4Svk/28/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Poľnohospodárska Pôda s.r.o. so sídlom Sibírska 55, 831 02 Bratislava, IČO: 44138369, právne zastúpený: advokátska kancelária LawService, s.r.o. so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36861723, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 821 03 Bratislava, za účasti: H. P., nar. XX.XX.XXXX,. bytom M. X, XXX XX. G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 68/2019/JA zo dňa 17.03.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/67/2020-126 zo dňa 9. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva . III. Ďalšej účastníčke konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

2. Správny orgán rozhodnutím č. V 5175/15 zo dňa 23.07.2015 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k pozemku v prospech žalobcu s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 23.07.2015.

3. Následne rozhodnutím pod č. V 5175/2015-11 zo dňa 19.02.2016 správny orgán prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom v odôvodnení uviedol, že dňa 08.07.2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 175/1999 Z.z.“).

Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. Vo 44/2016-2/To: OU-NR-OOP5-2016/022020-2/To k: V 5175/2015 zo dňa 28.04.2016 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 24.03.2016

OU-NR- OOP5-2016/022020-2/To k: V 5175/2015 zo dňa 28.04.2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5175/2015-18 zo dňa 24.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Správny orgán vydal rozhodnutie č. V 5175/2015-36 zo dňa 24.06.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. 2015/6/B50 zo dňa 26.06.2015 (v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2015) uzavretej medzi H. P. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim. Žalovaný rozhodnutím č. VoÚ 68/2019/JA zo dňa 17.03.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že splnenie podmienok na vklad do katastra nehnuteľností sa skúma ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad. Poukázal na to, že predávajúca v čase rozhodovania o návrhu na vklad nebola oprávnená nakladať s predmetom prevodu a že prevádzaný pozemok je evidovaný v operáte katastra nehnuteľností s inými údajmi, ako je uvedené v kúpnej zmluve.

7. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že pri svojom opätovnom rozhodovaní musel správny orgán prihliadať na skutočnosti, ktoré sa týkali predmetného pozemku a ktoré nastali po podaní návrhu zo dňa 29.06.2015.

podaný dôvodne. Napokon krajský súd poukázal na to, že najvyšší súd sa otázkou predkupného práva štátu zaoberal opakovane, pričom vychádzal z rozsudku sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18.05.2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva, že katastrálny úrad je v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností povinný prihliadať na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

10. Krajský súd zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má dve fázy, pričom k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností Poukázal na to, že správny orgán mal s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúca bola oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho tretieho rozhodovania (prvýkrát dňa 23.07.2015 - povolenie vkladu, druhýkrát dňa 24.03.2016 - zastavenie konania) a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu. Záver o potrebe zamietnutia návrhu zo dňa 29.06.2015 považoval preto krajský súd za správny.

12. K námietke, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov predmetného pozemku s poukazom na zápis poznámky o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom správny súd uviedol, že posudzovanie dobrej viery nadobúdateľov pozemku nie je predmetom katastrálneho konania. Posudzovanie otázky, či práva v správnom konaní boli nadobudnuté v dobrej viere, prichádza do úvahy až v súdnom prieskume, a to až v momente, keď je konštatovaná nezákonnosť preskúmavaného

zrušení. O takýto prípad sa ale v predmetnej veci nejedná. 13. Krajský súd nesúhlasil ani s konštatovaním žalobcu o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi. V tejto súvislosti správny súd dal do pozornosti žalobcu rozsudok najvyššieho súdu v konaní pod sp. zn. 10Sžrk/11/2018 zo dňa 24.10.2018 (ktoré sa týka i predmetnej veci), v ktorom sa kasačný súd vysporiadal s otázkou existencie predkupného práva štátu, a to i v prípade, ak predkupné právo (ako i v tomto prípade) vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom konania o povolení

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

15. Sťažovateľ namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Je toho názoru, že napadnutý rozsudok je formalistický a odôvodnenie nedostatočné a že krajský súd iba popísal skutkový stav prípadu, odcitoval ustanovenia právnych predpisov a následne konštatoval, že z uvedených ustanovení vyplýva záver o dôvodnosti rozhodnutia žalovaného.

Pokiaľ správny súd poukazoval na ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, tak podľa sťažovateľa posudzoval zákonnosť len cez procesnoprávne predpisy a nie cez predpisy hmotnoprávne. Zdôraznil, že je nevyhnutné zaujať jasný právny záver ohľadne obsahu (vecného) predkupného práva štátu, jeho prípadného vplyvu na platnosť/neplatnosť zmluvy resp. či vôbec pripadá do úvahy na predkupné právo nazerať ako na skutočnosť majúcu vplyv na povolenie vkladu, keď ako vecné právo zostáva zachované pre každého ďalšieho nadobúdateľa. 16. Ďalším dôvodom kasačnej sťažnosti bolo nesprávne právne posúdenie následkov spojených s predkupným právom štátu. Namietal, že s predkupným právom štátu sa nespája dodatočná nemožnosť plnenia. Pokiaľ súd poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu - sp. zn. 2Sžrk/8/2018, tak toto sťažovateľ považoval za arbitrárne a rozporné s princípom zákonnosti a legitímnych očakávaní. Tiež uviedol, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu bolo vydané v konaní o posúdení zákonnosti protestu prokurátora a nie v konaní o posudzovaní rozhodnutia o povolení vkladu.

Je toho názoru, že ani prípadné porušenie predkupného práva (ku ktorému však podľa neho v danom prípade prísť nemohlo) nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, ani nespôsobuje dodatočnú nemožnosť plnenia. 17. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd sa len formálnym spôsobom vysporiadal s jeho argumentáciou ohľadne porušenia zásady rovnosti v právnych vzťahoch, keď (vecnému) predkupnému právu štátu bol priznaný iný obsah i následky než vecnému predkupnému právu patriacemu ktorémukoľvek inému subjektu dokonca s relevanciou vo vzťahu k ustanoveniu § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Zdôraznil, že takýmto spôsobom sa stalo predkupné právo de facto vyvlastnením, avšak bez reálnej možnosti dotknutého subjektu domôcť sa ochrany a finančnej náhrady za pozemky.

Sťažovateľ namietal, že správny orgán je povinný chrániť práva nadobudnuté v dobrej viere a že správny orgán nemôže zamietnuť žalobu o preskúmanie zákonnosti z dôvodu zmeny vlastníctva či z dôvodu zmeny pozemku. 20. Napokon sťažovateľ označil ako nesprávny právny záver krajského súdu o povinnosti správneho orgánu zaoberať sa predkupným právom štátu. Je toho názoru, že správny súd nesprávne právne posúdil dôležité skutočnosti v ich časovej súvislosti. V čase podpisu zmluvy

21. Sťažovateľ poukázal na princíp právnej istoty a na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006, v zmysle ktorého je potrebné platnosť právneho úkonu posudzovať podľa okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia, pretože právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným.

orgánu. 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a žiada kasačnú sťažnosť zamietnuť. 24. Ďalšia účastníčka konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

27. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). 30. Podľa § 31 ods. katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 31. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d) 33. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 175/1999 Z. z., ak sa schválenie návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou týka len časti pozemku, predkupné právo štátu podľa odseku 5 sa do katastra nehnuteľností zapíše na návrh príslušného ministerstva spolu s geometrickým

35. Kasačný súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden z dôvodov prezentovaných sťažovateľom za dôvodný, v dôsledku čoho by mal pristúpiť k zrušeniu kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku. Odôvodnenie krajského súdu poskytuje vyčerpávajúce závery, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem a odkazom na jednotnú a ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, ktoré vytvárajú právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa s prezentovaným právnym názorom krajského súdu plne stotožňuje, považujúc ho za vecne správny a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa nasledovné. 36.

konaní pod sp. zn. 10Sžrk/11/2018 zo dňa 24.10.2018 tak, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. 37. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Krajský súd uvedené požiadavky naplnil, napadnutý rozsudok nie je nepreskúmateľný.

Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z. z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky (viď § 1 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu č. 154/2015 Z. z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba takýto výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. môže byť v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z.

Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

práva aj v už začatých konaniach. Z uvedeného dôvodu neobstojí sťažovateľova interpretácia, že toto predkupné právo má principiálne rovnaké účinky ako predkupné právo podľa § 603 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Ustálená súdna prax pri výklade tohto inštitútu opakovane reagovala aj na sťažovateľovu námietku ohľadom porušenia princípu rovnosti (napokon touto sa zaoberal aj najvyšší súd pri prieskume zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, v konaní pod sp. zn. 10Sžrk/11/2018 zo dňa 24.10.2018, voči ktorému sťažovateľ podal aj ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 93/2020 odmietol ako neopodstatnenú) a na túto argumentáciu odkázal v napadnutom rozsudku aj krajský súd. Rozlišovanie medzi účinkami zákonného predkupného práva štátu podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. a predkupného práva podľa § 603 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka má svoj legálny základ a legitímny cieľ.

41. Kasačný súd tiež upriamuje osobitne pozornosť na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžrk/9/2020 v obdobnej právnej veci, napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý ju uznesením sp. zn. I. ÚS 401/2021 odmietol ako neopodstatnenú. Rovnako tak na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžrk/4/2020 v obdobnej právnej veci napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý ju uznesením sp. zn. III. ÚS 613/2022 odmietol ako neopodstatnenú, konštatujúc, že nosné argumenty sťažovateľa (ktoré sú v zásade totožné s nosnými argumentami sťažovateľa uplatnenými v prejednávanej veci) sú nedôvodné. V tomto kontexte kasačný súd uvádza, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom, pričom kasačné námietky sťažovateľa neboli

nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1zákona č. 162/1995 Z. z. povinný prihliadať (obdobne rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 3Sžrk/5/ 2017 z 30.05.2018, sp. zn.10Sžrk/8/2017 z 19.06.2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 z 24.10.2018).“. Za tohto stavu potom aj odkaz sťažovateľa na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006 a Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2222/2011, vymedzujúce tzv. dodatočnú stratu platnosti zmluvy, je neopodstatnený. 43. Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami.

44. Okresný úrad posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Výsledkom tohto procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona). „Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležité objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami.

skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (pozri napríklad rozsudok najvyššieho súdu z 25. novembra 2009, sp. zn. 6Sžo/49/2009). Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

V tomto konaní takto skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje

47. Vzhľadom na zistený a preukázaný skutkový stav najvyšší správny súd uvádza, že jednou z povinností prináležiacich prvostupňovému správnemu orgánu skúmajúc splnenie podmienok na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bola i povinnosť preskúmať jednak, či je prevodca oprávnený nakladať s prevádzaným pozemkom a jednak preskúmať, či prevádzaná nehnuteľnosť je evidovaná v súbore popisných a geodetických informácii.

Rozhodnutím č. V 5116/2018 zo dňa 20.06.2018 správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k tam uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území X. (parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X. a č. XXXX) v prospech spoločnosti Gestamp Nitra, s. r. o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2018 uzavretej medzi MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Gestamp Nitra, s. r. o. ako

49. Naviac - čo sa týka samotného predmetu prevodu, najvyšší správny súd už len dopĺňa, že mal za preukázané, že pozemok, ktorý bol predmetom prevodu technicky zanikol a údaje, ktoré ho definovali v príslušnej kúpnej zmluve v čase rozhodovania správneho orgánu stratili svoju aktuálnosť, respektíve platnosť.

51. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdneho spisu nenastali, preto im kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Ďalšej účastníčke konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko jej v kasačnom konaní žiadne trovy konania nevznikli.

V Bratislave dňa 2. augusta 2023