4Svk/57/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci sťažovateľky (žalobkyne): Z. K., nar. XX. V. XXXX, bytom V. XXX/XX, XX XXX C. právne zastúpenej JUDr. Alena Babišová, advokátka so sídlom Pestovateľská 2682/18, 974 09 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia výstavby, Nám. Slobody č. 6, 810 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania Národná diaľničná spoločnosť, a. s., so sídlom Dúbravecká cesta č. 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35919001, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34020/2019/SV/99285 z 02. decembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 77S/1/2021-520 z 30. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, odd. štátnej stavebnej správy č. OÚ-BB-OVBP2-2019-002277: SD z 09. augusta 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým boli vyvlastnené pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v k. ú. C. o celkovej výmere 928,2778 m2 za vyvlastňovaciu náhradu vo výške 5133,38 € postupom podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. Z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol, účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Predmetnú námietku správny súd vyhodnotil ako nekonkrétnu z hľadiska preukázania porušenia právnych predpisov, pričom z ďalšieho administratívneho konania vyplynulo, že žalobkyňa aktívne uplatňovala svoje práva prostredníctvom svojho

4. Preskúmavaný výrok prvostupňového rozhodnutia, ako aj výrok žalovaného v danom prípade však podľa názoru správneho súdu spĺňa všetky zákonné náležitosti upravené v § 13 zákona o vyvlastnení. 5.

6. Správny súd sa stotožnil so skutočnosťou, že použitie znaleckého posudku č. 8/2019 vychádza zo správneho určenia koeficientu lokality, nakoľko ohodnocované pozemky sa nenachádzajú v lokalite so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti na bývanie, alebo rekreáciu a lokalita, v ktorej sa ohodnocované pozemky nachádzajú je poľnohospodárskou lokalitou a v tejto je možné zvýšenie novej východiskovej hodnoty len vo výške 60% z východiskovej hodnoty pozemkov v meste Lučenec. Zároveň je zrejmé, že stanovené koeficienty intenzity využitia, koeficienty dopravných vzťahov, koeficientov technickej infraštruktúry, koeficienty povyšujúcich faktorov, ktoré stanovila znalkyňa J.. Q. H. vo svojom znaleckom posudku nie sú z pohľadu znalca J.. K. K. určené správne.

Posudzované pozemky sú situované mimo zastavaného územia obce Tomášovce a nie okresného mesta Lučenec, umiestnené v lokalite poľnohospodárskeho charakteru, ktoré sú určené výlučne na výstavu líniovej stavby. Ako vyplýva z vyjadrenia

Pre všetky ostatné prípady (ak existuje zvýšený záujem) sa môžu použiť hodnoty do 60% z hodnoty príslušnej pre mesto, z ktorého vplýva zvýšený záujem o kúpu. Ministerstvo v predmetnej veci uzatvorilo, že v rozpore s právnou úpravou by bol postup, ktorý žalobkyňa považuje za správny t. j. použitie hodnoty 80%. Správny súd uviedol, že sa s týmito závermi Ministerstva spravodlivosti SR v plnom rozsahu stotožnil.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam nemožno, podľa názoru správneho súdu mať za to, že by nebol dodržaný zákonný postup v prípade uplatnenia námietok zaujatosti voči zamestnancom Okresného úradu Banská Bystrica, ktorý na základe právoplatných rozhodnutí neboli vylúčení z konania a teda nevznikol dôvod, pre ktorý by mali tieto rozhodnutia mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia

9. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku týkajúcu sa nevykonania miestnej ohliadky požadovanej zo strany žalobkyne, a to vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci katastrálna mapa, ako aj fotodokumentácia, či zo znaleckých posudkov je zrejmé, kde sa predmetná vyvlastňovaná nehnuteľnosť nachádza a je nepochybné, že v danom prípade by miestna ohliadka predmetnej nehnuteľnosti nepriniesla žiadne nové skutočnosti týkajúce sa samotného verejného záujmu na vyvlastnení za neodôvodnenú.

pre konanie. 10. Záverom správny súd konštatoval, že odkázanie vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd nie je samoúčelné. Je to opodstatnené jednak pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu v prípade, ak sa vyvlastnený so svojou požiadavkou obrátil na súd, ako aj vo vzťahu k vyhodnoteniu otázky podávania opravných prostriedkov v zmysle § 14 ods. 2 zákona o vyvlastnení, kde je osobitne upravená možnosť podávania odvolania proti výroku o vyvlastnení práv k pozemkom a osobitne proti výrokom o náhrade za vyvlastnenie a spôsobe

čoho je zrejmé že krajský súd viazaný rozsahom preskúmavania predmetného výroku musel konštatovať, že litera zákona, ktorá musí byť súčasťou výroku rozhodnutia v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z.. zo strany žalovaného a orgánu verejnej správy 1 stupňa

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia

13. Sťažovateľka uviedla, že odmietnutie žaloby vo veci 75S/17/2021-507 a fiktívne spojenie žalôb v konaniach 75S/17/2021-507 a sp. zn. 77S/1/2021-520 spôsobilo komplikácie v predmetnom konaní, keď síce v záhlaví rozsudku je správne uvedené Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako žalovaný, ale v bodoch 6. až 13. sa ako žalovaný zjavne myslí Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy. Sťažovateľka uviedla, že s odmietnutím žaloby nesúhlasí a preto voči nemu podala kasačnú sťažnosť. 14.

15. Sťažovateľa uviedla, že správny súd si nesplnil úlohu, a to posúdiť, či si správy orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov na vydanie rozhodnutia, a to z dôvodu, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný ignorovali podklady predložené sťažovateľkou, najmä znalecké posudky J.. H., vrátane jeho doplnenia, či J.. S., porovnávacie posudky J.. V. a J.. S., či porovnávaciu tabuľku všeobecných hodnôt. Opätovne poukazovala na pociťovanú skrivodlivosť a nerovnosť pred zákonom a v sťažnostnom bode sa odvolávala na žalobné námietky. 16. Ďalej sťažovateľka namietala, že súd nevyhodnotil zákonnosť postupu predchádzajúci vydaniu rozhodnutia a celý proces vyvlastnenia hodnotí ako exemplárny príklad nezákonné postupu správnych orgánov. Uviedla, že poskytnutie spravodlivého finančného doplatku k vyvlastňovacej náhrade zďaleka nie je jediným dôvodom podanej kasačnej sťažnosti, podstatným dôvodom je mimoriadne bezprávie, skrivodlivosť a bezmocnosť voči svojvôli

17. So záverom správneho súdu, že vo veci nastala fikcia doručenia, keď si sťažovateľka neprevzala oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania, ale prevzala si oznámenie o vyvlastnení, sťažovateľka nesúhlasila. Uviedla, že prvostupňový správny orgán bol informovaný doporučeným listom z 27. marca 2017 o tom, že na zastupovanie vo veci splnomocnila svojho syna J.. V. K.. O splnomocnení bola informovaná aj NDS, avšak prvostupňový správny orgán sa údajne správal, akoby o splnomocnení nemal vedomosť. Sťažovateľka namietala, že od začatia konania sa malo konať s jej synom a správny súd sa nedostatočne oboznámil s priebehom celého vyvlastňovacieho konania. 18. Ďalej v kasačnej sťažnosti namietala, že správny orgán v odôvodnení rozhodnutia o vyvlastnení neuviedol aktuálne skutočnosti v čase vydania rozhodnutia a mala za to, že žalovaný mal rozhodnutie zrušiť, nakoľko nespĺňalo všeobecné zákonné náležitosti podľa zákona č. 71/1967 Zb., najmä v časti odôvodnenia, ktoré sa kladú na výrok rozhodnutia a správny súd mal preto rozhodnúť na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Správny súd však celkom opomenul argumenty žaloby, ktoré majú oveľa zásadnejší vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, a to konkrétne neuplatnenie koeficienta kz, napriek veľmi jasným skutočnostiam svedčiacim v prospech jeho uplatnenia.

21. Rovnako sťažovateľka namietala aj záver správneho súdu, že správny orgán nemal priestor na to, aby vytvoril možnosť na zmierne vybavenie predmetného sporu, nakoľko údajne zo strany sťažovateľky, ako aj so všetkých jej vyjadrení v konaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vyplýva, že táto nesúhlasila s výškou určenej náhrady.

22. Správny súd mal podľa názoru sťažovateľky nesprávne pochopiť zmysel obhliadky, o vykonanie ktorej sťažovateľka viacnásobne žiadala a jej možný podstatný vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov v lokalite. Obhliadka by podľa sťažovateľky priniesla najmä vizuálne a pocitové potvrdenie skutočností, na ktoré v konaní poukazovala sťažovateľka.

24. Pokiaľ ide o bod 56. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho súdu, v ktorom správny súd uviedol, že ak účastník konania namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku, priloženého k návrhu, vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie, tu podľa sťažovateľky vznikla nežiadaná situácia, kedy znalec

25. Sťažovateľka mala za to, že nevypočutím svedka J.. V. K., ktorý mohol ozrejmiť skutočnosti z priebehu vyvlastňovacieho konania, správny súd výrazne obmedzil svoje možnosti dôkladne sa oboznámiť s celým priebehom vyvlastňovacieho konania, ako napr. konflikt záujmov znalcov, predpojatosť dvoch sťažovateľkou namietaných zamestnankýň správneho orgánu a pod.

žalovaný. Namietala tiež, že správny súd nezobral do úvahy celkovú atmosféru, v ktorej sa vyvlastňovacie konanie udialo, teda nátlak vyvlastňovacej mašinérie vytvorenej vyvlastňovateľom a vyvlastňovacím orgánom a porušovanie kľúčových princípov zákonov. Namietala aj to, že správny súd nezohľadnil ďalší dôkaz predložený sťažovateľkou, a to, že v januári 2020 bola oslovená súkromnou spoločnosťou PRP, s.r.o. s ponukou na kúpu pozemkov, ktoré spoločnosti nakoniec za 10 EUR/m2 predala a pritom nemali ani takú lukratívnu polohu, ako pozemky, ktoré boli predmetom vyvlastňovacieho konania. Týmto sa podľa nej len potvrdilo, ako sa cena za pozemky v posudkoch J.. R. a J.. K. podhodnotila. 27. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľka v rámci odôvodenia jednotlivých sťažnostných bodov namietala aj odôvodnenie rozsudku, ktorého obsahom je prepis vyjadrení žalovaného, účastníka konania a samotného ústneho konania na hlavnom pojednávaní v predmetnej veci. Sťažnostné body považoval len za opakovanie žalobných námietok a mal za to, že z nich vôbec nevyplýva akým spôsobom mal správny

29. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj ďalší účastník konania NDS, a.s., ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich predošlých písomných aj ústnych vyjadrení. Poukázal na to, že sťažovateľka v predmetnej kasačnej sťažnosti iba opakuje rovnaké rozmanité, so sporom vecne nesúvisiace, hypotetické, alebo navzájom sa vylučujúce skutočnosti a skúša ako budú kasačným súdom prijaté. Neuviedla a nepoukázala ani jeden dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP. 30. Ďalej uviedol, že sťažovateľka v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania si až po skončení prvostupňového konania nechala vypracovať znalecký posudok č. 43/2019, dovtedy nepredložila žiaden posudok, ktorým by spochybnila znalecké posudky predložené ďalším účastníkom konania NDS, a.s., teda vyvlastniteľnom. V závere navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a priznal účastníkovi konania náhradu trov konania v plnom

III. Konanie na kasačnom súde

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 32. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 33. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici č. k. 77S/ 1/2021-520 z 30. marca 2022, ktorý postupom podľa ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34020/2019/SV/99285 z 02. decembra 2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, odd. štátnej stavebnej správy č. OÚ- BB-OVBP2-2019-002277: SD z 09. augusta 2019, ktorým boli vyvlastnené pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v k. ú. C. o celkovej výmere 928,2778 m2 za vyvlastňovaciu náhradu vo výške 5133,38 €. 34. Priebeh administratívneho konania bol podrobne opísaný v rozsudku krajského súdu, preto ho kasačný súd nebude opakovane rekapitulovať, len naň v celom rozsahu poukazuje.

35. Podľa článku 20. ods. 4 Ústavy SR (ďalej len „Ústava“), vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ. 37. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.; náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému jednorazovo, spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení a v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

c) údaje o tretej osobe, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté, a to 1. osobné údaje, ak je tretia osoba fyzickou osobou, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je treťou osobou fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je treťou osobou právnická osoba, d) označenie pozemku alebo označenie stavby, alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, a to podľa údajov katastra nehnuteľností10) alebo podľa pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, alebo vyplývajúce z iných listín preukazujúcich vlastníctvo s identifikáciou parcely alebo s písomnou identifikáciou o stave údajov katastra nehnuteľností pozemku a podľa geometrického plánu, ak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyvlastnenia, nie je zobrazená v katastrálnej mape, alebo ak je predmetom vyvlastnenia časť pozemku alebo časť stavby už zobrazenej v katastrálnej mape alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo k časti stavby, e) prehľad práv tretích osôb zapísaných v katastri nehnuteľností alebo v pozemkovej knihe,

k dispozícii, h) vymedzenie účelu, na ktorý sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie, i) opis skutočností nasvedčujúcich tomu, že sú splnené podmienky vyvlastnenia podľa § 2, j) údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby na uskutočnenie účelu vyvlastnenia; ak ide o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe vyvlastnením, aj čas tohto obmedzenia. 40.

41. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z.; výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7,

boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania. 42. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z.; výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.

44. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. ; včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

47. Najvyšší správny súd sa so závermi správneho súdu stotožňuje, na doplnenie odôvodnenia uvádza nasledovné; 48. Ku kasačnej námietke, v ktorej sťažovateľka poukázala na svoj nesúhlas s postupom správneho súdu, ktorým došlo k odmietnutiu žaloby vo veci 75S/17/2021-507 a fiktívnemu spojeniu žalôb v konaniach 75S/17/2021-507 a sp. zn. 77S/1/2021-520, čo malo podľa jej názoru spôsobiť komplikácie. Kasačný súd udáva, že s touto nie je možné sa stotožniť.

50. K námietke sťažovateľky ohľadom záveru správneho súdu § 24 ods. 2 Správneho poriadku, keď súd túto zásielku považoval za riadne doručenú, kasačný súd uvádza, že správnemu súdu nebolo zrejmé, z akých dôvodov a v čom považuje takéto nedoručenie oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania za porušenie sťažovateľkiných ústavných práv, a preto túto námietku správny súd vyhodnotil ako nekonkrétnu.

. Až voči tomuto rozhodnutiu o vyvlastnení podala sťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného a toto konanie je predmetom súdneho prieskumu. Toto nakoniec sťažovateľka okrajovo spomenula aj na pojednávaní pred správnym súdom, avšak predmetnú zjavne irelevantnú námietku, napriek nepriamemu ozrejmeniu, opätovne použila v kasačnej

Správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preto kasačný súd nemôže na takto formulované kasačné námietky prihliadnuť.

Kasačný súd má za to, že Okresný úrad postupoval v súlade s ust. § 13 ods. 3 zák. č. 282/2012 Z. z. v spojení s § 14 ods. 2 citovaného zákona, keď odkázal žalobkyňu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd. To, že tento postup nebol samoúčelný potvrdil aj správny súd a rovnako to vyhodnocuje aj súd kasačný. Okresný úrad poukázal správne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/1/2018 z 12. júna 2018, kde v obdobnej veci kasačný súd uviedol, že nesprávne určená výška náhrady za vyvlastnenie je v zmysle § 4 ods. 4 zák. č. 175/1999 Z. z. podkladom pre rozhodnutie v samostatnom civilnom súdnom konaní z dôvodu nebrzdenia realizácie významnej investície. Táto otázka teda nie je riešiteľná v tomto

55. Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len „zákon č. 282/2015 Z. z.“) predstavuje všeobecnú právnu úpravu podmienok vyvlastnenia, a to tzv. hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného. Zákon vychádza z ústavnoprávneho rámca z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej tiež len „Ústava“) a z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd(ďalej tiež len „Listina“), ktorý nadväzuje na Dodatkový protokol č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej tiež len „Dohovor“).

Podobne umožňuje vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva ustanovenie § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Spojenému kráľovstvu. 58. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „Ústavný súd SR“) osobitne k podmienke primeranosti náhrady uvádza: „Kompenzácia rovnováhy medzi záujmom verejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca je zaručená aj poskytnutím peňažnej náhrady v primeranej výške. (.

. .) Neposkytnutie náhrady alebo poskytnutie náhrady, ktorá nie je primeraná povahe a rozsahu zásahov do vlastníctva, je v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu. (. . .) K právnej istote, akú má zaručiť ustanovenie čl. 20 ods. 4 Ústavy, patrí aj istota o čase, kedy vlastník dostane primeranú náhradu.“

60. Legislatívna úprava tzv. náhrady za vyvlastnenie je obsahom § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. Zákonodarca v úvode predmetného zákonného ustanovenia deklaruje právo vyvlastneného na poskytnutie primeranej finančnej náhrady za vyvlastnenie, ak nemožno prideliť vyvlastnenému náhradný pozemok alebo náhradnú stavbu a vyvlastňovaný s tým súhlasí.

Ak účastník konania pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa najneskôr na ústnom pojednávaní namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom k návrhu na vyvlastnenie, vyvlastňovací orgán v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. „zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie.“

Ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, určenej na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)], a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.

63. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne.

66. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.