6Ssk/148/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: X. G., narodený XX. E. XXXX, bytom v X., K. Č.. XXXX/ XX, právne zast.: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom v Bratislave, Sibírska č. 4, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 26. novembra 2020, Č.: SEĽUZ-301-3/2020-OdSP, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. augusta 2022, č.k. 27Sa/37/2020-93, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 1 ods. 2, § 4 ods. 2, § 20 ods. 1 písm. a/ bod tretí, § 21 ods. 1 veta prvá, § 28 ods. 1-5 zákona č. 328/2002 Z. z., § 47 a § 59 Správneho poriadku a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

Cieľom návrhu zákona je preto úprava systému odmeňovania spojená so zvýšením platových náležitostí profesionálnych vojakov, odrážajúcich náročnosť vojenského povolania v nadväznosti na vykonávanú funkciu, a vytvárajúcich predpoklady ich konkurencieschopnosti na trhu práce.

Návrhom zákona sa zavádza inštitút zvyšovania hodnostného platu o 1 % za každý rok výkonu štátnej služby. Ďalej, funkčná tarifa, vo vzťahu k vykonávanej funkcii v jednotlivých vojenských hodnostiach, môže byť zvýšená až do výšky 50 %, pričom jedným z rozhodujúcich prvkov bude charakter vykonávanej

4. Krajský súd ďalej aj s odkazom na dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 328/2002 Z. z. s účinnosťou od 01. mája 2013, ktorá v bode 27. týkajúceho sa ustanovenia § 28 poukázal na precizovanie platného znenia jeho rozšírením, a to upresnením skutočností, ktoré majú význam v procese odškodnenia, právne sa vymedzili skutočnosti, ktoré sa považovali za zmenu pomerov na strane poškodeného policajta alebo profesionálneho vojaka, a boli v procese odškodňovania formou náhrady za stratu na služobnom plate

V tejto súvislosti súd zvýraznil aj samotný účel náhrady za stratu na služobnom plate, ktorým je dorovnanie rozdielu medzi služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a priemerným služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.

Právna úprava v § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 328/2002 Z. z. jasne a zrozumiteľne určuje, že ide o dorovnanie rozdielu medzi príjmom po skončení služobného pomeru a priemerným služobným platom, ktorý dosiahol pred skončením služobného pomeru. Podľa názoru súdu k podstatnej zmene pomerov u žalobcu by došlo len vtedy, ak by táto zmena priamo súvisela s osobou poškodeného, že vznikla z dôvodu na strane žalobcu, respektíve bola zapríčinená priamo žalobcom. Ak žalobca k 15. novembru 2016 bol prepustený zo služobného pomeru, potom nie je na neho možné vzťahovať zmenu v systéme odmeňovania - zmeny v hodnostnej a funkčnej tarife vojakov podľa úpravy v zákone č. 377/2019 Z. z. Názor žalobcu, že pri výške náhrady za stratu na služobnom plate treba prihliadať na akúkoľvek zmenu vo výške vyplácaného hodnostného platu vyhodnotil ako nesprávny a opakovane poukázal na obsah dôvodovej správy k bodu 27 k § 28 zákona č. 80/2013 Z. z., ktorý vymedzuje skutočnosť, že na výšku náhrady nemá vplyv zmena výšky služobného platu, ku ktorej došlo, napríklad v dôsledku zmeny v platovom zaradení vo väzbe na účel prijatého zákona č. 377/

II.

10. V úvode kasačnej sťažnosti namietal porušenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Poukázal tiež na povinnosť správneho orgánu dodržiavať zásadu materiálnej pravdy a s tým súvisiace ustanovenie § 32 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

odvody. Z tohto výpočtu sa mal stanoviť žalobcovi čistý plat, ktorý by poberal - keby nedošlo k fatálnemu pracovnému úrazu a následnej invalidite. Následne by sa od neho odčítal prvotný priznaný priemerný čistý príjem z rozhodnutia vydaného prvostupňovým správnym orgánom číslo VÚSZ-4530406215239-5/2017-OOČ, z ktorého by následne vyšla výška sumy, o akú malo dôjsť k zvýšeniu náhrady za stratu na služobnom plate profesionálnych vojakov.

jeho osobu. Zotrval tiež na tom, že reálne došlo k zvýšeniu platov profesionálnych vojakov rovnako ako takmer každý rok pri valorizácii platov profesionálnych vojakov, ktorá sa realizuje podľa príslušných zákonov o štátnom rozpočte, pri ktorých dochádza ku zvýšeniu náhrady za stratu na služobnom plate podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 a neuvádza sa o zmenách pomerov poškodeného. Táto skutočnosť zvyšuje náhradu za stratu na služobnom plate takmer každý rok, pokiaľ v ňom bola vykonaná valorizácia platov profesionálnych vojakov.

Dodal, že žalobca 15. novembra 2016 bol zo zdravotných dôvodov (trvalej invalidity) prepustený zo služobného pomeru, a mala by sa na jeho osobu vzťahovať zmena v systéme odmeňovania - zmena v hodnostnej a funkčnej tarife vojakov podľa úpravy uvedenej v zákone č. 377/2019 Z. z. Keďže utrpel úraz pri výkone služobnej činnosti, pri výške náhrady za stratu na služobnom plate treba prihliadať na akúkoľvek zmenu vo výške vyplácaného hodnostného platu.

III.

13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 18. októbra 2022. 14. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi, ku ktorým dospel krajský súd, správnou žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím považoval za vecne správne vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci. K žalobcom uplatnenému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie) uviedol, že žalobca absolútne žiadnym spôsobom tento dôvod vo vzťahu k žiadnemu z predostretých sťažnostných bodov nevymedzil v súlade s § 440 ods. 2 SSP, a teda neuviedol právne posúdenie veci správnym súdom, ktoré pokladá za nesprávne, a následne neuviedol, v čom by mala nesprávnosť právneho posúdenia veci správnym súdom spočívať. Pokiaľ v kasačnej sťažnosti nie sú uvedené konkrétne okolnosti svedčiace o tom, že rozhodnutie súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení tak, ako je tomu aj v tomto prípade, samotné žalobcom uvedené ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g/ SSP nemožno považovať za dostatočné naplnenie dôvodov, pre ktoré kasačnú sťažnosť podal, lebo v tomto prípade kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu nemožno preskúmať z hľadiska jeho opodstatnenosti. 15. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

16. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 22. novembra 2022 na vedomie.

V.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 199 ods. 1 písm. h/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. 24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26. novembra 2020, Č.: SEĽUZ-301-3/2020-OdSP, ktorým tento podľa § 84 ods. 4 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. a § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 21. septembra 2020, č. VÚSZ-45304062152392-20/2020-OOČ, ktorým žalobcovi podľa § 28 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. nezvýšil náhradu za stratu na služobnom plate od 01. februára 2020.

27. Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod tretí zákona č. 328/2002 Z. z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za stratu na služobnom plate, ak bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.

29. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady škody, nadriadený uvedený v § 81 ods. 1 písm. a/ a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 81 ods. 1 písm. b/ rozhodnú o priznaní, zvýšení, znížení, zastavení výplaty alebo o odňatí dávky úrazového zabezpečenia.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., príjmom zo zárobkovej činnosti sa na účely výpočtu náhrady za stratu na služobnom plate rozumie príjem zo závislej činnosti, 30a) príjem z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu 30b) a príjem z kapitálového majetku 30c) tvoriaci základ dane z príjmov fyzickej osoby podľa osobitného predpisu. 30d)

33. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate podľa odseku 4 sa určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala. 34. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 468/2019 Z. z., hodnostné platy profesionálnych vojakov8) sa v roku 2020 zvýšia o 10 % od 1. januára 2020. Ak osobitný predpis9) (odkaz na § 157 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 377/2019 Z. z.; pozn. súdu) ustanoví nové hodnostné platy profesionálnych vojakov, tieto nové hodnostné platy sa v roku 2020 zvýšia o

- na základe personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky z 10. novembra 2016, číslo 8922 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru [dôvod prepustenia žalobcu spočíval v tom, že žalobca v dôsledku služobného úrazu sa stal trvalo nespôsobilým vykonávať štátnu službu; služobný pomer skončil ku dňu 15. novembra

- Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia: - rozhodnutím z 01. marca 2017 (okrem iného) priznal žalobcovi náhradu za stratu na služobnom plate od 16. novembra 2016 vo výške 441,51 eur mesačne a od 01. januára 2017 zvýšenú na sumu 469,83 eur mesačne, t.j. o 4 % v súlade s § 5 ods. 5,6 zákona č. 357/2016 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2017 a článku II bod tretí kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, - rozhodnutím z 27. júla 2017 znížil žalobcovi náhradu za stratu na služobnom plate od 01. júla 2017 na sumu 462,73 eur mesačne z dôvodu zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku, - rozhodnutím z 05. februára 2018 zvýšil žalobcovi náhradu za stratu na služobnom plate na sumu 496,72 eur mesačne od 01. januára 2018, t.j. o 4,8 % v súlade s § 5 ods. 5,6 zákona č. 333/ 2017 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2018 a článku II bod tretí kolektívnej zmluvy vyššieho

dôchodku a súčasne od 01. januára 2020 zvýšil žalobcovi náhradu za stratu na služobnom plate na sumu 455,46 eur mesačne od 01. januára 2020, t.j. o 10 % v súlade s § 5 ods. 2 zákona č.

preukázané, že - žalobca podaním doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 19. augusta 2020 požiadal o cit.: „ (. . .) úpravu sumy náhrady za stratu na služobnom plate“ [predmetnú žiadosť žalobca odôvodnil s odkazom na novelu zákona č. 281/2015 Z. z., ktorou došlo k zmene stupnice platových taríf, hodnostných platov a funkčných platov], - nadväzne na to prvostupňový správny orgán listom z 24. augusta 2020 poučil žalobcu o aplikovaní na danú vec relevantnej právnej úpravy a zároveň dal žalobcovi možnosť v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie dôkazov; rovnako žalobcu poučil o práve nazrieť do spisového materiálu s možnosťou vyhotovenia výpisov, odpisov a kópií, - žalobca dňa 03. septembra 2020 ako reakcia na list prvostupňového správneho orgánu z 24. augusta 2020 doložil do konania služobný predpis číslo 1/2020 o určení funkcií a percentuálnom zvýšení funkčnej tarify, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. februára 2020, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 21. septembra 2020 žalobcovi podľa § 28 ods. 4

septembra 2020. 37. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Následne žalobcovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 11. januára 2017, číslo VÚSZ-65304041389003/9 priznaný od 16. novembra 2016 invalidný výsluhový dôchodok v sume 266,48 eur mesačne.

účely tohto konania - 01. január 2017, 01. január 2018, 01. január 2019, 01. január 2020). Konkrétne sa žalobcovi hodnostný plat v roku 2017 podľa § 5 ods. 5,6 zákona č. 357/2016 Z. z.

. .) úpravu sumy náhrady za stratu na služobnom plate“ s odkazom na novelu zákona č. 281/2015 Z. z., ktorou došlo k zmene stupnice platových taríf, hodnostných platov a funkčných platov. Konkrétne sa jednalo o zákon č. 377/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, ktorý

V predmetnej veci nebolo sporným, že rozhodujúce obdobie na účely výpočtu priemerného služobného platu na účely náhrady za stratu na služobnom plate predstavovalo obdobie od 16. augusta 2016 do 15. novembra 2016, za ktorý žalobcovi patril priemerný čistý príjem (t.j. znížený o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti) v sume 707,99 eur. Takto stanovená suma priemerného služobného platu žalobcu sa následne stala východiskovou sumou na účely valorizácií náhrady za stratu na služobnom plate za ďalšie obdobia čo do budúcna, t.j. za roky 2017, 2018, 2019 a 2020. Na predmetné ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. nadväzuje ustanovenie § 28 ods. 4 a 5 zákona č. 328/2002 Z. z., v zmysle ktorého sa zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala, t.j. v tomto prípade zo sumy 707,99 eur, pričom náhrada za stratu na služobnom plate profesionálneho vojaka, ktorá patrí profesionálnemu vojakovi sa zvyšuje v

40. Najvyšší správny súd zastáva názor, že neskoršia zmena prijatá zákonom č. 377/2019 Z. z. nemôže mať vplyv na žalobcu a ním uplatňované nároky, nakoľko jednak žalobca v čase nadobudnutia účinnosti menovaného zákona č. 377/2019 Z. z., t.j. k 01. februáru 2020 už nebol v služobnom pomere profesionálneho vojaka a jednak s poukazom na znenie § 21 ods. 1 veta prvá v spojení s § 28 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. sa zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada reálne priznala a nie z teoretického, respektíve fiktívneho určenia služobného platu podľa zákona č. 377/ 2019 Z. z. To potvrdzuje aj dôvodová správa k zákonu č. 80/2013 Z. z., ktorý ako prvý novelizoval ustanovenie § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. do dnešnej podoby, a z ktorej vyplýval podstatný fakt, že následná zmena služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala, napríklad z dôvodu zaradenia funkcie do inej platovej triedy, je z hľadiska už priznanej náhrady straty na služobnom plate právne irelevantná.

na stabilizáciu stavu profesionálnych vojakov, možno dospieť k záveru, že na žalobcu, ktorý už v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 377/2019 Z. z. nebol v služobnom pomere profesionálneho vojaka, vzťahovať menovaný zákon nemožno.

Stotožnil sa v nich s chápaním rovnosti, ako ju vyjadril Ústavný súd ČSFR vo svojom náleze z 08. októbra 1992, sp. zn. PL. ÚS 22/92 (publikovanom pod č. 11 Zbierky uznesení a nálezov Ústavného súdu ČSFR). Ústavný súd ČSFR v ňom poňal rovnosť ako kategóriu relatívnu, ktorá vyžaduje odstránenie neodôvodnených rozdielov. Zásadu rovnosti v právach je potrebné chápať tak, že právne rozlišovanie v prístupe k určitým právam nesmie byť prejavom ľubovôle; nevyplýva z nej však záver, že by každému muselo byť priznané akékoľvek právo.

Z pohľadu rovnosti síce nevyplýva požiadavka všeobecnej rovnosti každého s každým, vyplýva z nej však požiadavka, aby právo bezdôvodne nezvýhodňovalo ani neznevýhodňovalo jedných pred druhými. Ústavný poriadok teda pripúšťa aj zákonom založenú nerovnosť, pokiaľ sú na to ústavne akceptovateľné dôvody. Všeobecným pravidlom o rovnosti je ustanovenie článku 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého cit.: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

43. Zákaz diskriminácie má v sebe už z povahy veci zakomponovaný určitý aspekt porovnávania a v najvšeobecnejšej rovine ho možno vymedziť ako zákaz neospravedlniteľného rozličného zaobchádzania na základe určitého kritéria, ktoré nesmie byť na ujmu.

Rovnako jasne stanovuje, z akého základu sa konkrétna náhrada za stratu na zárobku vypočítava (§ 21 ods. 1 veta prvá zákona) a tiež ustanovuje, že takto vypočítaná náhrada za stratu na zárobku sa zvyšuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú funkčné platy profesionálnych vojakov, stupnica platových taríf a hodnostné platy v kalendárnom roku, t.j. každoročne k 01. januáru toho ktorého roku (§ 28 ods. 4,5 zákona v spojení s § 157 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z. z.). Príslušná právna úprava v ponímaní § 21 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 4,5 zákona č. 328/2002 Z. z. striktne vymedzuje okruh osôb, t.j. jej účinky sa dotýkajú homogénne vymedzenej skupiny osôb, teda osôb majúcich porovnateľné postavenie ako v predmetnej veci žalobca s tým, že základným odlíšiteľným znakom od inej homogénnej skupiny je práve skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 377/2019 Z. z. Tiež nebolo preukázané (a žalobca ani nenamietal), že

menšine, majetok, rod alebo iné postavenie odlišne, ako rozhodovali o žiadostiach iných žiadateľov, ktorí boli v identickej, respektíve porovnateľnej situácii (t.j. že by títo iní žiadatelia rovnako ukončili služobný pomer a v súlade s § 20 ods. 1 písm. a/ bod tretí zákona č. 328/ 2002 Z. z. im bola priznaná náhrada za stratu na zárobku pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 377/2019 Z. z. a na rozdiel od žalobcu im bolo priznané navýšenie spôsobom a zo základu, aký žiada žalobca v predmetnej veci). Takýmto spôsobom by sa postupovalo voči každému, kto by rovnako ako žalobca sa domáhal zvýšenia náhrady za stratu na služobnom plate z titulu nadobudnutia účinnosti zákona č. 377/2019 Z. z., a teda námietka žalobcu o diskriminácii nie

45. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dal odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou. Zároveň platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

zamietol. 47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 31. mája 2023