6Ssk/6/2023

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom z 22. septembra 2022, č. k. 12Sa/11/2022-49 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu (v sociálnej veci), ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 3262-2/2022-BA zo dňa 28. februára 2022, (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v príslušnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu

2. Krajský súd, po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami účastníkov a administratívnym spisom, mal za to, že preskúmavané rozhodnutie i rozhodnutie pobočky, vrátane postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí, sú v súlade so zákonom a k výkladu rozhodných zákonných ustanovení došlo v zhode so zmyslom a účelom právnej normy.

3. Správny súd po preskúmaní veci mal za to, že žalovaná postupovala vecne správne, keď určila ako rozhodné obdobie pre výpočet dávky nemocenského poistenia obdobie po 01.09.2020 a nepoužila vymeriavacie základy za obdobie od 01/2020 do 08/2020.

nemocenské poistenie, hoc nasledujúci deň opätovne vzniklo (z iného právneho dôvodu u inej osoby), tak nemožno použiť výklad prezentovaný žalobkyňou o nepretržitosti, nakoľko trvanie nemocenského poistenia bolo pretrhnuté zánikom tohto poistenia tak, ako to bolo v tomto prípade. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovaného o aplikácii právnych názorov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/3/2016 zo dňa 27. februára 2017 a sp. zn. 10Sžso/10/2017 zo dňa 30. mája 2018, v ktorom sa súd stotožnil s interpretáciou Sociálnej poisťovne, keď v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca sa považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci

zamietol. 6. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní pred správnym súdom úspešná, náhradu trov konania nepriznal, lebo si náhradu neuplatnila.

7. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť. 8. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň rozhodol nesprávne a nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. f), písm. g) SSP]. 9. V bližšom odôvodnení kasačnej sťažnosti, v rámci nesprávneho právneho posúdenia žalobkyňa krajskému súdu vytkla, že sa nezaoberal podstatnými žalobnými námietkami, preto porušil právo sťažovateľky na spravodlivý proces. Správnu žalobu podala z dôvodu, že rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo dotknuté jej právo na priznanie nároku na nemocenské z nemocenského poistenia v správnej výške. 10. Vo vzťahu priznania nemocenského poukázala na ustanovenie § 2 písm. a) a § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Tvrdila, že použitím jazykového výkladu a systematického výkladu zákona je zrejmé, že toto ustanovenie sa má aplikovať aj na situácie, kedy u fyzickej osoby poistenca je nemocenské poistenie jedného typu, nadväzuje bez prerušenia plynule (nepretržite) na jej nemocenské poistenie iného typu, a teda nemocenské poistenie fyzickej osoby poistenca trvá nepretržite. Sťažovateľka sa domnieva, že ak by u nej nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby neexistovalo (plynulo by neprechádzalo) nemocenskému poisteniu zamestnanca, tak by tento spor nebol. Zároveň bola toho názoru, že ustanovenia § 20 ods. 1 a § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa majú aplikovať presne v tých otázkach, pre riešenie ktorých boli prijaté, a teda pri zodpovedaní otázok, kedy nemocenské poistenie vzniklo, kedy zaniká atď., a teda z pohľadu posúdenia nepretržitosti, ktorú je nutné chápať ako stav plynulo trváci. Preto tvrdí, že vyčíslenie nemocenského je nesprávne, pretože pri vyčíslení sa vychádzalo z nesprávne určeného rozhodujúceho obdobia. Sťažovateľka má nárok na nemocenskú dávku z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. od 21. 11. 2021 do ukončenia podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pri stanovení denného vymeriavacieho základu z obdobia - celého kalendárneho roka 2020. Nemocenská dávka jej tak mala byť priznaná v podstatne vyššej sume, a to vzhľadom na § 54 ods. 1 v spojení s § 55 zákona o sociálnom poistení. 11. V dôvodoch kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 4Cdo 171/2005 z 27. apríla 2006, podľa ktorého treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V rozpore s týmto princípom sa v tomto prípade krajský súd nezaoberal podstatnými žalobnými námietkami, ktoré sťažovateľka dostatočne argumentačne odôvodnila. 12. Navrhla rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov konania a trov kasačného konania.

VI.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

22. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Pod nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý založiť kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v konkrétnom konaní, za podmienky, že miera tohto porušenia bude viesť k záveru o nespravodlivosti súdneho procesu, a súčasne takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu zákona.

Jeho opodstatnenosť je daná v prípadoch, ak kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký aplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného práva.

27. Z obsahu spisového materiálu vrátane administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané: - Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza listom zo dňa 11. augusta 2020, číslo: 700-1000741620-GC02/20 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO samostatne zárobkovo činnej osobe L.. Q. D. oznámila, že dňa 31. 08. 2020 jej zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby (§21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.), - Advokátska kancelária D. P..D..G.. doručila 14. septembra 2020 v Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza prihlášku - Registračným listom zamestnávateľa.

2003 Z. z. dňa 28. februára 2022 vydala rozhodnutie č. 3262-2/2022-BA, ktorým postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. podané odvolanie v celom rozsahu zamietla a prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky č. 200-024416-CA02/2021 zo dňa 2. decembra 2021 potvrdila; - žalobkyňa sa správnou žalobou z 03. mája 2022 domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej.

29. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

32. Podľa § 34 ods. 1 zákona zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

33. Podľa § 54 ods. 1 zákona, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej

35. Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

38. Nemocenské ako dávka z nemocenského poistenia má zabezpečiť príjem v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti zamestnancovi a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténnych opatrení alebo izolácie uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti. V danej veci bolo preukázateľne zistené, že žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti (najdlhšie do uplynutia podporného obdobia). Tak, ako to vyplýva z dôvodov odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza z 02.12.2021, táto poukázala na nepretržitosť jej poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby - advokátky T.. Q. D. (IČO: XX XXX XXX) v roku 2020 až do 31.08.2020; nemocenské poistenie nebolo prerušené a trvalo nepretržite od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Z tohto dôvodu namietala nesprávnosť postupu

39. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím pobočky, pri aplikácii zákonnej úpravy relevantných právnych predpisov a po doplnení dokazovania vyžiadaním správy zo Slovenskej advokátskej komory (20.06.2024) overil skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní zo dňa 03.01.2022. Zistil, že žalobkyňa T.. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bola do zoznamu advokátov SAK zapísaná dňa 01.01.2007, má pridelené registračné číslo SAK XXXX a právnu prax vykonávala ako advokátka fyzická osoba nepretržite až do dňa 31.08.2020. Od 01.09.2020 poskytuje právne služby bez prerušenia aj v súčasnosti ako advokát, spoločník a konateľ v obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária D., P..D..G.., IČO: XX XXX XXX, sídlo T. XXX/XX, XXX XX M..

42. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb (ďalej len „spoločnosť s ručením obmedzeným“). Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať iný predmet podnikania, jej spoločníkmi a konateľmi môžu byť len advokáti a musí byť poistená pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní právnych služieb, minimálne s limitom poistného plnenia 1500000 eur za každého spoločníka. Na spoločnosť s ručením obmedzeným sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z., advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

46. Najvyšší správny súd v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci preskúmaním dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti za primeranej aplikácie ustanovenia § 202 ods. 2 SSP poznamenáva, že spory týkajúce sa právneho postavenia advokátov, ktorí pristúpili ku zmene formy výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným a súčasne čo do zachovania ich statusu ako samostatne zárobkovo činných osôb pre účely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení boli predmetom viacerých sporov prebiehajúcich na úrovni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj úrovni Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“).

S poukazom na judikatúru ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 335/2013 v náleze z 26. marca 2015, ako aj uznesenie II. senátu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 218/2015 z 01. apríla 2015 a závery z nej plynúce je potrebné zdôrazniť, že zmenu spôsobu výkonu advokácie na výkon ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nemá za následok zánik postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového

Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu najvyšší správny súd preto dospel k záveru, že nakoľko sa žalovaný správny orgán skutočnosťami namietanými žalobkyňou v odvolaní podaným proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza nedostatočne zaoberal a nedal na ne náležitú odpoveď, rozhodnutie žalovanej trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, majúcou za následok jeho nezákonnosť.

otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktorý bol predmetom správneho konania. Kasačnému súdu sa javí odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovanej v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

51. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá) SSP v spojení s § 463 SSP]. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.