5Svk/1/2022

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ako príslušný správny orgán podľa ust. § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,zákon o vodách“ a ,,vodný zákon“) rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2019/008086-03/F2 z 31.01.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vydal stavebníkovi ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s.r.o. povolenie na uskutočnenie vodnej stavby podľa § 26 ods. 1 zákona o vodách v súčinnosti s § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) pre tam uvedené vodné stavby SO 14 Pitná voda, SO 15 Splašková kanalizácia, SO 16 Dažďová kanalizácia, SO 17 Retenčná nádrž a SO 18 Nádrž požiarnej vody, ktoré sú súčasťou stavby ,,STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ na v rozhodnutí uvedených parcelách (č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX), nachádzajúcich sa v katastrálnom území M.; zároveň určil spôsob využitia stavby: zásobovanie pitnou vodou, odvádzanie splaškových a dažďových vôd a druh stavby: vodná stavba. Stavebný úrad určil tiež všeobecné podmienky povolenia, podmienky vyplývajúce z vyjadrení obce, správcov inžinierských sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií a povinnosti investora. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia bola i časť „rozhodnutie o námietkach účastníka konania“, v ktorej správny orgán rozhodol o námietkach podaných Združením domových samospráv a žalobcom ako účastníkmi konania. 2. Proti stavebnému povoleniu podal odvolanie žalobca poukazujúc na svoju argumentáciu a vyjadrenia podané v priebehu konania, ktorých sa pridržiava. Odvolal sa i účastník v 6/ rade. 3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2019/027002 z 28.05.2019 zamietol odvolanie žalobcu aj odvolanie účastníka v 6/ rade a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaný uviedol:

IV. Rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/ 2016/B625-SV/3336045/GE zo dňa 01.06.2016 netvorí podklad spisového materiálu v danej veci a netýka sa predmetu tohto konania. Stavba „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ bola predmetom zisťovacieho konania, ktoré vykonal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie a vydal rozhodnutie zo dňa 20.06.2018, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť nebude ďalej posudzovať. Uvedené rozhodnutie bolo preskúmané odvolacím orgánom a tento rozhodnutím zo dňa 17.09.2018 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. K povoľovaciemu konaniu bolo doručené záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 28.01.2019, v ktorom úrad konštatoval, že návrh na začatie stavebného konania pre stavbu „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania zo dňa 20.06.2018.

V. Príslušný správny orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzoval predložený zámer navrhovanej činnosti v zisťovacom konaní, tento spĺňal prahové hodnoty pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní s výsledkom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať. Z tohto rozhodnutia vychádzal aj správny orgán prvého stupňa pri vydávaní stavebného povolenia na predmetné vodné stavby, keď z potvrdenia príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie zo dňa 28.01.2019 vyplýva, že povoľované stavby sú v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a v súlade s právoplatným rozhodnutím zo dňa 20.06.2018 vydaným v zisťovacom konaní. S poukazom na ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona sú správne orgány týmto záväzným stanoviskom viazané.

4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu a žiadal, aby Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP6-2019/027002 z 28.05.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. OU- NR-OSZP3-2019/008086-03/F28 z 31.01.2019 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 5. Žalobca v podanej žalobe zdôraznil, že predmetná stavba sa realizuje v rámci strategického parku a v rámci tohto strategického parku v rozpore so zákonom neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej aj zákon č. 24/2006 Z. z.), a teda nemôžu byť legitímne ani ďalšie stavby - významné investície a ďalšie investície, ktoré v parku budú/sú realizované. Žalobca upriamil pozornosť súdu na postupy realizované v prípade Strategického parku Haniska. 6. Žalobca opakovane argumentoval nezákonnosťou celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, následne zdôraznil rozdiel medzi strategickým parkom a investíciou, ktorá sa v rámci strategického parku bude realizovať. Stavebník ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s.r.o. nie je držiteľom žiadneho osvedčenia o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. a nemôže preto postupovať v režime ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. 7. Žalobca ďalej namietal porušenie ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 8. Žalobca poukázal i na to, že v oznámení o začatí stavebného konania absentuje informácia o tom, ako a s akým výsledkom prebehol proces EIA vzťahujúci sa na povoľovanú stavbu/ stavby. 9. Žalobca v ďalšom namietal, že v stavebnom konaní došlo k nezákonnému upusteniu od ústneho konania a miestneho zisťovania a namietal i vecnú nepríslušnosť konajúcich správnych orgánov. 10. Žalobca nesúhlasil s tým, že okresný úrad ako stavebný úrad vychádzal v konaní zo záväzného stanoviska č. OU-NR-OSZP3/2019/013212 z 28.01.2019, ktoré vydal on sám. 11. Ďalšie námietky žalobcu smerovali k nerešpektovaniu § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, keď v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich strategický park takýto dokument - zastavovací plán celého súboru stavieb predložený nebol a táto skutočnosť sama osebe činí napadnuté rozhodnutie vadným a nezákonným. Poukázal na to, že v stavebnom povolení v prípade stavebníka nie je uvedené jeho IČO a namietal i skutočnosť, že správne orgány neprihliadli na potrebu vyriešenia predbežnej otázky v podobe prebiehajúceho súdneho konania ohľadom preskúmania zákonnosti rozhodnutia z procesu EIA a nekonali tak v súlade so zákonom, keď predmetné administratívne konanie neprerušili napriek tomu, že ich žalobca o to žiadal. Žalobca žiadal o postup podľa ust. § 140c ods. 6 stavebného zákona, teda o iniciovanie konania podľa osobitného predpisu v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z., ale stavebný úrad túto jeho námietku odignoroval, čím porušil zákon.

15. Správny súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol. 16. Správny súd skúmal námietku vecnej nepríslušnosti správnych orgánov a konštatoval, že v predmetnej veci správne orgány rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti.

S poukazom na uvedené bol správny súd toho názoru, že prvostupňový orgán v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol ako príslušný správny orgán prvého stupňa, a to i s odkazom na § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon o vodách, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis. O odvolaní žalobcu rozhodoval ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle § 4 ods. 1 vyššie uvedeného zákona č. 525/2003 Z. z. vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/ 2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých

17. Správny súd následne skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu a ustálil, že žalobca podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho konania v dotknutom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 20.06.2018 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona. Toto právoplatné rozhodnutie spolu so súhlasom zo dňa 16.10.2018 udeleným stavebníkom na jeho použitie potom oprávňovalo účastníka v 1/rade, aby ako stavebník podal žiadosť o vydanie vodoprávneho (stavebného) povolenia.

19. Správny súd uviedol, že v konaní sp. zn. 11S/95/2019 nemôže posudzovať stavbu „Vybudovanie strategického parku“, resp. legitímnosť ďalších stavieb - významných investícií, ktoré sú alebo budú podľa tvrdenia žalobcu realizované v strategickom parku a nie je dôvodné ani poukazovanie na postupy realizované v prípade strategického parku Haniska. 20. Čo sa týka časti žaloby žalobcu kde namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona tvrdiac, že v územnom pláne mesta Nitra a ani obce Lužianky nie je zahrnutý strategický park, správny súd konštatoval, že v konaní posudzovaná vodná stavba sa nachádza iba na pozemkoch v katastrálnom území M.. Podľa ust. § 120 ods. 2 stavebného zákona, špeciálny stavebný úrad môže vydať povolenie na stavbu len po predchádzajúcom súhlase všeobecného stavebného úradu, t.j. obce. Aj v prípade, keď na stavbu nebolo vydané územné rozhodnutie (§ 39a staveného zákona), špeciálny stavebný úrad je povinný vyžiadať si súhlas všeobecného stavebného úradu a v danej veci špeciálny stavebný úrad takto i postupoval a obec Lužianky

Z uvedeného stanoviska obce Lužianky vyplýva, že podľa aktuálneho územného plánu obce je stavba v súlade so záväznou časťou územného plánu, funkčným využitím a priestorovým usporiadaním územia. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné, resp. vodoprávne konanie sa týkalo vodných stavieb, ktoré budú využívané na zásobovanie pitnou vodou a odvádzanie splaškových ako i dažďových vôd. Účelom celej tejto investície, súčasťou ktorej sú i predmetné vodné stavby, je výstavba objektov slúžiacich pre výrobu automobilov spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a v zmysle osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 13.07.2015 stavba s názvom „Vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, pričom podnikový pozemok tvoria pozemky na realizáciu významnej investície, vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení.

XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX, a teda na pozemkoch uvedených v prílohe osvedčení z 13.07.2015, 22.07.2017 a 22.02.2017, ktoré tvoria podnikový pozemok určený na realizáciu významnej investície, vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a

V zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku stavebný úrad postupoval, keď 11.12.2018 vydal v zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona oznámenie o začatí stavebného konania a upustení od ústneho konania, zároveň konštatoval, že spisový materiál je kompletný a v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. umožnil, aby sa účastníci konania a zúčastnené osoby, resp. dotknuté orgány vyjadrili k podkladom rozhodnutia.

Stavebný úrad tak vo vzťahu k žalobcovi postupoval v zmysle zákona. 22. Ohľadom námietky žalobcu, že v oznámení o začatí stavebného konania nie je zmienka o tom, ako a s akým výsledkom prebehol proces EIA vzťahujúci sa na povoľovanú stavbu/ stavby, správny súd poukázal na ust. § 66 ods. 2 stavebného zákona, v zmysle ktorého ak sa stavebné povolenie týka stavby vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu (t.j. podľa zákona č. 24/2006 Z. z.), musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebnému konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia zo dňa 20.06.2018 so záverom, že navrhovaná činnosť sa po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu 17.09.2018, pričom stavebný úrad vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.01.2019 poukázal na podmienky právoplatného rozhodnutia EIA z 20.06.2018 v znení rozhodnutia zo dňa

S poukazom na uvedené zistenie, ani túto námietku žalobcu nebolo možné posúdiť ako dôvodnú, keď v predmetnom súdnom konaní na základe podanej žaloby sa nebolo možné zaoberať otázkou, či uvedená činnosť (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 31.01.2019) mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní (vedenom pod sp. zn. 11S/255/2018).

zákonom. 24. Čo sa týka námietky žalobcu, že ten istý okresný úrad zároveň ako stavebný úrad vychádzal v konaní zo svojho vlastného záväzného stanoviska č. OU-NR-OSZP3/2019/013212 z 28.01.2019 (v ktorom konštatoval, že návrh na začatie stavebného konania pre stavbu „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ v rozsahu tam uvedených objektov SO 14 Pitná voda, SO 15 Splašková kanalizácia, SO 16 Dažďová kanalizácia, SO 17 Retenčná nádrž, SO 18 Nádrž požiarnej vody je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3_2018/016253 z 20.6.2018), správny súd uviedol, že nevzhliadol nezákonnosť v uvedenom postupe, nakoľko v zmysle § 38 ods. 4 zákona č 24/2006 Z. z. má ako orgán v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti postavenie dotknutého orgánu, keď k nej vydal rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. Príslušný, povoľujúci a dotknutý orgán je definovaný v ust. 3 písm. k/, m/ a p/ zákona č. 24/2006 Z. z. a v predmetnej veci je týmto orgánom práve Okresný úrad v Nitre, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie

stavebnému povoleniu. 25. Správny súd ako nedôvodné vyhodnotil i ďalšie námietky žalobcu, smerujúce voči nerešpektovaniu ust. § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., týkajúce sa nepredloženia zastavovacieho plánu celého súboru stavieb, neuvedenia IČO stavebníka v stavebnom povolení, neprerušenia administratívneho konania do rozhodnutia o predbežnej otázke ohľadom preskúmania zákonnosti rozhodnutia z procesiu EIA ako i nepostupovania v zmysle ust. § 140c ods. 6 stavebného zákona. Čo sa týkalo poslednej námietky žalobcu, že postupom správnych orgánov nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, správny súd aj v uvedenom potvrdil správnosť postupu prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného argumentujúc rozsudkom sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. februára 2017, podľa ktorého zo žiadneho zákona SR ani Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosť aby bolo ich pripomienkam vyhovené.

A. Kasačná sťažnosť žalobcu 26. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (ďalej aj sťažovateľ v rade 1/) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP alternatívne navrhujúc, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu č.k. 11S/95/2019 - 424 z 02.07.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Stavebný úrad spôsobil ujmu sťažovateľovi, keď porušil verejné právo podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR tým, že strategický park Nitra nebol posudzovaný podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona a stavebný úrad si mal vyžiadať stanovisko príslušného orgánu - Ministerstva životného prostredia, či strategický park bol posudzovaný v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov a či posudzovaný mal byť. Poukázal pritom na § 18 ods.2 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov a na jeho prílohy. E. Nezákonnú aplikáciu § 32 ods.2 stavebného zákona; F. Skutočnosť, že správne orgány sa nevysporiadali s dopravným napojením a vyústením dopravy na cestu 1/64 ani s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A. G. Porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď sťažovateľovi nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise. Sťažovateľ namietal i skutočnosť, že správny súd sa nezaoberal žalobnými dôvodmi uvedenými žalobcom na pojednávaní vytýčenom správnym súdom, poukazoval na nezákonné upustenie správnych orgánov od

V súvislosti s novými skutočnosťami, ktoré uviedol sťažovateľ, otázkou nestrannosti Ing. Karola Borika, MBA, ktorý bol v čase rozhodnutia správnych orgánov prednostom Okresného úradu Nitra žalovaný dodal, že prednosta síce riadi a zastupuje okresný úrad na smerom von, ale nevykonáva štátu správu, pričom tú vykonávajú jednotlivé odbory za ktoré koná vedúci konkrétneho odboru. 29. Účastník konania v 1/ rade ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozporuje skutočnosti uvedené v kasačnej sťažnosti, túto považuje za účelovú, šikanóznu, nespĺňajúcu zákonné náležitosti a navrhuje ju ako neprípustnú odmietnuť podľa § 459 písm. e/ SSP, pokiaľ sa však kasačný súd nestotožní s uvedeným posúdením, tak kasačnú sťažnosť navrhuje ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca v kasačnej sťažnosti prakticky len opakuje niektoré argumenty z podanej žaloby. Účastník konania v 1/ rade v súlade s § 467 SSP a § 169 SSP požiadal o priznanie plnej náhrady vzniknutých trov konania. 30. Účastník konania v 2/ rade vo vyjadrení zo dňa 04.10.2021 ku kasačnej sťažnosti žalobcu

zrušenie. 31. Ostatní účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili. B. Kasačná sťažnosť účastníka konania v 1/ rade - ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s.r.o. 32. Voči rozsudku správneho súdu podal podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP v zákonnej lehote okrem žalobcu kasačnú sťažnosť i účastník konania v 1/ rade - stavebník, a to konkrétne voči výroku správneho súdu, ktorým tento nepriznal ostatným účastníkom náhradu trov konania, namietajúc nesprávne právne posúdenie správneho súdu pri aplikácii ust. § 169 SSP. Podľa §

Má za to, že účelom podania žaloby žalobcu nebola ochrana životného prostredia, ale zjavné zneužívanie práva zo strany žalobcu, a práve v týchto okolnostiach spočívajú podľa názoru účastníka konania v 1/ rade dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých má mať právo na náhradu všetkých trov konania. Pokiaľ sa jedná o interpretáciu prvej vety § 169 SSP, sťažovateľ poukázal na prax kasačného súdu, ktorá k veci uvádza: ,,Povinnosťou uloženou správnym súdom ďalšiemu účastníkovi konania môže byť napríklad povinnosť dostaviť sa na pojednávanie za účelom výsluchu, povinnosť predložiť listiny alebo iné dôkazy, ako aj povinnosť vyjadriť sa vo veci samej, ktorá môže byť spojená s trovami na právne zastúpenie advokátom.“ (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžk/10/2017 zo dňa 12.12.2018).

33. Ku kasačnej sťažnosti účastníka konania v 1/ rade sa vyjadril žalobca, poukazujúc na komentár k SSP (Baricová, J.; Fečík, M.; Števček, M.; Filová, A.; a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava:

uložil. Pokiaľ však správny súd uvedeným subjektom žiadnu povinnosť neuložil, právo na náhradu trov konania im nevzniká. Preto ak správny súd zašle týmto subjektom žalobu na vyjadrenie s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko bez toho, že by toto stanovisko vyžadoval, nemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia spojené s vypracovaním takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie je dobrovoľné. Čo sa týka pojmu dôvodov hodných osobitného zreteľa, žalobca poukázal opäť na komentár k SSP, podľa ktorého dôvodmi hodnými osobitného zreteľa môže byť v týchto prípadoch napríklad mimoriadny prínos ich písomného vyjadrenia, k čomu v danej veci nedošlo.

rozsahu.

A. Posúdenie kasačnej sťažnosti žalobcu 34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť žalobcu bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

36. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti okrem zrekapitulovania skôr vznesených námietok obsiahol v kasačnej sťažnosti aj nové námietky, ktoré neboli uplatnené v správnej žalobe ako aj nové skutočnosti, ktoré kasačný súd posúdil ako tzv. novoty v kasačnom konaní, ktoré zásadne podľa § 441 SSP nie sú prípustné, pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy ich uplatňovanie.

Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom priamo susediacich pozemkov.

Kasačný súd len okrajovo dodáva, že si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy správne súdy výnimočne priznávali aktívnu žalobnú legitimáciu aj účastníkom administratívneho konania, ktorí neboli vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ukrátení na svojich subjektívnych právach (napríklad v súvislosti s rozhodnutiami o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom), no išlo o špecifické prípady týkajúce sa výlučne priestupkových konaní, čo nie je predmetný prípad a takýto prístup k aplikácii § 178 ods. 1 SSP teda neprichádza do úvahy." Sťažnostná námietka je preto nedôvodná. B. Vecná nepríslušnosť v danej veci rozhodujúcich orgánov

,,43. Podľa § 117b stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Následne § 120 stavebného zákona upravuje tzv. špeciálne stavebné úrady, ktoré okrem iných rozhodujú aj o stavbách pozemných komunikácií .

45. Naopak, ustanovenie § 120 stavebného zákona je ustanovením špeciálnym ku všetkým predchádzajúcim ustanoveniam (§ 117 až § 119 stavebného zákona), a to z dôvodu kauzálnej príslušnosti jednotlivých špeciálnych stavebných úradov rozhodujúcich o stavbách v oblastiach špecializovanej štátnej správy. Táto kauzálna príslušnosť má teda prednosť aj pred výnimkou ustanovenou v § 117b stavebného zákona, a preto správne orgány rozhodujúce v prejednávanej veci postupovali správne, keď svoju príslušnosť odvodili z ustanovenia § 61 vodného zákona. Z toho dôvodu správny súd správne ustálil, že príslušným konať v prvom stupni Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie. 46. Čo sa týka odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného, jeho pôsobnosť je daná § 118 stavebného zákona, podľa ktorého vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad.

47. Kasačný súd poukazuje aj na znenie rozsudkov kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/27/2021 zo dňa 25. októbra 2022 a sp. zn. 3Svk/36/2022 zo dňa 31. mája 2023 týkajúcich sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci.“ Sťažnostná námietka je preto nedôvodná. C. Namietaná zaujatosť bývalého prednostu žalovaného

40. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke, ktorá spočívala v povinnosti zisťovacieho konania podľa zákon č. 24/2006 Z. z. kasačný súd uvádza, že má z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia navrhovanú činnosť (predmetom ktorej je výstavba a prevádzka lisovacieho závodu na výrobu dielov pre automobilový priemysel umiestnená v katastrálnom území M. na pozemkoch registra C KN parc. č. XXXX/X, XXXX a XXXX/ X) posudzoval v rámci zisťovacieho konania. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia z 20.06.2018, v zmysle ktorého sa táto činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Toto rozhodnutie spolu so súhlasom z 16.10.2018 udeleným na jeho použitie potom oprávňovalo spoločnosť ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s. r. o., aby ako stavebník podala žiadosť o vydanie vodoprávneho (stavebného) povolenia.

41. Ako už bolo správne uvedené v rozhodnutí správneho súdu, zákon č. 24/2006 Z. z. nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich rovnako ako správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Rovnako tak námietku, že stavebný úrad spôsobil ujmu v konaní sťažovateľovi a porušil tak čl. 44 ods.1 Ústavy SR vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom - rozsudky sp. zn. 1Sžk/44/2020 z 30.11.2022, sp. zn. 8Sžk/30/2019 z 30.11.2022 a sp. zn. 6Sžk/ 17/2020 z 30.11.2022. V obdobnej veci totožného sťažovateľa konania, podobného skutkového

47. Ohľadom uvedeného dáva kasačný súd do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom konštatuje, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov predmetného strategického parku na životné prostredie.“ Sťažnostná námietka je preto nedôvodná. E. Nezákonná aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona a nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z.

Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.

. . Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“

Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 35. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady.

36. Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné.

2022.“ 43. Kasačný súd tiež poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom - rozsudky sp. zn. 8Sžk/30/2019 z 30.11.2022, sp. zn. 6Sžk/17/2020 z 30.11.2022 a 3Svk/36/2022 z 31.05.2023. 44. Čo sa týka sťažovateľom namietanej definície pojmu významná investícia, uvedenou námietkou sa kasačný súd už zaoberal v obdobnej veci sťažovateľa, preto v tejto veci kasačný súd poukazuje (§ 464 ods. 1 SSP) na svoje rozhodnutie sp. zn. 7Svk/13/2022 z 31.05.2023, s ktorého závermi sa plne stotožňuje aj v tu prerokúvanej veci: ,,15. Podľa zákona č. 175/1999 Z. z. je významnou investíciou stavba, ktorá spĺňa náležitosti podľa § 1 ods. 2 alebo 3 tohto zákona. Podľa § 1 ods. 2 písm. c), ale aj § 1 ods. 3 písm. a) alebo b) cit. zák. však stavba môže byť významnou investíciou v?zmysle zákona len vtedy, ak o?nej vláda rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Toto rozhodnutie vlády

16. Tunajší súd už vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že pre posúdenie toho, či stavba je alebo nie je významnou investíciou, je rozhodujúci obsah samotného osvedčenia. V?prerokúvanej veci ministerstvo hospodárstva vydalo ďalšiemu účastníkovi v?2. rade, ktorý podnikom do 100% majetkovou účasťou štátu, osvedčenie, v?ktorom ako významnú investíciu označilo stavbu „Vybudovanie strategického parku“. Zároveň toto osvedčenie bližšie vymedzuje, že cieľom investície je zabezpečiť prípravu územia v?zmysle cit. § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., teda činnosti, ktoré sú vymedzené v?tomto ustanovení.

17. Ako už bolo uvedené, v?prerokúvanej veci je podľa osvedčenia z?13. a?22. júla 2015 a?súvisiacich uznesení vlády významnou investíciou len príprava územia (vybudovanie) strategického parku. Je pochopiteľné, že strategický park sa nepripravuje a nebuduje len preto, aby bol, ale by sa doň prilákali investori, ktorí v?ňom vybudujú svoje stavby na účely svojich investícií v?oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a?vývoja v?zmysle § 1 ods. 11 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z. Takto budované objekty (stavby) však nie sú významnými investíciami len preto, že sa majú stať súčasťou strategického parku, ktorého príprava takouto významnou investíciou je.

F. Nevysporiadanie sa s dopravným napojením, vyústením dopravy na cestu 1/64 a rýchlostnú komunikáciu R1A 46. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64, kasačný súd poznamenáva, že žalobca túto námietku neuviedol v správnej žalobe. Posudzovať dôvodnosť uvedenej námietky by pritom bolo možné len vo väzbe na jej vyhodnotenie správnym súdom. Prijatie opačného výkladu by znamenalo, že kasačný súd by neprípustne rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať správny súd. Naviac, kasačný súd konštatuje, že táto otázka nebola predmetom stavebného konania v posudzovanej veci a na základe tohto faktu nie je potrebné, aby bola v danom správnom súdnom konaní táto otázka riešená. V zmysle § 441 SSP novoty v kasačnom konaní zásadne nie sú prípustné, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt. G. Porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nezákonné upustenie od ústneho pojednávania, nevysporiadanie sa s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru a žalobnými dôvodmi

Ohľadom tvrdenia, že správny súd sa nesprávne vysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru, ako medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, v tejto súvislosti v kasačnej sťažnosti síce poukazoval na znenie a výklad čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru, avšak (tak ako i v správnej žalobe) konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzoval možné porušenie práva na prístup k informáciám, účasti na rozhodovacom procese, či prístupu k spravodlivosti nekonkretizoval a relevantným spôsobom nezdôvodnil a ani nešpecifikoval, v čom spočíva. Vzhľadom na to, že ide len o formálnu konštaláciu, kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej zaoberal. Na uvedené námietky dal podrobnú odpoveď správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom s jeho závermi sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje. B. Posúdenie kasačnej sťažnosti účastníka konania v 1/ rade - ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s.r.o.

50. Čo sa týka argumentácie účastníka konania v 1/ rade spočívajúcej v povinnostiach uložených mu správnym súdom, kasačný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom správneho súdu konštatuje, že mu v súvislosti s konaním pred správnym súdom žiadna (vynútiteľná, sankciovateľná) povinnosť uložená nebola. Ak mu aj správny súd zaslal žalobu na vyjadrenie sa so stanovenou lehotou a informáciou, že ak nej v stanovenej lehote nezaujme stanovisko, správny súd bude vo veci konať ďalej bez toho, že by súd toto stanovisko striktne vyžadoval, jeho podanie bolo zo strany kasačného súdu posúdené ako dobrovoľné.

Pokiaľ teda správny súd tento nárok sťažovateľovi nepriznal a nevyužil svoje zákonné oprávnenie ponechané na jeho úvahe, nekonal nezákonne. Rovnako ako správny súd v predmetnej veci, ani kasačný súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali uvažovať o aplikácii § 169 druhá veta SSP v predmetnej veci. Kasačný súd má za to, že v prípade písomných i ústnych vyjadrení sťažovateľa nešlo ani o výnimočne podrobnú právnu argumentáciu, ktorá by zásadne ovplyvnila správne súdne konanie (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/1/2021 z 28.03.2022, bod 17).

52. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ - žalobca spochybňoval rozhodnutie správneho súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní a v žalobe, s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Správny súd sa náležite vysporiadal aj s námietkami, ktoré sťažovateľ - žalobca uplatnil až po prekluzívnej lehote na podanie správnej žaloby. Kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu a konajúci súd sa stotožnil so záverom, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom. Z uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP zamietol. 53. Ako nedôvodnú podľa § 461 SSP kasačný súd zamietol i kasačnú sťažnosť účastníka konania v 1/ rade - ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s.r.o., nakoľko tomuto účastníkovi nebola v konaní pred správnym súdom uložená povinnosť a zároveň kasačný nevzhliadol v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa zdôvodňujúce priznanie mu práva na náhradu ďalších trov konania. 54. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi - žalobcovi a ani sťažovateľovi - účastníkovi konania v 1/ rade - ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s.r.o. ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.