5Sžfk/1/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ODDFORM, s. r. o., IČO: 47394641, so sídlom: Moldavská cesta 6, Košice, právne zastúpeného: JUDr. Adriána Kmecová, advokátka, Moldavská cesta 6, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102379747/2017, zo dňa 14. novembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 6S/14/2018-110, zo dňa 06. júna 2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7018200104.1, jednomyseľne, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

za zdaňovacie obdobie november 2013. Výsledky kontroly správca dane zhrnul v Protokole o daňovej kontrole č. 103797797/2016 zo dňa 26. augusta 2016, a tieto boli podkladom rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 08. septembra 2016. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“) v sume 9.697, - eur z faktúry č. 201328, vystavenej spoločnosťou WHITE, s. r. o., dňa 10. novembra 2013, so základom dane 48.485,- eur, (DPH vo výške 9.697,- eur), a to za predaj časti patentu na základe Zmluvy o odpredaj časti patentu medzi spoločnosťou WHITE s. r. o. a žalobcom zo dňa 16. septembra 2013 (ďalej len „zmluva o odpredaji patentu“ alebo „zmluva zo dňa 16. septembra 2013“). 2. Správca dane vydal na podklade záverov daňovej kontroly dňa 25. októbra 2016 v poradí prvé rozhodnutie č. 104173268/2016, ktorým určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 9.697,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013. Žalobca sa voči prvotnému rozhodnutiu správcu dane odvolal. Rozhodnutím Finančného riaditeľstvo SR č. 100124168/2017, zo dňa 19. januára 2017, bolo rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. októbra 2016, zrušené z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia a vec bola správcovi dane vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Správca dane po doplnení dokazovania nariadeného žalovaným v poradí druhom rozhodnutí č. 101726749/2017, zo dňa 09. augusta 2017, vydanom podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku opätovne skonštatoval porušenie § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože žalobca nepreukázal použitie nákupu časti patentu na účely svojho podnikania ako platiteľ. Uplatnenie nároku na odpočítanie dane predpokladá, že nadobudnuté tovary a služby musia byť priamo a bezprostredne spojené s výstupnými plneniami. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 10237947/2017, zo dňa 14. novembra 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil.

ECLI:SK:KSKE:2019:7018200104.1 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zamietol v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú. Napadnutý rozsudok súd odôvodnil podľa § 3 ods. 3, § 24, § 46 ods. 10, § 61 ods. 5 daňového poriadku a § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Vecné závery rozsudku založil na zisteniach z obsahu spisovej dokumentácie, v zmysle ktorej predmetom fakturácie bol odpredaj časti patentu podľa zmluvy o prevode časti patentu zo dňa 16. septembra 2013, a to predaj spoluvlastníckeho podielu na priemyselnom vzore vo výške 33,33 %, žalobcovi. Dôvodom predaja časti patentu spoločnosťou WHITE s. r. o. bolo nájdenie investora, prostredníctvom ktorého bude spoločnosť rozvíjať produkt v zmysle podmienok zmluvy. Predmetom činnosti WHITE s. r. o. bol návrh a projektovanie motocyklov a elektrobicyklov, spoločnosť sa tiež zaoberala designom motocyklov a áut. Spoločnosť WHITE s. r. o. mala ďalej uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou FOSHAN SANEAGLE INTERNATIONAL TRADIN CO., LTD (výrobca Čína) na výrobu

Zdaniteľné plnenia na výstupe, týkajúce sa nákupu časti patentu v zmysle zmluvy zo dňa 16. septembra 2013 nerealizoval. 6. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného a vykonaného dokazovania vyplynuli správcom dane preukázané skutkové zistenia nasledovne: - spoločnosť WHITE s. r. o. je majiteľom patentov č. 00237081-0001, 002315614-0001 až 002315614-0003, ktoré boli registrované prostredníctvom talianskeho patentového zástupcu - spoločnosti AGAZZANI AND ASSOCIATI S. r. i., - poplatky a výdavky súvisiace s registráciou patentov boli vykonané spoločnosťou AGAZZANI AND ASSOCIATI S. r. l. a následne vyfakturované spoločnosti WHITE s. r. o. a to faktúrou č. 802/2013, zo dňa 12.09.2013, - predmetom priemyselných patentov bol motocykel a elektrobicykle na základe modelov

podmienok zmluvy, - spoločnosť WHITE s. r. o. sa v zmysle zmluvy zaviazala rozvíjať a prostredníctvom tretích osôb ňou poverených vyrábať produkt na vlastnú zodpovednosť a náklady, - žalobca v preverovanom zdaňovacom období nedeklaroval žiadne zdaniteľné obchody, v ďalších zdaňovacích obdobiach uskutočnil zdaniteľné obchody v rámci bežného predmetu podnikania, žalobca ani v kontrolovanom zdaňovacom období, ani v súčasnosti nezamestnáva zamestnancov, zdaniteľné obchody súvisiace s nákupom časti patentu v zmysle zmluvy zo dňa 16.09.2013 neboli uskutočnené k 11.05.2017, čo vyplýva z vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne žalobcu v zápisnici č. 100829756/2017, zo dňa 11.05.2017,

Závery správcu dane, podľa ktorých na základe žalobcom predložených dokladov vyhodnotil zdaniteľné plnenia na vstupe, z ktorých si žalobca uplatňoval právo na odpočítanie dane, ako neoprávnené získanie daňovej výhody, považoval za správne a súladné so zákonom o DPH. Uplatnenie práva na odpočítanie dane vyžaduje, že nadobudnuté tovary a služby, a to kúpa časti patentu na základe faktúry č. 201328, zo dňa 10. novembra 2013, boli priamo a bezprostredne spojené s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie

predpokladá, že výdavky (náklady) vynaložené na získanie tovarov alebo služieb tvoria súčasť nákladov vstupných operácií, t. j. výdavky nevynaložené na obstaranie tovarov a služieb patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu tovarov a služieb, ktoré zdaniteľná osoba poskytuje, a teda medzi odpočítaním dane a použitím tovaru a služieb na dodávky tovaru a služieb na účely podnikania musí byť priame a bezprostredné spojenie, predstavujúce vecnú a časovú súvislosť. Považoval preto za nedôvodné žalobné tvrdenie, že kontrolovaná transakcia sa týka uvedenia úplne nového produktu na celosvetový trh, a teda nie je technicky možné výstupné plnenie zrealizovať okamžite po nadobudnutí podielu na patente.

10. Dôkazy predložené žalobcom preukazovali len skutočnosti, týkajúce sa nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na priemyselnom vzore vo výške 33,33 %, ktoré správca dane nespochybnil. Nepreukazovali využitie nákupu časti patentu na účely podnikania žalobcu, v dôsledku čoho žalobca neuniesol na ňom ležiace dôkazné bremeno.

Správca dane na podklade doplneného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav, pokiaľ z týchto skutočností vyvodil v rozhodnutí záver o porušení § 49 ods. 2 zákona o DPH, toto rozhodnutie bolo v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku.

Správny súd poukázal tiež na personálnu súvislosť medzi zapojenými subjektmi, spočívajúcu v tom, že B. J., narodená taktiež dňa XX.XX.XXXX, vystupovala v konaní ako splnomocnená zástupkyňa spoločnosti žalobcu od 26. augusta 2013 do 19. júna 2015.

výhody. 12. K žalobnej námietke založenej na tvrdení o porušení § 46 ods. 10 daňového poriadku správcom dane, stanovujúceho zákonnú jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly správny súd poukázal časové súvislosti, týkajúce sa realizovanej daňovej kontroly.

Správca dane po doručení odpovedí na žiadosť o MVI pokračoval vo výkone daňovej kontroly a žalobcovi dňa 22. júla 2016 oznámil pominutie prekážok, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Následne dňa 08. septembra 2016 ukončil daňovú kontrolu doručením protokolu č. 103797797/2016, zo dňa 26. augusta 2016, spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynuli, takže lehota na výkon daňovej kontroly, ktorá mala byť ukončená do 2 mesiacov po pominutí prekážky, bola

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

Kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Eventuálne navrhol, aby kasačný súd v súlade s § 462 ods. 1 SSP rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. 102379747/2017, zo dňa 14. novembra 2017, sp. zn. 6S/14/2018, a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly od žalobcu a prostredníctvom miestneho zisťovania u obchodných partnerov obdržal množstvo dôkazov preukazujúcich deklarovanú obchodnú transakciu a splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z kontrolovaného zdaniteľného obchodu. Sťažovateľ neporušil ustanovenia patentového zákona ani užívacieho práva.

17. Správca dane podľa sťažovateľa v daňovom konaní pochybil, pretože pri rozhodovaní o rozpore zmluvy o postúpení časti patentu so zákonom sa neopieral o odbornú právnu analýzu, ale na účely výkonu daňovej kontroly použil voľný preklad zmluvy do slovenského jazyka. Pochybenie podľa sťažovateľa spočívalo tiež v tom, že ústne pojednávanie dňa 08.08.2016 so svedkom - zástupcom spoločnosti WHITE, s. r. o. vykonal bez upovedomenia zástupcu kontrolovaného subjektu, čím bolo porušené právo daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky v zmysle § 25 ods. 4 daňového poriadku. Žalovaný v odvolacom konaní skonštatoval, že zistenie a posúdenie skutkového stavu správcom dane nie je postačujúce pre vyslovenie záveru o porušení § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH a správcovi dane uložil doplniť dokazovanie.

A.. O. Z. a splnomocnenú zástupkyňu žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 11. mája 2015. Podľa čl. 4.1 zmluvy z dôvodu postúpenia časti vlastníctva patentu pre žalobcu s cieľom ekonomického využitia WHITE s. r. o. žalobcovi priznal minimálnu odmenu vo výške určenej v zmluve. Zo zmluvy o postúpení časti vlastníctva patentu priamo vyplýva jeho ekonomické využitie. Zapojené spoločnosti vykonávajú podnikateľskú činnosť v oblasti práva duševného vlastníctva, žalobca ako výrobca priemyselných designov, projektov a návrhov motocyklov, elektrobicyklov a elektromobilov. Spoločnosti po odkúpení navrhnutého projektu a výrobe priemyselného vzoru platia provízie za každý vyrobený model.

plnenia. 19. Sťažovateľ v sťažnosti zrekapituloval priebeh konania pred orgánmi finančnej správy a zotrval na názore, že uniesol dôkazné bremeno, počas celého priebehu daňovej kontroly bol aktívny a správcovi dane poskytoval potrebnú súčinnosť. Vzhľadom na množstvo predložených dôkazov sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že predložil iba dôkazy týkajúce sa nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na priemyselnom vzore vo výške 33,33

Krajský súd vec nesprávne právne posúdil tiež tým záverom, že sa žalovaný mal dostatočným spôsobom v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku vysporiadať s námietkami sťažovateľa. Správca dane mal v prípade pochybností postupovať podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku a žalobcu vyzvať na doplnenie a vysvetlenie nejasností či preukázanie pravdivosti údajov.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžf/25/2010, v ktorom si žalobca odpočítal DPH z dodávateľskej faktúry za prevod práva na riešenie k vynálezu, v tom čase ešte nezaregistrovaného Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, iba v štádiu podanej prihlášky k vynálezu. Daňové orgány nespochybňovali skutočnosť, že prevod spolumajiteľského podielu k právu na riešenie je poskytnutím služby v zmysle čl. I bod 3 a čl. 25 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/EHS, a dňom dodania služby vzniká daňová

21. Krajský súd však nesprávne právne posúdil § 49 ods. 2 zákona o DPH, stotožniac sa so záverom žalovaného, že pokiaľ v tomto ani v žiadnom inom zákone nie je stanovená žiadna lehota, v rámci ktorej by sa nadobudnuté tovary a služby považovali za bezprostredne spojené s výstupnými plneniami (zvlášť pri špecifických obchodných transakciách, týkajúcich sa práva duševného vlastníctva) znamenalo by to, že výstupy zdaniteľného obchodu by nebolo potrebné vôbec preukazovať. V prípade kontrolovanej transakcie ide o uvedenie nového produktu na celosvetový trh a je technicky nemožné, aby výstupné plnenie bolo zrealizované okamžite po nadobudnutí podielu na patente. Zmluva medzi sťažovateľom a spoločnosťou WHITE, s. r. o. bola platná v čase uplatnenia nadmerného odpočtu a počas celého daňového konania. Dodatkom k zmluve zo dňa 26. februára 2016 bola platnosť zmluvy predĺžená na ďalšie 4 roky, reálne tak preukázal použitie uskutočňovaných zdaniteľných plnení v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

sťažovateľa rozsudok dostatočne nezdôvodnil a neuviedol relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Tvrdenie žalovaného, že sťažovateľ nepreukázal opodstatnenosť fakturovaného nákupu a v danej veci neuniesol dôkazné bremeno nepovažoval za podloženú žiadnymi relevantnými dôkazmi. 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval námietky sťažovateľa za neopodstatnené. V danom prípade nebol spochybňovaný samotný fakturovaný nákup patentu od spoločnosti WHITE s. r. o., ale nebolo uznané právo na odpočítanie dane z dôvodov, že sťažovateľ nesplnil podmienky nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH.

IV. Relevantné právne predpisy

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

V. Právne posúdenie kasačným súdom

29. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101417039/2019, zo dňa 10. júna 2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu DPH podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2013, na základe ktorej správca dane v poradí druhým rozhodnutím č. 101726749/2017, zo dňa 09. augusta 2017, určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 9.697,- eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil.

Predmetom zmluvy o predaji patentu bol predaj spoluvlastníckeho podielu na priemyselnom vzore žalobcovi vo výške 33,33 %. Spoločnosť WHITE, s. r. o. je (bola) spolumajiteľom patentov č. 002237081-0001, 002315614-0001 až 002315614-0003, registrovaných prostredníctvom talianskeho patentového zástupcu - spoločnosti AGAZZANI AND ASSOCIATI S. r. l. Predmetom priemyselných patentov bol motocykel a elektrobicykle na základe modelov č.

31. Sťažovateľ námietku nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP založil na argumentácii, že nedošlo k porušeniu zákonných podmienok odpočítania dane stanovených v § 49 ods. 1 zákona o DPH.

výstupe, ktoré sú dôvodom pre vznik práva na odpočítanie dane, je nevyhnutná ešte predtým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane predpokladá, že výdavky (náklady) vynaložené na získanie týchto tovarov alebo služieb tvoria súčasť nákladov výstupných operácií, t. j. výdavky vynaložené na obstaranie tovarov a služieb, ktoré zdaniteľná osoba poskytuje. Tomuto záveru nasvedčuje tiež skutočnosť, že žalobca nezamestnával žiadnym zamestnancov, prostredníctvom ktorých by realizoval predmet zmluvy.

strán. Veľkosť podielov jednotlivých spolumajiteľov úrad do príslušných registrov nezapisuje. Predaj alebo kúpa spoluvlastníckeho podielu predmetu priemyselného vlastníctva bez registrácie na úrade je možný, avšak pre účinnosť prevodu voči tretím osobám je nevyhnutné, aby tento bol zapísaný v príslušnom registri, ktorý je vedený úradom. Správca dane v poradí druhom rozhodnutí o vyrubení dane č. 100124168/2017, zo dňa 19. januára 2017, poukázal na vyjadrenie Úradu priemyselného vlastníctva o prevoditeľnosti podielu na patente.

Na základe predložených dokladov vyhodnotil zdaniteľné plnenia na vstupe, z ktorých si daňový subjekt uplatňoval právo na odpočítanie v tom smere, že ide o neoprávnené získanie daňovej výhody. 33. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, týkajúce sa prevodu spolumajiteľského podielu k patentu správcom dane. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že správca dane v prvom rozhodnutí č. 104173268/2016, zo dňa 25. októbra 2016, konštatoval porušenie § 49 ods. 2 zákona o DPH žalobcom tým, že si uplatnil odpočítanie dane bez toho, že by sa stal spolumajiteľom patentov a nadobudol práva s nimi nakladať (využívať predmet patentu na svoje zdaniteľné obchody) a z toho vyplývajúcu možnosť odpočítania dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalovaný v rozhodnutí č. 100124168/2017, zo dňa 19. januára 2017 o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, rozhodnutie správcu dane v zmysle § 74 ods. 4 daňového

dokazovania. 34. Kasačný súd zistil v súvislosti so sťažnostnou námietkou založenou na pochybení správcu dane, pretože nevychádzal z úradného prekladu Zmluvy o predaji spoluvlastníckeho podielu na priemyselnom vzore poukazuje na žalobnú argumentáciu. Sťažovateľ v správnej žalobe skonštatoval, že „na výzvu správcu dane predložil žalobca zmluvu o postúpení časti patentu zo dňa 16.09.2013 a faktúru č. 201328, zo dňa 10.11.2013 spolu s úradne overenými prekladmi z talianskeho jazyka do jazyka slovenského týchto listín“.

S poukazom na úradné preklady listín obsiahnuté v administratívnom spise považuje kasačný súd túto námietku za nedôvodnú. 35. Kasačný súd sa ďalej zaoberal namietaným pochybením správcu dane, spočívajúcom vo vykonaní ústneho pojednávanie dňa 08. augusta 2016 so zástupcom spoločnosti WHITE, s. r. o., bez upovedomenia daňového subjektu. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu správcu dane zistil, že správca dane 08. augusta 2016 uskutočnil ústne pojednávanie, č. 103672934/2016 na ktorom za daňový subjekt WHITE s. r. o. vypočul splnomocnenú zástupkyňu O. Z.. Predmetom konania bolo preverenie skutočností týkajúcich sa faktúry č. 201328 na odpredaj časti patentu a podielu patentu na základe zmluvy zo dňa 16. septembra 2013, spoločnosťou WHITE, s. r. o. spoločnosti ODDFORM, s. r. o. v zdaňovacom období november 2013, bez prítomnosti zástupcu spoločnosti žalobcu. Následne však správca dane žalobcu - daňový subjekt listom, č. 103797659/2016, „Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole“ postupom podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku

36. Sťažovateľ v sťažnosti namietal pochybenie správneho súdu, spočívajúce v odklone od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h) SSP. Tento dôvod prípustnosti kasačnej sťažnosti sa viaže k ustálenej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany krajského súdu, a to v tom, že krajský súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Z hľadiska dôvodov kasačnej sťažnosti zákon v § 440 ods. 2 SSP veta prvá presne definuje, že dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP kasačnej sťažnosti musí sťažovateľ vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Kasačný súd na účely posúdenia dôvodnosti tejto námietky poukazuje na relevantné závery rozsudku Súdneho dvora EÚ, sp. zn. C-504/2010, nasledovne: „Súdny dvor Európskej únie rozsudkom Súdneho dvora (siedma komora) z 27. októbra 2011 sp. zn. C-504/10 rozhodol tak, že na účely odpovede na uvedené otázky je potrebné pripomenúť, že systém odpočítania stanovený smernicou má za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH má teda zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo ich výsledky, pod podmienkou, že tieto činnosti samy osebe v zásade podliehajú DPH (pozri rozsudky z 22. februára 2011, Abbey National, C-408/98, Zb. s. I-1361, bod 24; z 08. februára 2007, Investrand, C-435/05, Zb. s. I-1315, bod 22, a z 29. októbra 2009, NCC Construction Danmark, C-174/08, Zb. s. I-10567, bod 27).

Pokiaľ ide o spor v danej veci Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj „Súdny dvor“) uviedol, že prevod spolumajiteľského podielu na vynáleze v zásade môže predstavovať hospodársku činnosť podliehajúcu DPH napriek tomu, že tento vynález nebol zapísaný ako patent.

konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu (pozri rozsudok Ampliscientifica a Amplifin, z 22. mája 2008, C-162/07 Zb.). Súdny dvor v tejto súvislosti citovaného rozsudku Halifax a i. konštatoval, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia, napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.

37. Kasačný súd v nadväznosti na závery rozhodnutia C-504/2010, poukazuje na skutočnosť, že relevantná judikatúra nevylučuje možnosť odpočítať DPH za prevod spolumajiteľského podielu k predmetu priemyselného vlastníctva, a to už pred zápisom patentu do príslušného registra patentového úradu.

38. Kasačný súd je vzhľadom na konštatované závery judikatúry Súdneho dvora EÚ toho názoru, že zo strany správneho súdu nedošlo odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pretože tento si osvojil závery argumentácie Súdneho dvora EÚ uvedené v rozsudku C-504/10, zo dňa 27. októbra 2011. Správny súd v napadnutom rozsudku v súlade s rozhodnutím žalovaného nespochybňovali záver o tom, že žalobca od spoločnosti WHITE s. r. o. nadobudol na podklade Zmluvy o odpredaji časti patentu zo dňa 16. septembra 2013 spoluvlastnícky podiel na priemyselnom vzore vo výške 33,33%. Prevod spoluvlastníckeho

platiteľ. 39. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že Súdny dvor EÚ v argumentácii uložil vnútroštátnym súdom posúdiť všetky relevantné okolnosti sporu s cieľom určiť, či vzhľadom na pripomenutú judikatúru možno na účely DPH transakciu, o akú ide vo veci samej, považovať za zneužívajúce konanie, pokiaľ ide o právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe alebo nie. Pripomenul zásadu zákazu zneužívania práva, ktorá znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu (pozri rozsudok Ampliscientifica a Amplifin, z 22. mája 2008, C162/07 Zb.). Vzhľadom však na skutočnosť, že podľa záverov rozsudku správneho súdu dôvodom nepriznania nadmerného odpočtu DPH bolo nesplnenie podmienky nároku na odpočítanie podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, kasačný súd považoval za nadbytočné zaoberať sa tým či, v prejednávanej veci došlo uzatvorením predmetnej zmluvy k porušeniu zásady zneužitia práva pozri rozsudky Halifax a i., ako aj Gemeente Leusden a Holin Groep, z 29.

septembra 2013. 40. Záverom kasačný súd poukazuje na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) (napr. rozsudok ESĽP vo veci García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21.01.2009 a rozsudok ESĽP vo veci Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19.04.1994) a ÚS SR (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

VI. Náhrada trov konania

42. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní nepriznal mu právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní. Kasačný súd zároveň nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. júla 2022