5Sfk/22/2021

1. Daňovou exekučnou výzvou č. 100511967/2020 zo dňa 24.02.2020 Daňový úrad Žilina (ďalej aj ako „správca dane“) okrem iného podľa § 91 ods. 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 3373,20 eur v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy na správcom dane označený účet s upozornením (§ 91 ods. 2 písm. g/ daňového poriadku), že ak nebude nedoplatok v určenej lehote zaplatený, správca dane vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu žalobcu podľa § 148a daňového poriadku. 2. Proti daňovej exekučnej výzve podal žalobca dňa 12.03.2020 odvolanie. Poukázal na to, že daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu je možné vykonať iba vtedy, ak príjmy daňového dlžníka nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu. Žalobca pôsobí ako obchodný zástupca spoločnosti a na realizáciu pracovnej činnosti nevyhnutne potrebuje vodičský preukaz, nakoľko denne absolvuje výjazdy za klientmi. Predložil čestné vyhlásenie zamestnávateľa zo dňa 05.03.2020, z ktorého vyplýva potvrdenie skutočností deklarovaných žalobcom s dovetkom zamestnávateľa, že ak by žalobca nebol držiteľom vodičského preukazu, nemal by u zamestnávateľa uplatnenie. Žalobca tiež predložil pracovnú zmluvu zo dňa 01.08.2017 a jej dodatok zo dňa 08.01.2020, ktorým okrem iného bola do pracovnej zmluvy doplnená veta: „Zamestnanec bude pri svojej práci využívať služobné dopravné prostriedky“. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 100882539/2020 zo dňa 12.05.2020 daňovú exekučnú výzvu potvrdil. K odvolacej námietke uviedol, že pri výkone exekúcie podľa § 148a daňového poriadku je možné zadržať vodičský preukaz oprávňujúci viesť ktorúkoľvek skupinu motorových vozidiel. Daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu je vylúčená u daňového dlžníka, ktorého príjmy sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, tzn. vo vzťahu k daňovému dlžníkovi, ktorý je napr. vodič autobusu, vodič kamiónovej dopravy alebo taxikár. Takýmto osobám vodičský preukaz zadržaný byť nemôže, nakoľko je potrebný na výkon ich povolania. Ak ide o dlžníka, ktorý používa motorové vozidlo ako dopravný prostriedok na cestu do práce, u takého daňového dlžníka sa exekúcia zadržaním vodičského preukazu podľa žalovaného môže vykonať, pretože motorové vozidlo nie je primárnou podmienkou na výkon jeho povolania. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vyjadril názor, že žalobca je schopný vykonávať činnosť obchodného zástupcu aj v mieste výkonu práce, keďže jeho činnosť nespočíva výhradne vo výjazdoch za klientmi. Tieto je možné vykonávať aj prostriedkami hromadnej dopravy, prípadne službu vodiča je možné zabezpečiť iným zamestnancom spoločnosti alebo dodávateľských spôsobom. Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že jeho príjmy sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu.

4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) správnu žalobu a navrhol ho zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) a písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zdôraznil nevyhnutnosť držby vodičského preukazu pre riadny a efektívny výkon jeho práce podľa pracovnej zmluvy. Práca obchodného zástupcu, t. j. propagovanie firmy a dohadovanie obchodov, sa nedá realizovať len v sídle zamestnávateľa. Jej výkon vyžaduje nielen časté, ale najmä operatívne presuny za klientmi žalobcovho zamestnávateľa a taktiež prevoz rôznych súčiastok a dielov slúžiacich na prezentáciu zamestnávateľa. Je preto vylúčené, aby sa činnosť obchodného zástupcu vykonávala s použitím prostriedkov hromadnej dopravy osôb. Zadržaním vodičského preukazu by žalobca stratil flexibilitu, čím by sa pre svojho zamestnávateľa stal neefektívny a tým nepotrebný, nakoľko by prestal spĺňať základné požiadavky na riadny výkon jeho práce v zmysle pracovnej zmluvy. Ak z dôvodu zadržania vodičského preukazu žalobca stratí zamestnanie, stratí tým zdroj príjmov, prostredníctvom ktorých uspokojuje nielen svoje životné potreby, ale aj pohľadávku správcu dane prostredníctvom splátok. Tvrdenia žalovaného sú podľa žalobcu založené len na domnienkach. Tieto sú však vyvrátené dôkazmi predloženými žalobcom, prostredníctvom ktorých žalobca jasne preukázal, že jeho príjmy sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, ktorý je nevyhnutne potrebný pre výkon jeho povolania. 5. Správny súd rozsudkom č. k. 31S/84/2020-67 zo dňa 12.05.2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že z ustanovenia § 148a daňového poriadku nevyplýva bližšia špecifikácia alebo konkretizácia prípadov, kedy je možné skonštatovať, že príjmy daňového dlžníka sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu. Správny súd považoval výklad ustanovenia § 148a daňového poriadku použitý žalovaným za príliš zužujúci a reštriktívny, ktorým žalovaný zaťažil preskúmavané rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Jeho záver, že vodičský preukaz nie je nevyhnutne potrebný pre výkon povolania obchodného zástupcu tak, ako to predpokladá zákon, je relevantne spochybnený dôkazmi predloženými žalobcom. Konštatovanie žalovaného, že žalobca je schopný svoju prácu vykonávať aj v mieste sídla zamestnávateľa a že táto nespočíva len vo výjazdoch za klientmi, pričom ju môže vykonávať aj prostriedkami hromadnej dopravy alebo sa za klientmi nechať voziť inou osobou, nie je podľa správneho súdu založené na dostatočnom zistení skutkového stavu v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci. Existencia priamej podmienenosti príjmov žalobcu držbou vodičského preukazu nebola v preskúmavanej veci riadne ustálená a jej vylúčenie žalovaným je preto predčasné. Správny súd uložil žalovanému náležite sa vysporiadať s odvolacími námietkami žalobcu a ním preloženými dôkazmi za rešpektovania záväzného právneho názoru správneho súdu vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 148a ods. 1 daňového poriadku v súvislosti s posúdením otázky podmienenosti príjmov žalobcu ako daňového dlžníka držbou vodičského preukazu.

6. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Správny súd tým, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ poukázal na to, že uzatvorenie dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01.08.2017, ktorý mal byť podpísaný dňa 08.01.2020, so spätnou účinnosťou od 01.01.2020, je v časovej zhode s nadobudnutím účinnosti zákona č. 369/2019 Z. z., dopĺňajúceho ustanovenia daňového poriadku o inštitút výkonu daňovej exekúcie formou zadržania vodičského preukazu. Podľa sťažovateľa ide o zjavne účelové konanie žalobcu zacielené na vyhnutie sa výkonu daňovej exekúcie formou zadržania vodičského preukazu. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že vykonával činnosť obchodného zástupcu 3 roky, pričom až do nadobudnutia účinnosti predmetnej novely daňového poriadku mu z pôvodnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.2017 nevyplývala povinnosť používať pri výkone svojej práce služobné motorové vozidlo.

oprávnenia by nebol schopný vykonávať hlavnú pracovnú činnosť, za ktorú poberá mzdu, resp. príjem. Nadväzujúc na uvedenú argumentáciu sťažovateľ zotrval na názore, že činnosť obchodného zástupcu nie je činnosťou, ktorej hlavná pracovná náplň spočíva vo vedení motorového vozidla, pri ktorej príjmy z tejto činnosti sú priamo podmienené držbou vodičského oprávnenia. Sťažovateľ preto kasačnému súdu navrhol napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť tak, že kasačný súd žalobu ako nedôvodnú zamietne.

žiadnym dôkazom. Skutočnosť, že žalobca so svojím zamestnávateľom po vzájomnej dohode doplnili pracovnú zmluvu dodatkom zo dňa 08.01.2020, ktorý obsahoval aj časť o používaní motorového vozidla žalobcom pri výkone jeho práce, nie je dôkazom o tom, že príjmy žalobcu nie sú podmienené držbou vodičského preukazu. Žalobca podmienenosť svojich príjmov držbou vodičského preukazu riadne podložil dôkazmi, ktoré sťažovateľ spochybňuje iba svojím hodnotiacim úsudkom, avšak sám nepredkladá žiadne dôkazy o opaku.

IV. Právne názory kasačného súdu

spravodajkyni JUDr. Anite Filovej. Na základe § 27c ods. B rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

11. Spornou otázkou v konaní pred správnym súdom ako aj v kasačnom konaní je, či činnosť obchodného zástupcu, ktorú pre svojho zamestnávateľa vykonáva žalobca, napĺňa negatívne podmienky hypotézy právnej normy ustanovenia § 148a ods. 1 daňového poriadku, t. j. že príjmy žalobcu sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, a teda v jeho prípade správca dane nemá oprávnenie vykonať daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu žalobcu ako daňového dlžníka.

V týchto intenciách mal sťažovateľ posudzovať dôkazy predložené žalobcom. Ak by tak učinil, dospel by k rovnakému záveru ako správny súd, t. j. že rezultát odmietajúci priznať práci obchodného zástupcu charakter činnosti, pri ktorej príjmy z nej - hoci aj sčasti - sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, je predčasný. Kasačný súd uvádza, že možnosť spochybniť oprávnenosť vedenia daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu mal žalobca prostredníctvom svojej argumentácie a ním predložených dôkazov až podaním odvolania proti daňovej exekučnej výzve. Ak sťažovateľ odvolacie tvrdenia žalobcu nepovažoval za dostatočne podložené pripojenými dôkazmi, mal s tým žalobcu oboznámiť a vyzvať ho na predloženie ďalších dôkazov. Aj v tomto štádiu konania sa totiž uplatňuje zásada povinnosti postupu v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a dbá sa na zachovávanie jeho práv a oprávnených záujmov. S možnosťou doplnenia dokazovania v štádiu odvolacieho konania daňový poriadok priamo počíta. Dôkazmi preukazujúcimi podmienenosť príjmov

13. Kasačný súd zotrváva na názore, že nie je povinnosťou daňových orgánov radiť daňovým dlžníkom, akým konkrétnym dôkazom majú svoje tvrdenia preukázať. Ak bol však sťažovateľ názoru, že tvrdenia žalobcu nie sú dostatočne podporené dôkazmi predloženými v podstate pri prvom procesnom úkone, ktorým mohol efektívne brojiť proti prvostupňovému rozhodnutiu o výkone daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu, bol sťažovateľ povinný svoje pochybnosti a výhrady žalobcovi procesne korektným spôsobom oznámiť a poskytnúť mu tak možnosť dôkazné bremeno uniesť. Uvedený postup v prípade žalobcu nebol sťažovateľom

O výške priznanej náhrady trov kasačného konania, ako aj o výške priznanej náhrady trov konania pred správnym súdom bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.

V Bratislave dňa 26. septembra 2023