6Ssk/65/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, E., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/003075-003 z 22.06.2021 a č. SPSČ-PO3/2021/003076-003 zo dňa 22.06.2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 22.02.2024, č. k. KE-1Sa/6/2021-88, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

Rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2021/003076-003 zo dňa 22.06.2021 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. SPSČ-OSZ-47.484-011/2021-VZ zo dňa 25.03.2021, ktorým bola žalobcovi podľa § 58 ods. 1 písm. e) s poukazom na § 81 ods. 3 písm. a) zák. č. 328/2002 Z. z. zamietnutá žiadosť o zvýšenie odchodného.

3. Správny súd po preskúmaní veci zistil, že žalobca bol od 30.08.1984 poslucháčom 1. ročníka vstupného štúdia Vysokej vojenskej školy pozemného vojska. Rozkazom náčelníka tejto vysokej školy bol ku dňu 29.01.1985 prepustený z interného štúdia tejto vysokej školy podľa článku 168 písm. d) predpisu Všeob-P-5, z ktorého vyplýva, že poslucháči/žiaci vojenských škôl pred prijatím do služobného pomeru sa zo štúdia prepustia, ak vyšli najavo predtým neznáme skutočnosti, ktoré sa nezlučujú s požiadavkami kladenými na vojakov z povolania ČSĽA a o ktorých poslucháč/žiak nevedel. Z osobnej karty, ktorá bola žalobcovi pri začatí štúdia založená, vyplýva, že štúdium na uvedenej vysokej vojenskej škole bolo 8 semestrové/4-ročné. Administratívny spis žalovaného obsahuje Osvedčenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-EL70/3-7/2020 zo dňa 30.07.2020 o študijnej rehabilitácii podľa § 18 ods. 3 zák. č. 87/1991 Zb., z obsahu ktorého bolo preukázané, že žalobca bol dňa 29.01.1985 prepustený zo štúdia na Vysokej vojenskej škole pozemného

4. Správny súd po preskúmaní veci v bode 40 konštatoval, že ak by úmyslom zákonodarcu bolo oklieštiť hodnotenie doby potrebnej na vznik nároku na výsluhový dôchodok a odchodné, ako aj pre ich výšku iba v rozsahu určenom ust. § 24 ods. 1-3 zák. č. 87/1991 Zb., potom by takýto úmysel zákonodarca jednoznačne vyjadril v normatívnom texte právnej normy a nielen v poznámke pod čiarou. V ust. § 58 ods. 1 písm. e/ zák. č. 328/2002 Z.z. však zákonodarca aplikáciu ust. § 24 ods. 5 nevylučuje, ani nijak neobmedzuje.

5. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že študijnú rehabilitáciu osvedčenú podľa § 18 ods. 3 zák. č. 87/1991 Zb. je možné hodnotiť iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Dôvodil tým, že ak zákon č. 87/1991 Zb. v ustanovení § 24 ods. 5 hodnotí obdobie vysokoškolského štúdia, ošetrení osvedčením o študijnej rehabilitácii na „účely dôchodkového zabezpečenia“ a zároveň z neho nevyplýva, že by sa tak malo diať výlučne podľa predpisov (zákon č. 461/2003 Z.z.). Toto tvrdenie nevyplýva ani z rozhodnutia

II.

11. Uviedol, že nerozporuje závery správneho súdu o tom, že poznámka pod čiarou č. 33 odkazuje na § 25 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii a § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 87/1991 Zb., a že poznámka pod čiarou v právnom predpise nemá záväzný charakter, avšak vo svetle skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu žalobcu je dôvodný záver žalovaného, že pri posudzovaní nárokov žalobcu nie je možné aplikovať ustanovenie § 24 ods. 5 zák. č. 87/1991 Zb., pričom aplikácia § 24 ods. 1 až 3 zák. č. 87/1991 Zb. je zo samotnej povahy veci vylúčená z dôvodov podrobne uvádzaných žalovaným už v stanovisku k správnej žalobe.

13. Na nárok na výsluhový dôchodok a odchodné a pre výšku týchto dávok bola žalobcovi podľa § 58 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. f) zák. č. 328/2002 Z. z. zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.08.1984 do 29.08.1986 v I. kategórii funkcií, doba trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.11.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.01.2000 do 31.12.2012 v III. pracovnej kategórii v rozsahu celkom 23 rokov a 67 dní.

Z potvrdenia Vojenského archívu - Centrálna registratúra Trnava č. VA-CR-1-152-155/2016 zo dňa 16.12.2016 vyplýva, že žalobca bol dňom 29.01.1985 prepustený zo štúdia na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska Vyškov, pričom bolo zrušené jeho určenie k náhradnej službe v dôsledku prerušenia (?) štúdia na VVŠ, na základe čoho bol žalobca povinný vykonať základnú vojenskú službu. Z rozkazu náčelníka Vysokej vojenskej školy pozemného vojska č. 09 zo dňa 29.01.1985 vyplýva, že žalobca bol podľa ustanovenia predpisu Všeob-P-5, článku 168 písm. d) dňom 29.01.1985 prepustený z interného štúdia vysokej vojenskej školy pozemného vojska Vyškov. Okrem podstatnej skutočnosti, že žalobca zo štúdia nebol vylúčený, ale prepustený (pričom zákon č. 87/1991 Zb. v ustanovení § 18 ods. 3 a § 24 ods. 5 viaže odškodňovacie nároky na prípady vylúčenia zo štúdia), žalovaný poukazuje na znenie predpisu Všeob-P-5, podľa ktorého bol žalobca zo štúdia prepustený. Z porovnania podmienok, za ktorých dochádzalo k

Podľa názoru žalovaného je dôvodné predpokladať, že za bývalého režimu ľudia poznali dôvody, pre ktoré boli politicky perzekuovaní. Žalobca ako dôvod politickej perzekúcie uvádza skutočnosť, že jeho strýko emigroval v roku 1968 do USA. Na základe uvedeného a v zmysle citovaných dôvodov na prepustenie, resp. vylúčenie zo štúdia je žalovaný toho názoru, že žalobca zo štúdia mohol byť prepustený aj z iných dôvodov, (nakoľko o dôvode prípadnej politickej perzekúcie - emigrácii strýka zrejme vedel) no najmä, že žalobca zo štúdia nebol vylúčený z dôvodu politickej perzekúcie. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/324/2010 zo dňa 25.01.2012. Osvedčenie o rehabilitácii napriek tomu osvedčuje skutočnosť, že žalobca bol zo štúdia prepustený, a to na účel § 18 ods. 3 zák. č. 87/1991 Zb., podľa ktorého sa zrušujú rozhodnutia, ktorými boli žiaci a študenti zo štúdia

16. Navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/0030075-003 zo dňa 22.06.2021, ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku podľa § 58 ods. 1 písm. e) zák. č. 328/2002 Z.z. a rozhodnutie č. SPSČ-PO3-2021/003076-003 zo dňa 22.06.2021, ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie odchodného zhodne podľa § 58 ods. 1 písm. e) zák. č. 328/2002 Z.z. 25. Medzi účastníkmi konania v predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. 269 zo dňa 08.11.2012 podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície dňom 31.12.2012. Pre priznanie výsluhového dôchodku podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. mu bola zhodnotená doba skutočného trvania služobného pomeru príslušníka v Policajnom zbore od 01.11.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií, od 01.01.2000 do 31.12.2012 v III. pracovnej kategórii a doba skutočného trvania výkonu základnej vojenskej služby od 30.08.1984 do 29.08.1986 v I. kategórii funkcií, ktorá predstavuje spolu 23 skončených rokov a 67 dní.

Na výpočet odchodného bola menovanému podľa § 58 zákona zhodnotená doba trvania služobného pomeru 23 rokov a 67 dní. Za túto dobu trvania služobného pomeru menovanému patrilo odchodné vo výške 10-násobku základu. 26.

27. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov rozhodnutím č. SEĽUZ-EL70/3-7/2020 zo dňa 30.07.2020 v súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. v spojitosti s Dohodou medzi vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky o prechode práv a povinností vyplývajúcich z výkonu vojenskej činnej služby vojakov v Československej ľudovej armáde Československej armáde a zo štúdia žiakov a poslucháčov vojenských škôl v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky podpísanej 26. októbra 1995 osvedčilo, že C. O. bol prepustený dňa 29. januára 1985 zo štúdia na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove z dôvodu politickej perzekúcie. Toto osvedčenie sa vydalo za účelom odškodnenia podľa zákona č. 87/1991Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.

29. Podľa § 24 ods. 5 zák. č. 87/1991 Zb. za účelom zmiernenia krívd spôsobených vylúčením zo štúdia študentov vysokých škôl sa doba ich vysokoškolského štúdia hodnotí na účely dôchodkového zabezpečenia tak, že sa rok štúdia včítane rokov predpísaných pre ukončenie tohto štúdia, ktoré nebolo možné z dôvodov vylúčenia absolvovať, započítava ako dva roky zamestnania.

31. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v rozhodnutiach, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu vo svojich rozhodnutiach a vyjadreniach argumentuje tým, že žalobca (i) nastúpil na náhradnú vojenskú službu stanovenú na 5 mesiacov dňa 30.08.1984 ako poslucháč 1. ročníka vysokej vojenskej školy, (ii) zo štúdia bol prepustený dňom 29.01.1985; následne mu bola povinnosť vykonať náhradnú vojenskú službu z dôvodu prerušenia štúdia, nahradená povinnosťou vykonať základnú vojenskú službu v rozsahu 24 mesiacov do

S takýmto posúdením právneho nároku žalobcu na zvýšenie výsluhového dôchodku a odchodného na základe osvedčenia, že žalobca bol prepustený dňa 29. januára 1985 zo štúdia na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove z dôvodu politickej perzekúcie, nestotožnil.

Osvedčenie treba považovať za listinný dôkaz majúci povahu verejnej listiny, nakoľko bolo vydané štátnym orgánom v medziach jeho právomoci“ kasačný súd s takýmto odôvodnením rozhodnutia súdu stotožnil. Nemohol sa však stotožniť s ďalšiu časťou odôvodnenia, v ktorej krajský súd uvádza: „pokiaľ sa teda v konaní v ktorom bola takáto listina predložená, dokazovaním preukáže, že osvedčené skutočnosti nemôžu byť pravdivé, treba mať za to, že obsah verejnej listiny bol vyvrátený a na skutočnosti v nej uvedené sa neprihliada. Prezumpcia pravdivosti skutočností osvedčených vo verejnej listine môže byť vyvrátená v ktoromkoľvek štádiu konania, v ktorom sa posudzuje pravosť osvedčených skutočností“. Kasačný súd v súvislosti s takýmto právnym názorom krajského súdu považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je viazaný právnym názorom vysloveným rozhodnutím súdu nižšieho stupňa, a to ani napriek tomu, že žalovaný nesúhlasí s textom osvedčenia o vylúčení žalobcu zo štúdia, a to ani napriek tomu, že v kasačnej sťažnosti príkladmo uvádza možnosti, kedy dochádzalo k

33. Najvyšší správny súd uvádza, že zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách nepodmieňuje zhodnotenie doby štúdia študentov vysokých škôl, vylúčených v rozhodnej dobe štúdia spôsobom uvedeným v ustanovení § 25 ods. 5 zákona tým, že ide len o prípady vylúčenia z denného štúdia, t.j. nie je viazané len na dennú formu štúdia a vzťahuje sa aj na tzv. externé štúdium/štúdium popri zamestnaní). Z toho je treba vyvodiť, že ide o špeciálnu úpravu zhodnotenia doby štúdia študentov vysokých škôl, vylúčených v rozhodnom období zo štúdia, vo vzťahu k obecným predpisom sociálneho zabezpečenia, ukladajúcim započítanie doby štúdia za podmienok a spôsobom v nich uvedených; ustanovení § 24 ods. 5 zákona č. 87/

. . . V súvislosti s uvedeným predpisom Všeob-P-5 však kasačný súd poukazuje na samotné osvedčenie o študijnej rehabilitácii podľa § 18 ods. 3 zák. č. 87/1991 Zb. o prepustení žalobcu zo štúdia na vysokej vojenskej škole z dôvodu politickej perzekúcie a dodáva, že spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo vždy prítomná ako hodnotový

35. Správny súd preto nepochybil, keď podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil obe rozhodnutia žalovaného a veci mu vrátil na ďalšie konanie. 36. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalovaného za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

vyšší súdny úradník. 38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.