, môže vykonať opätovnú administratívnu finančnú kontrolu a to aj po ukončení realizácie projektu, dokonca aj ako overenie výkonu už predchádzajúcich kontrol.

55. Kasačný súd tiež konštatuje, že podpisom zmluvy sa sťažovateľ ako prijímateľ zaviazal dodržiavať Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013 a Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013 a akceptovať aj jeho prípadné zmeny.

56. K uvedenej námietke kasačný súd dodáva, že neidentifikoval žiadne porušenie zákona, ktorého by sa v tomto smere prvostupňový orgán alebo žalovaný mal dopustiť. Sťažovateľ vyjadril svoju všeobecnú nespokojnosť s výkonom opakovanej administratívnej kontroly, pričom namietal aj skutočnosť, že došlo k porušeniu právnej istoty, nakoľko administratívne kontroly už boli vykonané, pričom nebola zistená žiadna nezrovnalosť. Žiadna z uvedených námietok sťažovateľa však nezakladá nezákonnosť postupu žalovaného.

Z uvedeného dôvodu kasačný súd považuje aj tieto nemaietky sťažovateľa za nedôvodné. Kasačný súd uvádza, že predmetom posúdenia v prejednávanej veci je uloženie pokuty sťažovateľovi za porušenie zásady hospodárnosti s verejnými prostriedkami v zmysle § 2 ods. 2 písm. k) zákona č. 502/2001 Z. z.. Je preto zrejmé, že predmetom posúdenia veci pred správnymi orgánmi bolo vyčíslenie relevantných obstarávacích cien pre posúdenie dodržania princípu hospodárnosti, pričom v tejto časti oba znalecké posudky potvrdili nadhodnotenie obstarávacích cien v rámci

Navyše, prvostupňový správny orgán (prípadne účastník konania) je len zadávateľom znaleckého posudku a nemá žiadnu zákonnú možnosť ovplyvniť a ani spochybniť jeho závery. Správny súd sa s námietkami sťažovateľa aj v tomto ohľade jednoznačne vysporiadal.

60. Kasačný súd poukazuje aj na to, že pri posúdení náležitostí výrokovej časti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bola sťažovateľovi uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu, bolo potrebné vychádzať z ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Je nepochybné, že výroková časť rozhodnutia, ktorá v sebe sprítomňuje tzv. meritum veci je z hľadiska dopadu na práva, povinnosti a právom chránené záujmy účastníkov konania kľúčovou a preto musí byť vymedzená dostatočne konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom.

61. Kasačný súd zastáva názor, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Úradu vládneho auditu, pracovisko Zvolen, ktorým bola sťažovateľovi za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. uložená pokuta v sume 40.000,00 eur je dostatočne konkrétne vymedzené rozhodnutie vo veci vrátane uvedenia príslušných právnych noriem. Kasačný súd po dôslednom preskúmaní prvostupňového rozhodnutia konštatuje, že orgán verejnej správy jasne a zrozumiteľne identifikoval protiprávne konanie sťažovateľa, ktoré malo spočívať v nehospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami, konkrétne v tom, že „použitím verejných prostriedkov na úhradu faktúr za nákup strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel, ktorých ceny boli oproti obstarávacím cenám stanovených znalcami nadhodnotené, bola porušená zásada hospodárnosti.

62. Z formulácie výrokovej časti rozhodnutia tak jednoznačne vyplýva, v čom spočívalo protiprávne konanie sťažovateľa, akým spôsobom toto konanie právne kvalifikovali a s použitím akej právnej normy pristúpili k uloženiu pokuty za správny delikt.

63. Z výroku prvostupňového rozhodnutia zároveň zrozumiteľne a najmä konkrétne vyplýva, v čom správny orgán videl nehospodárnosť nakladania s finančnými prostriedkami, ako aj spôsob, akým ku svojmu záveru dospel a podklady, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Prvostupňový orgán jasne uviedol, že rozhodným pre objektívne posúdenie hospodárnosti bolo porovnávanie obstarávacej ceny cestných vozidiel a strojových zariadení v čase vyhlásenia zákazky (v roku 2010) s fakturovanou sumou. Prvostupňový orgán zároveň uviedol konkrétne sumy, z ktorých pri posudzovaní veci vychádzal, závery znaleckých posudkov, ako aj skutočnosť, že z oboch znaleckých posudkov bolo zistené nadhodnotenie sumy oproti obstarávacím cenám o 84 %, resp. 103 %. Zároveň špecifikoval, že na základe akých skutočností bol sťažovateľovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok (Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 27.07.2009), ako aj účel a spôsob jeho poskytnutia.

Z uvedeného podľa kasačného súdu je obsahovo zrejmé, v akom časovom rozmedzí bol časový delikt spáchaný. 65. Pokiaľ ide o určenie miesta spáchania správneho deliktu, kasačný súd opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní výrokovej časti rozhodnutia je potrebné vychádzať aj z predmetu konania. K uvedenému kasačný súd súhlasne so žalovaným uvádza, že z hľadiska typu spáchaného deliktu nie je možné uvedený skutok spojiť s konkrétnym miestom jeho spáchania, no uvedené možno vyvodiť zo skutočností uvedených vo výroku rozhodnutia, ktoré spočívali v riadnom označení sídla sťažovateľa ako aj riadnom označení realizovaného projektu a spôsobe spáchaného deliktu, ktorý ani nie je možné iným spôsobom v rozhodnutí vyjadriť podľa predstáv sťažovateľa. Ako už bolo uvedené, jednoznačné vymedzenie výrokovej časti rozhodnutia so všetkými zložkami protiprávneho konania súvisí najmä s požiadavkou jeho jednoznačnosti a nezameniteľnosti. Kasačný súd tak považuje výrok rozhodnutia za jednoznačne identifikovaný spôsobom, s uvedením nezameniteľných opisných znakov spolu s ustanoveniami, ktoré sťažovateľ porušil.

66. Záverom aj k preskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu konštatuje, že sťažovateľ v správnej žalobe jednoznačne nekonkretizoval v čom vidí nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia.

Neznamená to však, že môže správny súd nahrádzať činnosť žalobcu (v tomto prípade sťažovateľa) a dopĺňať dôvody podania správnej žaloby, prípadne dopĺňať jeho argumentáciu tak aby bola správna žaloba dôvodná. Uvedené dôvody vymedzené v § 195 majú tak v zásade povahu vád, ktorých obsiahnutie v preskúmavanom rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy majú za následok jeho nezákonnosť.

Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ako aj rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplývajú všetky zistenia správneho orgánu, vykonané úkony správneho orgánu ako aj vyhodnotené dôkazy, ku ktorým sa mal sťažovateľ možnosť aj priebežne vyjadriť, čo aj využil. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať ani porušenie procesných práv účastníka konania. Správne orgány tak rozhodli na základe úplne a presne zisteného skutočného stavu veci a žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal s námietkami sťažovateľa. 68.

69. Kasačný súd taktiež nezistil žiadne porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c) SSP. Ako už bolo vyššie uvedené pokuta bola uložená v zákonom stanovenej hranici podľa znenia zákona, ktoré bola pre sťažovateľa priaznivejšie. Taktiež kasačný súd nezistil iné dôvody nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného.

nedôvodnú. 71. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 25. septembra 2025