6Ssk/95/2023

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 16. novembra 2022, č. k. 5S/94/2020-99 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil v záhlaví označené rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovými správnymi rozhodnutiami vydanými Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

3. Rozhodnutím z 28. septembra 2015, Číslo: 50686-2/2015-BA žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava z 10. júna 2015, Číslo: 702-0202022515-GC09/15 veci vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 01. júla 2014.

žaloby. 5. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán a v potvrdzujúcich rozhodnutiach aj žalovaná vec nesprávne právne posúdili, keď na prípad žalobkyne neaplikovali prechodné ustanovenie § 293bp zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, ktorá skutočnosť mala podstatný vplyv aj na rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia k 31. decembru 2010 a následne nadväzujúceho rozhodnutia o vzniku tohto poistenia dňom 01. júla 2014. Stotožnil sa s názorom žalobkyne, že vzhľadom na skutkové zistenia na posudzovanú vec malo byť aplikované prechodné ustanovenie § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. podľa ktorého cit.: „Ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 01. januára 2011.“ Za tohto stavu sa potom mala žalobkyňa i naďalej považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu,

Ak potom žalovaná rozhodla o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, rozhodla vecne nesprávne a vecne nesprávne bolo aj na to nadväzujúce rozhodnutie o vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia k 01. júlu 2014.

II.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

Ak samostatne zárobkovo činnej osobe toto právne postavenie netrvá aj po 31. decembri 2010, t.j. nespĺňa jednu zo základných podmienok plynúcich z § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, nie je samostatne zárobkovo činnou osobou a v takom prípade jej zanikne povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie

Vo vzťahu k rozhodnutiu o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia uviedla, že zákon č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou od 01. januára 2014 zrušil založenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na registrácií podľa osobitného predpisu u správcu dane, a preto uvádzanie dôvodov zo strany krajského súdu, pre ktoré nie je možné na žalobkyňu aplikovať prechodné ustanovenie § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zhodnotila ako dôvody uvádzané bez právnej relevancie. Správnosť tohto rozhodnutia je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej k júlu 2014 a nie k januáru 2011. Žalovaná v časti krajským súdom vytýkaného porušenia § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. aj s podporným odkazom na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 7Sžsk/27/2019, sp. zn. 9Sžsk/117/2019, sp. zn. 7Sžsk/142/2018 a sp. zn. 7Sžsk/143/2018) uviedla, že prvostupňové správne rozhodnutia vo výroku obsahujú ustanovenie podľa ktorého rozhodli (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z.).

Rovnako žalovaná nesprávne označenie pobočky Sociálnej poisťovne „Nové Zámky“ namiesto „Bratislava“ v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí z 28. septembra 2015, Číslo: 50685-2/2015-BA nepovažovala za tak vážnu vadu majúcu za následok zrušenie tohto rozhodnutia.

III.

11. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním z 10. marca 2023. 12. S dôvodmi uvedenými v kasačnej sťažnosti vyjadrila nesúhlas, výklad § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. realizovaný žalovanou považovala za prísne formalistický, ak by bol výklad žalovanej správny, potom by samotné ustanovenie § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. stratilo zmysel a bolo by nadbytočné, keď právne následky uvádzané žalovanou by totiž nastali už zo samotného znenia § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011. S odkazom na dôvodovú správu k dotknutému ustanoveniu § 293bp ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z. uviedla, že jeho účelom je, aby všetky samostatne zárobkovo činné osoby aj naďalej vykonávajúce ekonomickú činnosť uvedenú v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 boli i po tomto dátume stále považované za samostatne zárobkovo činné osoby aj podľa novej právnej úpravy. Účelom § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je teda, aby tieto osoby v dôsledku zmeny právnej úpravy neprišli o svoj status samostatne zárobkovo činných osôb. Nakoniec podporne odkázala na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/5/2015. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol.

IV.

13. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 18. apríla 2023 na vedomie.

V.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil v záhlaví označené rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovými správnymi rozhodnutiami vydanými Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Rozhodnutím z 28. septembra 2015, Číslo: 50685-2/2015-BA žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava z 10. júna 2015, Číslo: 702-0202022415-GC09/15 o tom, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. Rozhodnutím z 28. septembra 2015, Číslo: 50686-2/2015-BA žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava z 10. júna 2015, Číslo: 702-0202022515-GC09/15 o tom, že žalobkyni ako

22. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) (odkaz na § 31 zákona č. 511/1992 Zb.; pozn.) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

postihnutím. 24. Podľa § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

- žalovaná ako odvolací správny orgán rozhodnutiami z 28. septembra 2015 zamietla odvolania žalobkyne podané voči vyššie označeným rozhodnutiam z 10. júna 2015 a tieto potvrdila, - žalobkyňa obe rozhodnutia žalovanej napadla samostatnými správnymi žalobami, - krajský súd najskôr uznesením zo 06. septembra 2017, č.k. 5S/253/2015-33 spojil na spoločné konanie veci vedené na krajskom súde a týkajúce sa oboch správnych žalôb a následne rozsudkom z 13. februára 2018, č.k. 5S/253/2015-39 žalobkyňou podané správne žaloby ako nedôvodné zamietol [v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k rozhodnutiu o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia vyslovil zákonnosť postupu žalovanej, keď mal za preukázané, že žalobkyňa majúca do 31. decembra 2010 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby nesplnila podmienku registrácie podľa zákona č. 511/1992 Zb. plynúcu z § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011 do 31. decembra 2013; ako zákonné tiež vyhodnotil rozhodnutie žalovanej o vzniku povinného nemocenského a

26. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalovanou v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

2010. Zároveň, nakoľko podmienka registrácie podľa § 31 zákona č. 511/1992 Zb. bola z novej definície samostatne zárobkovo činnej osoby upravenej v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou od 01. januára 2014 vypustená a súčasne žalobkyňa v rozhodnom období (rok 2013) dosiahla príjem prevyšujúci zákonom stanovenú hranicu, žalovaná rozhodla o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia od 01. júla 2014 tak, ako to predpokladá § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2014.

28. Najvyšší správny súd na úvod poukazuje na to, že legálna definícia samostatne zárobkovo činnej osoby bola predmetom častých zmien. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 5 v znení účinnom od 01. augusta 2006 do 31. decembra 2010 definoval samostatne zárobkovo činnú osobu ako fyzickú osobu, ktorá buď vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, alebo vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

S účinnosťou od 01. januára 2014 až doposiaľ (stav k vyhláseniu tohto rozsudku; pozn.) zase zákon definuje samostatne zárobkovo činnú osobu ako fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným

Nebolo preto sporným, že žalobkyňa mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. S ohľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou od 01. januára 2011 priniesol novú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby, vzťah medzi „starou“ právnou úpravou a „novou“ právnou úpravou založenou zákonom č. 543/2010 Z.z. účinnou od 01. januára 2011 vymedzil v prechodnom ustanovení § 293bp zákona č. 461/2003 Z.z.

postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 trvá aj po 01. januári 2011, potom je samostatne zárobkovo činnou osobou aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011. Žalobkyňa mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, jej právne postavenie na základe trvania príslušného oprávnenia trvalo aj po 31. decembri 2010 (opak nebol preukázaný), preto sa jej v súlade s § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. mal zachovať status (jej právne postavenie) samostatne zárobkovo činnej osoby aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, a to bez ohľadu na to, že táto nebola zaregistrovaná podľa § 31 zákona č. 511/1992 Zb. od 01. januára 2011 do 31. decembra 2013, a teda podmienky plynúce z § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom výlučne od 01. januára 2011 nespĺňala.

samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnávateľov sa od 01. januára 2011 začlenia aj fyzické osoby a právnické osoby, ktorých právne vzťahy ustanovené zákonom o sociálnom poistení účinnom od 01. januára 2011 vznikli pred týmto dňom. Úmysel zákonodarcu pri prechode na novú právnu úpravu teda spočíval v zachovaní právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby (a tiež zamestnanca, zamestnávateľa) aj po nadobudnutí účinnosti tejto novely. Možno sa tiež stotožniť s názorom žalobkyne, že pokiaľ by sa osvojil výklad realizovaný žalovanou, potom samotné ustanovenie § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. by stratilo zmysel a bolo by nadbytočné, keďže právne následky uvádzané žalovanou by totiž nastali už zo samotného znenia § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinným od 01. januára

2010. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“ vyhodnotil najvyšší správny súd ako neopodstatnený a vychádzajúci z inej právnej situácie týkajúcej sa postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

Prvostupňový správny orgán nepochybil podstatným spôsobom, ak v úvodných častiach oboch rozhodnutí z 10. júna 2015 odkázal len na všeobecné kompetenčné ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré mu dovoľuje rozhodovať vo veci vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a následne až v odôvodnení týchto rozhodnutí konkretizoval použitie ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých vo veci žalobkyne

32. Možno sa stotožniť s tvrdením žalovanej, že vo vzťahu k súdnemu prieskumu rozhodnutia vo veci vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia od 01. júla 2014 už poukaz krajského súdu na § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011 bol bez právnej relevancie, avšak bez ohľadu na to, jednalo sa o rozhodnutie plne závislé od rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia (kým trvá povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nie je právny dôvod rozhodovať o vzniku tohto sociálneho poistenia), a pokiaľ bolo rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia zrušené, rozhodnutie o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia stratilo svoj zákonný základ a rovnako malo byť bez ďalšieho zrušené.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.